Turistická oblasť „Východ“ sa rozprestiera vo východnej časti Slovenskej republiky. Zaberá najvýchodnejšiu časť Západných Karpát, Východné Karpaty a Východopanónsku panvu. Oblasť sa rozprestiera na území Košického a Prešovského samosprávneho kraja. Do oblasti patria nasledovné geomorfologické jednotky: Branisko, Bukovské vrchy, Hornádska kotlina, Košická kotlina, Nízke Beskydy (Beskydské predhorie, Busov, Laborecká vrchovina a Ondavská vrchovina), Podhôľno-magurské pohoria (Bachureň, Levočské vrchy, Spišská Magura, Spišsko-šarišské medzihorie a Šarišská vrchovina), Slanské vrchy, Vihorlatské vrchy, Východné Beskydy (Čergov, Ľubovnianska vrchovina a Pieniny), Východoslovenská nížina (Východoslovenská pahorkatina a Východoslovenská rovina) a Zemplínske vrchy. Veľkoplošnú ochranu v oblasti Východ zastrešuje Pieninský národný park, Národný park Poloniny, CHKO Východné Karpaty, CHKO Vihorlat a CHKO Latorica.

Množstvo pohorí v oblasti vypovedá aj o pestrom prírodnom prostredí. Prvé pahorkatiny sa dvíhajú po obvode Veľkej Dunajskej kotliny (Východoslovenská nížina) od riek Tisa a Bodrog, kde leží najnižší bod oblasti a zároveň Slovenska vo výške 94 m (Klin nad Bodrogom). Východopanónsku panvu (Východoslovenská nížina) ohraničujú sopečné pohoria (Slanské vrchy a Vihorlatské vrchy) za ktorými reliéf opäť poklesáva do Košickej kotliny a Beskydského predhoria. Rozsiahla oblasť Východných Karpát vo flyšovom pásme (Nízke Beskydy) kulminuje vrcholom Kremenca (1221 m n. m.) v Bukovských vrchoch, ktoré pokračujú v Poľsku a na Ukrajine známymi Poloninami. Najvyšším bodom oblasti Východ je vrch Čierna hora v Levočských vrchoch (1289 m n. m.). Polovica pohorí v oblasti presahuje najvyšším bodom hranicu 1000 m n. m. Sieť značených turistických trás je nerovnomerne rozložená. Taktiež kvalita značenia je na rôznej úrovni. Rozmanité prírodné prostredie umožňuje praktizovať takmer všetky druhy športových aktivít.