Skoro mi ušlo pri čítaní ako Boro ráno vylovil kotlík s ufom aj s anténou :))))

Pekný ryžový príbeh. My sme zas na Dedinkách mali zostatky 2 konzerv, tak sme to vyškriabali a šplechli do kotlíka a už sme sa tešili na úžasnú dobrotu.Chutila ako riadová voda...

Skvelé. :-)

PaliT, Škasrbák je Jahodník.

S ryžou mám tiež jeden podobný zážitok - varili sme guláš a keď sa vyžralo všetko husté a ostala len voda, niekto už ani neviem odkiaľ vyhrabal sáčok ryže...a keďže to bolo stále riedke, v kotlíku nakoniec skončilo celé kilo. Medzitým sme odišli od kotla do krčmy a po návrate sme mali ryžový nákyp s príchuťou gulášu :-) Tuším sme tiež s tým nakŕmili ryby v rieke

Pobavilo... :)
Len neviem čo je to ten Škarbák, čo by som mal ako Blavák vraj vedieť. Tiež by som mohol pridať nejaký ten čundrácky príbeh -násťročných chalanov (Buková), aj keď my sme napokon celé roky chodili na čundre na Biele Vody nad Hriňovou. Pekné spomienky.

Nadherny pribeh. My sme v podobnom veku boli na Bukovej. Kamarat mal obrovsky stan, v jednom vaku bola plachta a v druhom tycky. Tie som vliekol ja, samozrejme len tak v rukach :-?. Ale co sme tam jedli, uz netusim. Najskor konzervy.

Milý príbeh, ktorý mi pripomenul podobný pobyt na Duchonke (len bez tej ryže) Turistika je pre mňa nielen o výstupoch na končiare, ale aj kus takejto milej "človečiny"... Už som párkrát premýšľal o tom, že by som ku svojim básniam pridala aj knihu podobne ladených príbehov z hor a dolín .... Nech sa darí :)

Varenie ryže ako formatívny zážitok. Sú to super príbehy, v tom najlepšom slova zmysle ľudské.
A už sa opakujem, je to o 180°proti mojej turistike
ako športovo-vojenskom podujatiu.
O to viac sa mi tie príbehy páčia.