Obsah

Vízia zdravého životného prostredia a udržateľného hospodárstva              4

Najväčšie výzvy životného prostredia SR              7

Udržateľné využívanie a efektívna ochrana prírodných zdrojov              8

1 Dostatok čistej vody pre všetkých              8

1.1 Zabrániť znečisťovaniu vôd              9

1.2 Zvýšiť podiel čistených odpadových vôd              9

1.3 Odstrániť nepriaznivé vplyvy na vodné toky              10

1.4 Nastaviť udržateľné ceny vody              10

2 Účinná ochrana prírody a krajiny              11

2.1 Zastaviť stratu biodiverzity              11

2.2 Zreformovať štátne inštitúcie ochrany prírody              13

2.3 Zjednodušiť systém a dodržiavať bezzásahovosť v najvyššom stupni ochrany              13

2.4 Ohodnotiť a udržateľne využívať ekosystémové služby              14

2.5 Vytvoriť a uplatňovať integrovaný koncept ochrany krajiny              14

3 Udržateľné hospodárenie s pôdou              16

3.1 V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu              17

3.2 Chrániť a obnovovať krajinné prvky na poľnohospodárskej pôde              17

3.3 Vytvoriť podmienky na doriešenie statusu bielych plôch              18

4 Plnenie funkcií lesov              19

4.1 Zabezpečiť udržateľnú ťažbu dreva              20

4.2 Dodržiavať zákaz ťažby dreva v najvyššom stupni ochrany a obmedziť ťažbu v blízkosti riek              20

4.3 Zabezpečiť efektívnu kontrolu ťažby dreva              20

5 Racionálne využívanie horninového prostredia              22

5.1 Posilniť transparentný geologický prieskum              23

5.2 Efektívne monitorovať a minimalizovať geologické hazardy a riziká              23

5.3 Minimalizovať dopad ťažby nerastných surovín na životné prostredie              23

5.4 Sanovať najrizikovejšie územia              23

Zmena klímy a ochrana ovzdušia              25

6 Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov              25

6.1 Pokračovať v obchodovaní s emisnými kvótami              26

6.2 Zavádzať udržateľné riešenia v doprave              26

6.3 Budovať zelenú infraštruktúru              27

6.4 Vypracovať a realizovať adaptačné stratégie na úrovni samospráv              27

6.5 Predchádzať a zmierňovať dopady zmeny klímy pomocou ochrany ekosystémov a ich služieb              27

7 Ochrana pred následkami povodní              28

7.1 Zvýšiť využitie zelených opatrení              28

7.2 Dobudovať potrebnú infraštruktúru              28

7.3 Predchádzať škodám riešením príčin povodní              29

7.4 Nepovoľovať výstavbu v oblastiach ohrozených povodňami              29

8 Riešenie sucha a nedostatku vody              30

8.1 Zásahy v krajine plánovať s ohľadom na ochranu pred nedostatkom vody              30

8.2 Zlepšiť opätovné využívanie vody              30

8.3 Zadržať vodu v krajine              31

9 Čisté ovzdušie              32

9.1 Zvážiť zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami pre ovzdušie znečisťujúce látky              32

9.2 Uplatňovať najlepšie dostupné techniky aj pre menšie zariadenia              33

9.3 Podporovať efektívnejšie spaľovacie zariadenia a systémy vykurovania              33

9.4 Postupne utlmiť výrobu elektriny z uhlia              33

9.5 Zvýšiť podiel nízkoemisnej dopravy              33

Zelené hospodárstvo              35

10 Smerom k obehovému hospodárstvu              35

10.1 Podporovať obehovú ekonomiku              36

10.2 Postupne výrazne zvýšiť poplatky za skládkovanie              36

10.3 Zavádzať motivačný množstvový zber              37

10.4 Zvýšiť prevenciu zakladania čiernych skládok a vymáhanie princípu „znečisťovateľ platí“              37

10.5 Predchádzať tvorbe biologicky rozložiteľného a potravinového odpadu              38

11 Ekonomická a zároveň ekologická energia              39

11.1 Zvyšovať energetickú efektívnosť              40

11.2 Rozvíjať obnoviteľné zdroje energie šetrné k prírode              40

11.3 Odstrániť environmentálne škodlivé dotácie a regulácie              40

11.4 Zlepšiť informovanosť verejnosti o energetických projektoch a energetike              41

12              Ekonomické nástroje pre lepšie životné prostredie              42

12.1 Zvážiť environmentálnu daňovú reformu              42

12.2 Zlepšiť kontrolu a prehodnotiť pokuty za znečisťovanie              42

13 Environmentálna výchova a vzdelávanie v každom veku              43

13.1 Skvalitniť environmentálnu výchovu vo formálnom vzdelávaní              43

13.2 Viesť k zodpovednej výrobe, spotrebe a ochrane prírody neformálnym vzdelávaním              44

13.3 Zlepšiť environmentálne povedomie prostredníctvom kultúrneho a prírodného dedičstva a cestovného ruchu              44

14 Lepšie údaje pre lepšie rozhodovanie              46

14.1 Zlepšiť rozsah a kvalitu zberu údajov              46

14.2 Využívať údaje a analýzy pri tvorbe opatrení              47

Inštitucionálny rámec              48

Zoznam použitých indikátorov              51

Zoznam skratiek a vysvetlenie pojmov              54

Bibliografia              57

Vízia zdravého životného prostredia a udržateľného hospodárstva

Slovensko v súčasnosti čelí mnohým environmentálnym výzvam. Máme problémy s kvalitou ovzdušia, nízkou mierou recyklácie odpadu, ale aj s ochranou ekosystémov. Len samotné znečistenie ovzdušia u nás spôsobuje viac ako 5 000 predčasných úmrtí ročne. Environmentálne problémy majú pritom stále väčší vplyv na ekonomiku, zamestnanosť, ale aj komfort života obyvateľov. Okrem toho, podobne ako na celom svete, Slovensko už v súčasnosti zasahuje zmena klímy s viditeľnými dopadmi, ktoré sa v budúcnosti budú vážne prejavovať v podobe environmentálnych, ekonomických a zdravotných problémov. Podľa odhadov len v roku 2013 dosiahli na Slovensku ekonomické straty z extrémov zmeny klímy hodnotu viac ako 1,3 miliardy eur.

Potrebujeme aktuálnu a modernú víziu

Environmentálne výzvy, ktorým Slovensko čelí, si vyžadujú dlhodobú víziu a strategické smerovanie. Potrebu novej, modernej stratégie environmentálnej politiky, ktorá reflektuje aktuálnu situáciu a urgentné problémy životného prostredia, zdôrazňuje aj fakt, že platná Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky bola schválená ešte v roku 1993 a odvtedy nebola aktualizovaná.

Predložená Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (ďalej len „Envirostratégia 2030“) definuje víziu do roku 2030 zohľadňujúc možný, pravdepodobný a želaný budúci vývoj, identifikuje základné systémové problémy, nastavuje ciele pre rok 2030, navrhuje rámcové opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie a obsahuje aj základné výsledkové indikátory, ktoré umožnia overovať dosiahnuté výsledky.

Základnou víziou Envirostratégie 2030 je dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo, založené na dôslednej ochrane zložiek životného prostredia a využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok, ktoré budú viesť k zlepšeniu zdravia obyvateľstva. Ochrana životného prostredia a udržateľná spotreba budú súčasťou všeobecného povedomia občanov aj tvorcov politík. Pomocou predchádzania a prispôsobenia sa zmene klímy budú jej následky na Slovensku čo možno najmiernejšie.

Životné prostredie na Slovensku v roku 2030

Najväčšie výzvy životného prostredia na Slovensku a teda oblasti, ktoré budú v rámci environmentálnej politiky do roku 2030 prioritizované, sú problematika odpadového hospodárstva, kvality ovzdušia a ochrany biotopov a druhov hlavne v lesných, lúčnych a mokraďových ekosystémoch.

V rámci ochrany ovzdušia Slovensko dosiahne stanovené ciele. Kvalita ovzdušia v roku 2030 sa zlepší a nebude mať výrazne negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Dosiahne sa to razantným znížením množstva emisií oproti roku 2005 - SO2 o 82 %, NOx o 50 %, NMVOC o 32 %, NH3 o 30 % a PM2,5 o 49 %. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Zváži sa[1] zelená fiškálna reforma, pri ktorej sa presunie ťarcha zdanenia smerom k environmentálnym daniam v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“. Budú sa odstraňovať environmentálne škodlivé dotácie a regulácie, medzi ktoré patrí napríklad dotovanie ťažby a spaľovania domáceho hnedého uhlia.

V rámci zmierňovania zmeny klímy zníži Slovensko emisie skleníkových plynov v sektoroch obchodovania s emisiami o 43 % a mimo týchto sektorov minimálne o 20 % oproti roku 2005. Bude pokračovať efektívna schéma obchodovania s emisiami. Adaptačné opatrenia budú v regiónoch reflektovať ich špecifiká a v dostatočnej miere reagovať na zmenu klímy.

Do roku 2030 sa zvýši miera recyklácie komunálneho odpadu, vrátane jeho prípravy na opätovné použitie, na 60 % a do roku 2035 sa zníži miera jeho skládkovania na menej ako 25 %. Zelené verejné obstarávanie pokryje aspoň 70 % z celkovej hodnoty všetkých verejných obstarávaní a podpora zelených inovácií, vedy a výskumu bude na porovnateľnej úrovni s priemerom EÚ. Energetická náročnosť priemyslu Slovenska sa priblíži priemeru EÚ a do roku 2020 budú mať všetky druhy obnoviteľných zdrojov výroby energie vypracované a prijaté kritériá udržateľného využívania. Výroba elektriny a tepla z uhlia bude postupne utlmená.

Zlepší sa ochrana biodiverzity a zamedzí sa zhoršovaniu stavu druhov a biotopov. Do roku 2024 sa prehodnotí a zjednoduší systém chránených území a stupňov ochrany. Pri prehodnotení chránených území a ich ochranných pásiem sa zohľadnia medzinárodné kritériá k prideľovaniu manažmentových kategórií chránených území podľa IUCN a rešpektujúc vlastnícke práva s uplatnením kompenzácií. V prehodnotených národných parkoch zaradených do  manažmentovej  kategórie II chránených území podľa IUCN,  budú jadrovú zónu tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50% celkovej rozlohy národného parku a 75% tejto rozlohy do roku 2030V bezzásahových územiach bude ťažba zakázaná a na územiach s aktívnym manažmentom bude uprednostňované prírode blízke obhospodarovanie. Celková hodnota ekosystémových služieb lesov nebude klesať. Zvýši sa verejná aj inštitucionálna kontrola ťažby dreva. Viditeľná bude ochrana a obnova krajinných prvkov na poľnohospodárskej pôde a ekologická poľnohospodárska výroba bude zaberať aspoň 13,5 % celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy.

Slovensko dosiahne aspoň dobrý stav a potenciál vôd a do roku 2030 budú mať aglomerácie s viac ako 2 000 obyvateľmi 100 % a aglomerácie s nižším počtom obyvateľov 50 % podiel odvádzaných a čistených vôd. Zelené opatrenia budú spolu s nevyhnutnou technickou infraštruktúrou súčasťou systému ochrany pred povodňami. Zadržiavaním vody, lepším plánovaním v krajine a zodpovednejším hospodárením s vodou prispejeme k obmedzeniu sucha a nedostatku vody.

Slovensko vyvinie maximálne úsilie na odstránenie environmentálnych záťaží s najvyššou prioritou riešenia. Pri geologickom prieskume a ťažbe nerastných surovín sa zohľadní názor miestnych samospráv a občanov v zmysle platnej legislatívy.

V spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy a ich odbornými organizáciami, akademickou obcou, mimovládnymi organizáciami a samosprávami sa zefektívni systém formálnej a neformálnej environmentálnej výchovy, ako aj vzdelávania a osvety pre udržateľný rozvoj. Bude im venovaná osobitná pozornosť v akčných plánoch na implementáciu Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania. Zavedie sa monitoring a vyhodnocovanie vzdelávacích aktivít. Zlepší sa rozsah aj kvalita zbieraných údajov, a to najmä v oblasti vôd, ovzdušia a odpadov, zlepší sa poskytovanie informácií a údajov o prírodných zdrojoch. Údaje budú v čo najväčšej možnej miere verejne dostupné a budú využívané na tvorbu analýz a modelov, ktoré budú tvoriť podklady pre formulovanie opatrení a politík.

Ako to dosiahneme?

Na zabezpečenie všetkých cieľov a opatrení Envirostratégie 2030 budú zabezpečené dostatočné štátne, verejné aj súkromné finančné zdroje. V prípade zvýšených nákladov zabezpečí štát dostatočné zdroje pre ústredné orgány štátnej správy a ich odborné organizácie, ako aj obce a podnikateľský sektor. Bude sa pritom riadiť prioritnými oblasťami a opatreniami, ktoré nastavuje Envirostratégia 2030. Opatrenia budú prioritizované na základe odborných kritérií so zohľadnením princípov hodnoty za peniaze.

Envirostratégia 2030 navrhuje základné smerovanie v budúcnosti prijímaných politík na zlepšenie stavu životného prostredia. Kontrolu plnenia týchto cieľov a opatrení bude zabezpečovať Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci s ostatnými zodpovednými rezortmi a ich odbornými a kontrolnými inštitúciami.

Na základe analýzy efektivity, ekonomických, sociálnych a environmentálnych dopadov sa prehodnotí systém správy pozemkov vo vlastníctve štátu v chránených územiach s cieľom zabezpečenia integrovanej správy územia. Uplatňovanie cieľov a opatrení Envirostratégie 2030 bude rešpektované v stratégiách a legislatívnych návrhoch všetkých rezortov. Aktívna spolupráca medzi rezortami, odbornými inštitúciami, podnikateľským sektorom, zamestnávateľmi, regiónmi, vlastníkmi a správcami pozemkov a mimovládnymi organizáciami zabezpečí efektívnu komunikáciu a riešenie problémov životného prostredia. Všetky tieto sektory budú rovnocennými partnermi pri uplatňovaní cieľov a opatrení Envirostratégie 2030 a čiastkových sektorových stratégií.

Najväčšie výzvy životného prostredia SR

Identifikácia najväčších problémov pomáha prioritizovať návrh nových politík a výdavkov na tie oblasti, kde objektívne dosahujeme najhoršie výsledky. Pri obmedzených kapacitách a verejných zdrojoch je takýto prístup nevyhnutnosťou. Počet priorít by však mal byť obmedzený, keďže pri vysokom počte sa vytráca údernosť a zmysel ich samotného stanovovania.

Za najväčšie súčasné problémy životného prostredia na Slovensku možno považovať problematiku odpadového hospodárstva, kvalitu ovzdušia a ochranu  biotopov a druhov hlavne v lesných, lúčnych a mokraďových ekosystémoch. Na základe medzinárodne porovnateľných indikátorov, ktoré merajú mieru dosahovaných výsledkov v jednotlivých oblastiach životného prostredia, Slovensko za vyspelými krajinami najviac zaostáva v nakladaní s odpadom a v kvalite ovzdušia. Miera recyklácie komunálneho odpadu je jedna z najnižších v EÚ, naopak skládkovanie je stále dominantná forma nakladania s odpadom a jeho miera je jedna z najvyšších v EÚ. Kvalita ovzdušia je dlhodobo znížená v dôsledku nadmernej prašnosti, prízemného ozónu, vysokých koncentrácií oxidu dusičitého a benzo(a)pyrénu. V oboch oblastiach dochádza k postupnému, avšak príliš pomalému zlepšovaniu. Nedostatočne zabezpečená ochrana vzácnych biotopov a druhov v rámci lesných ekosystémov (ako napr. hlucháň hôrny), nastavenie rovnováhy medzi ich ochranou a ekonomickým rozvojom, právne zabezpečenie vzácnych lokalít (ako napr. bukové pralesy) a nedostatočná aproximácia smerníc EÚ do právneho systému SR vo vzťahu k ochrane prírody a starostlivosti o lesy boli kritizované inštitúciami ako Európska komisia, či UNESCO.

Stav životného prostredia na Slovensku pozitívne ovplyvňuje nízka spotreba vody na obyvateľa a jej veľké zásoby. Kvalita pitnej vody z verejného vodovodu je tiež dostatočná. Problém však môže predstavovať znečistená voda z vlastných studní. Problematická je aj nízka miera pripojenia na čistiarne odpadových vôd. Celková kvalita života zatiaľ nepredstavuje väčší problém ako v iných krajinách OECD, aj keď existuje priestor na zlepšenie.

Environmentálna legislatíva na Slovensku bola v porovnaní s krajinami OECD hodnotená ako nadpriemerne prísna, kľúčová ostáva konkurencieschopnosť slovenských podnikov. Podľa Svetovej banky zaostávame v kvalite predpisov a vymožiteľnosti práva. Dlhodobo podpriemerné výsledky Slovensko dosahuje tiež vo výskume a vývoji, a to tak v rámci patentov a citácií vo vedeckých časopisoch v oblasti životného prostredia.

Udržateľné využívanie a efektívna ochrana prírodných zdrojov

Zdroje na Zemi sú obmedzené, preto je nutné využívať ich tak, aby ich spotreba nebola na úkor budúcich generácií a likvidácie súčasných ekosystémov. Požiadavky hospodárstva častokrát ovplyvňujú životné prostredie po stránke kvantity ako aj kvality, čo môže viesť až k vzniku environmentálnych škôd i iných problémov životného prostredia. Je preto nutné politiky nastaviť tak, aby sme takýmto stavom predchádzali, aby sa dosiahla dlhodobo udržateľná spotreba prírodných zdrojov, vysoká kvalita vody, lesov, pôdy, ale aj krajiny všade okolo nás.

1 Dostatok čistej vody pre všetkých

Voda je strategická surovina a prírodné bohatstvo a je nenahraditeľná ako pre život, tak aj pre ekonomiku. V súvislosti so zmenou klímy sa jej nedostatok stáva kľúčovým problémom nielen rozvojových, ale aj mnohých rozvinutých štátov. Pre nadchádzajúce obdobie preto bude prioritou dosiahnuť aspoň dobrý stav vôd a efektívne využívanie zdrojov vody.

Poznámka: zdroje údajov pre všetky indikátory použité v dokumente nájdete v časti Zoznam použitých indikátorov

Spotreba vody v Slovenskej republike (SR) každoročne klesá a je jedna z najnižších v EÚ. Slovensko disponuje v oblasti Podunajskej nížiny jedným z najväčších zdrojov kvalitnej pitnej vody v strednej Európe a zároveň patrí ku krajinám, ktoré každoročne využívajú len zlomok svojich zásob. Z dôvodu nerovnomerného rozloženia zdrojov podzemnej vody na Slovensku ale existujú aj oblasti s nedostatočnými zásobami podzemnej vody (napr. Krupina alebo Košice). Celková spotreba vody z dlhodobého hľadiska mierne klesá, čo môže mať pozitívny trend z environmentálneho hľadiska, avšak zároveň môže predstavovať negatívny dopad pre zdravie obyvateľov a dodržiavanie základných hygienických zásad. Pitná voda je kľúčovým faktorom životného prostredia, ktorý ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva.. Spotreba vody pre domácnosti sa za posledné roky znížila pod hygienické minimum odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou. Dôvodom môže byť nárast ceny vody, zlepšenie technológií využívajúcich vodu, alebo čisto štatisticky z dôvodu vyššieho využívania studní individuálneho zásobovania, ktoré nie je zachytené v oficiálnych štatistikách. Globálna zmena klímy bude klásť stále väčšie nároky na zásoby vody, a preto je nevyhnutné zabezpečiť jej udržateľnú spotrebu.

Hygienickým limitom vyhovuje pitná voda vo všetkých verejných vodovodoch, z ktorých je v súčasnosti zásobovaných 88 % obyvateľstva. Kým kvalita pitnej vody z verejných vodovodov je pravidelne kontrolovaná a zodpovedá hygienickým limitom pre jej spotrebu, kvalita vody zo súkromných studní nie vždy vyhovuje požiadavkám na zdravotne bezpečnú pitnú vodu a jej používanie môže byť rizikové.

Základnou podmienkou pre fungujúce vodné útvary je ich dobrý stav, ktorý stále nedosahujú všetky útvary. Viac ako polovica útvarov povrchových vôd dosahuje dobrý ekologický stav, resp. potenciál a takmer všetky dosahujú dobrý chemický stav. Útvary podzemných vôd sú vo väčšine prípadov v dobrom chemickom a v dobrom kvantitatívnom stave.

Na Slovensku sú na verejnú kanalizáciu pripojené necelé dve tretiny obyvateľstva. Napriek už vybudovaným verejným kanalizáciám, desaťtisíce občanov ostávajú dobrovoľne nepripojení. Rozvoj tejto oblasti, napriek dosiahnutému pokroku, zaostáva za rozvojom verejných vodovodov. Do vodných tokov sa pritom vypúšťa skoro o polovicu menej odpadovej vody než v roku 1995. Zmenšil sa podiel i absolútna hodnota znečistených vypustených odpadových vôd. Približne polovica odpadových vôd prešla terciárnym čistením.

1.1 Zabrániť znečisťovaniu vôd

Nelegálne vypúšťané odpadové vody z domácností, obchodu a služieb, ale aj priemyslu, či priesaky z environmentálnych záťaží a poľnohospodárska činnosť významným spôsobom znečisťujú povrchové a podzemné vody. Posilnenie a zefektívnenie kontrol, dokladovanie legálnej likvidácie odpadových vôd a hrozba reálne účinných sankcií pomôže obmedziť takéto konanie.

Aplikácia správnych poľnohospodárskych postupov, protierózne opatrenia v rámci poľnohospodárskej krajiny, zabraňujúce splachom z polí a drenážnych sústav do vodných útvarov, sú kľúčovými opatreniami, ktoré pomôžu znížiť znečistenie vôd poľnohospodárskou činnosťou. Povinné tlmiace zelené pásy a sprievodná vegetácia pozdĺž vodných tokov sú účinným opatrením na zmiernenie takéhoto znečistenia.

1.2 Zvýšiť podiel čistených odpadových vôd

Podiel obyvateľstva pripojeného na verejné vodovody a verejné kanalizácie sa zvýši budovaním novej infraštruktúry a pripájaním občanov, ktorí túto možnosť zatiaľ nevyužili. Tam, kde je to efektívne, sa dobuduje kanalizácia aj v aglomeráciách s menej ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi aj v aglomeráciách, ktoré mali doteraz obmedzené možnosti získať finančný príspevok. Prioritne sa tak stane v chránených vodohospodárskych oblastiach, či na územiach s rozsiahlym znečistením.

Napriek možnosti sa množstvo obyvateľov z rôznych príčin stále nepripája na verejnú kanalizáciu. Výrazne sa preto posilní inštitút evidencie a kontroly. Slovensko tak zvýši mieru pripojenia obyvateľstva k čistiarňam odpadových vôd a do roku 2030 dosiahnu aglomerácie s viac ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi 100 % a aglomerácie s nižším počtom ekvivalentných obyvateľov 50 % odvádzanie a čistenie odpadových vôd. V menších obciach je problém nákladovej efektívnosti viditeľnejší ako vo väčších aglomeráciách, čo môže znamenať aj výstavbu menších a menej efektívnych ČOV, ktoré napriek tomu povedú k zlepšeniu stavu povrchových vôd.

Ak to umožnia lokálne a regionálne podmienky, Slovensko bude využívať inovatívnu (aj prírode blízku) infraštruktúru (napr. vegetačné, membránové, kontajnerové ČOV apod.) a decentralizované čistenie. Zrážkové vody sú v sídlach na Slovensku väčšinou odvádzané jednotnou kanalizačnou sieťou do čistiarní, a stávajú sa tak súčasťou odpadových vôd. Optimalizácia infraštruktúry odvádzania odpadových vôd umožní zrážkové a odpadové vody zbierať oddelene.

1.3 Odstrániť nepriaznivé vplyvy na vodné toky

Z hľadiska vplyvu na stav vôd rozoznávame tri hlavné skupiny významných hydromorfologických zmien, a to narušenie pozdĺžnej spojitosti riek a biotopov, narušenie priečnej spojitosti mokradí a inundácií stokom a iné morfologické zmeny a hydrologické zmeny. Medzi potenciálne negatívne vplyvy patria tiež nové projekty v oblasti infraštruktúry. V súvislosti s realizáciou nových infraštruktúrnych projektov bude uplatňovaný princíp zachovania priechodnosti vodných tokov a v prípade už existujúcich bariér je cieľom ich postupné spriechodňovanie. Nedostatočný hydromorfologický stav je jednou z prekážok dosiahnutia dobrého ekologického stavu vodných tokov. Je preto nevyhnutné zamerať sa na revitalizáciu a renaturalizáciu vodných tokov a priľahlej riečnej krajiny a zabezpečiť spojitosť vodných tokov, čo je jednou zo základných podmienok fungovania riečnych ekosystémov.

Nastaví sa prioritizácia revitalizácie melioračných kanálov v závislosti od ich funkčnosti a využívania. Melioračné zariadenia, ktoré sú významným doplnkovým zdrojom vody, budú sfunkčnené, naopak nepotrebné, prípadne neúčinné odvodňovacie kanály budú ponechané bez zásahov ich spontánnej revitalizácii. Melioračné kanály môžu odvádzať vodu aj z území, kde je nevyhnutná. Preto bude potrebné zhodnotiť, kde je prevádzka a údržba kanálov potrebná, a kde je zase environmentálne škodlivá. Môže ísť pritom aj o ekonomický rozmer, keď ekosystémové služby takýchto území niekoľkonásobne prevyšujú iné priame ekonomické výnosy (napr. zisk z predaja sena). V prípade environmentálnej škodlivosti bude zvážené ich odstránenie.

1.4 Nastaviť udržateľné ceny vody

Cenový model vody bude zahŕňať náklady na ochranu životného prostredia, ako aj náklady na zdroje v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“. Doteraz boli náklady na ochranu životného prostredia zohľadnené len čiastočne, rast cien bol spôsobovaný najmä nákladmi na výrobu a dodávky pitnej vody verejnými vodovodmi a za odvedenie a čistenie odpadovej vody. Cena vody využívanej v poľnohospodárstve zaručí environmentálne udržateľnú produkciu poľnohospodárstva aj v časoch sucha.

2 Účinná ochrana prírody a krajiny

Množstvu druhov hrozí, predovšetkým vplyvom človeka, vyhynutie. Len zmapované ohrozené druhy sa na svete odhadujú rádovo v desiatkach tisíc a podľa IUCN dosahuje ohrozenosť pri niektorých skupinách až polovicu druhov v skupine. Na Slovensku sú ohrozené napr. orchidey, motýle alebo obojživelníky.

Stav európsky významných druhov a biotopov vykazuje, najmä z dôvodu ich lepšieho poznania, postupné zlepšenie. V priaznivom stave sa v roku 2013 nachádzala asi pätina druhov a tretina biotopov európskeho významu. Systém chránených území nebol na Slovensku historicky budovaný na základe širokej odbornej diskusie a medzinárodných štandardov. Chránené územia sa teda nedajú jednoducho kategorizovať podľa manažmentových kategórií IUCN, napríklad ani jeden slovenský národný park ako celok nespĺňa podmienku prevahy území nenarušených ľudskou činnosťou. Podľa IUCN sa ako národné parky v kategórii II kategorizujú veľké funkčné ekosystémy dostatočnej ekologickej kvality, ktorých štruktúra a funkcia je veľmi blízka prirodzenému stavu.

Ochrana sa však netýka len ohrozených druhov v chránených územiach ale aj prírody mimo nich, ktorá má zásadný vplyv na ekologickú konektivitu, zdravie a kvalitu života. Na Slovensku je tretia najnižšia rovnomernosť rozloženia mestskej zelene v EÚ. Mestská zeleň má podľa WHO pozitívny vplyv na zdravie a pomáha mestám lepšie sa prispôsobiť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy. V slovenských mestách sa nachádzajú veľké koncentrované zelené plochy, ale aj oblasti s nízkym výskytom zelene.

2.1 Zastaviť stratu biodiverzity

Vytvoria sa podmienky pre minimalizovanie negatívnych vplyvov antropogénnej činnosti, vrátane dopadov klimatickej zmeny, spôsobujúcich znižovanie biologickej rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov a stratu biotopov a zlepší sa vymožiteľnosť práva v oblasti ochrany prírody. Dobudovanie národnej časti sústavy chránených území Natura 2000 a sústavy medzinárodne významných území so zodpovedajúcou ochranou ďalej zlepší predpoklady pre ochranu medzinárodne, európsky aj národne významných druhov a biotopov a zvýši príspevok SR k zastaveniu globálnej straty biodiverzity. Zapojením všetkých relevantných subjektov bude, na základe odporúčaní OECD, vypracovaná komplexná stratégia chránených území, keďže koncepcia ochrany prírody z roku 2006 nebola doteraz aktualizovaná. Pri jej tvorbe sa budú brať do úvahy prínosy a náklady rôznych možností, ako aj najmodernejšie vedecké poznatky a skúsenosti zo zahraničia, s prihliadnutím na prírodné podmienky a národné špecifiká Slovenska. Do roku 2018 bola vládou schválená len časť programov starostlivosti o chránené územia (2 z 8 národných parkov, 13 zo 41 chránených vtáčích území, 87 zo 642 území európskeho významu). Dopracujú a schvália sa zostávajúce programy starostlivosti pre chránené územia, ktoré budú obsahovať merateľné ciele zlepšenia ich stavu a konkrétne opatrenia. Východiskom pre ich tvorbu a realizáciu budú platné medzinárodné a národné záväzky a štandardy, pričom budú prioritizované na základe odborných kritérií so zohľadnením princípov hodnoty za peniaze. Zonácia národných parkov sa zrealizuje do roku 2024 spolu s ich prehodnotením. Programy starostlivosti budú aktualizované a vypracované v nadväznosti na prehodnotenie chránených území.

Do roku 2030 bude obnovených minimálne 15 % degradovaných ekosystémov na Slovensku ako napríklad nad hornou hranicou lesa, ale najmä slanísk, mokradí, rašelinísk a lužných lesov, výrazne ovplyvnených ľudskou činnosťou. V prípade poľnohospodárskeho využívania týchto ekosystémov budú využívané postupy čo najviac šetrné k životnému prostrediu. Zabezpečí sa ochrana lokalít pralesov a ich zvyškov a vhodný manažment v ich ochranných pásmach. Implementuje sa program obnovy mokradí a ich ekosystémových služieb na základe participácie všetkých dotknutých strán. V spolupráci s vlastníkmi a užívateľmi a s využitím všetkých dostupných zdrojov sa skvalitní ochrana a obnova lesov, lúk a pasienkov, ktoré predstavujú ekosystémy s najvyššou mierou biodiverzity a bude sa podporovať aj vytváranie agrolesníckych systémov. Starostlivosť o tieto ekosystémy sa bude zabezpečovať v súlade s dokumentami ochrany prírody v úzkej súčinnosti štátnej organizácie ochrany prírody a vlastníkov, správcov a užívateľov pozemkov predovšetkým formou zmluvnej starostlivosti a to spôsobom neškodiacim biodiverzite podľa špecifických podmienok stanovených v príslušných dokumentoch. V prípade negatívneho ekonomického vplyvu pre vlastníkov a užívateľov sa budú uplatňovať príspevky na pokrytie zvýšených nákladov.

Výskum v chránených oblastiach sa bude realizovať v spolupráci s odbornými inštitúciami a v prípade ich záujmu aj s podnikateľským sektorom, zamestnávateľmi, samosprávou a tretím sektorom. Výskum bude vykonávaný v súčinnosti s vlastníkmi, správcami a užívateľmi pozemkov. Štátne organizácie v spolupráci s vedeckými inštitúciami, odbornými organizáciami a mimovládnymi organizáciami budú pravidelne aktualizovať červené zoznamy ohrozených druhov a biotopov a navrhovať opatrenia na ich záchranu. Bude sa realizovať výskum, mapovanie, kontrola a opodstatnené odstraňovanie inváznych nepôvodných druhov, ak je to opodstatnené a môžu nepriaznivo ovplyvňovať pôvodné druhy a biotopy. Poznatky získané z výskumu v osobitne chránených častiach prírody sa budú uplatňovať pri plánovaní manažmentových opatrení, tvorbe akčných plánov, ale aj pri samotnej realizácii opatrení.

Zabezpečí sa účinný boj s environmentálnou kriminalitou. V oblasti boja proti nelegálnemu lovu, otravám, zabíjaniu živočíchov, vykrádaniu a poškodzovaniu rastlín a obchodovaniu s ohrozenými druhmi sa posilní spolupráca dotknutých rezortov a organizácií. Posilní sa napríklad aj boj proti nelegálnemu zberu lesných plodov, či vjazdu motorových vozidiel, štvorkoliek a motoriek do lesov. Na dosiahnutí týchto cieľov sa bude podieľať aj Policajný zbor SR. Na národnej úrovni sa v súvislosti s obchodovaním s ohrozenými druhmi, s ohľadom na aplikačnú prax, prijmú nové regulácie a zohľadnia sa problémy s implementáciou a vymáhaním súčasných národných právnych noriem. Existujúce nástroje budú efektívnejšie využívané a budú doplnené o možnosti ich uplatnenia aj v prípade obchodu realizovaného cez internet.

Vykonávanie poľovníctva a inej činnosti bude rešpektovať potreby chránených druhov a biotopov. Využívanie ubúdajúcich, zraniteľných a sťahovavých druhov chránených živočíchov bude zabezpečované v súlade s medzinárodnými záväzkami SR.

2.2 Zreformovať štátne inštitúcie ochrany prírody

Pre efektívne fungovanie a riadenie národných parkov ako aj iných chránených území je optimálna ich integrovaná správa.

Organizačná štruktúra a procesy Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) a orgánov štátnej správy ochrany prírody sa zefektívnia a budú viac vyhovovať požiadavkám ochrany prírody a krajiny. Zavedie sa systém vyhodnocovania efektivity opatrení v chránených územiach. Zefektívni a prepojí sa stráž prírody, lesná, rybárska, poľovnícka stráž a iné a budú spolupracovať s Policajným zborom SR. Detaily prepojenia a kompetencie integrovanej stráže sa zvážia pri realizácii opatrenia.

Financovanie a personálne obsadenie ŠOP SR a orgánov štátnej správy ochrany prírody bude adekvátne ich úlohám a do roku 2030 bude zavedený komplexný a udržateľný systém financovania organizácií ochrany prírody, primárne z inovatívnych zdrojov a štátneho rozpočtu. Odborné a personálne kapacity inštitúcií ochrany prírody a orgánov zabezpečujúcich presadzovanie a vymožiteľnosť práva sa budú rozvíjať a získané poznatky uplatňovať v praxi. Prehodnotí sa možnosť presunu časti lokálnych kompetencií a zdrojov zo ŠOP SR na nižšiu úroveň. V oblasti povoľovania výrubu drevín v obciach sa zváži a zanalyzuje presun kompetencií z obcí na okresné úrady.

2.3 Zjednodušiť systém a dodržiavať bezzásahovosť v najvyššom stupni ochrany

Prehodnotí sa systém chránených území a jednotlivých stupňov ochrany na celom území Slovenska. Slovenská republika má v porovnaní s EÚ vysoký podiel chránených území na celkovej rozlohe štátu. Tieto územia však v minulosti neboli budované v súlade s medzinárodnými štandardmi. Často vznikali bez dostatočnej spolupráce s vlastníkmi a užívateľmi daných pozemkov. Ochrana a starostlivosť o tieto územia v mnohých prípadoch nie je dostatočná. Do roku 2030 bude s cieľom účinnej ochrany prírody celá sústava chránených území prehodnotená za účastí všetkých zainteresovaných subjektov a na základe najlepšej praxe, kritérií IUCN a lokálnych potrieb. V prípade národných parkov sa prehodnotenie zabezpečí najneskôr do roku 2024. Zohľadní sa úplnosť a reprezentatívnosť ekosystémov, zachovanie druhov medzinárodného a národného významu a ohrozených druhov a biotopov. MŽP SR posúdi efektivitu starostlivosti o chránené územia podľa rámca vypracovaného Svetovou komisiou IUCN pre chránené územia. Dosiahne sa optimalizácia systému chránených území.

Najviac zachované prirodzené biotopy bez potreby aktívnej starostlivosti ostanú, alebo budú zahrnuté v tzv. bezzásahových územiach. Zahrnutie týchto území do bezzásahového režimu bude prebiehať so súhlasom vlastníka,  s využitím napríklad finančnej kompenzácie alebo zámenou pozemkov. Okrem toho sem bude možné zahrnúť len so súhlasom vlastníkov, užívateľov a orgánu ochrany prírody aj iné súkromné alebo aj štátne územia. Bezzásahovosť by sa nemala dotýkať existujúcich legálnych funkčných stavieb.

Národné parky a ich územné vymedzenie bude prehodnotené a potom budú upravené v súlade s kritériami IUCN pre manažmentovú kategóriu národný park. Jadrovú zónu budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50 % celkovej rozlohy každého národného parku a 75 % tejto rozlohy do roku 2030. Územie národných parkov okolo bezzásahových zón bude slúžiť ako ochranné pásmo. Bezzásahové a okrajové zóny národných parkov a ďalších chránených území budú vymedzené zonáciou a riadne označené. V národných parkoch, kde si predmet ochrany bude vyžadovať starostlivosť človeka, môže mať bezzásahové územie aj menej ako 50 % rozlohy národného parku. Maloplošné územia budú podľa potrieb chránených biotopov a druhov buď celé zaradené medzi bezzásahové, alebo budú zaradené medzi územia s aktívnou ochranou, alebo sa rozdelia.

Z dlhodobého hľadiska je nevyhnutné vyriešiť aj vlastnícke vzťahy v chránených územiach a postupne čo najviac z nich previesť do vlastníctva a správy štátu prostredníctvom zámen, výkupov a dlhodobých prenájmov, alebo zmluvnou starostlivosťou a ak to bude vhodné aj kompetenčnou delimitáciou v prípade štátnych pozemkov.

2.4 Ohodnotiť a udržateľne využívať ekosystémové služby

Ekosystémové služby predstavujú prínosy a úžitky, ktoré ľuďom poskytujú ekosystémy. V roku 2030 sa na všetky ekosystémové služby bude prihliadať rovnocenne a budú sa zohľadňovať aj v národnom systéme účtovníctva. Ekosystémové služby budú ohodnotené a kvantifikované a brané do úvahy pri investíciách a tvorbe politík, ako aj pri posudzovaní vplyvu činností na životné prostredie. Podporí sa tvorba komplexného systému hodnotenia ekosystémových služieb a ich udržateľného využívania a zvážia sa možnosti ich speňaženia. Platby za ekosystémové služby vytvoria dostatočnú motiváciu na ich zachovávanie. Výskum a ohodnocovanie ekosystémových služieb je celkovo len v začiatkoch. Realizovali sa napríklad odhady ekosystémových služieb národných parkov Veľká Fatra, Slovenský raj a Muránska planina a prieskum ochoty platiť za návštevu Tatranského národného parku.

V rámci poľnohospodárstva sa budú uplatňovať postupy šetrné k životnému prostrediu s využitím agro-environmentálnych nástrojov. Do roku 2030 sa vyhodnotí vplyv poľnohospodárstva na udržiavanie biodiverzity na obhospodarovaných územiach, hlavne v rámci sústavy chránených území. V týchto územiach sa budú primárne podporovať tie spôsoby, ktoré najviac zvyšujú kvalitu ekosystémových služieb. Podpora biodiverzity môže prispievať k ekologickej rovnováhe, napríklad dravé vtáky môžu byť z hľadiska eliminácie hlodavcov a drobných škodcov na poliach vhodnou alternatívou chemickej ochrany. Preskúma sa stav a možnosti zlepšenia ochrany prírody v spolupráci s aktivitami v rámci poľnohospodárstva, lesníctva, rybárstva, cestovného ruchu ako aj ďalších sektorov.

2.5 Vytvoriť a uplatňovať integrovaný koncept ochrany krajiny

Vytvorí sa integrovaný koncept ochrany krajiny na základe Európskeho dohovoru o krajine. Zachovajú a revitalizujú sa charakteristické formy krajiny v súlade s historickým a prirodzeným kontextom. V spolupráci s obcami budú v koncepte na základe odporúčaní expertov z Infra Eco Network Europe zahrnuté aj tzv. bezcestné územia v krajine, ktoré sú nevyhnutné pre zachovanie druhov a biotopov vyžadujúcich rozsiahlejšie nenarušené plochy. Tento koncept sa bude okrem prírody mimo chránených území a krajinných prvkov týkať aj územného plánovania a bude regulovať využívanie krajiny v mestách a v ich tesnej blízkosti. Bude sa uplatňovať program revitalizácie krajiny s cieľom obnovy ekosystémových funkcií, ekologickej konektivity a ekologickej stability krajiny. Zvýši sa krajinná rozmanitosť a zabráni sa ďalšej fragmentácii, s prihliadaním na koridory prepájajúce ekologicky významné územia dôležité aj pre migráciu druhov, hlavne veľkých šeliem. Oficiálne turistické a cyklistické trasy budú udržiavané v použiteľnej podobe. Štát zváži spôsob a možnosti financovania a udržiavania oficiálnych turistických a cyklistických trás ako dôležitú súčasť ekosystémových služieb. Zabezpečí sa ochrana, plánovanie a manažment krajiny za účasti verejnosti, samospráv, tretieho sektora, vlastníkov a správcov pozemkov, rešpektujúc kompetencie obcí a VÚC.

Územné plánovanie zabezpečí vyvážený vzťah medzi potrebami obyvateľov, hospodárskou činnosťou a životným prostredím. Opatrenia navrhnuté v dokumentácii ochrany prírody a krajiny a v územných systémoch ekologickej stability budú záväzným podkladom pre procesy územného plánovania a pozemkových úprav. Bude zabezpečená ochrana prvkov územných systémov ekologickej stability. Dokumentácia obsahujúca návrhy prvkov vytvárajúcich krajinu, vrátane projektov pozemkových úprav a územných plánov, bude integrovaná a bude zahŕňať koncept zelenej infraštruktúry. Vplyv na krajinu bude posudzovaný aj v rámci procesov environmentálneho hodnotenia dopadov (EIA) a v prípade politík a strategických dokumentov sa budú dodržiavať aj zásady strategického environmentálneho hodnotenia (SEA). Zabráni sa fragmentácii populácií živočíchov a zavedú sa vhodné preventívne, zmierňujúce a nápravné opatrenia pre zabezpečenie migračných koridorov pre živočíchy a riešenie ich kolízií s infraštruktúrou, napríklad budovanie ekoduktov na miestach s najčastejším výskytom stretov zveri s motorovými vozidlami.

Mestská zeleň bude mať dostatočný rozsah na zabezpečenie regulácie miestnej mikroklímy, zadržiavanie zrážkovej vody a znižovanie rýchlosti vetra v mestskom prostredí. Už pri plánovaní a vypracovaní projektov výstavby v mestách by sa mal minimalizovať úbytok zelene a drevín. Druhy rastlín na mestských plochách budú vyberané s cieľom minimálneho negatívneho dopadu na ľudské zdravie a s ohľadom na nízky potenciál šírenia nepôvodných druhov na ďalšie stanovištia. Výsadba drevín v mestskom prostredí bude primárne využívať pôvodné druhy. Podiel zelene v mestách, vážený počtom obyvateľov, by sa mal v celoslovenskom priemere zvyšovať aspoň na 40 % a všetci obyvatelia krajských miest by mali mať prístup k zeleni do 10 minút. Pri starostlivosti o mestskú zeleň a zelenú infraštruktúru sa bude zohľadňovať nielen finančné a estetické hľadisko, ale aj pozitívny zdravotný efekt, maximalizácia vplyvov na reguláciu miestnej mikroklímy, efektivita zachytávania dažďovej vody, udržateľnosť ďalšej starostlivosti, požiadavky ochrany prírody a hmyzích opeľovačov a rekreačné potreby občanov.

3 Udržateľné hospodárenie s pôdou

Intenzifikácia poľnohospodárstva, najmä využívanie hnojív, má zásadný vplyv na životné prostredie. Látky, ktoré sa hnojivami dostávajú do pôdy, z nej unikajú a majú negatívny vplyv na kvalitu vody a ovzdušia, ohrozujú biodiverzitu, narušujú ozónovú vrstvu a majú podiel na zmene klímy.

Slovensko označilo približne tretinu územia ako pásmo ohrozené dusičnanmi. Vzhľadom na významné zdroje podzemných vôd je územie západného Slovenska relatívne viac zraniteľné, no v ostatnom období došlo z hľadiska obsahu dusičnanov k stabilizácii kvality podzemných vôd. V porovnaní s krajinami EÚ pôda na Slovensku obsahuje relatívne málo živín, čo vedie k vyššej spotrebe priemyselných hnojív. Priemerná spotreba priemyselných hnojív je na Slovensku nižšia než vo väčšine štátov EÚ a dosahuje približne 40 % spotreby v roku 1990. Trend spotreby dusíka dodaného v priemyselných hnojivách je v posledných rokoch rastúci. Aj keď oproti roku 1990 sa situácia zlepšila o viac ako polovicu, unikajúci dusík má negatívny vplyv na životné prostredie.

Stav takmer 99 % poľnohospodárskeho pôdneho fondu je hygienicky vyhovujúci. Kontaminovaná pôda sa vyskytuje prevažne v oblastiach s priemyselnou činnosťou, v horských a podhorských oblastiach a ich podiel je dlhodobo nemenný. V poslednej dobe nastúpil trend zhoršovania fyzikálnych vlastností pôd. Problematické je zhutňovanie pôdy. Z chemického pohľadu dochádza najmä na intenzívne obhospodarovaných pôdach k nárastu zastúpenia kyslých pôd. Absencia vsakovacích pásov a slabá absorpčná schopnosť pôdy, z dôvodu uprednostňovania priemyselných hnojív, majú za následok prudké výkyvy výšky hladiny vo vodných tokoch počas silných dažďov a nedostatok vody pre rast poľnohospodárskych plodín. To znižuje poľnohospodársku produkciu a zvyšuje riziko nedostatku vody, sucha, povodní a vodnej erózie, ktorou je ohrozená viac ako tretina pôdneho fondu.

Ekologické poľnohospodárstvo zaberá približne 9,5 % poľnohospodárskej pôdy. Ekologické, resp. organické poľnohospodárstvo produkuje potraviny bez použitia syntetických pesticídov a hnojív a s dobrou starostlivosťou o zvieratá. Takýmto spôsobom sa na Slovensku pestuje obilie, strukoviny, rôzne druhy zeleniny a ovocia a liečivé rastliny. Silne zastúpené sú ekologické farmy, najmä s hovädzím dobytkom, ovcami a kozami. Veľké rezervy má Slovensko v ekologickom chove ošípaných a hydiny, väčšina produkcie ide na vývoz ako surovina na ďalšie spracovanie. Odhaduje sa, že až 75 % plodín, ako aj 90 % kvitnúcich rastlín závisí od opeľovačov. Tie sú však v súčasnosti vážne ohrozené a to predovšetkým ľudskými aktivitami, ktoré sú spojené najmä s používaním pesticídov a pestovaním monokultúr a energetických plodín (repka, kukurica), ale aj vplyvom zmeny klímy.

3.1 V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu

Ekologická poľnohospodárska výroba bude v roku 2030 zaberať minimálne 13,5 % pôdy, tak ako v Českej republike. Najmä na veľkých poľnohospodárskych plochách sa bude vyžadovať dôsledné striedanie plodín, v závislosti od ich požiadaviek na živiny, závlahu a hĺbku zakorenenia. Hlboká orba a zaorávanie po vrstevnici zvýšia absorpčnú schopnosť pôdy a zabránia jej erózii. Pri zlom zaorávaní po spádnici dochádza k odnosu najúrodnejšej hornej vrstvy pôdy dažďovou vodou. Prijmú sa opatrenia na zníženie zhutnenia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskymi strojmi tak, aby sa podporila aj pôdna biodiverzita. Budú sa dôsledne dodržiavať platné zákony a vyvodzovať dôsledky ich nedodržania.

Diverzifikácia plodín zabráni strate živín v pôde, jej vysušovaniu a bude slúžiť ako prevencia proti škodcom. Tradičné lokálne odrody, ktoré sa vedia lepšie adaptovať na miestne klimatické podmienky, budú zachované a chránené. Genetické technológie, genetické inžinierstvo a moderná biotechnológia nesmie obmedzovať biologickú rôznorodosť druhov organizmov a mikroorganizmov v prírode, ani narušovať rovnováhu prirodzeného biologického reťazca. Zároveň sa zvýši ochrana opeľovačov a biotopov vhodných pre nárast ich populácie.

Bude sa realizovať celoplošné monitorovanie zamerané na stanovovanie a vyhodnotenie výskytu znečisťujúcich látok v pôde. Zavedie sa prísnejšia kontrola predaja a používania priemyselných látok v poľnohospodárstve. Zníži sa spotreba pesticídov v poľnohospodárstve a zabezpečí sa ich kontinuálny pokles. Takéto rozhodnutia budú podložené odbornými analýzami, ktoré budú konzultované so zainteresovanými stranami. Zároveň sa v oblastiach zraniteľných dusičnanmi sprísni kontrola dodržiavania akčného programu pre dané oblasti a budú podporené opatrenia na zvýšenie organickej hmoty v pôde. Odkanalizovanie obcí spresní kvantifikáciu vplyvu poľnohospodárstva na zvýšené hodnoty dusičnanov vo vodách. Z hľadiska udržateľného hospodárenia s pôdou sa bude vo vyššej miere využívať hnojenie spracovaným a environmentálne nezávadným čistiarenským kalom.

Zlepší sa participácia verejnosti na tvorbe pozície SR v rámci schvaľovacieho procesu EÚ pri uvoľňovaní geneticky modifikovaných organizmov (GMO) do životného prostredia. Slovenská republika bude pri postoji ku GMO vychádzať z princípu predbežnej opatrnosti a vyžadovať preskúmanie možných dlhodobých vplyvov GMO na zdravie a životné prostredie, vrátane necieľových organizmov, pred ich uvoľnením na trh. Obzvlášť veľká pozornosť bude venovaná GMO, pri ktorých by mohlo dôjsť ku kríženiu s divoko žijúcimi príbuznými druhmi.

3.2 Chrániť a obnovovať krajinné prvky na poľnohospodárskej pôde             

Do roku 2030 nastane postupná obnova krajinných prvkov na poľnohospodárskej pôde. Dreviny a trávnaté porasty zostanú zachované, alebo sa vrátia na poľnohospodársku pôdu. Remízky, husté pásy zalesnenej časti poľa, solitérne stromy a ďalšie krajinné prvky slúžia jednak ako koridor, vetrolam, protierózne opatrenie a zároveň ako miesto výskytu rôznych chránených druhov rastlín a útočisko živočíchov.

Vegetácia v poľnohospodárskej krajine plní dôležitú krajinno-ekologickú, protieróznu, biologickú a krajinotvornú funkciu. Má zásadný význam aj pri protipovodňovej ochrane a podpore trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov. Nelesná drevinová vegetácia sa podieľa na zvyšovaní ekologickej stability krajiny, biodiverzity, konektivite prírodných prvkov krajiny, je súčasťou biokoridorov, interakčných prvkov v krajine a zvyšuje priechodnosť krajiny pre zver. Rovnako pozitívny vplyv môžu mať aj agrolesnícke systémy, ktoré budú podporované. Veľmi významné je zachovávanie brehových a sprievodných porastov vodných tokov a pravidelná starostlivosť o dreviny, ako zakladanie krátkodobých ekologických plôch – pásov tvorených zmesou nedrevinových rastlín..

Budú vysadené nové drevinové vetrolamy a protideflačné pásy z domácich druhov, čo zníži vodnú a veternú eróziu a vysychanie pôdy. Povinné tlmiace zelené pásy s prirodzenou brehovou vegetáciou okolo vodných tokov, zabraňujúce splachom z polí a drenážnych sústav do vôd, pomôžu zvýšiť podiel vody zadržanej v krajine a zároveň znížiť znečistenie vôd poľnohospodárskou činnosťou a riziko vodnej erózie.

3.3 Vytvoriť podmienky na doriešenie statusu bielych plôch

Do roku 2030 budú vytvorené podmienky pre doriešenie statusu tzv. bielych plôch tak, aby sa zosúladil druh pozemku vedený v katastri nehnuteľností so skutočným stavom pozemku, alebo sa spôsob užívania pozemku zosúladil s druhom pozemku vedenom v katastri nehnuteľností. Biele plochy tvorí poľnohospodárska pôda, ktorá neslúži pôvodnému účelu, na ktorej dlhšiu dobu absentovala poľnohospodárska činnosť, a ktoré sú zároveň porastené stromovitými, krovitými drevinami alebo ich zmesami spĺňajúcimi kritériá lesa. Je potrebné odstrániť nezrovnalosti v ich evidencii a spôsobe využívania. Na bielych plochách sa v súčinnosti s vlastníkmi, užívateľmi alebo správcami pozemkov nastaví taký manažment a obhospodarovanie, ktoré sú pre danú plochu najvhodnejšie, a do budúcna sa vytvoria preventívne nástroje na zabránenie vzniku takýchto plôch.

4 Plnenie funkcií lesov

Lesy majú zásadný vplyv na vodný režim v krajine, predchádzaní erózii, ochrane pôdy, udržiavaní čistoty vzduchu a ochrane biodiverzity. Okrem toho vytvárajú priestor pre cestovný ruch, rekreáciu a zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. Funkciami lesov sú úžitky, účinky a vplyvy, ktoré poskytujú lesy, pričom produkčnými funkciami lesov sú funkcie, ktorých výsledkom sú úžitky z lesov spravidla materiálovej povahy. Mimoprodukčnými funkciami lesov sú pôdoochranná, vodohospodárska a klimatická funkcia a spoločenské funkcie, ktorými sú najmä zdravotná, kultúrna, výchovná, rekreačná, prírodoochranná a vodoochranná funkcia. Tieto funkcie lesa by nemali byť podradené produkčnej funkcii, ktorá je historicky spojená najmä s produkciou dreva. Ich rovnováha bude dosiahnutá tak, aby lesy vyvážene poskytovali spoločnosti všetky tieto funkcie. V posledných rokoch sa zvyšuje povedomie aj o význame funkcií lesa, ktoré neprinášajú priamu finančnú hodnotu, majú však zásadný význam pre človeka a životné prostredie.

Na Slovensku sa ťaží menej dreva, než ho dorastá. Intenzita ťažby, teda podiel skutočnej ťažby a prírastku dreva, je dlhodobo vyššia než v ostatných krajinách OECD a za posledných 10 rokov je jej trend rastúci. Do veľkej miery za to môže náhodná ťažba v dôsledku kalamít ako dôsledok pôsobenia rôznych faktorov (vietor, sucho, hmyz alebo huby), a v menšej miere aj nelegálny výrub dreva. Zásoba listnatého dreva má stúpajúci charakter v porovnaní so zásobou ihličnatého dreva, ktorá sa od roku 2010, v dôsledku poškodzovania ihličnatých porastov škodlivými činiteľmi v lesoch, znižuje. V súčasnej dobe možno hovoriť o historicky najvyššej zásobe dreva v lesoch na Slovensku za posledné storočie, pričom možno konštatovať, že súčasná zásoba dreva sa nachádza v kulminácii a v dôsledku postupnej zmeny vekovej štruktúry lesov sa predpokladá jej postupný pokles.

Medzi hlavné činitele nepriaznivého zdravotného stavu slovenských lesov patria zmena klímy a s ňou spojené výkyvy počasia (najmä vietor), podkôrny hmyz a vplyv človeka, činnosťou ktorého sú na mnohých miestach vekovo a druhovo málo diverzifikované, a tým pádom väčšinou zraniteľné, lesy. Indikátorom poškodenia lesov je aj tzv. defoliácia, teda odlistnenie stromov. Viac ako tretina stromov na Slovensku je vo vysokom stupni defoliácie, kedy je aspoň štvrtina ich listov poškodená. To je dlhodobo viac, než je celoeurópsky priemer. Kysuce, Orava a spišsko-tatranská oblasť sú oblasťami s dlhodobo najhorším zdravotným stavom lesov. Na Slovensku sa zachovalo 10,5 tisíc hektárov pralesov a ich zvyškov.

4.1 Zabezpečiť udržateľnú ťažbu dreva              

Programy starostlivosti o lesy budú povinne obsahovať podmienky na ochranu druhov živočíchov, rastlín, húb a ich biotopov vzťahujúce sa k starostlivosti o lesné porasty, a to pre každý jednotlivý porast, kde je to relevantné vzhľadom na zákon o ochrane prírody a krajiny. Spracovanie drevnej hmoty v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch bude v stanovených limitoch podliehať povinnosti nahlasovania a bude môcť byť zastavené alebo obmedzené.

Vlastníci, resp. obhospodarovatelia lesov budú naďalej motivovaní na prechod k prírode blízkemu hospodáreniu. S cieľom minimalizácie negatívneho vplyvu ťažby dreva na ekosystémy bude presadzované šetrnejšie hospodárenie v lesoch, naďalej bude obmedzené vysádzanie neprirodzených drevinových monokultúr a holorubný a veľkoplošný spôsob ťažby, podporí sa zvýšenie diverzity a uprednostní sa pestovanie a výsadba pôvodných druhov drevín.

Na lesných cestách budú uplatnené prvky na zmiernenie povrchového odtoku, vrátane odrážok a bude vykonávaná ich pravidelná údržba. Nepotrebné a nevyužívané lesné cesty budú prehodnotené z hľadiska ich dopadu na pôdnu eróziu a v prípade potreby budú rozrušené. Vlastníkom lesov sa umožní neťažiť drevo, pokiaľ o tom rozhodnú sami a ak to neohrozí okolité lesné porasty, majetok alebo zdravie.

4.2 Dodržiavať zákaz ťažby dreva v najvyššom stupni ochrany a obmedziť ťažbu v blízkosti riek

V bezzásahových územiach bude absolútny zákaz ťažby a spracovania (aj kalamitného) dreva, okrem prípadov ohrozujúcich ľudské zdravie a majetok, vyčistenia prístupových komunikácií a chodníkov, prípadných ohrozujúcich prekážok na vodných tokoch. Nebude možné uplatniť žiadnu inú výnimku v súvislosti s ťažbou dreva. Úhrada nákladov na vykonanie týchto opatrení bude zabezpečená zo zdrojov toho, kto uplatňuje bezzásahový režim. Les bude ponechaný na samovývoj a bude sa podporovať prirodzená obnova ekosystémov. Bude zavedená účinná ochrana existujúcich porastov v brehovom pásme vodných tokov a zároveň bude zakázaný neprimeraný výrub drevín. ktorý môže ohroziť vodozádržnú schopnosť krajiny. Ťažba dreva v chránených územiach, v ktorých sa bude uplatňovať aktívny manažment, s výnimkou lesov hospodárskych, sa bude realizovať v súlade s požiadavkami ochrany druhov a biotopov definovanými v dokumentácii ochrany prírody. Na územiach s aktívnym manažmentom bude uprednostňované prírode blízke obhospodarovanie.

4.3 Zabezpečiť efektívnu kontrolu ťažby dreva

Zriadi sa integrovaná stráž, ktorá bude v jednotlivých lokalitách kontrolovať realizáciu ťažby, ako aj plnenie ďalších povinností a zvýšia sa kapacity, právomoci a vymáhanie práv. Detaily prepojenia a kompetencie integrovanej stráže sa nastavia pri realizácii opatrenia. Integrovaná stráž bude mať v spolupráci s Policajným zborom SR právomoc ukladať na mieste pokuty pri zistení porušenia, podávať návrhy na orgány činné v trestnom konaní a spolupracovať s nimi, kontrolovať legálnosť ťaženého a prepravovaného dreva. Zlepší sa vystopovateľnosť pôvodu dreva a legálnosti ťažby, napríklad nákladné autá prevážajúce drevo môžu byť vybavené GPS s na internete dostupnými údajmi, alebo manipulačné sklady s drevom budú mať kamerový systém. Vytvorí sa mobilná aplikácia pre verejnosť na kontrolu ťažby a prevozu dreva. Bude sa sledovať pôvod dreva a výrazne sa zvýšia pokuty za nelegálnu ťažbu s možnosťou zákazu ťažby pri opakovanom preukázaní nelegálnej ťažby. Bude zabezpečené dodržiavanie nariadenia EÚ, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (EUTR).

Zvýši sa transparentnosť a verejná kontrola v oblasti lesného hospodárstva, čo bude viesť k vyššej efektivite narábania s verejnými zdrojmi a predchádzaniu nelegálnej ťažby. Štátu už teraz dostupné údaje, ktorých zber a aktualizácia sú financované verejnými zdrojmi, budú voľne dostupné verejnosti. Povolenia na ťažbu, vrátane histórie ich zmien, budú verejne dostupné a to aj s prepojením na mapu dostupnú na internete, ako je to napríklad v Bulharsku. Ešte prísnejšia bude kontrola lesov vlastnených štátom a samosprávami. Budú mať povinnosť na internete zverejňovať objednávky, faktúry, zmluvy, účtovné závierky, daňové priznania a pod., aby mohla verejnosť kontrolovať hospodárenie s jej majetkom. Obce budú zverejňovať celú žiadosť o výrub stromov v ich správnych konaniach, vrátane informácie, o aké stromy ide a aký je dôvod ich výrubu. Obce budú povinne zverejňovať údaje o nakladaní s prostriedkami, ktoré obciam plynú v prípade, že v súhlase na výrub uložia povinnosť finančnej náhrady.

5 Racionálne využívanie horninového prostredia

Je nevyhnutné realizovať široké spektrum geologických prác pre zabezpečenie udržateľného rozvoja spoločnosti a pre ochranu horninového prostredia s potrebnou koordináciou potenciálov geologického prostredia a geologických hazardov a rizík z nich vyplývajúcich. Pri strategických surovinách a investíciách sú tiež významné ekonomické a sociálne aspekty. Geologické prostredie predstavuje prírodné zdroje a možnosti, ktoré je schopné poskytovať pre priaznivý rozvoj spoločnosti. Patria sem najmä nerastné suroviny, zdroje obyčajných a minerálnych podzemných vôd, geotermálne zdroje, úrodné pôdy a dobré základové pôdy.

Slovensko disponuje zásobami nerastných surovín na 587 ložiskách, z ktorých je približne tretina využiteľná. Z overených zásob sa ťaží 31 ložísk energetických surovín, jedno ložisko rudných surovín a 173 ložísk nerudných a stavebných surovín.[2] Ministerstvo životného prostredia SR vedie evidenciu zásob výhradných ložísk a bilanciu zásob nerastov Slovenskej republiky a každoročne zostavuje evidenciu ložísk nevyhradených nerastov.

Environmentálne záťaže znečisťujú horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu a predstavujú závažné riziko pre ľudské zdravie. Najčastejšie ide o územia, ktoré boli kontaminované priemyselnou, vojenskou, dopravnou, poľnohospodárskou a banskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním s odpadom. Na Slovensku sa nachádza 1758 lokalít s environmentálnou záťažou, z čoho je 147 s najvyššou prioritou riešenia. Až polovica oblastí, ktoré predstavujú vysoké riziko, sú skládky odpadu, kým najviac znečistené oblasti majú súvis najmä s chemickým priemyslom.

5.1 Posilniť transparentný geologický prieskum

Geologické prieskumy financované z verejných ako aj súkromných zdrojov budú naďalej povinne zverejňované. Zlepší a posilní sa informovanosť dotknutých obcí a verejnosti vo všetkých etapách geologického prieskumu od prípravy po realizáciu prieskumov, ako aj samotnej ťažby nerastných surovín. Pri využívaní verejných zdrojov sa bude minimalizovať duplicita geologických prác. Bude povinné vykonať inžinierskogeologický prieskum pred zakladaním stavieb v zosuvných územiach a pred realizáciou strategických veľkokapacitných a líniových stavieb.

Pri geologických prácach sa zvýši objektivita, transparentnosť, efektívnosť a nezávislosť EIA procesu. Názor samospráv a dotknutej verejnosti bude pri posudzovaní EIA v zákonnej miere zohľadnený. Osoby a orgány rozhodujúce o návrhoch na určenie prieskumných území, resp. vykonávajúce kontrolu, nesmú byť v konflikte záujmov.

Zásadne sa zlepší vykonávanie kontrolných mechanizmov a zabezpečia sa dostatočné finančné a kapacitné potreby kontroly a monitoringu. Sprísnia a zintenzívnia sa kontroly, zvýšia sa poplatky za prieskumné územia, ako aj pokuty pri nedodržaní pravidiel. Ak kontrola zistí opakované porušenie povinnosti vyplývajúcej z geologického zákona, prieskumné územie bude zrušené. Rovnako sa sprísnia aj požiadavky na subjekty, ktoré sa môžu stať držiteľmi prieskumného územia a zamedzí sa špekulatívnemu konaniu pri určovaní prieskumných území. Firmám, ktoré majú podlžnosti voči štátu, nebude určené prieskumné územie.

5.2 Efektívne monitorovať a minimalizovať geologické hazardy a riziká

Riešenie svahových deformácií a iných geodynamických javov, environmentálnych záťaží, environmentálnych škôd, monitorovania geologických faktorov a uzavretých a opustených úložísk ťažobného odpadu bude prioritizované podľa stupňa ohrozenia života, zdravia, zdrojov pitnej vody, chránených území, obydlí, majetku a inej hospodárskej činnosti. Prvoradá bude sanácia oblastí s ohrozenými podzemnými a povrchovými vodami. Všetky overené informácie o rizikách a sanácii budú poskytované verejnosti, ako aj dotknutým samosprávam a podnikateľom. Prevencia zosuvných rizík sa zlepší spoluprácou s orgánmi územného plánovania a stavebnými úradmi a posilní sa osvetovo-vzdelávacia činnosť poskytovaním informácií o zosuvnom riziku odbornej a laickej verejnosti.

5.3 Minimalizovať dopad ťažby nerastných surovín na životné prostredie

Pri preukázaní škody spôsobenej banskou ťažobnou činnosťou bude mať pôvodca povinnosť kompenzovať dotknutých obyvateľov napr. v súvislosti s nadmerným hlukom, prašnosťou alebo vibráciami.

Povoľovanie banskej a ťažobnej činnosti bude podliehať podmienke BAT - najlepším dostupným technológiám a technikám.

Hydraulické štiepenie hornín bude smerovať k úplnému zákazu. Pri týchto činnostiach stúpa seizmické ohrozenie, riziko znečistenia vôd a znižuje sa možnosť následného odstraňovania príčin. Tento cieľ je v súlade s európskymi ako aj slovenskými klimatickými cieľmi a záväzkami.

5.4 Sanovať najrizikovejšie územia

Sanované budú záťaže spôsobené priemyselnou, ťažobnou, vojenskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou. Uzavreté a opustené úložiská ťažobného odpadu vznikli pri prieskume, otvárke, príprave a dobývaní ložísk nerastných surovín, vrátane úpravy, zušľachťovania a skladovania nerastov. V súčasnosti sú opustené a boli neznámym vlastníkom alebo prevádzkovateľom zanechané bez primeranej údržby a monitorovania. Medzi hlavné riziká patrí ich možné zrútenie v dôsledku narušenia statiky, nepriaznivé chemické zloženie uloženého materiálu a výtoky presakujúcich kyslých vôd z odvalov a odkalísk. Vplyv kontaminácie geologického prostredia na zdravotný stav obyvateľstva je vysoký. Ohrozenie zdravia je zapríčinené nadbytkom potenciálne toxických prvkov.

Prevencia rizík vyplývajúcich z uzavretých a opustených úložísk ťažobného odpadu bude pozostávať z aktualizácie inventarizácie a klasifikácie potenciálne rizikových úložísk ťažobného odpadu, preventívneho a posanačného monitorovania, prieskumu rizikových a potenciálne rizikových úložísk ťažobného odpadu, sanácie prioritných úložísk ťažobného odpadu, technicko-bezpečnostného dohľadu odkalísk, informovaním verejnosti a miestnych samospráv o rizikách vyplývajúcich z úložísk ťažobného odpadu.

Zmena klímy a ochrana ovzdušia

Pod pojmom zmena klímy rozumieme zmenu dlhodobého charakteru počasia v určitej oblasti, čo sa môže prejavovať nárastom priemerných teplôt, častejším výskytom extrémnych prírodných javov, či poklesom úhrnu zrážok. Zmenu klímy spôsobuje predovšetkým skleníkový efekt. Tento efekt vzniká pri prechode krátkovlnného slnečného žiarenia cez atmosféru. Po dopade na zemský povrch sa žiarenie pohltí v atmosfére (malá časť), alebo sa odrazí a pohltí zemským povrchom a atmosférou (väčšia časť). Pohltená časť sa transformuje na dlhovlnné žiarenie.

Problémom je, že so zvyšujúcou sa koncentráciou skleníkových plynov sa zvyšuje aj množstvo zachyteného tepla a tým dochádza k zmene energetických pomerov v atmosfére. Tento proces prebieha rýchlejšie, ako história doteraz zaznamenala, a hlavnou príčinou súčasných zmien sú aktivity človeka, hlavne spaľovanie fosílnych palív, ale aj iné aktivity. Globálna zmena klímy je celosvetový problém, no existujú opatrenia, ktorými možno zmierniť a dokonca aj predchádzať jej dopadom na Slovensku. V našom prostredí je to najmä v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, ochrany a revitalizácie ekosystémov, znižovania a zmierňovania rizika povodní a pôdnej erózie. Aktuálnou výzvou je aj prevencia vzniku a riešenia dôsledkov sucha a ďalších neželaných vplyvov zmeny klímy.

6 Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov

Pre zmiernenie tempa zmeny klímy je potrebné zavádzať mitigačné opatrenia zamerané na obmedzovanie množstva vypúšťaných skleníkových plynov do ovzdušia a zvyšovať záchyty uhlíka. Pre lepšie prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy je potrebné prijať adaptačné opatrenia na regionálnej a lokálnej úrovni.

Do roku 2030 sa očakáva zvyšovanie priemerných teplôt v každom ročnom období. V dôsledku zmeny klímy sa zvyšuje výskyt extrémnych udalostí. V oblasti mitigácie bude hlavným dokumentom Nízkouhlíková stratégia Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, v ktorej budú navrhnuté účinné a nákladovo efektívne opatrenia predovšetkým v oblastiach dopravy, energetickej efektívnosti, priemyselnej produkcie a energetiky. Jedným z nástrojov pre zmierňovanie dopadov zmeny klímy bude uplatňovanie opatrení v konkrétnych oblastiach na základe Akčného plánu aktualizovanej Stratégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ako aj Akčného plánu na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody.

Množstvo vypustených skleníkových plynov za posledných dvadsaťpäť rokov pokleslo najmä vďaka transformácii hospodárstva a zavedeniu prísnejšej národnej legislatívy. Energetická produktivita slovenského hospodárstva dokázala pomerne rýchlo dobehnúť priemer OECD, za čo môže aj znižujúca sa spotreba energetických surovín. Kým HDP počas posledných dvoch desaťročí rástol, hrubá domáca spotreba energie sa kontinuálne znižovala. Oblasťami s najväčším množstvom emisií sú energetika, priemysel a doprava, pričom sa ich objem znižuje len pomaly.

6.1 Pokračovať v obchodovaní s emisnými kvótami

Základným nástrojom na nákladovo efektívne znižovanie emisií skleníkových plynov v priemysle, energetike a v leteckej doprave bude aj naďalej Európska schéma obchodovania s emisnými kvótami (EÚ ETS), ktorá na Slovensku pokrýva okolo 50% celkových ročných emisií skleníkových plynov. Schéma EÚ ETS je založená na systéme „cap-and-trade“ s nastaveným priebežne znižovaným ročným stropom objemu vypustených emisií. Cieľom schémy je znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 43 % oproti roku 2005.

Slovensko má možnosť predávať na burze okolo 55 % svojho ročného emisného stropu v rámci schémy EÚ ETS a zároveň, pokiaľ dosiahne prebytok v sektoroch mimo ETS, aj ročné pridelené kvóty, slúžiace na pokrytie vyprodukovaných emisií v týchto sektoroch. Výnosy z predaja všetkých emisných kvót budú použité na plnenie environmentálnych cieľov v oblasti zmeny klímy a na zabezpečenie znižovania emisií skleníkových plynov národného hospodárstva, prípadne na podporu klimatických projektov a opatrení v rozvojových krajinách. Slovensko bude v maximálnej miere využívať podporné finančné mechanizmy ustanovené v revidovanej smernici o obchodovaní s emisiami na dosahovanie cieľov v oblasti klimatických zmien.

6.2 Zavádzať udržateľné riešenia v doprave

Ceny palív by mali odzrkadľovať ich environmentálne dopady. U fosílnych palív bude preto postupne vyrovnané daňové zaťaženie benzínu a nafty s ohľadom na konkurencieschopnosť a zabezpečenie podpory alternatívnych palív spolu s budovaním infraštruktúry. Pri určovaní vhodných sadzieb bude potrebné rátať s dopadom na podnikateľské prostredie. Pri procese obstarávania nových dopravných prostriedkov a dopravných riešení bude nutné vykonať analýzu ich dopadu na klímu a kvalitu ovzdušia, pri zohľadnení nákladovej efektívnosti alebo princípu hodnoty za peniaze. Preferované budú dlhodobo udržateľné riešenia. Súčasťou podpory udržateľných riešení v doprave je úsilie o zmeny v celkovej deľbe prepravnej práce. V nákladnej doprave o presun prepravnej práce z cestnej dopravy na železničnú resp. vodnú dopravu a v osobnej doprave o presun prepravnej práce z individuálnej automobilovej dopravy na verejnú, mestskú, cyklistickú a pešiu dopravu

6.3 Budovať zelenú infraštruktúru

Pri realizácii nových projektov a pri rekonštrukčných prácach bude dodržiavaný princíp uplatňovania „prírode blízkych riešení“ na základe využitia zelenej infraštruktúry. V projektovom návrhu riešenia bude povinne analyzovaná možnosť aplikácie takýchto riešení. Príkladom takýchto projektov môže byť zazeleňovanie striech a verejných priestranstiev, zvýšenie záchytu dažďovej vody, previazanie budovania dopravných projektov s prírodou, či rozširovanie mestských parkov a mestskej zelene a podpora biodiverzity v intravilánoch. Budovanie zelenej infraštruktúry v poľnohospodárskej krajine môže tiež pomôcť pri adaptácii na zmenu klímy.

6.4 Vypracovať a realizovať adaptačné stratégie na úrovni samospráv

Sídla a ich orgány majú už v súčasnosti priestor pre začleňovanie adaptačných opatrení do strategických dokumentov. Pre zvýšenie efektívnosti ich uplatňovania budú vykonané legislatívne zmeny, ktoré v primeranej miere zabezpečia povinnosť prípravy adaptačných stratégií na úrovni regiónov a miest s jasne stanovenými opatreniami a vyčlenenými dostatočnými finančnými prostriedkami a predovšetkým zabezpečia ich premietnutie do územných plánov. Zákon na základe aktualizácie Stratégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy stanoví priority pre jednotlivé oblasti adaptácie. Obce s nízkym počtom obyvateľov budú na príprave plánu opatrení spolupracovať buď s blízkou väčšou samosprávou, alebo sa viaceré spoja a budú konať jednotne. Adaptačné opatrenia budú, vzhľadom na geografické podmienky, prispôsobené danému regiónu.

6.5 Predchádzať a zmierňovať dopady zmeny klímy pomocou ochrany ekosystémov a ich služieb

Dôležitosť ochrany ekosystémov a ich služieb pre oblasť zmeny klímy zdôrazňujú mnohé medzinárodné dokumenty OSN a EÚ, vrátane Parížskej dohody. Udržateľné riešenia prospievajú nielen pri ukladaní uhlíka a zadržiavaní vody, ale aj pri ochrane a obnove ekosystémov, obnove krajiny, prietokoch vodných tokov, pri prepájaní fragmentovaných ekosystémov a predstavujú príležitosť pre zlepšenie životnej úrovne a zdravia obyvateľov. Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, podnikateľský sektor ako aj zdravotníctvo a územný rozvoj ostávajú kľúčovými sektormi. Bude potrebné zosúladiť rôzne stratégie, ktoré sa týkajú zmeny klímy a ochrany ekosystémov, a odstrániť nezrovnalosti.

7 Ochrana pred následkami povodní

Globálna zmena klímy zväčšuje extrémne výkyvy počasia. Na Slovensku je to hlavne vo forme extrémnych horúčav a častých prívalových zrážok s dôsledkom vzniku povodní. Povodne sú prirodzenou, v chránených územiach často žiadúcou, súčasťou životného prostredia, preto je treba rozlišovať, na ktorých miestach je environmentálne vhodné a ekonomické bojovať s týmto živlom.

Vo všeobecnosti platí, že škody z povodní niekoľkonásobne prevyšujú investície do ochrany pred povodňami. Za posledných 20 rokov dosiahli evidované priemerné ročné náklady na povodňové škody na Slovensku výšku približne 70 miliónov eur, pričom najvyššie boli v roku 2010, kedy škody a náklady na zabezpečovacie a záchranné práce dosiahli vyše pol miliardy eur. Z hľadiska oblastí je najohrozenejším východné Slovensko. Až dve pätiny zo všetkých povodňových udalostí sa udiali v Prešovskom kraji.

7.1 Zvýšiť využitie zelených opatrení

Tam, kde to bude možné a efektívne, budú preferované zelené opatrenia spomaľujúce odtok vody z krajiny do vodných tokov, zvyšujúce retenčnú schopnosť povodia alebo podporujúce prirodzenú akumuláciu vody. Zelené opatrenia sa budú realizovať v rámci celého územia krajiny, nielen na toku, ale aj v zastavanej, poľnohospodárskej a lesnej krajine. V prípade realizácie novej a rekonštrukcie existujúcej technickej infraštruktúry budú zároveň realizované aj zmierňujúce prírode blízke opatrenia.