Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Ľubovnianskou vrchovinou

Krajina severného Spiša ma lákala odjakživa. Očakával som tu neporušenú prírodu s charakteristickým obrazom Zamaguria. Keď sa mi konečne podarilo zatúlať sa do tohto kraja, boli moje očakávania naplnené. Prechádzal som lesmi, rozľahlými lúkami a hlbokými dolinami. Objavil som tu nespočetne veľa tajomných zákutí, spoznal miesta s výbornými výhľadmi a navštívil niekoľko dediniek s pohostinnými obyvateľmi.

Vzdialenosť
51.2 km
Prevýšenie
+1471 m stúpanie, -1551 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jar – 01.05.2008
Pohoria
Ľubovnianska vrchovina
Trasa
Voda
Obchody a krčmy v Jarabinej, v osade Kače, Medzibrodí a v Starej Ľubovni, studnička pod vrchom Osly a pri kaplnke pod hôrkou Háj, pramene pri osade Staré košiare, na brehu rieky Poprad, minerálny prameň Sulínka
Nocľah
Na brehu rieky Poprad pri Malom Sulíne
Doprava
Stará Ľubovňa (vlak, bus) - Jarabina (bus), Stará Ľubovňa (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.234 Pieniny, Severný Spiš,… (1:100.000)

Trasa

Jarabina – Jarabinský prielom – sedlo Vabec – Osly – Mníšek nad Popradom – Sulín – Siboň, severná úboč – Hliniská – Osly – Ľubovniansky hrad – Stará Ľubovňa

Smer Jarabina

Prvý ranný vláčik z Popradu brzdí na stanici v Starej Ľubovni. Ako už mnohokrát, aj teraz musím operatívne riešiť presun do blízkej obce, odkiaľ budem vyrážať. Autobus v sobotu do Jarabinej nechodí, preto si objednávam služby miestneho taxikára. Tie využíva asi viacero turistov, lebo vodič mi podáva cenník jázd k blízkym aj k vzdialeným turistickým cieľom. Môj cieľ, kríž nad obcou Jarabina neďaleko Jarabinského prielomu, je tiež v zozname. Cena – 125 Sk. Neváham a za desať minút sa dostávam k štartovaciemu bodu môjho putovania.

Nad Jarabinou

Keď sa zvuk auta stratí, zdolávam prvé metre túry. Modrá značka ma privádza k bralám, odkiaľ sú impozantné výhľady. V rannom opare sa rysujú kontúry Ľubovnianskeho hradu, pred sebou mám Levočské vrchy a na západe... A na západe neuveriteľne krásny pohľad na Vysoké a Belianske Tatry. Pre nás, ktorí často obdivujeme Tatry od juhu či od západu, je tento severovýchodný pohľad mimoriadne zaujímavý. Nuž, krajší začiatok som si ani nemohol predstaviť!

Jarabinský prielom

Po výhľadovej show zostupujem k Jarabinského prielomu. Jeho ústie je zovreté bralami, cez ktoré si prehrýzol cestu potok Malý Lipník. Ten vytvoril krátky, asi stopäťdesiat metrov dlhý kaňon. Potok sa kľukatí dnom tiesňavy popod skalné steny sústavou perejí, vodopádov a „obrích hrncov“. Avšak značka vedie len k jeho ústiu a k začiatku. Turistov, ktorí sa odvážia vstúpiť do jeho koryta, čaká krásna scenéria, akú poznáme z roklín Slovenského raja. Preto by sme všetci určite privítali presmerovanie značky cez prielom. Mne sa podarilo vzhľadom na výšku vodnej hladiny postúpiť asi sedemdesiat metrov povyše ústia a zostúpiť približne päťdesiat metov poniže začiatku prielomu. Za kaňonom značka prechádza dolinou, kde sa nachádza niekoľko zaujímavých kaskád, meandrov a brál.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pod Čertovou skalou

Po opustení doliny stúpam lúkami k okraju lesa. Tu sa otvárajú výhľady na Vysoké Tatry. Znova som unesený ich krásnou scenériou. Pod hôrkou Háj míňam upravenú studničku. Tá je súčasťou areálu kaplnky na hôrke Háj, ktorá tu stojí. Pred jej západným priečelím je vybudovaný prístrešok, kde sa dá núdzovo bivakovať. Povyše sa nachádza masív Čertovej skaly. Značka ju obchádza, no určite vystúpte na bralá. Odmenou vám bude krásny výhľad na Malé Pieniny a Tatry. Ďalší interesantný výhľad ma čaká z kóty 838 m n. m. Ako na dlani vidím krajinu, ktorou budem postupovať a v diaľke poľské pohorie Beskid Sadecky.

Sedlo Vabec

Za kótou prechádzam rozsiahlymi lúkami. Stále ma sprevádzajú výhľady na sever. Ale pozor! V úseku kóta 838 – sedlo Vabec je trasa síce dobre vyznačkovaná, no v otvorenom teréne treba pozorne sledovať značenie. Približne päťsto metrov východne od kóty 838 sa nedajte sa zlákať širokou poľnou cestou, stále sa držte okraja lesa. Neskôr sa značka stáča na juhovýchod a krátkym úsekom lesa prichádza k asfaltovej ceste. Tá ma dovedie do sedla Vabec, z ktorého sú výborné výhľady na Levočské vrchy, Spišskú Maguru a Vysoké Tatry.

Osly

Zo sedla pokračujem žltou značkou. Prechádzam lesmi a za mierneho stúpania dosahujem vrchol vrchu Osly. Ten tvorí veľká lúka, z ktorej pekne vidieť na sever a severovýchod. Dominantným bodom výhľadu je rozložitý vrch Pusta Wielka. Okrem peknej prírodnej scenérie tu objavím malý prístrešok. V jeho tieni si varím obed a načerpávam silu na ďalšiu cestu, ktorú mám pred sebou.

Smer Mníšek nad Popradom

Z vrchu Osly zostupujem po zelenej. Po sto metroch natrafím na významovú odbočku, ktorá vedie k malej studničke. Jej voda je výborná. Kúsok poniže prechádzam vedľa poľovníckeho posedu. Ten dokáže nielen poskytnúť útočisko pred búrkou, ale v jeho interiéri dokážu dve až tri osoby celkom pohodlne stráviť noc. Pri posede treba dávať pozor na značku. Tá v týchto miestach opúšťa poľnú cestu a okrajom lesa klesá k severnému cípu lúky. Odbočka je zle vyznačená, poniže je značenie opäť dobré. Prudké klesanie sa zakrátko skončí a ja prichádzam na dlhý odlesnený hrebeň. Pri jeho zdolávaní ma tešia mnohé výhľady na všetky svetové strany. Pred sedlom Doštená sa telefonicky spájam s našou šéfredaktorkou Soňou a pozdravujem účastníkov Hiking výstupu na vrch Vápeč. Za sedlom prechádzam neporušenou prírodou, kde sa striedajú lúky s hájmi a lesmi. Celý úsek spestrujú lokálne výhľady na hraničný hrebeň s vrchom Eliášovka. Mimoriadne krajinársky hodnotné je okolie osady Staré košiare, odkiaľ je pekný pohľad do doliny rieky Poprad s vrchom Pusta Wielka. Nájdete tu aj dva pramene. Za osadou značka prudko klesá a cez krátku dolinu ma privádza k brehom Popradu.

V doline rieky Poprad

Úsek toku rieky Poprad, ktorý sa začína pri obci Malý Lipník a končí v poľskom meste Piwniczna, je ďalšou perlou tejto túry. Rieka tu meandruje pomedzi mohutné masívy hôr a vytvára mnohé čarovné zákutia. Na poľskom brehu vedie dolinou cesta a železničná trať. Tieto civilizačné prvky však nepôsobia rušivo. Dediny a osady na oboch brehoch len dotvárajú kolorit krajiny. Značka vedie po hradskej a je vhodná aj pre cykloturistiku. Úsek sa teší obľube vodákov, ktorí ho radi splavujú.

Osada Kače a okolie

Vnímajúc krásy krajiny postupujem proti prúdu rieky. Zakrátko sa nachádzam v osade Kače. V malom krčmo-obchode si s chuťou dávam pivko. Cítim sa tu veľmi príjemne. Ani sa mi nechce pokračovať ďalej. V duchu myslím na Mira Svíteka, ktorý tadiaľto putoval po hranici okolo Slovenska. Z jeho článku viem, že v neďalekom Medzibrodí je krčmička, ktorej návštevu si nenechám ujsť.

Punk´s not death

Obdivujúc okolie prichádzam do Medzibrodia. Krčma je ale zatvorená. Nazlostený si sadám na malú terasu, keď tu zrazu z vedľajšej drevenice vybehne chlapík s nefalšovaným imidžom punkera. „Haló, mladý pán, hneď vám otvorím.“ Na moje veľké prekvapenie v tejto persóne spoznávam starého známeho. Je to prievidzský punker, ktorý sa sem presťahoval, nakoľko mu bola prievidzská pôda „horúca“. Teraz sa živí krčmárskym remeslom. Po zvítaní sa obaja sadáme k pivku. To už dolinou duní Sex Pistols... Aj váham, či tu neostanem na noc, ale viem si predstaviť, ako by to dopadlo. Preto sa po hodine lúčim a poberám sa v ústrety ďalším kilometrom.

V dedine Sulín

Medzi Medzibrodím a dedinou Sulín sa hradská zmení na lesnú cestu. Míňam opustenú osadu Krendželovku a rýchlo prejdem cez Závodie. Pri ceste sa nachádza upravený prameň so svätými obrázkami. Krajina je stále pekná, plná tajomných zákutí, ktoré vytvorila rieka. Onedlho dosiahnem dolný koniec dediny Sulín. Obec je situovaná v bočnej doline. Centrum s kostolom a obecným úradom je vzdialené asi kilometer. V pláne mám prehliadku kostola, kde si prezriem krásny ikonostas. A keďže krčma je hneď oproti, zájdem aj tam. Tu ma čaká ďalšie prekvapenie. Stretávam známeho, ktorý sa sem priženil. Nasleduje známy scenár prípitkov a pozvaní do rodiny. Keďže nechcem pripustiť, aby boh vína Bakchus naplno ovládol moju myseľ, radšej sa rýchlo poberiem preč.

Tábor v Malom Sulíne, prameň Sulínka a okolie

Šero si sadá na krajinu, keď sa motám po brehu Popradu a hľadám miesto na tábor. Poniže Malého Sulína nachádzam malé sedenie s ohniskom. Tu staviam stan a zapaľujem ohník. Čochvíľa sa vzduchom nesie vôňa pečenej slaninky. Ako si dám hlt pálenky na dobrú noc, hneď zaspávam. Ráno je dolina zahalená hmlou. Pobalím sa a rezko vyrážam k minerálnemu prameňu Sulínka. Voda má špecifickú, ale výbornú chuť. Za prameňom sa začína rekreačná oblasť, v ktorej sa nachádza viacero súkromných chát a malý penzión Miro. Teplé raňajky, kávička a pivko ma tu nútia sa tu zastaviť. Za penziónom značka strmo stúpa asfaltkou. Hneď na začiatku mi znenazdajky zastavuje auto a šofér sa ponúka, že ma odvezie hore. Rád jeho ponuku prijímam.

Pod Siboňom

Keď už opäť šliapem, dostávam sa do oblasti hustých lesov. Krátkym výstupom dosiahnem rázcestie Siboň – severná úboč. Lesy sú neporušené ťažbou a pripomínajú prales. Občas pochod spestria malé čistinky. Za Sulínskym sedlom nedočkavo očakávam lúky nesúce meno Hliny. Z nich je výborne vidieť vzdialený hrebeň pohoria Čergov, ale aj Levočské vrchy so Šarišskou vrchovinou. Traverzujúc Široký vrch znovu prichádzam na vrch Osly. V známom prístrešku oddychujem a pohľadom sa lúčim s týmto krajom.

Smer Stará Ľubovňa

Moje putovanie sa pomaly končí. Pred sebou mám už len zostup k múrom Ľubovnianskeho hradu a záverečný presun do mesta. Značka ide sprvu pohodlne. Neskôr strmo klesá a ústi do lesoparku nad mestom. Areál je pekne upravený, sú tu detské ihriská a niekoľko prístreškov s ohniskami. Ako vyjdem z lesa, od úžasu ostávam stáť! Pred sebou mám monumentálne bralo s takmer rozprávkovou stavbou hradu, na ktorého prehliadku sa už veľmi teším.

Ľubovniansky hrad

Hrad vznikol v druhej polovici 13.stor. z kráľovskej iniciatívy. Jeho dejiny sú bohaté nielen na boje či obliehania, ale aj na slávnosti spojené s návštevami panovníkov. Z pôvodnej malej pevnosti sa časom rozrástol na mohutnú barokovú fortifikáciu, ktorá je dominantou okolia. Dnes je na hrade múzeum. Turista určite ocení kruhový výhľad z hradnej veže. Pohľad na mesto s dolinou Popradu, Levočské vrchy, Pieniny a Tatry je ozaj unikátny. Medzi zaujímavosti hradu patrí aj voľný pohyb návštevníkov po obnovených interiéroch a ochodzách múrov. Znalci ľudovej architektúry ocenia pekne vybudovaný skanzen na lúke pod hradom.

Záverečné metre

Po prehliadke hradu mi neostáva nič iné, len sa presunúť do Starej Ľubovne. Tu pri chutnom jedle a pivku tradične zhodnotím celú túru. Počas nej som putoval rôznorodým krajom. Striedali sa tu hlboké lesy s rozsiahlymi lúkami a skalnými bralami. Unikátne a ďaleké výhľady mnohokrát potešili moje oči. Taktiež aj scenéria rieky Poprad mala svoje neopakovateľné čaro. Jarabinský prielom a Ľubovniansky hrad sú miesta, ku ktorým sa budem v duchu často vracať. Tak ako k celej túre.

Fotogaléria k článku

Najnovšie