Trasa

Čierna Voda - NPR Šúr - Svätý Jur - Biely Kameň - Hradisko - Svätý Jur

NPR Šúr

Do Svätého Jura prídeme trochu netypicky - z Čiernej Vody, časti Chorvátskeho Grobu. Vďaka výstavbe satelitného mestečka doň premáva MHD z Bratislavy, linka č. 630. Nakoľko chodí dosť zriedka, možno vystúpiť aj na konečnej linky č. 53 vo Vajnoroch a na začiatok Čiernej Vody prísť pešo po asfaltke (asi 1 km).

Do rezervácie vstúpime tesne pred začiatkom Čiernej Vody, smerom na Malé Karpaty, chodníčkom cez lúku plnú bodliakov. Na okraji krovín nás privíta informačný panel náučného chodníka Prírodné klenoty Šúru. Trasa dlhá 4,1 km má 6 zastavení. Pôjdeme v opačnom smere, čo však nie je prekážkou - každý panel predstavuje samostatnú tému. Aj keď samotný Šúr je močaristý jelšový les, chodník vedie susedným Panónskym hájom, dubovo-brestovo-jaseňovým lužným lesom, obklopeným lúkami s teplomilným rastlinstvom.

Chodník je na úvodných lúčinách vyznačený drevenými šípkami na stĺpoch, v lese tabuľkami na stromoch. Blatisté časti chodníka sú rozdupané od konských kopýt a na stromoch sú rozvešané výzvy na rešpektovanie prebiehajúceho zoologického výskumu - nastraženie odchytových zariadení. V rezervácii sa priamo pri chodníku nachádza oplotená biologická stanica Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Asi po 100 m od vstupnej brány na stanicu sa chodník "roztrojí" - naľavo Šurský rybník a napravo najväčšia atrakcia - chodník vedúci priamo na okraj Šúru. Pozdĺž krovín okrajom poľa prídeme až do temného lesa, k informačnému panelu "Bohatstvo jelšového lesa". Okolo sú koberce žihľavy, blatisté jarky a zahnívajúce drevo. Snahu spraviť zopár charakteristických záberov nesťažuje len slabé svetlo, ale aj húfy komárov, ktoré sa na nás vrhnú.

Náprotivná zastávka pri rybníku je omnoho prívetivejšia, nad pokojnou hladinou čnejú Malé Karpaty. Rezerváciu opustíme cez most ponad Šurský kanál, ktorý má jednu zvláštnosť - okrem vozovky privádza do Šúru kanálom aj vodu z malokarpatského potoka. Mimochodom, než sa uznala prírodovedecká hodnota Šúru (rezerváciou je od r. 1952), boli pokusy o jeho vysušenie a hospodárske využitie. Vody vtedy z neho odvádzali - teraz naopak ich do neho privádzajú.

Dovoľujem si jednu poznámku - hodnota rezervácie je skôr vedecká ako krajinárska, pre turistu zvyknutého na rezervácie typu Súľovské skaly môže byť sklamaním. Lokalita je okrem rastlinstva tiež bohatá na rôzne živočíchy, to však neznamená, že vám budú skákať pred objektív ako opice v Serengeti.

Link:
Náučný chodník Prírodné klenoty Šúru

Svätý Jur a Neštich

Za hranicou rezervácie pokračujeme po asfaltke popod železničnú trať a okolo nových logistických skladov až do Svätého Jura. Pri frekventovanej hlavnej ceste stojí smerovník, ktorý nás navedie cez podchod na modrú turistickú značku. Tak sa ocitneme na vydláždenej pešej zóne Prostrednej ulice, v architektonicky najzachovalejšom vinohradníckom mestečku Slovenska (od r. 1990 je mestskou pamiatkovou rezerváciou). Na zemepánske mestečko sa sformoval koncom 13.storočia, keď bol významnejší ako susedný Pezinok. Na konci pešej zóny sa nám otvorí pohľad na návršie s dominantným gotickým kostolom Sv. Juraja a drevenou zvonicou. Ulica prudko stúpa, horskú atmosféru umocňujú aj dopravné značky so zimnou tematikou. Na úrovni kostola sa ocitneme v Neštichu, do r. 1944 samostatnej obci - čo potvrdzuje aj zabudnutá tabuľa z tých čias.

Neštich má jedinečnú polohu na terase doliny - čo nie je v Malých Karpatoch celkom bežné. Táto dolina sa v obci dokonca rozvetvuje. My však odbočíme asi v strede Neštichu pri kríži doľava na žltú značku a krátkym kamenistým chodníkom vystúpame na zrúcaniny hradu Biely Kameň.

Linky:
Pamiatky Svätého Jura
Svätojurský náučný chodník

Hrad Biely Kameň

Niekdajšie sídlo svätojurských grófov z 13. storočia je v ruinách od r. 1663, keď ho vyplienili Turci. Na rozdiel od väčšiny malokarpatských zrúcanín Biely Kameň značne nahlodal zub času a zakryla ho bujná vegetácia. Takže výhľadov z hradu sa nedočkáme. Chýba žiaľ aj informačný panel. Ale práve splynutie rastlinstva a hradných múrov vytvára zvláštnu atmosféru, ktorú si môžete vychutnať prechádzkou po zrúcaninách alebo posedením pri ohnisku na niekdajšom nádvorí.

Link:
Hrad Biely Kameň

Jozefkovo údolie

Po prehliadke zrúcanín budeme pokračovať po žltej značke ešte asi 100 m, kde ju v zákrute opustíme doprava na cestu traverzom nad údolím. Po pár metroch prídeme k schátralému lyžiarskemu skokanskému mostíku, z ktorého zostalo len oceľové torzo. Celá dráha je zarastená a doskočisko v doline je už zastavané. No čo už, snehové podmienky v týchto končinách zimným športom veľmi neprajú. Môžeme vyliezť po priečkach (ostalo len zopár stupienkov) až na vrch, výhľad je však silne obmedzený na pár chát na protiľahlom hrebeni. Po zostupe z mostíka pokračujeme na bývalú lyžiarsku lúku, kde sa teraz za ohradou pasú dva kone. Okrajom lúky zostúpime do Jozefkovho údolia, kde sa nachádza horská chata Pechariáda a poniže nový horský hotel Eva so športoviskami.

Veľkomoravské hradisko

Od chaty sa vydáme asfaltkou hore dolinou, po modrej značke. Vystúpime zákrutami vpravo na hrebeň, kde na križovatke odbočí modrá tvarová značka doprava a asi po dvesto metroch nás privedie ku kultúrnej pamiatke Veľkomoravské hradisko z 9. storočia. Hradisko je prezentované skalou s označením, v súčasnosti zlikvidovanou informačnou tabuľou (stojí len rám) a tým podstatným - dobre zachovalými valmi, zvyškami násypov a základov. Z valov je obmedzený výhľad smerom na protiľahlý hrebeň.

Link:
Veľkomoravské hradisko

Návrat

Z križovatky sa môžeme vrátiť cestou, ktorou sme prišli, alebo zbehnúť druhou vetvou doliny. Tak spravíme okruh popod hradisko a prídeme do Neštichu - tentoraz zvrchu. V obci sú kúsok od seba dve krčmy s terasami, kde možno posedieť. Alebo možno vybehnúť ulicou Pri peci ponad vinohrady a pokochať sa jedinečnou panorámou mestečka a jeho okolia.
Pri návrate do Jura odporúčam opustiť pešiu zónu - napr. pri kruhovom objazde zabočiť doprava na Bratislavskú ulicu - tu nájdete ešte zopár pôvodných, neprestavaných vinohradníckych domov s typickými okrúhlymi bránami. Na návrat domov môžeme zvoliť bus alebo zájsť ešte kúsok ďalej na železničnú stanicu. Na nej sa zachovala budova prvej konskej železnice v Uhorsku (Bratislava-Svätý Jur) z roku 1840. A z moderných nástupíšť si prezrieme Šúr, cez ktorý sme sem vlastne prišli.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek