Túra

Z Donovalov na Zvolen

26.08.08 Je krátko pred obedom a pomaly zostupujem z Rysov nadol. Dnešná túra sa vydarila a už môžem špekulovať nad tým, kam ísť zajtra. Malo by to byť niečo menej náročné a ľahko dostupné autobusom z Ružomberka. Výber sa zúžil na Zvolen a Veľký Choč. Mám pol dňa na to, aby som sa rozhodol...

Deň „D“

Krátko pred šiestou hodinou svižným krokom idem na autobusovú stanicu. Ešte stále špekulujem, kam vlastne pôjdem. Dobrá správa je, že už to dlho nepotrvá, lebo autobusy odchádzajú po šiestej hodine krátko po sebe na oba smery. Ešte raz zvažujem všetky pre a proti a nakoniec voľba padá na Zvolen (Donovaly - Zvolen - Malý Zvolen - Nižná Revúca). Chvíľu na to prichádza autobus smerom na Donovaly. Kým opustí Ružomberok, tak sa celkom slušne zaplní. Trochu som prekvapený, prečo toľko robotníkov v montérkach ide na Donovaly. Nevšímam si ich a sledujem okolitú prírodu. 15 minút pred siedmou vystupujem na Donovaloch. Teraz už chápem, prečo so mnou cestovalo toľko robotníkov. Neviem, či je na Slovensku ešte jedno podobné stredisko, kde sa stavia v takom rozsahu ako tu. Za posledné mesiace sa výrazne zmenila tvár tohto zimného lyžiarskeho strediska. Ale čo v lete...

Výstup na Zvolen

Poloprázdny autobus odišiel a ja sa vydávam svojím smerom. Teplomer nad cestou ukazuje 13 stupňov, je čistá bezoblačná obloha. Prejdem popod most a odbočím na cestu vľavo. Pri ceste sú nové veľké panely s mapami s vyznačenými turistickými trasami. Začiatok mojej trasy je tam vyznačený trochu ináč, ako si pamätám z jesene. Podľa tohto by som mal ísť kúsok po chodníku nad hlavnou cestou a niekde pri obecnom úrade zatočiť smerom do lesa. Vraciam sa niekoľko metrov späť a snažím sa nájsť na nejakom mieste červenú značku, ale márne. Tak idem opäť k rázcestníku a snažím sa v ňom zorientovať. Smer Zvolen tam nie je vyznačený, tak po pamäti pokračujem po ceste smerom k lanovke na Novú hoľu. Tu sú, našťastie, značky viditeľné. Asi po sto metroch sa trasa stáča doľava a potom... ...potom nastáva ďalší problém. Na jeseň ešte chodník pokračoval popri tom novom bytovom komplexe šikmo vľavo do lesa. Teraz tu však stavajú cestu a nie je šanca dostať sa na druhú stranu. Schádzam niekoľko metrov nižšie a verím, že miestami slabo viditeľný chodník, vyšliapaný v tráve, ma dovedie k lesu. Z pravej strany obídem nedokončenú cestu a už smerujem k lesu. Chodník vedie tesne pod lesom. So záujmom ma sledujú dvaja stavbári, z čoho usudzujem, že tadiaľto asi veľa ľudí nechodí. Konečne je na strome červená značka. Po orientačnej stránke najťažší úsek cesty mám za sebou.

Začínam mierne stúpať. Zľava vidím dobre vyšliapaný chodník. Tipujem, že to by mohol byť práve ten, ktorý som tam dole márne hľadal. Po chvíli sa dostávam k potoku, k prvému a aj poslednému miestu na občerstvenie. Stúpanie je čoraz prudšie, výškové metre rýchlo pribúdajú. Po pravej strane míňam menšie bavlníkové pole – tie kvety vo mne vzbudzujú práve takýto dojem. Vo chvíľach oddychu si zvečňujem Donovaly a okolité kopce. Všade v túto skorú hodinu vládne ticho a chlad, čo mi pri tomto stúpaní náramne vyhovuje. Ešte niekoľko metrov a krajina predo mnou sa začína otvárať. Za hrebeňom, po pravej strane, už tušiť slnko. Jedna dlhšia serpentína a som na hrebeni. Po ľavej strane mám Zvolen, po pravej Novú hoľu a pred sebou takmer celú dnešnú cestu. K červenej značke sa pripája žltá smerujúca od hornej stanice lanovky.

Na Zvolene

Po necelých desiatich minútach som na Zvolene. Stihol som to ešte predtým, než sa začali vytvárať prvé kopovité oblaky. Nasleduje povinné fotografovanie, raňajky a oddych.
Zvolen je charakteristický svojim rozložitým vrcholom, podobným, ako má Stoh v Malej Fatre. Celý vrchol je zatrávnený, len kde-tu náhodne pohodená skala. V južnejšej časti sa nachádza už z diaľky viditeľný drevený kríž. Nie tak dávno bol ešte v takmer horizontálnej polohe, ale teraz opäť stojí na svojom mieste, len už nie je taký vysoký ako predtým. Vďaka dokonalému kruhovému výhľadu možno pozorovať od západu až po severozápad hrebeň Veľkej Fatry od Majerovej skaly cez Krížnu, Ostredok, Suchý vrch, Chyžky a Ploskú po Rakytov, na severe populárny Choč a Šíp, na severovýchode nejasné obrysy Tatier, na východnej strane, teraz proti slnku, masív Prašivej a v južnej časti Kozí chrbát a Starohorské vrchy.
Do odchodu autobusu je veľa času, tak sa nemám kam ponáhľať. Sledujem, či sa z niektorej strany neobjavia nejakí turisti, ale ani náhodou. Nie je to síce asi „vychytená“ túra, ale aj tak by som tu cez prázdniny čakal väčšiu premávku.

...a teraz na Malý Zvolen

Krátko po deviatej hodine si balím všetky veci a už po žltej značke pokračujem na Malý Zvolen. Dobre viditeľný chodník striedavo klesá a stúpa. Pozdĺž celého chodníka je zimné tyčové značenie, takže v tejto časti nie sú ani v zimných mesiacoch problémy s orientáciou. Letná trasa, na rozdiel od zimnej, obchádza niektoré vyvýšené miesta. Kto sa rozhodne podstúpiť „námahu“ a zdolá tieto vyvyšeniny, tomu budú odmenou výhľady do okolia.

Po chvíli prichádzam k skalám sfarbeným do červena, ktoré obchádzam z pravej strany. Približne v polovici trasy medzi Zvolenmi má chodník dvojprúdový charakter. Nemyslím si však, že by to malo byť kvoli množstvu turistov, lebo hoci sa už blíži desiata hodina, ešte som nikoho nestretol. V druhej polovici chodník začína postupne stúpať. Z doliny po pravej strane sa ozývajú čoraz hlasnejšie zvonce kráv. Keďže aj chodník je z oboch strán označkovaný výsledkom ich tráviaceho procesu, pridám do kroku, aby mi snáď nezatarasili cestu. Ešte predtým si ich však zvečním.

Posledné metre popri smrekoch a som na Malom Zvolene, ktorý ponúka rovnako pekné výhľady do okolia. Na drevenom smerovníku sa asi podpísal zub času, lebo bezvládne leží na zemi. Má to jednu výhodu. Pri fotení si ho môžem natočiť, ako uznám za vhodné. Dôležite je, aby som za čas, kým sa spustí samospúšť, dobehol k nemu, zodvihol ho a tváril sa pri tom, že sa oň opieram. Potom zažívam prekvapenie, keď asi v polkilometrovej vzdialenosti zbadám štyri postavy. Keď prídu ku mne, zisťujem, že vyšli lanovkou na Novú hoľu a odtiaľ cca hodinu pohodlným terénom na Malý Zvolen.

Zostup

Slnko je už pomerne dosť vysoko, kopovitá oblačnosť už zaujala svoje tradičné miesto nad kopcami a nezameniteľne dopĺňa letnú atmosféru. Len nech to nepreženie, a neschladí moje nadšenie nejakou prehánkou alebo búrkou. Začínam ukrajovať prvé metre so zostupovej trasy. Predo mnou je 1 248 metrov vysoká Končitá. Chodník vedúci chvíľami lesom, chvíľami lúkami ju obchádza z ľavej strany. Výhľady sú v tejto chvíli obmedzené len na západnú a z časti na východnú stranu, no aj napriek tomu okolitá krajina nestráca svoje čaro. Postupne začína byť vidno budovy Liptovskej Revúcej. Chodník stále klesá, raz prudšie, raz miernejšie, až sa dostane na okraj lesa, k hornému stožiaru vleku. V tejto časti je to so značkovaním trochu chudobnejšie. Stačí však ísť popod vlek a nie je možné zabúdiť. Lyžiarsky svah je zarastený pomerne vysokou trávou. Našťastie je takmer rovnobežne s vlekom vykosený asi tri metre široký pás, ktorý využívam ako zostupovú trasu. Možno práve tento pás je turistickým chodníkom, nikde však žiadnu žltú značku nevidieť. Asi v druhej polovici vleku však už tento pás končí, a tak zostupujem popri vleku po málo vychodenom, ale viditeľnom chodníku.

Počas celého zostupu je pekný výhľad na Čierny kameň (1 479 m). Prsty na nohách si začínajú čoraz viac uvedomovať, že toto klesanie je prudšie ako to predchádzajúce. V diaľke pozerám, kde by som sa na konci túry mohol trochu ochladiť a opláchnuť v nejakej tečúcej vode. Našťastie, v doline nie je núdza o viacero potokov. Konečne som pri nástupnej stanici vleku. Odbočím na ulicu vľavo a po cca sto metroch vpravo. Prejdem cez most nad Revúcou, potokom vedúcim cez celú dedinu a už som v cieli, na zastávke SAD v Nižnej Revúcej. Do odchodu autobusu mi ostáva ešte necelá hodina, tak zídem na dolný koniec dediny, kde v potoku absolvujem krátku očistu.

Záver

Túra svojou dĺžkou a prevýšením patrí medzi menej náročné. Náročnejší je len úvodný výstup na Zvolen. Vo svojej hôľnej časti ponúka krásne ďaleké výhľady do okolia. S orientáciou je to, až na úvod na Donovaloch, jednoduché. Kto hľadá počas dovolenkového obdobia ticho a pokoj na horách, pre toho je ideálne navštíviť túto časť Slovenska.

Zdieľaj:  
Reakcie
Z Donovalov na Zvolen 27/09/10 19:11 13 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Svet Rumunsko - Bihor Predošlé tri dni sme prežili zdolávaním hrebeňa Vladeasy, obdivovaním vysokého vodopádu Răchitele, ale aj odháňaním psov, chrániacich svoje stádo, a tiež otravných koní, ktorým asi vadilo, že si stany rozkladáme na ich území. Nasledujúce dva dni by sme mali stráviť v pohorí Bihor. 10/11/09 Roman Ozorák Svet
Svet Rumunsko - Vlădeasa Konečne nadišiel deň „D“. Deň, keď sa nám konečne splní sen o zahraničnej turistike. Pre nás všetkých to bude prvá skúsenosť s turistikou za hranicami Slovenska. Cieľ je Rumunsko, konkrétne pohoria Vladeasa a Bihor. Naša minivýprava pozostáva zo štyroch ľudí. Okrem mňa je v nej brat Maroš, jeho kolega Laco a Denis – Lacov synátor. 03/11/09 Roman Ozorák Svet
Túra Zo Smoleníc do Plaveckého Petra Tento rok som konečne objavil Malé Karpaty. Roky som ich úspešne ignoroval, ale popritom som sa aj rozčuľoval, že všade to mám z domu tak ďaleko a cestovanie mi zaberie dvojnásobok času určeného na túru. Stačila však jedna túra na Plavecký hrad a do jeho okolia, aby som sa presvedčil, že aj toto pohorie, nevynikajúce nejakou závratnou nadmorskou výškou, môže ponúknuť veľa zaujímavých miest na obdiv. Preto moja ďalšia túra nenechala na seba dlho čakať a štrnásty aprílový deň som sa vybral zo Smoleníc do Plaveckého Petra. 25/05/09 Roman Ozorák Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Ferrata Karnské Alpy - cez Rauden Spitze a Steinwand Najkrajšie spomienky mám na túry, na ktorých čosi nevyšlo, ale ktoré sa napriek tomu vydarili. V júni 2015 som išiel kúsok hrebeňa Karnských Álp (Karnische Alpen) a počasie sa pokazilo. Snežilo a fúkal vetrisko, vďaka čomu mi zubatý hrebeň s tromi štítmi s nadmorskou výškou cez 2500 metrov dal zabrať. Ale keď som celý hrebeň prešiel a zbehol som do doliny, oblaky sa zdvihli a vyčasilo sa. Zdola som videl hrebeň v plnej kráse. Hory sa mi opäť raz smiali. dnes Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Pozvánka 14. narodeniny Hiking.sk na ľubietovskej Vysokej Milí čitatelia a priatelia nášho webu, mnohí z vás už plánujú letné akcie, výšľapy, dovolenky, a tak budeme radi, ak sa s vami budeme môcť opäť stretnúť na oslave našich narodenín. Hiking.sk na prelome júla a augusta bude mať za sebou už 14 rokov svojej existencie. Oslávime ich 6. augusta na vrchole Vysoká pri Ľubietovej (994 m). 16/05/16 Soňa Mäkká Hiking akcie
Lezenie Jastrabia veža - zimný výstup Jastrabia veža (2137 m) je charakteristickou dominantou, ktorá zaujme nejedného návštevníka Chaty pri Zelenom plese. Kvôli jednoduchej dostupnosti a technickej obťažnosti lezeckých ciest je mýtický štít vyhľadávaný najmä horolezcami. Na jeho vrchol však vedie i ľahšia neznačená trasa, ktorá sa v zime mení na mixové lezenie. včera Pavol Hreha Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Z Donovalov na Zvolen 27/09/10 19:11 13 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1403 m n. m.
    • min: 640 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 503 m
    • klesanie: 843 m
  • Vzdialenosť
    • 8 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 29.07.2008
  • Štart trasy
    • šírka: 48.878 ° SŠ
      dĺžka: 19.224 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9328 ° SŠ
      dĺžka: 19.2097 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • -
  • Voda
    • prameň pri výstupe nad Donovalmi
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • bus
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 643 ľudí
1.39 (1.05)