Túra

Výstup na Baranec

14.02.05
Baranec (2184m) je tretím najvyšším vrchom Západných Tatier ležiaci v JV rázsoche ich hlavného hrebeňa. Je výraznou dominantou pri pohľade z Liptova. Čítal som veľa článkov o výstupe na Baranec a bolo len otázkou času, kedy si splním sen a vystúpim na tento vrch s nádhernými výhľadmi na všetky svetové strany.

Postupne sme zdolali Sivý vrch, Ostrú, Babky, Tri kopy, Baníkov, Príslop. Užili sme si nocľah na Chate pod Náružím a Žiarskej chate. Na štvrtý rozlúčkový deň, sme sa rozhodli vystúpiť na Baranec.

O 7.45 sa lúčime so Žiarskou chatou, nasadzujeme si batohy a vydávame sa na cestu. Prechádzame okolo budovy Horskej služby k neďalekému rázcestníku. Tu sa vydávame doprava po zelenej a modrej značke. Zdolávame drevený mostík, naše pohľady sú priťahované Troma kopami v hlavnom hrebeni. Z tejto vzdialenosti vyzerajú veľmi malé. Po ich včerajšom prechode, však vieme, že až tak malé nie sú. Pozvoľna stúpame úpätím Prostredného grúňa, ktorý nám zacláňa pri výhľade na Tri kopy. Sprava nás obklopuje masív Baranca, niekedy sa mi zdá, že dokonca vidím betónový stĺp na jeho vrchole. Zatiaľ kráčame v tieni, Slnko je skryté za hrebeňom Baranca, slnečné lúče však už osvetľujú Malé Závraty kam smerujeme. Stále stúpame, prechádzame cez potok tečúci pomedzi kamene. O chvíľu sme pri prameni, kde si naberáme vodu na celodennú cestu. Vyššie už pitná voda nebude. O 8:30 dorážame k rázcestiu, kde sa zelená a modrá značka rozdeľujú. Modrá pokračuje doľava k Smutnému sedlu. Zelená pokračuje doprava k Žiarskemu sedlu. Po krátkom oddychu pokračujeme ďalej po zelenej značke. Kráčame po kamennom chodníku, neskôr sutinovým poľom. Dostávame sa na malú plošinu so Žiarskym plesom, ktoré je asi 100m napravo od chodníka. K plesu nevedie značený chodník, vraj na tomto mieste často ochranári pokutujú turistov, ktorí neodolajú a vydajú sa k plesu. Neodolávame ani my a po vychodenom chodníku, si dávame odbočku k plesu, aspoň na zopár záberov. Kocháme sa pohľadom na pleso, na hladine ktorého sa zrkadlia vrcholy Baranca a Smreku. Po nafotení niekoľkých záberov, sa vraciame na značený chodník a pokračujeme ďalej k Žiarskemu sedlu, kam po 15-tich minútach stúpania prichádzame. Otvárajú sa nám nádherné výhľady do Žiarskej a Jamnickej doliny. Na severe vidíme Plačlivé (2125m) a Ostrý Roháč (2088m). Na juhu zasa Smrek a Baranec. Tu sa delíme na dve skupiny. Prvá skupina má namierené na Plačlivé a Ostrý Roháč s návratom na Žiarsku chatu. Ja s druhou skupinou chceme ísť na Baranec. O 9:30 sa lúčime a naša skupina vyráža po žltej značke na Smrek. Pomaly stúpame rozoklaným skalnato–trávnatým hrebeňom. Celú cestu sme sprevádzaní báječnými výhľadmi na Roháče a pohľadmi do hlbokých dolín po oboch stranách hrebeňa. Asi po pol hodine sa ocitáme na Smreku (2072m). Zastavujeme sa len na chvíľu a pokračujeme ďalej, Baranec nás priťahuje stále viac. Zo Smreku nás čaká klesanie do sedla. Prechádzame exponovanými skalnými výčnelkami. V sedle hľadíme na stúpak na Baranec, je to vyše 200 výškových metrov. Dávame sa do pohybu, stúpanie je riadne strmé hneď od začiatku. Kráčame nepríjemnou suťou, postupne si zvykám na tempo a cesta začína dobre ubúdať. Sem tam sa obzriem, teraz pôsobí Smrek naozaj majestátne. Po 20 minútach máme vrchol Baranca na dosah. Prichádzame k betónovému stĺpu na vrchole. Na stĺpe sú pripevnené smerové tabule. Nevieme sa vynadívať. Výhľady sú úžasné na všetky svetové strany. Na SZ vidíme celú trasu, ktorú sme absolvovali včera: Smutné sedlo (1963m), Tri kopy (2136m), Hrubú kopu (2166m), Baníkov (2178m), Príslop (2142m) a Jalovecké sedlo (1858m). Za nimi rozpoznávame Sivý vrch (1805m) a Ostrú (1764m). Na severe je to Plačlivé (2125m) a Ostrý Roháč (2087m), za ktorým je schovaný Volovec (2063m). Počas mojich potuliek horami som spozoroval zaujímavý fakt: na to, aby som vedel na pohľad rozpoznať vzdialené vrcholy musím ich najprv zdolať. Preto vrcholy na SV a východe od Baranca, zatiaľ rozpoznávam len s pomocou mapy – Hrubý vrch (2137m), Jakubinu (2193m) aj Bystrú (2248m). Na juhu vidíme liptovskú kotlinu s Liptovskou Marou.

Najprv sa tou krásou nechávam nasýtiť moje oči, nasávam pocity. Mám skúsenosti, že ak na nejaké úžasné miesto prídem po prvýkrát a začnem všetko hneď fotiť, v snahe zachytiť tú všetku krásu na film, tak sú fotky pod vplyvom mojich emócií dobré možno len pre mňa. Ja v nich vždy pri ich prezeraní vidím to čo som naozaj cítil, keď som ich vytváral. Nezaujatý divák to však nevidí, lebo on tam nebol a necítil to čo ja. Preto najprv nechám nasýtiť sa oči a vychutnávam si tú krásu. Až neskôr začínam fotiť. Hľadám zábery a kompozíciu tak, aby o danom mieste, o jeho vyžarovaní záber povedal čo najviac, aby vystihol atmosféru miesta. Nad každým záberom rozmýšľam, hľadám ten správny uhol pohľadu, čakám na dobré svetlo. Okamžik tesne pred stlačením spúšte je to, čo mám na fotografovaní najradšej. Vtedy cítim svoje splynutie s horami dvojnásobne. Som tu len ja a hory.

Krásami sa však nekochám veľmi dlho. Odrazu sa dvíha prudký chladný vietor. Akoby nám Baranec chcel ukázať svoju moc nad živlami. V priebehu niekoľkých minút sa k vrcholu od JZ ženú oblaky a úplne nás zahaľujú do hmly. Tento krát sa mi veru nevyplatila moja zásada - najprv sa kochať očami, až potom fotiť. Na vrchole som zatiaľ neurobil ani jeden záber. Hľadáme si závetrie tesne pod vrcholom, verím, že oblaky vietor zas odfúkne preč. Nemôžeme však čakať veľmi dlho, ešte nás čaká 2:30 zostup do ústia Žiarskej doliny a chceme stihnúť autobus do Liptovského Mikuláša. Je čas obeda, tak si robíme obednú prestávku. Okolo 12:00 sa rozhodujeme pre odchod z Baranca, viditeľnosť je niekoľko metrov, riadne fučí a je tu pekná kosa. Lúčime sa z Barancom a začíname klesať po žltej značke smerom na Holý vrch. Kráčame pásmom vysokohorských lúk, táto časť tvorí miesto hojného výskytu svištích kolónií. Stačilo zísť niekoľko výškových metrov pod vrchol a hmla postupne redne, slnečné lúče nás opäť hrejú. Obzerám sa späť na vrchol, ktorý je ešte stále v oblakoch. Čaká nás klesanie cez najrozsiahlejšie porasty kosodreviny v Západných Tatrách, pohľad na kosodrevinou porastený hrebeň je naozaj úžasný. Ešte pred vchodom do pásma kosodreviny zazriem v dialke asi (100m) jedného svišťa, ktorý sa díva našim smerom. Klesáme kosodrevinou, po ľavej ruke sledujeme JV rázsochu Baranca s Malým Barancom (2044m) a Mládkami (1945m), kadiaľ vedie zelená značka. Chodník kosodrevinou je miestami veľmi úzky. Klesáme a máme dobré tempo. Asi po ? hodine klesania z Baranca zastavujeme na Holom vrchu (1715m), kde bol kedysi prístrešok. Je tu rázcestník, z ktorého vedie nový chodník po modrej značke, my však pokračujeme verní žltej. Podľa značenia je to ešte 1:15 do ústia Žiarskej doliny. Postupne sa dostávame do pásma, kde je zmiešaná kosodrevina s porastami listnatých a ihličnatých stromov. Stromy postupne hustnú a kosodrevina sa pomaly vytráca. Veľmi rýchlo strácame tak ťažko nadobudnuté výškové metre. Kráčame smrekovým lesom po nekonečných serpentínach. Prechádzame Starou Stávkou (1299) a klesáme ďalej. Klesanie nemá konca. Konečne pred 14:00 dorážame do ústia Žiarskej doliny, zastavujeme sa pri chate Kožiar, ktorá je pekne zrekonštruovaná. Máme ešte čas, tak si dávame zaslúženú kapustnicu a bryndzové halušky. Po štyroch dňoch vo vysokohorskom prostredí sme späť v civilizácii.

Diskusia
Výstup na Baranec 03/01/13 21:10 35 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Drak sa vracia - 3. deň Tretím dňom zavŕšime naše putovanie - našu túru podľa literatúry. Kruh sa uzavrie a postupne prejdeme z Chaty Ornak hrebeňom Ornaku na hlavný hrebeň Západných Tatier, odkiaľ Kamenistou dolinou zostúpime do Podbanského. Vrátime sa na miesto, kde sme našu túru pred dvomi dňami začali. Aj dnes budeme sprevádzať Mariána Grebáča, redaktora RTVS, pri nahrávaní relácie Genius loci - túry podľa literatúry. Náš trojdňový trek je inšpirovaný novelou Dobroslava Chrobáka - Drak sa vracia. Nebude to však len o nahrávaní, ale aj o výbornej partii horalov, fotení a krásnych horách. 17/02/13 Miro Košík Západné Tatry
Túra Drak sa vracia - 2. deň Dnes budeme pokračovať v sprevádzaní redaktora RTVS Mariána Grebáča pri nahrávaní relácie Genius loci - túry podľa literatúry. Naša trojdňová túra je podľa novely Dobroslava Chrobáka Drak sa vracia. Včera sme prišli na Chatu Murowaniec z Podbanského cez Kôprovu dolinu, Temné smrečiny, sedlo Závory, Zadnú Tichú a Suché sedlo. Bola to náročná celodenná túra. Dnes nás čaká hrebeň Červených vrchov, druhý deň nášho putovania. 10/02/13 Miro Košík Západné Tatry
Túra Drak sa vracia - 1. deň Doteraz mali pre mňa akcie v horách dva rozmery. Prvým z nich bola samotná turistika, užívanie si radosti z pohybu, pokoja a úžasnej krásy, ktorú poskytujú hory. Druhým rozmerom bolo fotografovanie hôr. Netušil som, že môžu byť obohatené aj o tretí rozmer. Stalo sa to pred tromi rokmi, keď som počas hrebeňovky Veľkej Fatry na Krížnej stretol redaktora Slovenského rozhlasu Mariána Grebáča pri nahrávaní jeho relácie Genius loci - túry podľa literatúry. Túry si vyberá a plánuje podľa slovenskej literatúry, ktorá je inšpirovaná práve duchom hôr, ich pôsobením na myslenie a životy ľudí. Bolo to príjemné a obohacujúce stretnutie. 03/02/13 Miro Košík Západné Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Test Fjällräven Kaipak 28 a 38 – dva nenápadné batohy Na konci minulého roka sme najaktívnejších autorov obdarovali tímovými batohmi Fjällräven Kaipak v dvoch veľkostných vyhotoveniach podľa toho, akým aktivitám sa ktorý autor venuje. To nám dalo možnosť napísať článok o týchto batohoch netradičnou formou skupinového testu. Medzi testermi sa tak objavili ľudia s veľmi odlišnými aktivitami. dnes Ľubomír Mäkký Batohy
PR Nový ročník festivalu HOROMIL FEST Pozor, všetci milovníci hôr, cestovania, adrenalínu a športu, prichádza Horomil fest, ktorý už po 8-krát ponúkne v Považskej Bystrici, v srdci Strážovských vrchov, zaujímavú nádielku filmov a prezentácií. Počas niekoľkých rokov sa festival rozrástol, trvá už 4 dni a v rámci jeho programu sa môžete stretnúť s viacerými známymi osobnosťami zo sveta športu, cestovania a umenia. Po minulé ročníky náš festival navštívili mená ako Pavol Barabáš, Boris Filan, Tomáš Hulík, Martin Nikodým, Štefan Svitko či dokonca Fero Kelle. včera sponzorovaný článok Iné
Túra Dolomity: Dürrenstein – Picco di Vallandro V názve článku sme zámerne uviedli dvojjazyčné pomenovanie kopca, ktorý vám chceme priblížiť. Dôvod je prozaický: vyhnúť sa zámene s jeho menovcom ležiacim v Ybbstálskych Alpách v Dolnom Rakúsku. Nemecko-talianske označenie čosi prezradí o jeho polohe. Áno, je to Južné Tirolsko v severnom Taliansku. Je takmer o tisíc metrov vyšší ako jeho rakúsky menovec. Tak si ho poďme predstaviť. včera Mirka a Milan Kvietkovci Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Výstup na Baranec 03/01/13 21:10 35 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry, časť Západné Tatry
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2184 m n. m.
    • min: 880 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1450 m
    • klesanie: 1060 m
  • Vzdialenosť
    • 11 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 14.09.2004
  • Štart trasy
    • šírka: 49.1815 ° SŠ
      dĺžka: 19.7201 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.145 ° SŠ
      dĺžka: 19.7006 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Žiarska chata
  • Voda
    • Žiarska chata, prameň pod rázcestím v Malých Závratoch
  • Mapa
    • VKÚ Harmanec (1:50 000): č. 112 Západné Tatry – Roháče
  • Doprava
    • bus: ústie Žiarskej doliny – Liptovský Mikuláš
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 789 ľudí
1.42 (1.05)