Pálava patrí k najobľúbenejším a zároveň aj k najnavštevovanejším miestam Českej republiky. Možno vám napadne otázka, čo je vlastne na tej Pálave také výnimočné. Nuž, na relatívne malej ploche ohraničenej zo severu vodnou nádržou Nové Mlýny a riekou Dyje, z východu Lednicko-Valtickým areálom, z juhu rakúskou hranicou a zo západu hlavným ťahom Brno – Viedeň sa dá nájsť zaujímavá zmes krás, ktoré by bola škoda nevidieť.

Čím začať ako prvým? Že by históriou? Tak skúsme vybrať to naj z bohatej histórie tohto kraja. Vďaka vhodným klimatickým podmienkam bola oblasť Pálavy osídlená už pravekými lovcami, na ktorých sa zachovala spomienka vo forme známej Věstonickej Venuše, stelesnenia vtedajšej krásy – ach, kde sú tie časy. Určite si na ňu pamätáte z hodín dejepisu, a kto tvrdí, že si nepamätá, tak mu aj tak neverím, veď nám Venušu vtĺkali do hláv dostatočne intenzívne. O mnoho rokov neskôr v období gotiky vznikli dva hrady, ktorých zrúcaniny sú zachované doteraz – Děvičky (hovorí sa mu aj Dívčí hrady) a Sirotčí hrádek. Tieto zrúcaniny, mimochodom dominanty okolia, sú veľmi vyhľadávané kvôli ľahkej dostupnosti a tiež faktu, že obe stihnete za jeden deň. Mesto Mikulov zasa v stredoveku patrilo k najvýznamnejším moravským mestám a história z neho dýcha doteraz. Je tu však jedno ešte väčšie lákadlo než historické pamiatky - víno.

Pavlovské vrchy, charakteristické svojimi vápencovými skalami, sú zo všetkých strán obklopené vinicami. A to je pre nás ďalší bod k dobru. Veď kto by pohrdol dobrým moravským vínkom, všakže. Víno sa tu mohlo pestovať už oddávna vďaka suchému a teplému podnebiu, ktoré prepožičiava pálavskej krajine až takmer stredomorský ráz. Vinársky charakter oblasti sa prejavuje vo všetkých okolitých dedinkách, vínom žije takmer každá rodina, veď ako by to bolo, keby nemala každá aspoň malý kúsok vlastného vinohradu. Centrom vinohradníctva je už od stredoveku mesto Mikulov, tento status mu prináleží doteraz. Najväčší zážitok si turista i bežný návštevník odnesie počas vinobrania, ktoré som si vyskúšala jeden rok aj ja v Dolních Dunajovicích. Nikdy sa mi nespalo lepšie ako po celodennom zbere hrozna vo vinohrade. A to existuje aj horšia vinohradnícka práca počas roka, ale zber je zber, tam sa človek môže osviežiť aspoň čerstvým burčiakom. Aby sa z vinárskej tradície dalo vyťažiť maximum, oblasťou vedie tiež vínna cesta, ktorá začína v Mikulove a na miestnom zámku je aj expozícia venovaná vinárstvu.

Jedinečné klimatické podmienky nevplývali len na pestovanie vínnej révy, ale umožnili tiež výskyt rastlinných endemitov. Rastlinkári by sa vedeli vyblázniť. Celá popisovaná oblasť o rozlohe 83 km2 je od roku 1976 Chránenou krajinnou oblasťou a od roku 1986 je aj biosférickou rezerváciou v rámci UNESCO.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Z geologického hľadiska sú Pavlovské vrchy zložené z tvrdých jurských vápencov, ktoré tvoria na mnohých miestach zaujímave skalné útesy. Aj vzhľadom k výškovému rozdielu takmer 400 m medzi vodnou nádržou Nové Mlýny a najvyšším bodom Děvín (549 m) je vápencová Pálava považovaná za dominantu širokého okolia. To, ako sa postupne vznikali jednotlivé vrstvy hornín, si môžete pozrieť v „Kalendári vekov“ pri Dolných Věstonicích, kde boli tieto vrstvy odkryté.

Ako teda zvládnuť Pálavu v rámci jedného dňa? Možností je viacero. Buď si prejdete celé minipohorie z juhu na sever, čiže z Mikulova do Dolních Věstonic alebo až do Popic na vlak po červenej značke (či opačným smerom), alebo sa budete túlať krížom-krážom a popri túlaní využijete vlastné auto. Ja opíšem menej náročnú „auto“ verziu, vhodnú aj pre deti a „babky v sandálkach“. V mojej verzii vynechávam Mikulov, pretože ten je natoľko zaujímavý, že si zaslúži jeden ďalší samostatný deň, čo som ja zatiaľ nestihla.

Takže – začíname! Dopravíme sa do dedinky Klentnice, ktorá sa nachádza takmer v srdci Pálavy. Odtiaľ vyrážame po červenej značke smerom na Sirotčí hrádek. Po cca 1,5 km sme na mieste. Táto zrúcanina hradu z 13. storočia je zaujímavá tým, že stojí na dvoch skalných útesoch, ktoré oddeľuje roklina. Časť múrov je ešte zachovaná, a tie tak dotvárajú krásnu scenériu. Zo zrúcaniny je to len kúsok na vrchol Stolovej hory (458 m), ktorá poskytuje zo svojich okrajov výhľady na všetky svetové strany – časť vodnej nádrže Nové Mlýny na severozápade, okolité obce, spomínaný Mikulov na juhu, či práve na druhú zrúcaninu hradu Děvičky. Čo je zaujímavé, oba hrady sú z tohto pohľadu takmer v zákryte. Po prejdení vrcholu Stolovej hory dookola sa vraciame k autu do Klentnice, kde nás na konci dediny prekvapuje bufet s ľudovými cenami, veď dať si tri deci pravej čapovanej kofoly za 9 Kč, to som už dávno nezažila.

Po občerstvení sa presúvame do vinárskej rázovitej dedinky Pavlov, ktorá je pamiatkovou rezerváciou so zachovalými sedliackymi statkami, barokovým cintorínom či viacerými vinárskymi domami. Tu nechávame opäť auto a vydávame sa na ďalší okruh. Po zelenej značke stúpame cca 1,5 km k severnému okraju masívu Děvín, k zrúcanine hradu Děvičky (428 m) z 13. storočia. Tá dominuje okoliu ešte viac než Sirotčí hrádek a ponúka ideálny výhľad na vodnú nádrž Nové Mlýny a okolité dedinky. Hrad mal kedysi strážnu funkciu, strážil zemskú cestu z Rakúska do vnútrozemia. V súčasnosti tu vďaka jednoduchému prístupu býva často plno, takže sa nezdržiavame dlho a ideme ďalej. Z hradu pokračujeme po červenej značke 2,5 km popod najvyšší vrchol Pálavy - Děvín (značka kedysi viedla priamo cez vrchol, avšak dnes je kvôli ochrane prírody vedená ľavým úbočím). Chodník vedie najprv lesom, neskôr lúkami.

Cestou míňame ďalšie krásne vyhliadky na krajinu, prudšie klesneme, až prichádzame k smerovníku Soutěska. Ide o miniúdolie oddeľujúce masív Děvínu od vrchu Obora, ktorému dominujú skalné steny. Napojíme na zelenú značku, ktorou prejdeme 1 km k smerovníku Nad Soutěskou. Tu sa necháme zlákať vzdialenosťou jedného kilometra k známej skalnej oblasti Martinka, kde je povolené lezenie od 1.9. do 31.12. na skalách Obří Kámen a Martinka. Skalky sú to celkom zaujímavé, a čo som sa dočítala, tak aj celkom náročné, od stupňa II do cca VIII+ UIAA. Od Martinky sa vraciame naspäť k „Nad Soutěskou“. Odtiaľ nás čakajú pohodlnné 2 km po modrej naspäť k hradu Děvičky a potom už len zostup do Pavlova.

Máme v nohách približne 15 km a na záver nám chýba už len jediné – to spomínané víno. Tunajší „vlašák“ kupujeme v pivničke v Pavlove u miestneho vinára a spokojní sa vraciame naspäť do Brna. Ďalší pekný deň v prírode je za nami.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek