Trasa

Chata Súľov (parkovisko) - Gotická brána - hrad Súľov - lúka pod hradom Súľov - lúka pri Kamennom hríbe - chata Súľov (parkovisko)

Takmer po štyroch hodinách cestovania vystupujem z vlaku. Naokolo vládne sychravé jesenné počasie. Podľa predpovede by sa inverzná oblačnosť a hmly mali do poludnia rozplynúť. Nechce sa mi čakať na autobus z Bytče do Súľova, tak asi 5-kilometrový úsek po asfaltke k chate Súľov zdolávam po svojich. Za Jablonovým je trochu väčšia premávka nákladných áut z a do neďalekého kameňolomu, preto v tomto úseku treba zvýšiť pozornosť. Asi po hodine chôdze už vidím prvé skalné útvary Súľovských skál. Ich vrcholky sú ešte zahalené v oblakoch a hmle. Pri parkovisku ma čaká prekvapenie. Nikde žiadne autá. Zdá sa, že dnes veľa ľudí nestretnem. Z informačnej tabule sa dozvedám základné informácie o trase spolu s nákresmi Súľovského hradu, najvyššieho bodu náučného chodníka. Ešte pár fotografií Tiesňav a po zeleno značkovanom chodníku začínam ukrajovať prvé metre.

Hneď na úvod je to pomerne strmé stúpanie pomedzi skaly. V tomto období je o to nepríjemnejšie, že popadané lístie zakrýva pomerne šmykľavé korene stromov, takže opatrnosť je na mieste. Po zdolaní tohto úseku nasleduje lesná časť. Vďaka tichu, ktoré zachádza až pod nechty, a pomaly ustupujúcej hmle má tento úsek neopakovateľnú atmosféru. Slnko sa začína predierať pomedzi konáre a svojimi lúčmi vytvára nádhernú scenériu. Stojím na mieste ako prikovaný a s fotoaparátom v ruke obdivujem túto krásu. Jediný, ale v tom tichu poriadny hluk, spôsobujú kvapky rosy padajúce na lístie pokrývajúce zem. Ak by ma v tejto chvíli niekto oslovil, asi by som sa od strachu a prekvapenia...:-)

Pokračujem v miernom stúpaní k najznámejšiemu skalnému mestu Súľovských vrchov, ktoré sa vďaka skalným útvarom, vežičkám a hrebienkom volá Organy. Ich najznámejšou časťou je Gotická brána – trinásťmetrový skalný otvor zavŕšený lomeným oblúkom. Skaly naokolo pripomínajú obrovské betónové útvary. Sú tvorené z treťohorných zlepencov vyzdvihnutých do výšok z niekdajšieho mora, ktoré obmývalo oblasť dnešných západných Karpát. V týchto miestach treba zvýšiť pozornosť, lebo kúsok od chodníka je hlboká priepasť.

Chodníkom najskôr mierne, postupne strmšie stúpam nahor. Niektoré miesta zdolávam za pomoci oceľových kruhov a rebríka. Pomedzi stromy sa črtajú zrúcaniny hradu. Ešte niekoľko metrov a dostávam sa na malú plošinku s informačným panelom Súľovský hrad. Hrad pochádza z prvej polovice 15. storočia. Bol postavený medzi troma skalnými útvarmi. Pozostával z dolného a horného hradu. Jeho pôvodný názov bol Roháč. Vzhľadom na svoju polohu bol využívaný na stráženie a pozorovanie ciest. V roku 1550 bol zničený požiarom, avšak bol opravený v pôvodnom rozsahu. Stráženie hradu prestalo v roku 1780 a odvtedy na hrade nikto nebýval a ani sa oň nestaral. Od zemetrasenia v roku 1858 ostal objekt značne poškodený a postupne chátra. Teraz sú tu len časti muriva nalepené na skalách.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Úzkym otvorom v skale, aj za pomoci oceľových kruhov, vystupujem na miesto kedysi horného hradu. Na záver sa ešte musím pretiahnuť malým výklenkom. Najprv vysuniem dopredu ruksak, potom fotoaparát so statívom a nakoniec sa tam vyštverám aj ja. Ten výhľad je parádny. Na severe hrebeň Javorníkov, na západe Maníny, za nimi Vršatec. Na južnej strane Strážov, Kľak, Žibrid, Martinské hole a v najbližšom okolí Súľovské skaly. Po desiatkach záberov si dávam pauzu na obed a potom si snáď hodinku vychutnávam okolitý výhľad. Nikde ani človiečika. Je síce pracovný deň mimo sezóny, ale aj tak som predpokladal, že tu niekto bude. Ešte pohľad do doliny na pasúce sa ovce a začínam zostupovať.

Chodník serpentínami prudko klesá úzkym žľabom a je zabezpečený kovovými rebríkmi a reťazami. Teraz oceňujem, že nikde nikoho niet, tak sa nikomu nemusím vyhýbať. Postupne sa klesanie zmierňuje a za necelú štvrťhodinu som na lúke pod hradom. Pár metrov od tohto rázcestia je prameň s pitnou vodou (dnes aj s mydlom:-)) a salamandrou, ktorá tróni tesne pri prameni. Nie je veľmi nadšená mojou prítomnosťou, dokonca by som povedal, že je na mňa priam alergická. Zisťujem to podľa tých žltých škvŕn, ktoré sa jej vyhádzali po tele:-). Alebo ich tam mala už predtým...?

Ďalej už pokračujem po červenej značke príjemne klesajúcim chodníkom. Na lúke pri Kamennom hríbe sa k červenej z ľavej strany pripája aj žltá turistická značka. Po ľavej strane už vidieť prvé domy Súľova. V diaľke na protiľahlej lúke sa pasie stádo oviec. Idylka ako vyšitá. Ešte niekoľko metrov a som v cieli náučného chodníka, na parkovisku pri chate Súľov. Samozrejme v tomto čase žiadny autobus nejde, tak mi ešte ostáva hodina chôdze na zastávku Predmier. A potom nekonečné cestovanie vlakom.

Na záver

Táto stredne náročná túra nevyniká svojou obtiažnosťou a je bez problémov zvládnuteľná aj pre menej trénovaných. Menšie problémy môžu nastať za daždivého počasia, keď hlavne v úvodnej časti sú niektoré úseky kvoli koreňom a popadanému lístiu šmykľavejšie. Pri dobrom počasí však poskytuje mnoho krásnych výhľadov.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek