Rada

Balenie podľa Bora

26.09.08 Pred asi piatimi rokmi ma moja situácia donútila zamyslieť sa nad tým, ako sa budem ďalej túlať po horách. Batoh sa mi totiž zdal stále ťažší a ťažší a pretože sa mi nepodarilo ubrať na rokoch a ani na váhe, bolo treba túto situáciu vyriešiť. Hoci som nikdy nebol tzv. nosič kredencov, predsa aj batoh o váhe cca 18-20 kg sa stal pre mňa už veru riadnou záťažou a ja som funel ako starý medveď. A tak som si všetko poriadne premyslel, trochu zainvestoval a výsledok sa dostavil. Moja 3-4 dňová výbava na jarné a letné túlanie váži teraz 12-14 kg a ten rozdiel je naozaj veľmi dobre cítiť.

Čo som teda zmenil: kúpil som si perový spacák Ferrino Duvet 900, ktorý je po zbalení neuveriteľne malý a pri svojej váhe 900 g neuveriteľne teplučký, k tomu som pridal samonafukovaciu karimatku Ferrino Superlite Mummy, ktorá síce je o trošičku ťažšia ako stará penovka, avšak šetrí moje boľavé bedrové kĺby a ja už sa nebudím v noci od bolesti, a objemovo je polovičná, a kúpil som si aj ľahučkú vetrovku Storm od HUMI ušitú z 40 g Pertexu, ktorá ma ochráni pred vetrom a je zbaliteľná do maličkého šúľku. Vynechal som niektoré náhradné oblečenie, nádoby a pod. a vylúčil veci, ktoré som takmer nikdy nepotreboval a nosil ich len „pre istotu“. Nakoniec som za dobré chovanie dostal od Hikingu nový batoh Pinguin Activent 46l a tam teraz nosím nasledujúce veci, ktoré môžete vidieť na fotkách:

1. Spacák Ferrino Lightec Duvet 900
2. Karimatku Superlite Mummy
3. Bavlnenú vložku do spacáku (nie vždy)
4. Vlastnoručne ušitý návlek zo šustiakoviny, do ktorého večer vkladám karimatku aj zo spacákom
5. Tropiko z Áčka (namiesto stanu)
6. Pláštenku Tatonka
7. Vetrovka Storm
8. Hliníkovú krabicu na potraviny
9. Ešus (len jednu nádobu)
10. Hrnček, lyžicu a nôž
11. Sveter, ktorý je rovnako teplý ako flíska, avšak objemovo polovičný
12. Tenučké nohavice do spacáku
13. Bavlnené tričko
14. Ponožky
15. Trenírky
16. Košeľu
17. Plastovú tubu prvej pomoci
18. Taštičku s hygienou a liekmi
19. Plynovú kartušu a varič
20. 1,5 l PET-ku s vodou
21. Ortézu na koleno

Ako sa balím

Prepážku medzi komorami mám rozopnutú, pretože tak sa dá batoh lepšie „natlakovať“ a večer aj tak potrebujem všetko z batohu. Do spodku ide spacák, karimatka s návlekom, vložka do spacáku, tenučké nohavice (na jednej fotke sú zbalené a zastrčené do hrnčeka), ponožky, bavlnené tričko, trenírky a podľa počasia niekedy aj pláštenka. To je tzv.prvé poschodie. Do druhého poschodia ide na chrbát na plocho zložené tropiko z Áčka, na to hliníková krabica s jedlom a ešus, v ktorom je plynová kartuša utesnená vreckom s čajom a cukrom a nejakou polievkou v sáčku, hrnček naplnený tiež nejakým jedlom, chlieb (600-700 g), sveter a bunda.

Do vrchlíku balím: do vnútornej časti taštičku s hygienou a liekmi, telefón, varič. Do vrchnej kapsy ide peňaženka, malý statív na foťák, mapy, tatranky, cukríky. Nôž, lyžica, tuba prvej pomoci a prípadne aj ťapka s povzbudzovačom sú v jednej bočnej kapse a 1,5 l PET-ka s vodou je pripnutá zvonku na druhej strane. V tube prvej pomoci mám malú baterku, zápalky, piráta a brezovú kôru.

Na sebe mám oblečené odopínacie nohavice, moirové tričko, košeľu (len než sa zahrejem na teplotu), čapicu, foťák na opasku a šatku prevlečenú cez očko popruhu a samozrejme topánky. Sandále nenosím, iba ak viem, že budeme spať na chate, tak si beriem úplne ľahučké penové šľapky na prezutie do chaty. Čelovku nenosím.

Na noc si obliekam do spacáku bavlnené tričko, tenučké nohavice a ak je chladnejšie, aj rezervné ponožky. Toto tričko a ponožky tiež použijem pri návrate verejnými dopravnými prostriedkami do civilizácie, aby som náhodou nebol vylúčený z prepravy.

Ako som už uviedol, s takouto výbavou si úplne stačím od jari do jesene a iba v prípade turistiky dlhšej ako tri dni si priberiem ešte jedny ponožky, trenírky a viacej potravín. Bežne však môj batoh má cca 12 kg. A to už sa naozaj dá nosiť bez problému.

Zdieľaj:  
Reakcie
Balenie podľa Bora 07/02/12 06:05 48 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Príbeh Pri ohni V lete roku 1965 sme vyrazili s kamarátom Bujzom na veľký vander. Rovnako ako pred rokom, zamierili sme do vtedajšej Mekky všetkých trampov, romantikov a drsných traperov, či už českých alebo slovenských, do Slovenského raja. Zásluhou letnej brigády v nejakej stavebnej firme sme boli finančne zabezpečení takmer 200,- korunami, a tak sme boli „majstri sveta“. Samozrejme, že sme išli autostopom. Netrvalo to ani tri dni a už sme vystupovali z nejakého nákladiaku v Stratenej, odkiaľ sme to už „dobre“ poznali, pretože sme tu boli aj pred rokom. Zvyšok našej trampskej osady mal prísť v sobotu popoludní rýchlikom Horehronec, ktorý bol v tom čase najlepším trampským a turistickým vlakom. 22/07/16 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Zasa spolu V piatok mi zavolal Milan a pýta sa: „Čo robíš zajtra?“ - „Nó, vlastne nič také, čo by sa nedalo odložiť na inokedy, tak povedz čo potrebuješ.“ A Milan: „Veď ani ja nemám nič také súrne, ale ak by si sa nudil, tak zajtra idem na chatu robiť poriadok s plchmi a nejaký pomocník by sa mi zišiel.“ 13/05/16 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Dážď Ten rok nám počasie naozaj prialo. Každé ráno sme vstávali do slnečného dňa, obloha bola modrá ako obľúbená vojenská knižka a naše 5-korunové pláštenky zo stánku PNS zostávali beznádejne úplne na dne batoha. Ani prístrešok sme na noc nestavali, len celta prehodená na spacáku nás chránila proti rannej rose. Noci boli teplé a jednoduchý vatelínový spacák kúpený z Pionierskeho domu za 12,- Kčs bol až až. Putovali sme najkrajšou krajinou, ktorú poznám a len sme si tak mydlili v pohode. 04/03/16 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Z Hrabova do Vlkolínca Vlkolínec, mestská časť Ružomberka, je malá podhorská osada na južnom svahu jedného z výbežkov liptovskej časti hlavného hrebeňa Veľkej Fatry v nadmorskej výške 718 metrov. Tunajšia pamiatková rezervácia ľudovej architektúry je od roku 1993 zapísaná aj v Zozname Svetového dedičstva UNESCO. Tabuľku s jej názvom míňame často cestou medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom. Veľakrát som mala chuť odbočiť, ale Majster čas... veď to poznáte. Teraz mám povinnosti v Ružomberku, ale až poobede. A tak mám trochu času. Vymyslím si prechádku z mesta do Vlkolínca, späť kôli poobedným povinnostiam pôjdem už lanovkou. dnes Daniela Mäkká Veľká Fatra a Choč
Recenzia Topánky Hanwag Bergler – po prvých kilometroch Patrím ku generácii, ktorá do lesa chodila v klasických plátenných teniskách, botaskách, pionierkach a celokožených vibramkách za cca 350 Kčs. Tie posledné som vlastnil a nosil možno aj dvadsať rokov. Natieral som ich rybím tukom, doneseným z dvojročnej základnej prezenčnej vojenskej služby, aby boli do istého stavu mokroty nepremokavé a nepopraskali. Mal som ich vychodené ako papučky. Niekedy po roku 1996 sa im rozpadlo vnútro a na rozdiel od výmeny podrážky, toto už obuvník nevedel dať do používateľného stavu. Preto som sa potešil, keď mi redakcia ponúkla možnosť vyskúšať celokožené vibramky Hanwag Bergler, tak veľmi podobné tým mojim z mladosti. včera Miroslav Svítek Obutie
Túra Piliš – rozhľadňa a roklina Vasas szakadék Z túr v Piliši, resp. Vyšehradských vrchoch som zopár článkov napísal, ale ešte chýba niečo z túry na samotný vrch Piliš (Pilis tetö). Zaujímavosťou vrchu je bývalá raketová základňa (podobne ako na Devínskej Kobyle), skalné okná Vaskapu (v preklade Kamenná brána) a nová rozhľadňa. Ďalej by som chcel priblížiť jednu menej známu zaujímavosť v okolí – Vasas szakadék. 30/08/16 Vladimír Prutkay Maďarsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Balenie podľa Bora 07/02/12 06:05 48 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 880 ľudí
0.33 (0.04)