Několik aktuálních informací (šel jsem trasu Čadca . po zelené - Vojtov vrch - Chotárny kopec - Jakubovský vrch - po modré na Turzovku: zelené z Čadce ve městě místy hůře značená, poté již v pohodě, na loukách za sucha v pohodě, v lesních úsecích i nyní spousta bahna a stojící vody. Jakubovský vrch je nyní zcela odlesněný, z přístřešku na vrcholu zůstala jen hromada dříví...Modrá z Jakubovského vrchu směr Turzovka v úvodu takřka neprůchodná (polom), ale dá se pohodlně vrátit kousek zpět a jít rovnou po lesní cestě, na ní se oficiální modrá značka pár desítek metrů pod vrcholem stejně napojí), pak je již značení i trasa v pořádku až na spoustu bahna, jen se na několika strmých úsecích na stezce podepsala eroze).

Po rokoch konečne začína mierny pokrok aj tu v Kysuckej časti Javorníkoch. V roku 2009 bolo obnovené značenie na hlavnom hrebeni aj na priľahlých trasách. Upravovaná bežkárska trasa je súčasťou Beskydsko Javorníckej lyžiarskej magistrály. Okrem novej rozhľadne boli vybudované nové zimné smerovníky a značenie, niekoľko informačných tabúľ a prístreškov. Takže aspoň niečo potešujúce. Ešte by to chcelo menej rozbahnených ciest odpadkov a "motorizovaných turistov".

Nova rozhladna na Martakovskom vrchu je dokoncena: zakopcie.sk/…/197-pozvankaotv…

Vcera
som sa po dlhom case vybral na nejaku tu miernejsiu turu, skusil som takisto trasu Cadca -> Turzovka, avsak s miernou zmenou, ked sme to z Kameniteho otocili po zelenej do Dlhej nad Kysucou, potom po ceste do Turzovky. Koniec trasy sme sli bohuzial potme, povodne sme planovali ist z Jakubovskeho vrchu po modrej cez Bukovinu do Turzovky, ale tu to znacenie nebolo prave najlepsie, preto sme mierne pobludili, nakoniec sme sa ale napojili na cervenu na Sedle pod Grapou kde sme miestnym okostovali vodu zo studne :) studena, ale velmi dobra. V tychto miestach sa uz stmievalo.

Co sa tyka samotnej tury, mozem len odporucit, pocasie nam celkom vyslo, viditelnost bola na toto obdobie vcelku slusna a, hlavne, pohlad na slnkom osvietene fatranske vrcholy, najmä na prenadherny Velky Rozsutec je jednoduche na nezaplatenie :) taktiez priroda si tu spravila svoje, namraza na stromoch vyraza dych.

Trasa vypada byt velmi dobre prejazdna aj na dvojkolesovom bezmotorovom tatosovi, ked sa stopi sneh (ktoreho je tam mimochodom momentalne celkom slusne, vdaka tomu sme stretli mnoho bezkarov) sa chystam na kratsi prvy jarny rozohrievaci vyjazd prave tu.

Takte este raz, kto tuto trasu este neabsolvoval, mozem mu ju iba a len odporucit.

zdar

Tomas, clanky nie su z netu (ani nebudu na nete, lebo tyz. Kysuce nema webovu verziu), ale mam ich priamo z redakcie, preto som nemohol dat linku.

Peter, OK nabuduce urobim vo fore temu.

Prepacte moju strucnost, musim utekal na letisko, idem prec.

PS. Tomas, vies co sa nachdza na vrchu Tabor? Stala tam mensia drevena fortifikacia z 15. stor. (vojska J. Jiskru). Zial ozaj len skusene oko rozozna posledne male pozostatky po jej stavbach.
Ale uz musim utekat.

Tono:
namiesto kopírovania celého článku do diskusie by som zvolil iba odkaz naň, keďže autorom textu je niekto iný.
A ešte ku Kysuciam: osobná skúsenosť z Javorníkov (Čadča – Husárik – Tábor – KNM) je pozitívna aj napriek miestami horšiemu značeniu a rozrytému úseku zvážnice. U mňa prevládli dobré skúsenosti.

Pravdupovediac Tóno, asi by som na Hiking.sk neriešil problémy s odpadkami na Kysuciach, je ich dosť na celom Slovensku. Pre nezainteresovaného to vyzerá potom tak, že Kysuce sú nejaká hnusná diera a že sa tam vôbec nevyplatí ísť. Z tohto pohľadu sa mi tie tvoje príspevky zdajú byť kontraproduktívne. Prečo si tie príspevky neuviedol k tvojim vlastným príspevkom z Kysúc?

Kedze som sem ja pridal clasnok Kysucke repelenty, prinasam Vam v predstihu aj reakciu na tento clanok, ktora vyjde reg. tyzdeniku Kysuce 25. IV. 2007

Týždeník KYSUCE č. 17 /25 apríla 2007

Vráťme Kysuciam ich
krásu a dôstojnosť!
(Reakcia na článok Jozefa Marca Kysucké repelenty)

Po prečítaní uvedeného článku som
si povzdychol: Konečne! Konečne ktosi
otvoril tému, ktorá bola doteraz akoby
tabuizovaná, ak sa jej aj niekto dotkol,
tak len okrajovo, povrchne. Pritom ide o
problém, ktorý je pre náš región jedným
z najvážnejších. Je to problém našej civilizačnej,
kultúrnej a morálnej vyspelosti. Je
to otázka hodnôt, ktorými sa riadime, ktoré
určujú naše konanie. Ak sa pri našich
túrach po príchode stretávame s takými
prípadmi, aké sú opísané v spomenutom
článku, a mohol by som k nim pridať veľa
ďalších podobných z vlastnej skúsenosti,
vedie nás to k hľadaniu príčin tohto znepokojujúceho
stavu. Prečo je to tak? Prečo
sa nevieme vymotať z toho tieňa, keď boli
Kysuce synonymom biedy a zaostalosti?
Lebo keď už nie o biede, nijako ináč ako o
zaostalosti sa tu nedá hovoriť.

Malý pohľad
do spätného zrkadla

Spomenul som si pritom na článok
Kysuca žaluje, ktorý som uverejnil v
Kysuciach ešte v roku 1984, keď sme s
ďalšími ochrancami prírody prešli okolo
Kysuce od Budatína až po jej prameň v
Makove a Miro Golis sfotografoval divoké
skládky odpadkov, ktoré sme tam objavili.
Album s 240 fotografiami sme odovzdali
vedúcemu odboru PLVH na vtedajšom
ONV Ing. Teodorovi Očkovi s požiadavkou
na nápravu. Táto naša iniciatíva podnietila
postupné zavedenie organizovaného zberu
komunálneho odpadu: pre všetky obce
zakúpil vtedajší ONV v Čadci kontajnery,
smetné nádoby a KUKA - vozy na odvoz
odpadkov. Tešili sme sa z toho v nádeji,
že sme sa konečne zbavili tejto pliagy. Že
už nebudú po vrbinách porozvešiavané
igelitové vrecká, handry a kadejaký iný
odpad. Ako vidno, tešili sme sa predčasne.
Previerku čistoty Kysuce a jej prítokov sme
potom ešte zopakovali v rokoch 1988, 1996
a 2001. Výsledky boli nádejné. V ostatných
rokoch sa však stav opäť zhoršuje. Brehy
Kysuce majú rovnaké "ozdoby" aj toho
roku, potoky a jarky sú naďalej zapratané
odpadkami. Najhoršie je, že zodpovedných
to akosi nevzrušuje. Hlavná vec, že
pri rôznych slávnostných príležitostiach
s dojatím naďalej počúvame hymnickú
pieseň Aká si mi krásna.

Hľadanie odpovedí

Prvou odpoveďou je, že ľudia, ktorí
to robia, sú na veľmi nízkej úrovni
civilizačného vývoja. Obraz, ktorý svojím
správaním o nás vytvárajú, sa neveľmi líši
od toho, aký máme o obyvateľoch sídliska
Luník v Košiaciach, alebo o obyvateľoch
chatrčových osád na Spiši. Veď už v každej
obci v blízkosti domov a aj na domový
odpad. Ako ináč si teda vysvetliť, že sa
nájdu ľudia, ktorí tie smeti vysypú radšej
do potoka, alebo zanesú (zavezú) do lesa,
než do pripraveného kontajnera, ak nie
tým, že sú natoľko obmedzení a zadubení,
že to nevedia? Otázka je, či máme
donekonečna trpieť ich správanie, či im to
máme tolerovať.
Druhou príčinou je neuveriteľná
pažravosť a chamtivosť, ktorá ovplyvňuje
konanie stále väčšieho počtu ľudí. Tá je
viditeľná na spomínaných lesných cestách,
rozmarasených a rozbitých ťažkými
kolovými traktormi a za nimi vlečeným
drevom. Pôvodcami sú ťažbári, ktorí v
snahe dosiahnuť čo najväčší výkon a tomu
zodpovedajúci zisk, nehľadia na to, akú
spúšť zanechávajú za sebou. Ich správanie
môžeme porovnať iba k činnosti likvidátorov
dažďových pralesov v Brazíliii, ktorí sú
schopní za cenu vyťaženého dreva zničiť
najcenejšie prírodné biotopy. Sú to však v
tejto krajine cudzopasníci. Prídu, vykonajú
svoje dielo skazy a odídu. Ale "naši" kysuckí
ťažbári to robia vo vlastnej, rodnej krajine,
kde lesy vysádzali ich dedovia a na ich
životodarné účinky budú odkázané ich
deti a vnúčatá. Nielen na drevo, ale najmä
na vodu, ktorú lesy zadržiavajú, na čistý
vzduch, na zmierňovanie výkyvov počasie.
Čo môže motivovať novodobých koristníkov
k takémuto bezohľadnému správaniu, ak
nie chamtivosť, ktorá im zatemňuje zmysly?
A ako možno čeliť ich vyčíňaniu? Odhaľovaním
ich praktík. Veď sa dá zistiť, ktorá
firma kde ťaží drevo, dokonca i to, kto na
tých miestach jazdí s kolovými traktormi.
Nezaujíma to majiteľov lesa?
Tretím kameňom úrazu je nezáujem a či
neschopnosť verejnej správy účinne čeliť
takýmto praktikám. O našej krajine sa všeobecne

• aj v európskych inštitúciách - hovorí,
  že pokiaľ ide o ochranu prírody a životného
  prostredia, máme veľmi dobre vypracovanú
  legislatívu. Zákony, vyhlášky, smernice,
  pokyny, metodické usmernenia, tých máme
  celé desiatky a stovky. Na ich dodržiavanie
  máme ustanovené úrady a ďalšie ustanovizne
  s profesionálnymi pracovníkmi. Jediná chyba
  je v tom, že sa neplnia, že sa nedodržiavajú,
  obchádzajú, že ich aktivity sa míňajú účinkom.
  Ku každému prípadu, ktorý spomína
  vo svojom článku Jozef Marec, by sme mohli
  citovať príslušné legislatívne opatrenie, ktoré
  tým bolo porušené. A našli by sme aj zodpovedný
  úrad, alebo orgán, ktorý by mal v tomto
  prípade zakročiť.
  Ako je napríklad možné, že starostovia
  obcí tolerujú jednoznačne protispoločenské
  správanie ľudí, ktorí výtvárajú divoké skládky
  odpadkov kade sa im zachce? Prečo sa
  uspokoja s tým, že keď nezistili pôvodcu,
  môže skládka ostať tam, kde vznikla? Prečo
  sa nechávajú klamať ľuďmi, ktorí si kúpia
  poukážky na odvoz odpadkov, ale ich nevyužívajú
  a odpadky sypú naďalej tak ako keď
  tu ešte nebol zavedený ich organizovaný
  zber? Prečo ich netrápi zasmetená rieka
  či potok v ich vlastnej obci?

Sila verejnej mienky

Ak sa chceme zbaviť tej hanby, ktorú nám
robia nesvedomití jednotlivci a skupiny ľudí,
musíme sa proti tomu ohradiť všetci, ktorým
záleží nielen na dobrom mene nášho
rodného kraja, ale aj na tom, aby sme tu
mali podmienky na život, hodné ľudí 21.
storočia. Aby nás tu ľudia, o ktorých je reč,
nevháňali do pozície pasívnych svedkov a
trpiteľov ich nekultúrneho konania. Sme
presvedčení, že úplná väčšina Kysučanov
s takýmto ich konaním nesúhlasí, že im
je rovnako protivné a neprijateľné. Pokiaľ
však bude táto väčšina iba mlčiacou a ticho
reptajúcou, nič sa nezmení. Zadubenci a
chamtivci budú naďalej špiniť a kántriť našu
krajinu. Postavme sa im na odpor! Možno
by bolo osožné, keby túto snahu podporila
aj redakcia týždenníka KYSUCE a začala
uverejňovať na jeho stránkach upozornenia
na takéto flagrantné prípady poškodzovania
životného prostredia. Kysuckú envirohliadku.
Mali by sme sa takto verejne pýtať,
kto je za to zodpovedný, kto je povinný
dať veci do poriadku. Takáto občianska
iniciatíva je silou, ktorá môže aspoň pohnúť
veci smerom k náprave. Aspoň pri tých
veľkých prípadoch, hodných všeobecnej
pozornosti.

Každý môže prispieť
svojou troškou

Proti drobným znečisteniam, proti plastových
fľašiam porozhadzovaným popri
chodníkoch, smetiach zanechaným okolo
ohniska, ktoré si založili neznámi "hostia",
proti tomu sa dá konať iba tak, že si na
túry do prírode vezmeme vždy so sebou aj
väčšie igelitové vrece a všetky tie "nálezy"
odnesieme do najbližšieho kontajnera.
pokiaľ viem, robíme to zatiaľ piati. Nemohlo
by nás byť viac? Nič by sa nestalo, keby aj
školy pri výletoch do prírody takto vyzbrojili
svojich žiakov. Okrem praktického by to
malo aj významný výchovný účinok. Veď
environmentálna výchova je integrálnou
súčasťou výchovne-vzdelávacieho programu
na všetkých školách. Učitelia, ktorí si
ešte pamätajú prednovembrové časy, možno
potvrdia skúsenosť s každoročnou akciou
Strieborná Kysuca (neskoršie premenovaná
na Priezračnú s odkazom na známe dielo
Rudolfa Jašíka), pri ktorej sa celé školy
starali o čistotu brehov Kysuce a jej prítokov.
Nieviem, prečo by sme sa v demokraci mali
hanbiť za takúto príkladnú aktivitu. Veď aj
v iných krajinách, všade kde si vážia svoju
krajinu, svoj domov, osvedčujú svoj vzťah k
nej takými a podobnými aktivitami.

Čadca príkladom

Návod na to ako sa zbaviť tejto záťaže,
ukazuje prístup mesta Čadce k divokým skládkam.
Na podnet komisie životného prostredia
pri mestskom zastupiteľstve bola v ostatnom
vydaní dvojtýždenníka Čadčan uverejnená
Výzva k spolupráci pre obyvateľov, aby oznamovali
na mestský úrad - oddelenie životného
prostredia prípady výskytu divokých skládok
na území mesta. Mesto ich bude evidovať a
postupne identifikovať. Bude sa usilovať zistiť
pôvodcov týchto skládok a prinútiť ich, aby si
po sebe upratali. Alebo aby to urobili majitelia
či správcovia pozemkov, na území ktorých
divoké skládky vznikli. Ak sa nepodarí zistiť
pôvodcu, alebo zodpovednú organizáciu, mesto
bude postupne skládky likvidovať na svoje
náklady. Nedá sa prijať výhovorka, že obce a
mestá sú voči takýmto prípadom bezmocné.
Veď to by znamenalo, že verejná správa je
vlastne rukojemníkom svojvôle nevychovaných,
nekultúrnych jednotlivcov. Môžeme
vari oprávnene dúfať, že sa takto postupne
podarí odstrániť z mesta a z jeho chotára
všetky tieto nežiadúce prípady poškodenia a
znehodnotenia životného prostredia. Vyžiada
si to veľa organizačného úsilia a istotne aj
nemalé náklady, ale treba začať. Bolo by
chvályhodné, keby si také predsavzatia dali
aj ostatné samosprávy našich obcí.
Popri zverejňovaní podobných prípadov
znehodnocovania nášho životného prostredia
ako boli uvedené v článku Jozefa Marca,
by sme radi zaznamenávali aj príklady hodné
pochvaly. Dobré skutky si zvyčajne nájdu
nasledovníkov. V minulosti sme zaznamenali
veľa takýchto prípadov. A aj teraz prebiehajúce
jarné upratovanie je dôkazom, že
väčšine ľudí záleží na tom, aby žili v čistom,
upratanom, zdravom prostredí.
Veľmi by som si prial, aby sa spomenutý
kritický článok stal začiatkom vážnej snahy
o nápravu. Máme šancu. Využijeme ju?

PhDr. Rudolf Gerát
predseda RVSZOPK

PS. PeterS, nevadi ze tieto clanky pridavam do fora k Tvojim prispevkom?
Tono

Marián:
máš pravdu v rozdielnosti poľského a slovenského vidieka v pohraničnej oblasti Beskýd. Ale aj hospodárske pomery sú tam rozličné na pozadí historického vývoja. Možno postačí letmé porovnanie pri ceste autom cez hraničný priechod Serafínov (Skalité-Zwardoń). My budujeme rýchlostnú komunikáciu cez Kysuce. Už máme dokonca 3. cestný tunel (Horelica) v republike! Prídete na štátnu hranicu. Tam vybudovaná mimoúrovňová križovatka (úchvatný pohľad) a ďalšia zbytočne obrovská colnica. A prechádzame na poľskú stranu. Čoskoro zmeníte názor na hrozné slovenské cesty, lebo idete neskutočne krivou a rozbitou poľskou cestou. Jediné, čo vás poteší je ozaj krásna okolitá prírodná scenéria. Ale pri hustej poľskej doprave sa treba venovať sledovaniu wypadkom, wybojom, kolejnám a iným poľským národným „špecialitám“ na ich „drogách“ (droga = cesta). „Nefalšovanú radosť“ z cesty vyššej triedy čoskoro vymeníte za podradnejšiu drogu, lebo už aj naši severní susedia vylepšujú cestnú sieť. Eúnia investovala bubáky do prepojenia kysuckej diaľnice s napojením na Bielsko-Biala cez Zywiec. Treba obchádzať cestami-necestami výstavbu budúcej „autostrády“. Toľko bezprostredný motodojem pri tranzite touto oblasťou.
A ku vzhľadu krajiny:
v SR sa vzťah k rodnej pôde oslabil počas kolektivizácie. Zato v Poľsku domáci nepretržite hospodária na svojom a pre mnohých je to hlavný zdroj obživy. A hlavne, každý kus zeme má svojho majiteľa. Hospodárska činnosť v SR sa viac zamerala na priemysel ako na poľnohospodárstvo, čo sa odzrkadlilo v krajine. Čiže roľnícka zaostalosť (bez urážky) poľského vidieka prispela k starostlivosti o krajinu poľských Beskýd. Netvrdím, že sa Kysučania nestarajú o okolie, ale nie tak intenzívne ako Poliaci. Jednoducho oni sú viac previazaní na okolité prostredie ako my. Preto sú tam krajšie zákutia, panoramatické pohľady a menej socialistickej výstavby v obciach. Žiadne „šumperáky“, ale ozaj malebné drevené podhorské chyže v typickom regionálnom štýle.

Aj môj názor sa stotožňuje s Jozefom Marcom . Buhužial takýto repelent ako majú Kysuce má asi celé Slovensko. Všetkým motorkárom prajem len aby si co najskôr vykrútili niekde krky . Inej pomoci im asi nieje. Smutné ako si slováci vážia svoje najväčšie bohatstvo -prírodu.

Tono, dakujem Ti velmi pekne, ze si nasiel a uverejnil clanok Jozefa Marca. Ako Zilincan poznam poznam hlavne severozapad Slovenska a bohuzial sa s nazorom Jozefa Marca musim stotoznit. Irituju ma motorkari, skladky, spina v dedinach, masova tazba dreva.

S motorkarmi sa stretavam aj v Strazovskych vrchoch, ci Lucanskej Malej Fatre. Je to skutocne len otazka casu, kedy napadnu ako skodna aj nase Narodne Parky? Neda sa s nimi nieco robit?

Nedavno som isiel autom zo Ziliny cez Skalite do Zywieca...a bohuzial musim povedat, ze uz aj spoza volantu bol ocividny rozdiel medzi slovenskymi a polskymi Beskydmi: polske Beskydy ponukali ovela krajsie zakutia, panoramy, mesta a dediny boli malebnejsie. Skoda.

Dakujem Peter.

Tóno, určite že Jozef Marec pozná Kysuce lepšie ako ja, keď sa tam narodil a priamo tam býva (mimochodom, niektoré jeho literárne diela sám vlastním, v nich je viac pozitívnej energie ako v tomto článku). Čo k tomu dodať - isteže divokých skládok je na Kysuciach dosť, sám som videl vyhodený starý televízor kúsok za Klokočovským skálím. Myslím si však, že divokých skládok, rozrýpaných zvážnic,divokej ťažby v lese, vandalov a motorkárov je dosť aj v iných lokalitách na Slovensku, nevynímajúc CHKO, PR či NP. Problém je asi v uhle pohľadu, ako človek z mesta sa viem možno nad niektoré autorom popisované veci povzniesť a všímať si to, čo doma na "dolniakoch" nemáme.

Prvykrat mi to prekopirovalo blbo, tak pridavma 2 x uz OK verziu clanku.

Zaroven prosim admina, aby moj prispevok z 8 hod. 51 min. vymazal.

KYSUCE č. 14/4. apríl 2007 str. 11 Reportáž

Mýtus o krásnych Kysuciach – nalejme si konečne čistého vína!

Kysucké repelenty alebo: prečo nechodiť na Kysuce

Repelent je podľa Slovníka cudzích slov jednoducho odpudzovač. Prečo práve takáto súvislosť? Keď som
tak nedávno premýšľal, čím sú Kysuce turisticky atraktívne, napádali ma všelijaké možnosti, ktoré som však
jednu po druhej zavrhoval. Napriek tomu, že som bol svedkom zrodu mnohých materiálov, ktoré propagujú
Kysuce, ich krásnu prírodu, folklór, atď. Áno, tie materiály boli väčšinou krásne a zaujímavé, žiaľ, oveľa krajšie,
ako skutočnosť. Príroda by mala byť našim najväčším lákadlom pre turistov, našou najväčšou devízou.
Ale je to naozaj tak? Skorá jar a neskorá jeseň sú často veľmi nemilosrdné – ukážu prírodu celkom nahú
a pravdivú. A to, čo by nás ako región malo reprezentovať a lákať turistov, pôsobí skôr mrzko a odpudzujúco.
Takže, kam by som vlastne zaviedol turistu, ktorý by chcel od jari do leta poznať krásy Kysúc? Ak nerátam
zimnú lyžovačku na Veľkej Rači ( to je však celkom iná kapitola) tak naozaj neviem kam...

Kysuce špinavé
Keď boli naši synovia malí, učili sme ich,
že všetko, čo sa do prírody prinesie, musí
sa stade aj odniesť, či už prázdne, alebo
použité. Ako vyrastali, čudovali sa takejto
výchove pri našich potulkách prírodou čoraz
viac. Iní môžu nechávať v prírode odpadky
a my nie? A to tak pred desiatimi rokmi boli
Kysuce omnoho čistejšie. Je neuveriteľné,
aké sú dnes tie naše krásne, ospevované
Kysuce špinavé! Začína to popri cestách.
Kdekoľvek v priekopách, ale hlavne na
odstavných plochách pre kamióny sa váľajú
tony odpadkov. Pôsobí to veľmi odpudzujúco.
Netrápi to správcov ciest? Je taký veľký
problém priviezť tam kontajnery, alebo
aspoň plastové vrecia, aby vodiči nehádzali
všetko jednoducho na cestu, či do priekopy?
Keď sa roztopí sneh a ešte nie je zelená
vegetácia, všetko sa to ukáže v plnej biede.
Je to príšerné. Obce a mestá sa usilujú zo
všetkých síl, aby získali nejaké korunky
z eurofondov na svoje zveľadenie. Možno
by urobili lepšie, keby si poriadne upratali,
na rínku , aj za humnami. Nedal by som im
ani korunu. Načo tlačiť peniaze do „bordela“
a neporiadku? Akú vizitku si samosprávy
vystavujú pred cudzincami? Divoké skládky
pribúdajú ako huby po daždi. Hoci obce majú
zo zákona povinnosť zvážať a likvidovať
komunálny odpad, často to ponechávajú na
iniciatíve občanov. A tak šporovliví občania
sypú smeti do potokov, priekop, skrátka kdekoľvek
mimo vlastného dvora. Tí mobilnejší
neváhajú vyvážať na traktoríkoch odpadky
pod rúškom tmy rovno do lesa, ako napr.
od jednej staškovskej krčmy. Načo by platili
za kontajnery, ktoré sa málokedy vyvážajú?
Božie dopustenie je v potokoch a riečkach,
nakoniec aj v samotnej Kysuci. Občas príde
veľká voda, odplaví kopy smetí a rozvešia
ich po brehových porastoch. Potom máme
plastové brehy. Vidíte, to by mohla byť prvá
atrakcia, lebo niečo také sa hocikde nevidí!
Zvlášť zdatne si počínajú občania napr.
v Krásne nad Kysucou v osade U Blažkov.
Tamojší potok by patril akiste do Guinessovej
knihy rekordov, čo sa týka pestrostí komodít
tam vyhodených. Napríklad staré okná aj so
sklom... V niektorých turisticky vychytených
obciach sú skládky smetí rovno pri hlavnej
ceste. Nikomu to neprekáža. Možno by
stálo za myšlienku, vyhlásiť, samozrejme
z eurofondov, súťaž o najpestrejšiu divokú
skládku, o najšpinavší potok, o najviac
zasvinenú obec, či mesto. Víťaz by mohol
potom beztrestne sypať smeti na ľubovoľné
miesto, ktoré by si vybral!
Čo s tým? Odfotiť, zdokumentovať a odoslať
aj s určením lokality skládky Krajskej
inšpekcii životného prostredia, bárs aj
anonymne. Tam zistia majiteľa príslušného
pozemku a nariadia odstránenie smetí. Ak
nie, vyberajú pokuty a nie malé. Je im naozaj
jedno, či ide o obec, firmu, alebo súkromníka.
Alebo organizovať soboty pracovnej cti
a brigádnicky dobrovoľne a zadarmo zbierať
odpadky v kysuckej prírode, aby naši spoluobčania
mali zasa dostatok priestoru na ich
vyvážanie a rozhadzovanie. No nie?
Kysuce zjazvené
Raz som išiel na beskydský vrch Ostrý
(l044 m n.m) na moravskej strane Beskýd.
Značkovaný chodník bol na kuse rozbahnený
ťažbou dreva, čo je, samozrejme, na
Kysuciach jav úplne bežný. Tam však bola
na začiatku úseku ceduľa s takýmto nápisom
( uvádzam po slovensky) : Vážený turista,
na úseku cca 400 m prebieha ťažba dreva,
za čo sa ospravedlňujeme. Po ukončení
ťažby bude chodník uvedený do pôvodného
stavu. Ďakujeme za pochopenie.
Lesy ČR.
„Zíral“ som na to ako na zjavenie. Vážení
kysuckí turisti, videli ste u nás niekedy
niečo také? Určite nie. Takých tabúľ by
bolo treba!
Skoro vo všetkých turistických sprievodcoch
po Kysuciach sa uvádzajú možnosti
na pešiu turistiku, bežky, či cykloturistiku.
Žiaľ, realita je veľmi smutná. Po pláštikom
kalamity prebieha drancujúca, nešetrná a
neetická ťažba dreva prakticky všade. Naše
kysucké lesy sú doslova pokryté hustou
sieťou traktorových koľají. Nenájdete turistickú
trasu, ktorá by aspoň na kuse nebola
rozbitá traktormi. Čestné slovo! Keď píšem
rozbitá, znamená to zdevastovaná a rozbahnená
tak, že na bicykel zabudnite a na pešo
len v extrémnom suchu! Polmetrové koľaje
plné bahna, kde sa v lete liahnu myriady
komárov, sú niekedy už neschodné aj pre
samotné traktory. Preto si urobia novú trasu
povedľa, často cez porast, kolmo na svah,
hocikde a hocijako. Teraz na jar takto vytvorené
rigoly spoľahlivo drenážujú vodu, ktorá
by inak ostala v území. Valí sa dolu brehmi
v hlbokých koľajach a mizne v nenávratne.
Človek nemusí byť vodohospodár, aby to
pochopil. Kam zobrať hosťa na dlhšiu túru,
aby nebol zablatený ako prasa, aby si na
neschodnom chodníku nevyvalil členok?
Do lesa môže s traktorom hocikto a hocikedy,
beztrestne a anonymne. Zákon
o lesoch hovorí o povinnosti udržiavať
lesné cesty, zakazuje približovať drevo po
vodných tokoch. Ale nikto to nedodržiava.
Samozrejme, že nie. Úprava lesnej cesty
po ťažbe, či jej spevnenie pred ťažbou, by
stálo peniaze.
Koho zaujímajú nejakí blázni, čo chcú
využívať nehmotné funkcie lesa – čistý
vzduch, peknú prírodu, balzam na nervy
atď? Je jasné, že drevo sa ťažiť musí, inak
to nejde. Ale prečo sa to na Kysuciach robí
tak nekultúrne, bezohľadne a koristnícky?
Kompetentní krčia plecami a vyhovárajú sa
na zákony. Náprava zatiaľ nehrozí. Pokiaľ
nebude vstup do lesov s traktorom viazaný
na licencie, pokiaľ nebude kontrolovateľný
príslušným orgánom štátnej správy stav
lesných komunikácií pred a po ťažbe, ako aj
spôsob približovania dreva, pokiaľ... pokiaľ
bude kysucký človek najväčšou kalamitou
pre tunajšie lesy...
Prešiel som kus prihraničnej Moravy
a Poľska. Aj tam sa ťaží drevo, aj tam mali
kalamitu a nie malú, ale také zdevastované
lesy ako na Kysuciach som nikde nevidel.
Ako je to možné?
Kysuce hlučné a smradľavé
Hlavný hrebeň Javorníkov prechádza
Kysucami od juhozápadu na severovýchod
ako chrbtica. Vedú po ňom najkrajšie
vyhliadkové trasy, ktoré by potešili každého
návštevníka. Žiaľ, je zamorený motoristami
na motorkách a štvorkolkách. Preháňajú
sa po hrebeňoch na burácajúcich strojoch,
smrdia, bezohľadne ohrozujú chodcov aj
cyklistov, obťažujú obyvateľov a chalupárov
v kysuckých pľacoch, o zveri nehovoriac.
Jazdia často pod vplyvom alkoholu, v celých
tlupách, ako by hory patrili len im. Ale
žiaľ, nie je to len prípad Javorníkov. Pred
anonymnými ťažkoodencami v prilbách sa
neschováte nikde. Odkedy založili v Turzovke
klub Enduro, preháňajú sa mládenci aj
na miestach, kde býval kedysi božský pokoj
a ticho. Typické stopy po terénnej motorke
sú všade. Ochrancovia prírody a lesná stráž
je údajne bezmocná, a preto nerobia nič. Po
niekoľkých ostrejších potýčkach s tlupami
ostrých chlapcov nerobím už nič ani ja. Argument
presily je mocný a zdravie je zdravie.
Takže, kam vziať návštevníka na Kysuciach
na túru, aby sa necítil ako uprostred motokrosovej
dráhy? Veru neviem. A čo s tým? Vraj
medzi motorkármi jazdia aj policajti. Takže asi
nič, hoci porušenie zákona je tu flagrantné.
Motorkári si bezohľadne prisvojili kysuckú
prírodu. Mám s nimi svoje skúsenosti, v arogancii,
bezohľadnosti a agresivite ich sotvačo
predčí. Asi nepomôže ani vyčleniť im úseky,
kde by sa teda mohli realizovať a turisti by sa
im vyhýbali. Nie, oni chcú robiť mototuristiku
a netrápi ich, že strpčujú tým život iným.
A ešte zopár maličkostí
Sem by sme mohli zaradiť rozlámané
turistické smerovníky, ako napr. v centre
Nesluše, v Čadci za Husárikom, atď. Zdevastovanú
ľudovú architektúru vo vrchoch,
ktorá je jedinečným svedkom života našich
predkov priamo v teréne. Keby sa o ňu obce
a mestá starali, mnohí návštevníci by sa
išli radi pozrieť. Pamiatková obytná zóna
v Klokočove - Kršli je v žalostnom stave,
nikto sa o ňu nestará, chalúpky silno utrpeli
v ostatných zimách záľahami snehu. V Dlhej
n/ Kysucou je chránená drevená zvonička
– kto o nej vie? Atď. Náš svetový unikát
– kamenné gule, má tiež neradostný osud.
V kameňolome na Megoňkách pri Čadci je
smetisko, miestni tam pália hojany( aspoň
sa dodržiava tradícia) aj ku Klokočovskému
skáliu je chodník vysypaný odpadkami. Tie
kornické, v tyle Škerovej grapy, skoro nikto
nepozná, cesta k nim je zarastená rozbahnená,
plná blata. Nie je ani vyznačená. Pútnické
miesto na Živčákovej hore je vydláždené
zámkovou dlažbou s umelým osvetlením.
Pripomína mestský park a nie duchovné
miesto blízke Bohu, vhodné na rozjímanie
vo velebnom tichu lesa. Les okolo kaplnky
je vyrúbaný, pôsobí sterilne a bezútešne.
Z Veľkej Rače je v lete jarmočná pobehlica,
neviem, či to, čo sa tam deje, je dôstojné
pre našu najvyššiu horu. Je to akiste vec
názoru, mne sa to nepáči. Tobogany, opičie
dráhy, to sa dá predsa postaviť aj hocikde
inde a nie v blízkosti národnej prírodnej
rezervácie. Ale holt, prachy sú prachy. Po
hrebeni Kysuckých Beskýd, na prekrásnom
úseku medzi Veľkou Rycierovou a Veľkou
Račou, idú dva turistické chodníky. Modrý
slovenský – po ňom sa preháňajú „turisti“ na
motorových štvorkolkách, a červený poľský
– po ňom slušne chodia „pešiaci“ a cyklisti.
Priam symbolický obraz vzťahu k šetrnej
turistike a prírode.
Kysucká krása sa nám scvrkáva. Kam teda
lákať turistov bez toho, aby sme sa nemuseli
červenať? Azda to mal ten Novotný kedysi
naozaj radšej zalesniť?
Mám svoj rodný kraj úprimne rád, inak by som stadeto bol už dávno odišiel.
A práve preto, že ho mám rád, píšem tieto riadky. Aby sme si už konečne
prestali klamať, akéže sú Kysuce krásne. Boli krásne, teraz sú choré, napadnuté
škodcami – Kysučanmi. Možno je blízko čas, keď nás budú dávať za príklad
ako sa nemá zaobchodiť s krajinou. Treba s tým čosi urobiť, lebo je to náš
rodný kraj. Nijaký iný už nedostaneme, nijaký iný sa nikdy nebude nazývať
Kysucami, len tento tu. Chovajme sa k nemu priateľsky. To čo sa tu deje, ma
trápi. Preto chodím na turistiku do Poľska, či na Moravu. Radšej by som však
brázdil kysucké cesty a chodníčky. Zvykol som si odnášať do prírody svoje
stresy, trápenia a starosti. S tým sa ona vyrovná ľahko. Nemienim to však
robiť opačne – vracať sa z potuliek smutný a rozladený. Je mnoho úradníkov,
ktorí berú peniaze, aby sa toto, o čom píšem, nedialo. Ale ono sa to deje.
Spoločným menovateľom je hlúposť, ľahostajnosť a chamtivosť.
Jozef MAREC autor

Peter, kedze Teba pokladam za znalca Kysuc, ked si precitas clanok, zistis ze autor opisuje viacere miesta, ktore si Ti osobne presiel. Skus do fora napisat Tvoje postrehy z tychto miest, resp. Tvoj pohlad na vec. Vopred dakujem.