Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania

 

Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030

 

Spôsob pripomienkového konania

 

Počet vznesených pripomienok, z toho zásadných

444 /344

Počet vyhodnotených pripomienok

444

 

 

Počet akceptovaných pripomienok, z toho zásadných

268/211

Počet čiastočne akceptovaných pripomienok, z toho zásadných

100/77

Počet neakceptovaných pripomienok, z toho zásadných

76/55

 

 

Rozporové konanie (s kým, kedy, s akým výsledkom)

 


MŠVVaŠ SR, 8.9.2018, rozpor odstránený.

ZMOS, 27.9.2018, rozpor odstránený.

RÚZ, 5.10.2018, rozpor odstránený.

MH SR, 28.9.2018, rozpor odstránený.


 


MPRV SR, 2.10.2018, rozpor neodstránený.

Počet odstránených pripomienok:              47

Počet neodstránených pripomienok:              0             

 

LZ VLK              4.10.2018, rozpor neodstránený.

Počet odstránených pripomienok:              6             

Počet neodstránených pripomienok:              3             

 

KLUB 500, 4.10.2018, rozpor neodstránený.

Počet odstránených pripomienok:              24             

Počet neodstránených pripomienok:              3             

 

NLC, 5.10.2018, rozpor neodstránený

Počet odstránených pripomienok:              31             

Počet neodstránených pripomienok:              26

 

Lesy SR, 5.10.2018, rozpor neodstránený.

Počet odstránených pripomienok:              11             

Počet neodstránených pripomienok:4

 

SLsK, 8.10.2018, rozpor neodstránený.

Počet odstránených pripomienok:              8             

Počet neodstránených pripomienok:              1             

 

SPK, 8.10.2018, rozpor neodstránený

Počet odstránených pripomienok:              16             

Počet neodstránených pripomienok:              2             

 

URZVNL, 8.10.2018, rozpor neodstránený.

Počet odstránených pripomienok:              32             

Počet neodstránených pripomienok: 7


             

 

Sumarizácia vznesených pripomienok podľa subjektov

 

Č.

Subjekt

Pripomienky do termínu

Pripomienky po termíne

Nemali pripomienky

Vôbec nezaslali

1.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky

4 (1o,3z)

0 (0o,0z)

 

 

2.

COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo

1 (0o,1z)

0 (0o,0z)

 

 

3.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

1 (1o,0z)

0 (0o,0z)

 

 

4.

Klub 500

27 (3o,24z)

0 (0o,0z)

 

 

5.

LESY Slovenskej republiky, štátny podnik

15 (0o,15z)

0 (0o,0z)

 

 

6.

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

2 (2o,0z)

0 (0o,0z)

 

 

7.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

6 (2o,4z)

0 (0o,0z)

 

 

8.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

42 (21o,21z)

0 (0o,0z)

 

 

9.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

70 (24o,47z)

0 (0o,0z)

 

 

10.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

2 (2o,0z)

0 (0o,0z)

 

 

11.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

5 (2o,3z)

0 (0o,0z)

 

 

12.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

1 (1o,0z)

0 (0o,0z)

 

 

13.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

1 (1o,0z)

0 (0o,0z)

 

 

14.

NATUR-PACK, a.s.

1 (0o,1z)

0 (0o,0z)

 

 

15.

Národná banka Slovenska

1 (1o,0z)

0 (0o,0z)

 

 

16.

Národné lesnícke centrum

76 (19o,57z)

0 (0o,0z)

 

 

17.

Republiková únia zamestnávateľov

25 (4o,21z)

0 (0o,0z)

 

 

18.

Slovenská lesnícka komora

9 (0o,9z)

0 (0o,0z)

 

 

19.

Slovenská poľovnícka komora

18 (0o,18z)

0 (0o,0z)

 

 

20.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

7 (2o,5z)

0 (0o,0z)

 

 

21.

Slovenský zväz výrobcov tepla

10 (1o,9z)

0 (0o,0z)

 

 

22.

Štatistický úrad Slovenskej republiky

1 (1o,0z)

0 (0o,0z)

 

 

23.

Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

2 (2o,0z)

0 (0o,0z)

 

 

24.

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

3 (2o,1z)

0 (0o,0z)

 

 

25.

Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska

42 (0o,42z)

0 (0o,0z)

 

 

26.

Úrad pre verejné obstarávanie

1 (1o,0z)

0 (0o,0z)

 

 

27.

Úrad vlády Slovenskej republiky

1 (1o,0z)

0 (0o,0z)

 

 

28.

Verejnosť

58 (8o,50z)

0 (0o,0z)

 

 

29.

Združenie miest a obcí Slovenska

11 (0o,11z)

0 (0o,0z)

 

 

30.

Zväz obchodu SR

1 (0o,1z)

0 (0o,0z)

 

 

31.

Národný bezpečnostný úrad

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

x

 

32.

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

x

 

33.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

x

 

34.

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

x

 

35.

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

x

 

36.

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

x

 

37.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

x

 

38.

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

x

 

39.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

 

x

40.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

 

x

41.

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

 

x

42.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

 

x

43.

Najvyšší súd Slovenskej republiky

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

 

x

44.

Národná rada Slovenskej republiky

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

 

x

45.

Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

 

x

46.

Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

 

x

47.

Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

 

x

48.

Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

 

x

49.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

 

x

50.

Konferencia biskupov Slovenska

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

 

x

51.

Asociácia priemyselných zväzov

0 (0o,0z)

0 (0o,0z)

 

x

 

Spolu

444 (100o,344z)

0 (0o,0z)

 

 

Vyhodnotenie vecných pripomienok je uvedené v tabuľkovej časti.

 

Vysvetlivky  k použitým skratkám v tabuľke:

O – obyčajná

A – akceptovaná

Z – zásadná

N – neakceptovaná

 

ČA – čiastočne akceptovaná

 


1

AZZZ SR

Názov kapitoly „Zmena klímy a ochrana ovzdušia“ nahradiť názvom „Zmena klímy“. Odôvodnenie: Uvedená kapitola sa venuje iba problematike predchádzania zmeny klímy a zmierňovaniu jej dopadov. Kvalite ovzdušia je venovaná samostatná kapitola.

O 

N

Podkapitola "9 Čisté ovzdušie" je súčasťou kapitoly "Zmena klímy a ochrana ovzdušia".

2

AZZZ SR

V časti „12.1 Zvážiť environmentálnu daňovú reformu“ na str. 39 vypracovanej stratégie žiadame v druhej vete pred slovo „výnimiek“ vložiť slovo „niektorých“. Odôvodnenie: Ukončenie poskytovania oslobodenia od spotrebnej dane napr. pre zemný plyn spotrebovaný vo vysoko účinnej kogenerácii na výrobu tepla a elektriny by spôsobilo zvýšenie cien tepla zo systémov centralizovaného zásobovania teplom pre domácnosti, keďže výrobcovia tepla by si zvýšené náklady spojené s vysokoúčinnou kombinovanou výrobou zo zemného plynu preniesli do cien tepla pre domácnosti. Zvýšenie cien tepla spôsobí ďalšie znevýhodnenie systémov CZT a následne snahy o odpájanie sa zákazníkov od systémov CZT a prechod na individuálne zásobovanie teplom. Individuálne vykurovanie, malé zdroje tepla, je veľmi ťažké regulovať z hľadiska ochrany ovzdušia. Vo všeobecnosti je preto potrebné zachovať existujúce daňové zvýhodnenia pre zemný plyn, pretože už v súčasnosti nie je ekonomicky konkurenčný voči vykurovaniu tuhými palivami, najmä drevu. Zvýšenie cien zemného plynu zavedením spotrebnej dane najmä pre jeho dodávku domácnostiam by spôsobilo masívny prechod k lacnejším formám vykurovania, teda k tuhým palivám a tým pádom aj k ďalšiemu zhoršeniu kvality ovzdušia.

Z 

A

Do opatrenia 12.1 bolo doplnené slovo "neodôvodnených" na základe konzultácie s predkladateľom pripomienky.

3

AZZZ SR

V časti „12.1 Zvážiť environmentálnu daňovú reformu“ na str. 39 vypracovanej stratégie žiadame, aby za vetu „Zdanenie uhlíka v sektoroch dopravy, budov, poľnohospodárstva a odpadov by, spolu so schémou obchodovania s emisnými kvótami, predstavovalo nákladovo efektívny nástroj na znižovanie emisií skleníkových plynov.“ bola doplnená veta: „Prípadná uhlíková daň v akomkoľvek sektore bude vo významnej miere zohľadňovať produkciu tuhých znečisťujúcich látok“. Odôvodnenie: Daňové zvýhodnenie dreva a produktov z neho v prípade sektorov domácnosti a energetiky spôsobí zhoršenie kvality ovzdušia, ktoré má priamy vplyv na zdravotný stav obyvateľstva. Prípadná uhlíková daň by ešte viac zvýšila rozdiel medzi cenou palivového dreva a zemného plynu, čo by malo za dôsledok ďalšie zvýšenie počtu domácnosti kúriacich tuhým palivom, najmä drevom a ďalšie zhoršovanie lokálnej kvality ovzdušia. Environmentálna daňová reforma by preto mala zvoliť komplexnejší prístup, ktorý zohľadní okrem produkcie skleníkových plynov aj produkciu tuhých znečisťujúcich látok.

Z 

A

Do opatrenia 12.1 bolo doplnené slovo "neodôvodnených" na základe konzultácie s predkladateľom pripomienky.

4

AZZZ SR

V časti „6.2 Zavádzať udržateľné riešenia v doprave“, v tretej vete doplniť za slová „dopadu na klímu“ slová „a kvalitu ovzdušia, pri zohľadnení nákladovej efektívnosti alebo princípu hodnoty za peniaze“. S touto pripomienkou súvisí aj všeobecná výhrada k materiálu ako celku, ktorému chýba prepojenie jednotlivých častí, kvôli vzájomnej interakcii opatrení, napr. v oblasti klímy a ochrany ovzdušia. Odôvodnenie: Doprava je významným zdrojom znečisťovania ovzdušia, najmä produkciou tuhých znečisťujúcich látok a oxidov dusíka. Analýza predchádzajúca procesu obstarávania by preto mala zohľadňovať okrem dopadov na klímu aj dopady na kvalitu ovzdušia a súčasne by mala brať do úvahy nákladovú efektívnosť jednotlivých druhov dopravných prostriedkov. 

Z 

A

Pripomienka bola akceptovaná

5

CJS

PRIPOMIENKA KU KAPITOLE 10.1 „Zváži sa rozšírenie zálohovania jednorazových nápojových obalov a obmedzenie používania jednorazového plastového riadu.“ Žiadame vypustiť vyššie uvedenú vetu. Odôvodnenie: Nesúhlasíme so zavedením zálohovania jednorazových nápojových obalov. Iba v roku 2016 sa do praxe zaviedla rozšírená zodpovednosť výrobcov, v rámci ktorej už výrobcovia investovali obrovské finančné prostriedky do systému triedeného zberu prostredníctvom zberných nádob. V rámci tohto systému sa zbierajú aj PET fľaše. Zálohovanie obalov neprináša žiadne dodatočné efekty. Je to iba alternatívny systém zberu odpadu. Do tohto systému bude opätovne potrebné zainvestovať nemalé finančné prostriedky, ktoré výrobcovia paralelne investujú do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Zálohované obaly nie sú opätovne používané, ale po spotrebovaní výrobku – nápoja, sa stávajú odpadom. Tým pádom sa neprejavujú ani efekty na hierarchiu odpadového hospodárstva t.j. opätovné využívanie odpadu. Zálohovanie jednorazových obalov na nápoje nevedie k zvýšeniu používania opakovane použiteľných obalov a preto nemá dopad na predchádzanie vzniku odpadov. To ukazujú aj príklady zo zahraničia napr. z Nemecka alebo zo Švédska. V týchto krajinách sa objemy nevratných obalov uvedených na trh z roka na roky zvyšujú na úkor vratných obalov. V nemeckom systéme zálohovania obalov, kde sa uplatňuje pre spotrebiteľa pomerne zaujímavý finančný stimul (0,25 € za každý vrátený obal), sa podiel vratných obalov v hlavných nápojových sektoroch po dosiahnutí krátkodobého vrcholu počas počiatočnej fázy zavádzania systému zálohovania opäť znižuje (Andreas Rottke, Združenie nemeckých producentov minerálnych vôd, prezentácia na seminári ASCON dňa 24.02.2007). Zálohovanie jednorazových obalov bude mať negatívny dopad na systémy triedeného zberu odpadu budované prostredníctvom rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Systémy zálohovania obalov navzájom oddeľujú toky odpadu z nápojových obaloch od tokov odpadov z iných druhov obalov. Keďže podiel nevratných nápojových obalov, ktoré sa do systému druhotného využívania odpadu dostávajú prostredníctvom systémov „triedeného zberu“ takto klesá, recyklovanie ostatných obalov sa tak predražuje, a to predovšetkým pre nedostatočné využívanie jestvujúcich infraštruktúr zberu a triedenia domového odpadu. Táto situácia sa opäť premieta do nákladov, ktoré vznikajú ako výrobcom tak i spotrebiteľom a ohrozuje životaschopnosť už zavedených systémov triedeného zberu. Zálohovanie jednorazových obalov nerieši celkové nakladanie s odpadmi, ale rieši len malú vybranú časť plastov, ktorej zber a spracovanie je podľa nášho názoru už celkom dobre zavedené, kde miera zberu a spracovania je porovnateľná s Európou. Zálohy sa dajú aplikovať len na PET fľaše od nápojov, na PET fľaše od oleja, octu a pod. sa aplikovať nedajú (tie predstavujú cca 20% objemu), nehovoriac o iných typoch druhotných surovín (papier, iné typy plastov a pod.). Prevádzkovanie integrovaného systému zberu a recyklácie resp. druhotného využívanie obalového odpadu a systému povinného zálohovania určitých druhov nápojových obalov by stálo 2 až 3-krát viac ako prevádzkovanie jediného systému pre všetky typy obalov. Potvrdili to výsledky štúdie PERCHARDS, ktorú si objednala Európska komisia (PERCHARDS - Study on the progress of the implementation and impact of Directive 94/62/EC of the functioning of the Internal Market”, page 129, (“PERCHARDS - Štúdia o postupe implementácie a dopadov smernice EP a Rady č. 94/62/EC o obaloch a odpadoch z obalov na fungovanie vnútorného trhu”), strana 129). Obchod sa stane zberňou odpadu. Príklady zo zahraničia ukazujú, že do predajní sa nosia nielen obaly, ktoré sú zálohované, ale „pohodlný“ zákazník prinesie viaceré typy obalov. Tie zostávajú v predajni, ktorá sa stáva ich držiteľom podľa zákona o odpadoch a musí sa postarať o ich zhodnotenie alebo zneškodnenie. Vytváranie priestoru pre zber zálohovaných resp. aj nezálohovaných druhov obalov bude vyžadovať investície, ktoré budú financovať práve obchodníci (skladové priestory, personálne náklady pre obsluhu a pod.)

Z 

N

Rozpor pretrváva - Environmentálna stratégia nehovorí, že sa zavedie zálohovanie jednorazových nápojových obalov, ale iba hodnotí, že sa zváži. Vzhľadom na to nepovažujeme za potrebné uvádzať nasledovné hypotetické opatrenia, ak by sa k tomuto kroku pristúpilo. To by sa riešilo v rámci nadväzných dokumentov, resp. opatrení.

6

GPSR

Bez pripomienok.

O 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

7

Klub 500

K časti Najväčšie výzvy životného prostredia SR: Na str. 7. v grafe V ktorých oblastiach najviac zaostávame (štandardná odchýlka od priemeru EÚ, resp. OECD = 0) navrhujeme doplniť oblasti ochrana ovzdušia a zmena klímy samostatne. Výpočet zložiek životného prostredia považujeme bez nich za neúplný.

O 

A

Táto kapitola bola prepracovaná a graf bol vypustený. Táto časť nadväzuje na predošlú štúdiu IEP "Tri výzvy životného prostredia SR". Klíma je tu zahrnutá pod časť "Vybrané vplyvy hospodárstva na životné prostredie".

8

Klub 500

K časti Najväčšie výzvy životného prostredia SR: Žiadame v stratégii uviesť na základe analýzy dôvody nadpriemerne prísnej environmentálnej legislatívy na Slovensku a zároveň navrhujeme, aby bola stratégia zameraná na opatrenia, ktoré nesprísňujú environmentálnu legislatívu na Slovensku v oblastiach, kde sa ohrozuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu.

Z 

ČA

Do vety bolo doplnené: "a konkurencieschopnosť slovenských podnikov."

9

Klub 500

K časti Udržateľné využívanie a efektívna ochrana prírodných zdrojov, 1 Dostatok čistej vody pre všetkých, 1.4 Nastaviť udržateľné ceny vody: Zásadne nesúhlasíme s uvedeným zvyšovaním ceny vody využívanej v poľnohospodárstve.

Z 

A

Rozpor bol odstránený a veta preformulovaná: "Cena vody využívanej v poľnohospodárstve zaručí environmentálne udržateľnú produkciu poľnohospodárstva aj v časoch sucha." 

10

Klub 500

K časti Udržateľné využívanie a efektívna ochrana prírodných zdrojov, 1 Dostatok čistej vody pre všetkých: Navrhujeme, aby bolo v stratégii vytvorené opatrenie zamerané na povinnosť pripojenia sa aktuálne dobrovoľne nepripojených občanov k už vybudovaným verejným kanalizáciám.

Z 

A

Envirostratégia už v znení predloženom na MPK obsahovala túto požiadavku, dokonca ako jeden z hlavných cieľov v časti o vode. "Dosiahne sa dobrý stav a potenciál vôd na všetkých vodných útvaroch, aj prostredníctvom obnovy riečnych ekosystémov. Do roku 2030 aglomerácie s viac ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi dosiahnu 100 % a aglomerácie s nižším počtom ekvivalentných obyvateľov 50 % podiel odvádzaných a čistených vôd. " Cieľ so 100% pri aglomeráciach nad 2000 EO implicitne cieli práve to. Zároveň ES konštatuje, že sa výrazne posilní inštitút evidencie a kontroly, aby sa tento cieľ dosiahol.

11

Klub 500

K časti Udržateľné využívanie a efektívna ochrana prírodných zdrojov, 2 Účinná ochrana prírody a krajiny: Navrhujeme, aby bolo v stratégii vytvorené opatrenie zamerané na sledovanie stavu chránenej zveri z dôvodu, že súčasný systém monitorovania a regulácie zveri považujeme za neefektívny, čo sa aktuálne prejavuje premnožením medveďov.

Z 

A

Preformulované v kapitole 14.1 na:

"Zabezpečí sa dôsledný zber dát a monitorovanie biotopov a druhov národného a európskeho významu a využívanie výsledkov výskumov bioty a ekosystémov bude podkladom pre zodpovedné a kvalifikované rozhodovanie orgánov štátnej správy ochrany prírody."

12

Klub 500

K časti Udržateľné využívanie a efektívna ochrana prírodných zdrojov, 3 Udržateľné hospodárenie s pôdou, 3.1 V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu: Žiadame doplniť vetu „Zníži sa spotreba pesticídov v poľnohospodárstve a zabezpečí sa ich kontinuálny pokles.“ nasledovne „Zníži sa spotreba pesticídov v poľnohospodárstve a zabezpečí sa ich kontinuálny pokles v súlade s návrhmi Európskej únie.“

Z 

ČA

Doplnená veta: "Takéto rozhodnutia budú podložené odbornými analýzami, ktoré budú konzultované so zainteresovanými stranami."

13

Klub 500

K časti Udržateľné využívanie a efektívna ochrana prírodných zdrojov, 3 Udržateľné hospodárenie s pôdou: Na str. 15 v tabuľke spotreby hnojív sú uvedené čísla, ktoré logicky nesedia (spotreba dusíka vs. spotreba hnojív s obsahom dusíka – napr. za roky 2011-2015 je uvedené množstvo dusíka do pôdy vyššie ako samotné hnojivo obsahujúce dusík. Z hľadiska ochrany životného prostredia nepovažujeme za podstatnú až tak spotrebu dusíkatých hnojív, ale efektívnosť využívania dusíka z nich, pretože to, čo je škodlivé pre životné prostredie nie je samotná spotreba dusíkatých hnojív, ale bilančný nadbytok dusíka, ktorý je indikátorom neproduktívnych strát tejto živiny do vôd resp. ovzdušia. Z uvedených dôvodov žiadame riadok o spotrebe priemyselných dusíkatých hnojív z tabuľky vypustiť. Údaje o bilančnom nadbytku dusíka v pôde je možné z našej strany doplniť. Uvedenú pripomienku považujeme za potrebné zohľadniť aj na strane 47 stratégie.

Z 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

14

Klub 500

K časti Udržateľné využívanie a efektívna ochrana prírodných zdrojov, 3 Udržateľné hospodárenie s pôdou: Na str. 15 žiadame vypustiť vetu „Výsledok je, že z poľnohospodárskej pôdy na Slovensku stále uniká priveľa dusíka“, z dôvodu, že SR je jednou z krajín EU s najnižším prebytkom dusíka v pôde.

Z 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

15

Klub 500

K časti Vízia zdravého životného prostredia a udržateľného hospodárstva: Na str. 5 v texte : „Do roku 2030 sa zvýši miera recyklácie komunálneho odpadu, vrátane jeho prípravy na opätovné použitie, na 60 % a do roku 2035 sa zníži sa miera jeho skládkovania na menej ako 25 %. „ navrhujeme doplniť porovnávací základ.

O 

N

Z pripomienky nie je jasné, čo myslí pripomienkujúci pod porovnávacím základom. Podľa nášho názoru je daný cieľ uvedený korektne a v súlade s formuláciou takýchto cieľov v iných dokumentov.

16

Klub 500

K časti Zelené hospodárstvo, 10 Smerom k obehovému hospodárstvu, 10.1 Podporovať obehovú ekonomiku: Navrhujeme bližšie špecifikovať, aké dopady bude mať 70% podiel zeleného verejného obstarávania na celkovom množstve zákaziek vo verejnom obstarávaní.

Z

ČA

Dopady a náklady opatrení budú vypočítané v implementácii opatrení do praxe. V danom prípade to bude súčasťou novely zákona o verejnom obstarávaní v ktorej sa bude riešiť posilnenie zeleného verejného obstarávania.

17

Klub 500

K časti Zelené hospodárstvo, 10 Smerom k obehovému hospodárstvu, 10.4 Zvýšiť prevenciu zakladania čiernych skládok a vymáhanie princípu „znečisťovateľ platí“: Žiadame zachovať súčasný stav zodpovednosti za odstraňovanie nelegálnych skládok.

Z 

N

Rozpor pretrváva - Doplnená veta: "V legislatíve sa rozšíri zodpovednosť vlastníkov nehnuteľností za nezákone umiestnený odpad." sa preformuluje "V legislatíve sa rozšíri zodpovednosť vlastníkov nehnuteľností za nezákone umiestnený odpad, ak vlastník pozemku nezabezpečí súčinnosť s obcou pri zabezpečovaní prevencie vzniku nelegálnych skládok odpadu na svojich pozmekoch (napr. povolením inštalovania fotopascí apod.)." 

18

Klub 500

K časti Zelené hospodárstvo, 10 Smerom k obehovému hospodárstvu: Navrhujeme uviesť konkrétne porovnanie podielu priemyslu na HDP v Slovenskej republike s krajinami OECD.

Z 

A

Rozpor bol odstránený. V kapitole sa v druhom odstavci tretej vete vyškrtlo slovo "stále".

19

Klub 500

K časti Zelené hospodárstvo, 11 Ekonomická a zároveň ekologická energia, 11.2 Rozvíjať obnoviteľné zdroje energie šetrné k prírode: Žiadame doplniť vetu „Podpora z verejných zdrojov a ďalšia legislatívna podpora OZE bude akceptovateľná iba u zdrojov, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a preukázateľne nebudú zhoršovať kvalitu životného prostredia.“ nasledovne „Podpora z verejných zdrojov a ďalšia legislatívna podpora OZE bude akceptovateľná iba u zdrojov, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a preukázateľne nebudú zhoršovať kvalitu životného prostredia a nákladovú efektívnosť.“

Z 

A

Text "ktoré splnia kritériá udržateľnosti"  bol vypustený. Doplnená textácia o neblokovaní pripravovaných projektov: "Kritériá udržateľnosti sa nebudú týkať už začatých projektov." Kritériá udržateľnosti budú obsahovať aj nákladovú efektívnosť.

20

Klub 500

K časti Zelené hospodárstvo, 11 Ekonomická a zároveň ekologická energia, 11.3 Odstrániť environmentálne škodlivé dotácie a regulácie: Žiadame špecifikovať, aký dopad by malo uvedené opatrenie na reguláciu, siete, prenos a distribúciu.

Z 

A

Rozpor bol odstránený. Nie je to úlohou nadstavbovej Envirostratégie 2030, ale implementácie opatrenia (zákony, vyhlášky, sektorové stratégie).  Do textu bolo doplnené "v súlade s energetickou politikou Slovenska."

21

Klub 500

K časti Zelené hospodárstvo, 11 Ekonomická a zároveň ekologická energia, Zahrnutie všetkých externých nákladov do cien za energie: Priemysel nie je objednávateľom podpory OZE. Žiadame, aby priemysel nebol zaťažovaný poplatkami za podporu OZE. Priemysel nedokáže byť v tomto navrhovanom princípe konkurencieschopný. 

Z 

N

Rozpor pretrváva. Nie je úlohou Envirostratégie 2030 ale energetickej politiky. Väčšinu externých nákladov spojených so znečisťovaním životného prostredia už priemysel hradí. Nové inštalácie OZE sú už v súčasnosti konkurencie schopné s konvenčnými zdrojmi výroby energie. Opatrenie je v súlade s princípom "znečisťovateľ platí".

22

Klub 500

K časti Zelené hospodárstvo, 11 Ekonomická a zároveň ekologická energia: Žiadame o doplnenie informácií, akým spôsobom sa bude vyhodnocovať priblíženie energetickej náročnosti priemyslu Slovenska priemeru EÚ. Navrhujeme, aby bola hodnotená energetická náročnosť priemyslu podľa jednotlivých podnikov, resp. odvetví.

Z 

A

Do textu bol doplnený odkaz na aktuálnu štruktúru slovenského priemyslu.

23

Klub 500

K časti Zelené hospodárstvo, 11 Ekonomická a zároveň ekologická energia: Žiadame za text „Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch.“ Doplniť text: „ Do roku 2030 sa dosiahne min. 32% podiel OZE na spotrebe energie a min. 14% podiel OZE v doprave spolu so zavedením výrazného mandátu pre pokročilé biopalivá. Do r. 2020 sa zavedie daňové zvýhodnenie biopalív.“ Odôvodnenie: uvedené ciele boli odsúhlasené v politickej dohode v trialógu v procese prijímania smernice o OZE (RED II). Daňové zvýhodnenie biopalív, ktoré nie sú podporované mandátom, je žiadanou formou podpory pre ich využívanie a znižovanie emisií skleníkových plynov.

Z 

A

Rozpor odstránený. Nastavenie podieľov OZE nie je úlohou Envirostratégie 2030, ale energetickej politiky a je kompetenciou MH SR. Do textu bolo doplnené: "Kritériá udržateľnosti sa nebudú týkať už začatých projektov." Nastavenie daňového zvýhodnenie biopalív nie je úlohou ani cieľom Envirostratégie 2030. Environmentálna daňová reforma je súčasťou iného opatrenia. Do textu do opatrenia 12.1 bolo do prvej vety doplnené: "vrátane celkovej daňovo-odvodovej reformy."

24

Klub 500

K časti Zelené hospodárstvo, 12 Ekonomické nástroje pre lepšie životné prostredie, 12.1 Zvážiť environmentálnu daňovú reformu: Žiadame o vypustenie opatrenia. Navrhujeme zvážiť environmentálnu daňovú reformu iba za podmienky celkovej daňovo-odvodovej reformy.

Z 

A

Rozpor bol odstránený. Do textu opatrenia bolo do prvej vety doplnené: "vrátane celkovej daňovo-odvodovej reformy."

25

Klub 500

K časti Zelené hospodárstvo, 12 Ekonomické nástroje pre lepšie životné prostredie: Zásadne nesúhlasíme so zavádzaním environmentálnych daní, z dôvodu, že Slovenská republika má vysoké daňovo-odvodové zaťaženie.

Z 

A

Rozpor bol odstránený. Do textu opatrenia bolo do prvej vety doplnené: "vrátane celkovej daňovo-odvodovej reformy."

26

Klub 500

K časti Zmena klímy a ochrana ovzdušia, 6 Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov, 6.1 Pokračovať v obchodovaní s emisnými kvótami: Nesúhlasíme s použitím výnosov z predaja všetkých emisných kvót na podporu klimatických projektov a opatrení v rozvojových krajinách. Žiadame o použitie výnosov z predaja všetkých emisných kvót na podporu v rámci Slovenskej republiky.

Z 

N

Rozpor pretrváva. Použitie výnosov z predaja všetkých emisných kvót na podporu klimatických projektov a opatrení v rozvojových krajinách (príspevky do medzinárodných fondov) je oprávnenou položkou podľa Smernice o obchodovaní s emisnými kvótami. Požadovanie využitia týchto financií iba na území SR by bolo porušením Smernice.

27

Klub 500

K časti Zmena klímy a ochrana ovzdušia, 6 Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov, 6.1 Pokračovať v obchodovaní s emisnými kvótami: Žiadame zmenu pojmu „dekarbonizácia“ na „znižovanie emisií skleníkových plynov“.

Z 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

28

Klub 500

K časti Zmena klímy a ochrana ovzdušia, 6 Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov: Nepovažujeme za korektné porovnávať v stratégii krajiny Európskej únie z hľadiska energetickej náročnosti, z dôvodu rôznorodej štruktúry priemyslu jednotlivých krajín. Žiadame preto doplniť do stratégie informácie o štruktúre priemyslu Slovenskej republiky, ktorý je historicky energeticky vysoko náročný a má limitované možnosti na znižovanie energetickej náročnosti.

Z 

A

Rozpor odstránený. Do textu bol doplnený odkaz na aktuálnu šrtuktúru slovenského priemyslu.

29

Klub 500

K časti Zmena klímy a ochrana ovzdušia, 6 Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov: Zásadne nesúhlasíme so zavádzaním environmentálnych daní, z dôvodu, že Slovenská republika má vysoké daňovo-odvodové zaťaženie.

Z 

A

Rozpor odstránený. Do prvej vety opatrenia 12.1. bolo doplnené:
"vrátane celkovej daňovo-odvodovej reformy."

30

Klub 500

K časti Zmena klímy a ochrana ovzdušia, 8 Riešenie sucha a nedostatku vody, 8.2 Zlepšiť opätovné využívanie vody: Navrhujeme, aby bolo v stratégii vytvorené opatrenie týkajúce sa podporných nástrojov pre poľnohospodárov, ktoré by boli zamerané na zachytávanie zrážkových vôd. Zároveň navrhujeme vytvorenie opatrenia pre priemysel a služby na podporu budovania retenčných nádrží.

Z 

A

Opatrenie 8.2 bolo upravené tak, aby zahŕńalo aj poľnohospodárov, priemysel a služby - "Slovensko bude podporovať realizáciu inovačných technológií na zadržiavanie zrážkovej vody a opätovné využívanie vody na úžitkové účely." 
Stratégia nedefinuje presné podporné programy, tie budú určené až pri implementácii opatrení

31

Klub 500

K časti Zmena klímy a ochrana ovzdušia, 9 Čisté ovzdušie, 9.1 Zvážiť zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami pre ovzdušie znečisťujúce látky: Na str. 31 žiadame za text „Tento systém by bol zavedený u látok, pri ktorých má Slovensko problém dosahovať stanovené ciele“ doplniť slová: „ ,za podmienky, že bude zavedený v celej Európskej únii.“. Odôvodnenie: tento systém bol v SR zavedený a bol len administratívnym bremenom, nie motivačným faktorom, ak nebol vytvorený dostatočný trh. Tento systém bol z hľadiska znižovania emisií SO2 nefunkčný.

Z 

A

Rozpor bol odstránený. V opatrení 9.1 vo vete " Tento systém by " bolo doplnené: "tak nahradil súčasný poplatkový systém".

32

Klub 500

K časti Zmena klímy a ochrana ovzdušia, 9 Čisté ovzdušie: Žiadame doplniť vetu „Zváži sa zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami pre látky znečisťujúce ovzdušie.“ nasledovne „Zváži sa zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami pre látky znečisťujúce ovzdušie v súlade s návrhmi Európskej únie.“

Z 

A

Rozpor bol odstránený. V opatrení 9.1 vo vete " Tento systém by " bolo doplnené: "tak nahradil súčasný poplatkový systém".

33

Klub 500

Všeobecne: Požadujeme, aby všetky opatrenia uvedené v stratégii boli posudzované tak, aby nepoškodzovali konkurencieschopnosť Slovenskej republiky.

O 

A

Pri implementácii opatrení bude riešené aj náklady a dopady na podnikateľské prostredie.

34

LESY SR

1. Kap. Životné prostredie na Slovensku v roku 2030 (str. 6 ods. 2):„Zjednoduší sa systém chránených území a stupňov ochrany, ktorý zabezpečí zosúladenie kritérií IUCN, kde v národných parkoch budú jadrovú zónu tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50 % celkovej rozlohy každého národného parku a 75 % tejto rozlohy do roku 2030“. Žiadame upraviť text na nasledujúci: ,,Prehodnotí sa súčasná sústava chránených území a vytvorí sa reprezentatívna, ekologicky, ekonomicky a sociálne vyvážená národná sústava chránených území zabezpečujúcu ochranu druhov a biotopov, plniaca verejnoprospešné funkcie a rešpektujúca vlastnícke práva“. Zdôvodnenie: Podľa koncepcie ochrany prírody schválenej uznesením Vlády SR UV č. 471/2006, strategického cieľa č.3 oblasti 3.1: Všeobecná ochrana prírody a krajiny a územná ochrana, Strategického cieľa 3.1.1: „Životné prostredie prehodnotí súčasnú sústavu chránených území a vytvorí reprezentatívnu národnú sústavu chránených území zabezpečujúcu ochranu biotopov národného významu a biotopov druhov národného významu, významných krajinných prvkov a území medzinárodného významu pri rešpektovaní ďalšieho nevýšenia plochy národnej sústavy chránených území.“ V predloženej Envirostratégii 2030 nevidíme ambíciu vyhotoviteľov pri tak dôležitom dokumente ako je Envirostratégia postupovať na základe odborných analýz. Je nezodpovedné stavať ciele ochrany prírody na ideologicky preddefinovaných základoch, bez dôkladnej ekologickej analýzy dopadu umelého rozšírenia bezzásahových území na lokality nízkej priaznivosti a pôvodnosti (nespôsobilé samovývoja), bez dopadu na sociálnu sféru ale hlavne bez analýzy dopadu na štátny rozpočet, ako aj dopadu na vlastníkov pozemkov. Bez patričného argumentačného zdôvodnenie v čom prírodné ekosystémy a osobitne chránené územia bez zásahu človeka lepšie plnia funkciu napr. zmiernenia klimatických zmien, ako účelové manažované opatrenia, ide len o ideologické vyhlásenie. Práve naopak - mnohé prírodné lesné biotopy rozvrátené kalamitou ponechané na samovývoj sú dnes „továrne na emisiu skleníkových plynov“ z nahromadeného rozkladajúceho sa dreva, čo je vedecky podložené a dokázané. 

Z 

ČA

Odstavec bol upravený nasledovne: "Zlepší sa ochrana biodiverzity a zamedzí sa zhoršovaniu stavu druhov a biotopov. Do roku 2024 sa prehodnotí a zjednoduší systém chránených území a stupňov ochrany. Pri prehodnotení chránených území a ich ochranných pásiem sa zohľadnia medzinárodné kritériá k prideľovaniu manažmentových kategórií chránených území podľa IUCN a rešpektujúc vlastnícke práva s uplatnením kompenzácií. V prehodnotených národných parkoch zaradených do  manažmentovej  kategórie II chránených území podľa IUCN,  budú jadrovú zónu tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50% celkovej rozlohy národného parku a 75% tejto rozlohy do roku 2030V bezzásahových územiach bude ťažba zakázaná a na územiach s aktívnym manažmentom bude uprednostňované prírode blízke obhospodarovanie. Celková hodnota ekosystémových služieb lesov nebude klesať. Zvýši sa verejná aj inštitucionálna kontrola ťažby dreva. Viditeľná bude ochrana a obnova krajinných prvkov na poľnohospodárskej pôde a ekologická poľnohospodárska výroba bude zaberať aspoň 13,5 % celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy."

35

LESY SR

12. Zabezpečiť efektívnu kontrolu ťažby dreva(str. 19): „Nákladné autá prevážajúce drevo budú povinne vybavené GPS a na internete budú dostupné ich EČV a údaje o dreve, ktoré majú prevážať. Manipulačné sklady s drevom budú mať kamerový systém“. Žiadame doplniť text nasledovne: „Zvýšené náklady so zavedením tohto systému uhradí vlastníkom a užívateľom štát“. Zdôvodnenie: Jedná sa o verejný záujem. Náklady spojené so zavedením systému by boli pre vlastníkov a užívateľov v kombinácií s ostatnými povinnosťami likvidačné.

Z 

N

Rozpor pretrváva - Navrhovaná formulácia: "Zlepší sa vystopovateľnosť pôvodu dreva a legálnosti ťažby, napríklad nákladné autá prevážajúce drevo môžu byť vybavené GPS s na internete dostupnými údajmi, alebo manipulačné sklady s drevom budú mať kamerový systém."

Vzhľadom na to, že ide len o príklad opatrenia, nepokladáme za dôležité uvádzať, akým spôsobom by tieto hypotetické aktivity mali byť financované.

36

LESY SR

13. Kap. 10.4. Zvýšiť prevenciu zakladania čiernych skládok a vymáhanie princípu „Znečisťovateľ platí“. “Ak obec alebo súkromný vlastník pozemku ani po výzve orgánu štátnej správy neodstráni nelegálnu skládku odpadu, odstránia ju kompetentné štátne organizácie na náklady vlastníka pozemku, prípadne obce, v ktorej katastri sa skládka nachádza“. Žiadame upraviť text nasledovne: „Ak obec alebo súkromný vlastník pozemku ani po výzve orgánu štátnej správy neodstráni nelegálnu skládku odpadu, odstránia ju kompetentné štátne organizácie na náklady pôvodcu odpadu, prípadne obce, v ktorej katastri sa skládka nachádza“. Zdôvodnenie: v zmysle zásady „Znečisťovateľ platí“ je neprípustné vymáhať finančné plnenie od vlastníka pozemku na ktorom je odpad (ak nie je jeho pôvodcom) a trestať ho za skutočnosť že jeho pozemok je „verejnosti prístupný“ (aj pôvodcovi odpadu). 

Z 

ČA

Do textu bola doplnená veta: "V legislatíve sa rozšíri zodpovednosť vlastníkov nehnuteľností za nezákonne umiestnený odpad, ak vlastník pozemku nezabezpečí súčinnosť s obcou pri zabezpečovaní prevencie vzniku nelegálnych skládok odpadu na svojich pozemkoch (napr. povolením inštalovania fotopascí apod.)." 

37

LESY SR

14. Kap. 4.1 Zabezpečiť udržateľnú ťažbu dreva: ,, Vlastníkom lesov sa umožní neťažiť drevo, pokiaľ o to sami rozhodnú“. Žiadame vypustiť uvedený text. Zdôvodnenie: rozpor so zákonom č. 326/2005 o lesoch Z. z. v znení neskorších predpisov. Štát potrebuje mať nástroj (v prípade potreby) aby zabezpečil vykonanie niektorých opatrení, nevykonaním ktorých by hrozili škody väčšieho rozsahu ako je samotný zásah. Nebránime sa definovaniu podrobnejších pravidiel, ale uvedený text zavádza v systéme anarchiu. 

Z 

A

Text zmenený na „Vlastníkom lesov sa umožní neťažiť drevo, pokiaľ o tom rozhodnú sami a ak to neohrozí okolité lesné porasty, majetok alebo zdravie.“

38

LESY SR

2. Kap. Ako to dosiahneme? (str. 6): ,,Uplatňovanie cieľov a opatrení Envirostratégie 2030 sa bude rešpektovať v stratégiách a legislatívnych návrhoch všetkých rezortov. Nanovo sa legislatívne upravia kompetencie vo vzťahu k správe chránených území. Vyriešia sa kompetencie v prierezových oblastiach, ako sú lesy alebo environmentálna výchova. Aktívna spolupráca medzi rezortami, odbornými inštitúciami, podnikateľským sektorom, zamestnávateľmi, regiónmi, vlastníkmi a správcami pozemkov a mimovládnymi organizáciami zabezpečí efektívnu komunikáciu a riešenie problémov životného prostredia. Všetky tieto sektory budú rovnocennými partnermi pri uplatňovaní cieľov a opatrení Envirostratégie 2030 a čiastkových sektorových stratégií.“ Žiadame vypustiť text: „Nanovo sa legislatívne upravia kompetencie vo vzťahu k správe chránených území. Vyriešia sa kompetencie v prierezových oblastiach, ako sú lesy alebo environmentálna výchova.“ Zdôvodnenie: z textu nie je zrejmé aké kompetencie by sa mali meniť, ani čo je zámerom predkladateľa. Ďalej žiadame zmeniť pôvodný text: „Aktívna spolupráca medzi rezortami, odbornými inštitúciami, podnikateľským sektorom, zamestnávateľmi, regiónmi, vlastníkmi a správcami pozemkov a mimovládnymi organizáciami zabezpečí efektívnu komunikáciu a riešenie problémov životného prostredia“. Nové znenie: ,,Prehĺbiť spoluprácu rezortov pri vytváraní/zosúladení legislatívnych noriem a metodických postupov/usmernení, zosúladiť právne predpisy na úseku ochrany prírody, školstva, poľovníctva, lesníctva, rybárstva a poľnohospodárstva tak, aby nedochádzalo k prekrytiu alebo rozporu právneho režimu. Pritom je potrebné hľadať také spôsoby odstránenia nesúladu, ktoré jednostranne nezabránia napĺňanie poslania iných rezortov.“ Zdôvodnenie: Netreba bagatelizovať poslanie a povinnosti a zámery ostatných rezortov v prospech jedného rezortu (navyše bez vykonania akejkoľvek dopadovej štúdie, alebo analýzy).

Z 

ČA

Pripomienkovaný text bol na str. 6 vypustený.ň

39

LESY SR

3. Kap. Najväčšie výzvy životného prostredia (str. 7): „Za najväčšie súčasné problémy životného prostredia na Slovensku možno považovať problematiku odpadov, kvalitu ovzdušia a ochranu lesných ekosystémov.“ Žiadame upraviť text na nasledujúci: „Za najväčšie súčasné problémy životného prostredia na Slovensku možno považovať problematiku odpadov, kvalitu ovzdušia. Zdôvodnenie: Pôvodne uvedený text je v rozpore s údajom v grafe na str. 7 kde naopak Lesy a Voda tvoria pozitívnu odchýlku od priemeru EU resp. OECD.

Z 

N

Rozpor pretrváva.
Text vo vyhodnotení MPK upravený nasledovne: "Za najväčšie súčasné problémy životného prostredia na Slovensku možno považovať problematiku odpadového hospodárstva, kvalitu ovzdušia a ochranu  biotopov a druhov hlavne v lesných, lúčnych a mokraďových ekosystémoch."
Graf bol odstránený. Návrh zmeny textu v druhom odseku nebol akceptovaný na základe vysvetlenia, ktoré bolo pridané do textu.
Bližšie vysvetlenie výberu tejto výzvy:
"Nedostatočne zabezpečená ochrana vzácnych biotopov a druhov v rámci lesných ekosystémov (ako napr. hlucháň hôrny), nastavenie rovnováhy medzi ich ochranou a ekonomickým rozvojom, právne zabezpečenie vzácnych lokalít (ako napr. bukové pralesy) a nedostatočná aproximácia smerníc EÚ do právneho systému SR vo vzťahu k ochrane prírody a starostlivosti o lesy boli kritizované inštitúciami ako Európska komisia, či UNESCO."

40

LESY SR

4. Kap. Účinná ochrana prírody a krajiny (str. 11): „Slovensko zamedzí zhoršovaniu stavu chránených druhov a biotopov. Do roku 2030 bude obnovených minimálne 15 % degradovaných ekosystémov. Vhodným dobudovaním sústavy chránených území a vypracovaním, schválením a realizáciou dokumentov starostlivosti sa vytvoria možnosti starostlivosti o všetky významné druhy a biotopy v SR. Zjednodušený systém chránených území a stupňov ochrany umožní prísnejšiu ochranu a cielenú starostlivosť v súlade s medzinárodnými štandardmi. Jadrovú zónu národných parkov budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50 % celkovej rozlohy každého národného parku a 75 % tejto rozlohy do roku 2030. Ohodnotenie ekosystémových služieb zefektívni ochranu prírody a pomôže zastaviť ich degradáciu. Vypracuje sa a bude sa uplatňovať integrovaný koncept ochrany krajiny“. Žiadame upraviť text na nasledujúci: „Slovensko zamedzí zhoršovaniu stavu chránených druhov a biotopov. Do roku 2030 bude obnovených minimálne 15 % degradovaných ekosystémov. Vhodným dobudovaním sústavy chránených území a vypracovaním, schválením a realizáciou dokumentov starostlivosti sa vytvoria možnosti starostlivosti o všetky významné druhy a biotopy v SR. Zjednodušený systém chránených území a stupňov ochrany umožní prísnejšiu ochranu a cielenú starostlivosť v súlade s medzinárodnými štandardmi. Prehodnotí sa súčasná sústava chránených území a vytvorí sa reprezentatívna, ekologicky, ekonomicky a sociálne vyvážená národná sústava chránených území zabezpečujúcu ochranu druhov a biotopov, plniaca verejnoprospešné funkcie a rešpektujúca vlastnícke práva. Ohodnotenie ekosystémových služieb zefektívni ochranu prírody a pomôže zastaviť ich degradáciu. Vypracuje sa a bude sa uplatňovať integrovaný koncept ochrany krajiny“. Zdôvodnenie: Podľa koncepcie ochrany prírody schválenej uznesením Vlády SR UV č. 471/2006, strategického cieľa č.3 oblasti 3.1: Všeobecná ochrana prírody a krajiny a územná ochrana, Strategického cieľa 3.1.1: „Životné prostredie prehodnotí súčasnú sústavu chránených území a vytvorí reprezentatívnu národnú sústavu chránených území zabezpečujúcu ochranu biotopov národného významu a biotopov druhov národného významu, významných krajinných prvkov a území medzinárodného významu pri rešpektovaní ďalšieho nevýšenia plochy národnej sústavy chránených území.“ V predloženej Envirostratégii 2030 nevidíme ambíciu vyhotoviteľov pri tak dôležitom dokumente ako je Envirostratégia postupovať na základe odborných analýz. Je nezodpovedné stavať ciele ochrany prírody na ideologicky preddefinovaných základoch, bez dôkladnej ekologickej analýzy dopadu umelého rozšírenia bezzásahových území na lokality nízkej priaznivosti a pôvodnosti (nespôsobilé samovývoja), bez dopadu na sociálnu sféru ale hlavne bez analýzy dopadu na štátny rozpočet, ako aj dopadu na vlastníkov pozemkov. Bez patričného argumentačného zdôvodnenie v čom prírodné ekosystémy a osobitne chránené územia bez zásahu človeka lepšie plnia funkciu napr. zmiernenia klimatických zmien, ako účelové manažované opatrenia, ide len o ideologické vyhlásenie. Práve naopak - mnohé prírodné lesné biotopy rozvrátené kalamitou ponechané na samovývoj sú dnes „továrne na emisiu skleníkových plynov“ z nahromadeného rozkladajúceho sa dreva, čo je vedecky podložené a dokázané.

Z 

N

Rozpor pretrváva. Bolo upravené znenie v rámčeku na: "Slovensko zamedzí zhoršovaniu stavu chránených druhov a biotopov. Do roku 2030 bude obnovených minimálne 15 % degradovaných ekosystémov. Prehodnotením a vhodným dobudovaním sústavy chránených území a vypracovaním, schválením a realizáciou dokumentov starostlivosti sa vytvoria možnosti starostlivosti o všetky významné druhy a biotopy v SR. Zjednodušený systém chránených území a stupňov ochrany umožní prísnejšiu ochranu a cielenú starostlivosť v súlade s medzinárodnými štandardmi. Jadrovú zónu národných parkov budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha po prehodnotení do roku 2024 dosiahne do roku 2025 50 % celkovej rozlohy každého národného parku manažmentovej kategórie II. chránených území podľa IUCN a 75 % tejto rozlohy do roku 2030. Ohodnotením a platbami za ekosystémové služby sa vytvoria podmienky pre ich komplexné a udržateľné zabezpečovanie. Vypracuje sa a bude sa uplatňovať integrovaný koncept ochrany krajiny."

Pripomienkujúci so znením dohodnutým s ostatnými subjektami nesúhlasil.

41

LESY SR

5. Kap. 2.1 Zastaviť stratu biodiverzity (str. 13): ,,Výskum v chránených oblastiach sa bude realizovať v spolupráci s odbornými inštitúciami, podnikateľským sektorom, zamestnávateľmi, samosprávou a tretím sektorom.“ Ochrana prírody dlhodobo ignoruje (podceňuje) postavenie vlastníkov a správcov pozemkov pri zabezpečovaní záujmov ochrany prírody aj pri výskume, čo je zarážajúce, lebo užívatelia pozemkov majú najväčší vplyv a najväčší potenciál priamo skúmať a zabezpečiť zachovanie predmetu ochrany prírody. Skutočnosť, že spolupráca medzi ochranou prírody a užívateľmi pozemkov nefunguje sa odráža aj na neochote vlastníkov pozemkov prijímať neodkonzultované direktívne príkazy zo strany ochrany prírody. Pokiaľ si zástupcovia ochrany prírody neuvedomia, že užívateľ pozemkov musí byť partner, nie nepriateľ (so všetkým čo k tomu patrí) v presadzovaní záujmov ochrany prírody, tak nemožno očakávať výraznejší posun v riešení problematiky, čo je v neprospech oboch skupín.

Z 

A

Za uvedenú vetu bolo pridané: "Výskum bude vykonávaný v súčinnosti s vlastníkmi, správcami a užívateľmi pozemkov."

42

LESY SR

6. Kap. 2.3 Zjednodušiť systém a dodržiavať bezzásahovosť v najvyššom stupni ochrany (str. 13): ,,Zároveň budú v chránených územiach a v ich ochranných pásmach uprednostňované záujmy ochrany prírody pred ťažbou dreva, nerastných surovín, výkonom práva poľovníctva, výstavbou a inými záujmami.“ Žiadame zmeniť text. ,,Zároveň budú v chránených územiach a v ich ochranných pásmach uprednostňované záujmy ochrany prírody pred preukázateľne neprimeranou ťažbou dreva, nerastných surovín, neúnosným výkonom práva poľovníctva, nedôvodnou výstavbou a inými záujmami.“ Zdôvodnenie: Ochrana prírody nemôžu paušálne uprednostňovať svoje záujmy pred opodstatnenými a legitímnymi požiadavkami a potrebami ostatných rezortov (napr. pred záujmami obrany štátu). 

Z 

ČA

Pripomienkovaná veta bola z dokumentu odstránená.

43

LESY SR

7. Kap. 2.3. Zjednodušiť systém a dodržiavať bezzásahovosť v najvyššom stupni ochrany (str. 13): „Národné parky budú čo najviac zjednotené s kritériami IUCN pre manažmentovú kategóriu národný park. Jadrovú zónu budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50 % celkovej rozlohy každého národného parku a 75 % tejto rozlohy do roku 2030“. Žiadame upraviť text na nasledujúci: „Prehodnotené národné parky budú čo najviac zjednotené s kritériami IUCN pre manažmentovú kategóriu národný park. Jadrovú zónu budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50 % celkovej rozlohy každého národného parku a 75 % tejto rozlohy do roku 2030“. Zdôvodnenie: Podľa koncepcie ochrany prírody schválenej uznesením Vlády SR UV č. 471/2006, strategického cieľa č.3 oblasti 3.1: Všeobecná ochrana prírody a krajiny a územná ochrana, Strategického cieľa 3.1.1: „Životné prostredie prehodnotí súčasnú sústavu chránených území a vytvorí reprezentatívnu národnú sústavu chránených území zabezpečujúcu ochranu biotopov národného významu a biotopov druhov národného významu, významných krajinných prvkov a území medzinárodného významu pri rešpektovaní ďalšieho nevýšenia plochy národnej sústavy chránených území.“ V predloženej Envirostratégii 2030 nevidíme ambíciu vyhotoviteľov pri tak dôležitom dokumente ako je Envirostratégia postupovať na základe odborných analýz. Je nezodpovedné stavať ciele ochrany prírody na ideologicky preddefinovaných základoch, bez dôkladnej ekologickej analýzy dopadu umelého rozšírenia bezzásahových území na lokality nízkej priaznivosti a pôvodnosti (nespôsobilé samovývoja), bez dopadu na sociálnu sféru ale hlavne bez analýzy dopadu na štátny rozpočet, ako aj dopadu na vlastníkov pozemkov. Bez patričného argumentačného zdôvodnenie v čom prírodné ekosystémy a osobitne chránené územia bez zásahu človeka lepšie plnia funkciu napr. zmiernenia klimatických zmien, ako účelové manažované opatrenia, ide len o ideologické vyhlásenie. Práve naopak - mnohé prírodné lesné biotopy rozvrátené kalamitou ponechané na samovývoj sú dnes „továrne na emisiu skleníkových plynov“ z nahromadeného rozkladajúceho sa dreva, čo je vedecky podložené a dokázané.

Z 

ČA

Vety boli upravené nasledovne: „Národné parky a ich územné vymedzenie bude prehodnotené a potom budú upravené v súlade s kritériami IUCN pre manažmentovú kategóriu národný park. Jadrovú zónu budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50 % celkovej rozlohy každého národného parku a 75 % tejto rozlohy do roku 2030.“

44

LESY SR

8. Kap. 4 Rovnováha všetkých funkcií lesa (str. 18): ,,Kým celková výmera lesov v katastri i evidované zásoby dreva sa za posledných vyše pätnásť rokov zvýšili, v tom istom období Slovensko podľa satelitných záberov stratilo značnú časť lesného porastu vyššieho ako 5 metrov.“ Žiadame text vypustiť. Zdôvodnenie: Subjektívna zavádzajúca neoficiálna účelová interpretácia stavu. Medzinárodná definícia lesa podľa FAO: Pozemok so zápojom stromov nad 10% (resp. so zodpovedajúcim zakmenením) a výmerou väčšou ako 0,5 ha. Stromy by mali schopné v dospelosti dosiahnuť na danom stanovišti minimálnu výšku 5 m. Môže byť tvorený uzatvoreným lesom, v ktorom stromy rozličnej výšky a ich podrast pokrývajú značnú časť pôdneho povrchu alebo otvorenou lesnou formáciou so súvislým vegetačným krytom, v ktorom koruny stromov pokrývajú viac než 10 %. Patria sem aj mladé prirodzené porasty a všetky výsadby založené pre účely lesníctva, ktoré ešte nedosiahli zápoj 10 % alebo výšku 5 m spolu s dočasne nezakmenenými plochami, u ktorých sa očakáva ich opätovná premena na les. Satelitné snímky nerozlišujú lesný porast obhospodarovaný podľa programu starostlivosti o les a drevinový porast na bielych plochách (viď kapitolu 3.3). K odstraňovaniu porastov dochádza pri odstraňovaní drevín okolo ciest, železníc, vodných tokov, pri výstavbe diaľnic, ale aj pri čistení poľnohospodárskej pôdy od náletových drevín. O chybovosti tohto tvrdenia svedčí, že v minulosti sa do produkčných blokov LPIS dostali zalesnené obnovné prvky v lese, ktoré boli zhotovené na základe leteckých snímok. 

Z 

A

 

45

LESY SR

9. Kap. 4 Rovnováha všetkých funkcií lesa (str. 18): ,,. Do veľkej miery za to môže náhodná ťažba v dôsledku kalamít (najmä vplyvom vetra a lykožrúta smrekového), ale aj nelegálny výrub dreva.“ Žiadame text vypustiť. Predkladatelia Envirostratégie 2030 nepredložili (nedisponujú nimi) na podporu uvedeného tvrdenia relevantné dôkazy. 

Z 

ČA

Text o nelegálnom výrube dreva bol preformulovaný na "a v menšej miere aj nelegálny výrub dreva."

46

LESY SR

Doložka vplyvov: 3. Ciele a výsledný stav: “Jadrovú zónu národných parkov budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50 % celkovej rozlohy každého národného parku a 75 % tejto rozlohy do roku 2030“. Žiadame doplniť text :,,Jadrovú zónu prehodnotených národných parkov budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50 % celkovej rozlohy každého národného parku a 75 % tejto rozlohy do roku 2030“. Zdôvodnenie: Plánovaný zámer na dnes vyhlásených NP je vzhľadom na zámer umelého navyšovanie nepôvodných území s nízkou priaznivosťou nerealizovateľný, odborne neodôvodniteľný a ekonomicky neúnosný.

Z 

ČA

 

47

LESY SR

Kap. 4 Rovnováha všetkých funkcií lesa (str. 19): „V procese schvaľovania programu starostlivosti o les bude záväzné vyjadrenie orgánu ochrany prírody a bude plne reflektované...“ Žiadame upraviť text nasledovne: V procese schvaľovania programu starostlivosti o les bude odborne vydokladované, legislatívne relevantné záväzné vyjadrenie orgánu ochrany prírody, ktoré zároveň zohľadňuje sociálny a ekonomický aspekt reflektované.... Zdôvodnenie: Už dnes na mnohých rokovaniach predkladajú ochranári (hlavne NGO) neprimerané požiadavky, ktoré nemajú odborné ani legislatívne opodstatnenie. Sú založené len na ich subjektívnom pocite potreby.

Z 

N

Rozpor pretrváva - Text zmenený nasledovne:

„Programy starostlivosti o lesy budú povinne obsahovať podmienky na ochranu druhov živočíchov, rastlín, húb a ich biotopov vzťahujúce sa k starostlivosti o lesné porasty, a to pre každý jednotlivý porast, kde je to relevantné vzhľadom na zákon o ochrane prírody a krajiny. Spracovanie drevnej hmoty v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch bude v stanovených limitoch podliehať povinnosti nahlasovania a bude môcť byť zastavené alebo obmedzené."

Z pohľadu ochrany prírody je dôležité najmä, aby boli požiadavky orgánu ochrany prírody v PSL uvedené a aby tam boli uvedené v plnom znení ako záväzné kritérium/ukazovateľ/povinnosť/limit pre každú JPRL. Dnes tam totiž môžu byť uvedené iba čiastočne alebo niekde vo všeobecných častiach alebo ako nejaká nezáväzná informácia (nie všetko, čo je v PSL, je pre obhospodarovateľa záväzné).

48

LESY SR

Kap. 4.2 Dodržiavať zákaz ťažby dreva v najvyššom stupni ochrany (str. 19): „V územiach s najvyšším stupňom ochrany bude absolútny zákaz ťažby a spracovania (aj kalamitného) dreva, okrem prípadov ohrozujúcich ľudské zdravie a majetok, vyčistenia prístupových komunikácií a chodníkov, prípadných ohrozujúcich prekážok na vodných tokoch. Nebude možné uplatniť žiadnu inú výnimku. Les bude ponechaný na samovývoj a bude sa podporovať prirodzená obnova ekosystémov.“ Žiadame doplniť text nasledovne: „V prípade ak užívateľovi pozemku nebude umožnené vykonať opatrenia ohrozujúce ľudské zdravie a majetok v požadovanom rozsahu, nebude zodpovedný za dôsledky ktoré nedostatočne vykonaným opatrením nastanú. 

Z 

A

Text upravený nasledovne: "V bezzásahových územiach bude absolútny zákaz ťažby a spracovania (aj kalamitného) dreva, okrem prípadov ohrozujúcich ľudské zdravie a majetok, vyčistenia prístupových komunikácií a chodníkov, prípadných ohrozujúcich prekážok na vodných tokoch. Nebude možné uplatniť žiadnu inú výnimku v súvislosti s ťažbou dreva."

49

MDaVSR

• v prílohe Dolozka vplyvov v časti 4. Dotknuté subjekty opraviť názov „Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“ na „Minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky“; • v prílohe Dolozka vplyvov opraviť gramatické chyby; • v prílohe 05_vlastny_material_Envirostrategia v časti 6.2 Zavádzať udržateľné riešenia v doprave odporúčame doplniť text: „Súčasťou podpory udržateľných riešení v doprave je úsilie o zmeny v celkovej deľbe prepravnej práce. V nákladnej doprave o presun prepravnej práce z cestnej dopravy na železničnú resp. vodnú dopravu a v osobnej doprave o presun prepravnej práce z individuálnej automobilovej dopravy na verejnú, mestskú, cyklistickú a pešiu dopravu“; • v prílohe 05_vlastny_material_Envirostrategia v časti 9.5 Zvýšiť podiel nízkoemisnej dopravy odporúčame upraviť text od tretej vety nasledovne: „V sídelných oblastiach bude uprednostňovaná nízkoemisná verejná osobná doprava a mestská cyklistická doprava. V medzimestskej doprave bude podporovaná nízkoemisná verejná osobná doprava, predovšetkým čistá forma železničnej, električkovej a elektro-autobusovej dopravy. Obce budú môcť spoplatniť vjazd osobných automobilov do centier a vytvoria sa podmienky na znižovanie individuálnej automobilovej dopravy napr. v podobe vytvárania zón dopravného upokojovania. Okrem toho budú v mestách diferencované emisné zóny s prístupom pre vozidlá spĺňajúce emisné triedy.“ Zdôvodnenie: Uvedený text je preštylizovaný do vhodnejšej formy a doplnený o ďalšie opatrenia na zlepšenie environmentálnej politiky Slovenskej republiky. 

O 

A

Všetky časti pripomienky boli akceptované a text bol na základe nich upravený.

50

MDaVSR

• v prílohe Dolozka vplyvov v časti 4. Dotknuté subjekty opraviť názov „Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“ na „Minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky“; • v prílohe Dolozka vplyvov opraviť gramatické chyby; • v prílohe 05_vlastny_material_Envirostrategia v časti 6.2 Zavádzať udržateľné riešenia v doprave odporúčame doplniť text: „Súčasťou podpory udržateľných riešení v doprave je úsilie o zmeny v celkovej deľbe prepravnej práce. V nákladnej doprave o presun prepravnej práce z cestnej dopravy na železničnú resp. vodnú dopravu a v osobnej doprave o presun prepravnej práce z individuálnej automobilovej dopravy na verejnú, mestskú, cyklistickú a pešiu dopravu“; • v prílohe 05_vlastny_material_Envirostrategia v časti 9.5 Zvýšiť podiel nízkoemisnej dopravy odporúčame upraviť text od tretej vety nasledovne: „V sídelných oblastiach bude uprednostňovaná nízkoemisná verejná osobná doprava a mestská cyklistická doprava. V medzimestskej doprave bude podporovaná nízkoemisná verejná osobná doprava, predovšetkým čistá forma železničnej, električkovej a elektro-autobusovej dopravy. Obce budú môcť spoplatniť vjazd osobných automobilov do centier a vytvoria sa podmienky na znižovanie individuálnej automobilovej dopravy napr. v podobe vytvárania zón dopravného upokojovania. Okrem toho budú v mestách diferencované emisné zóny s prístupom pre vozidlá spĺňajúce emisné triedy.“ Zdôvodnenie: Uvedený text je preštylizovaný do vhodnejšej formy a doplnený o ďalšie opatrenia na zlepšenie environmentálnej politiky Slovenskej republiky. 

O 

A

Všetky časti pripomienky boli akceptované a text bol na základe nich upravený.

51

MFSR

Berieme na vedomie konštatovanie uvedené v doložke vybraných vplyvov, ako aj predkladacej správe, že predmetný materiál je nelegislatívnym rámcovým strategickým dokumentom a jeho schválenie nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy.

O 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

52

MFSR

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo všeobecnosti podporuje reformu environmentálnych daní. V texte materiálu sa spomína vízia zaviesť fiškálne neutrálnu reformu, čo nemusí byť konzistentné s tým, že Slovensko má dlhodobo najnižší príjem v krajinách OECD z environmentálnych daní a že celkový objem opatrení sa má zvýšiť. Žiadame preto formulácie v materiáli zosúladiť.

O 

A

Pripomienka bola akceptovaná.
Fiškálne neutrálna environmentálna reforma bude zvyšovať príjem z takýchto daní. Do opatrenia 12.1 bolo doplnené: "Daňová záťaž bude presunutá na environmentálne škodlivé činnosti."

53

MFSR

Návrh stratégie neobsahuje podrobnosti a kvantifikáciu opatrení, preto nie je možné uložiť členom vlády úlohu plniť opatrenia. Zo znenia úlohy C. 1. návrhu uznesenia vlády Slovenskej republiky preto žiadame vypustiť text „a opatrení“. Pripomienka je zásadná.

Z 

A

Pripomienka akceptovaná. Text bol vypustený a zmenený na "podieľať sa na plnení stratégie..."

54

MFSR

V materiáli na str. 24 v časti 6.2 Zavádzať udržateľné riešenia v doprave žiadame preformulovať vetu „U fosílnych palív bude preto postupne vyrovnané daňové zaťaženie benzínu a nafty a zabezpečená podpora alternatívnych palív spolu s budovaním infraštruktúry.“ nasledovne ,,U fosílnych palív sa preto zváži postupné vyrovnanie daňového zaťaženia benzínu a nafty s ohľadom na konkurencieschopnosť a zabezpečenie podpory alternatívnych palív spolu s budovaním infraštruktúry.“ Podotýkame, že potenciálne približovanie cien nafty a benzínu bude do veľkej miery závisieť od konkurencieschopnosti Slovenska. Pripomienka je zásadná.

Z 

A

Pripomienka akceptovaná. Text bol upravený podľa návrhu MF SR.

55

MFSR

V texte materiálu žiadame doplniť, že v súčasnosti je existujúca daňová podpora elektromobilov dostačujúca a budúce opatrenia by mali skôr zabrániť negatívnym efektom, resp. sa zamerať na zvýšenie nákladov pre environmentálne škodlivú ekonomickú činnosť. Zároveň uvádzame, že elektromobilita je v súčasnosti daňovo zvýhodnená pri registrácii vozidla aj pri dani z motorových vozidiel. Pripomienka je zásadná.

Z 

A

Do opatrenia 9.5 boli po konzultácií s MF SR pridané vety: "Daňový systém už v súčasnosti zvýhodňuje nízkoemisnú dopravu. V kontexte daňového systému sa preto diskusia na podporu environmentálnych cieľov v oblasti dopravy zameria na vyššie zdaňovanie prepravy zaťažujúcej životné prostredie." Do opatrenia 12.1 bolo doplnené: "Daňová záťaž bude presunutá na environmentálne škodlivé činnosti."

56

MFSR

Vzhľadom na to, že zabezpečenie plnenia a implementácie cieľov stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky je plne v kompetencii kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, žiadame vypustiť z bodu C. 1. návrhu uznesenia vlády Slovenskej republiky text „podpredsedovi vlády a ministrovi financií“. V tejto súvislosti je potrebné upraviť aj časť „Vykonajú“. Pripomienka je zásadná.

Z 

A

Podpredseda vlády a minister financií bol z uznesenia vypustený.

57

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 3 Udržateľné hospodárenie s pôdou, opatrenie 3.2 Chrániť a obnovovať krajinné prvky na poľnohospodárskej pôde Navrhujeme doplniť aktivity k sprísneniu úrovne ochrany brehovej vegetácie. Odôvodnenie: Máme za to, že zmieňované brehové vegetácie okolo vodných tokov sú vo veľkom vyrubované a ničené, preto je významné zvýšenie úrovne ich ochrany.

O 

A

Toto opatrenie je súčasťou opatrenia 4.3 a je explicitne uvedené v časti zaoberajúcou sa vodou.

58

MHSR

K návrhu uznesenia vlády SR Odporúčame termínovo zosúladiť úlohu B.1. s úlohou C.1. Odôvodnenie: Úloha B.1 má stanovený termín plnenia až k 31.12.2025, pričom úloha C.1. je monitorovaná priebežne každoročne do 31. júna. Z uvedeného vyplýva, že ak je daná povinnosť plniť ciele každoročne, mala by byť udelená povinnosť rezortom každoročne robiť odpočet plnenia týchto povinností. Navrhujeme preto upraviť plnenie úlohy B.1 v súlade s úlohou C.1.

O 

A

Úloha B.1 sa týka vyhodnotenia plnenia cieľov a opatrení Envirostratégie 2030 v nadväznosti na detailný monitoring stavu životného prostredia na základe stanovených indikátorov. Úloha C.1 je o každoročnom odpočtovaní cieľov a opatrení a ich posune. Každý z cieľov a opatrení má iný časový rámec uvedenia do praxe, preto je potrebné priebežné reportovanie aj riešenie.

59

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 1 Dostatok čistej vody pre všetkých Odporúčame predkladateľovi doplniť v danej kapitole (str. 8, posledný odsek) mechanizmus ako sa zabráni poklesu spotreby vody pod minimálnu hygienickú úroveň, alebo na využívanie domácich zdrojov (studní) pri prípadnom náraste cien za vodu. Odôvodnenie: Materiál poukazuje, že dôvodom nízkej spotreby vody je aj nárast ceny vody. Uvedené sa môže javiť v protiklade s opatrením zameraným na internalizáciu environmentálnych nákladov do cien vody (časť 1.4 materiálu). Zároveň materiál konštatuje, že kvalita vôd zo súkromných studní nie je priaznivá a nemusí vyhovovať zdravotným požiadavkám (uvedené na str. 9, druhý odsek materiálu). Nie je teda zrejmé, akým spôsobom je možné dosiahnuť nezníženie hygienickej úrovne.

O 

N

Text ES nešpecifikuje presne dôvod, prečo sme pod hygienickým minimom, ale uvádza viacero možností. Dôvod môže byť aj čisto štatistický vo vykazovaní súkromných zdrojov.  "Dôvodom môže byť nárast ceny vody, zlepšenie technológií využívajúcich vodu, alebo čisto štatisticky z dôvodu vyššieho využívania studní individuálneho zásobovania, ktoré nie je zachytené v oficiálnych štatistikách. "

60

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 1 Dostatok čistej vody pre všetkých, opatrenie 1.4 Nastaviť udržateľné ceny vody Vo vete „Cena vody využívanej v poľnohospodárstve sa dostane na hodnotu, ktorý zaručí efektívne rozmiestnenie cenných vodných zdrojov v ekonomike, ako aj environmentálne udržateľnú produkciu poľnohospodárstva aj v časoch sucha“ odporúčame uviesť jasnejšiu formuláciu stanoveného opatrenia. Odôvodnenie: Z navrhovanej formulácie nie je jasné aké rozmiestnenie cenných vodných zdrojov v ekonomike bude považované za efektívne v danom kontexte, ani aké sú plánované aktivity v snahe o dosiahnutie stanovenej hodnoty a čo všetko bude zohľadňované.

Z 

A

Rozpor odstránený a veta preformulovaná: "Cena vody využívanej v poľnohospodárstve zaručí environmentálne udržateľnú produkciu poľnohospodárstva aj v časoch sucha." 

61

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 11. Ekonomická a zároveň ekologická energia Žiadame predkladateľa o preformulovanie ods. 1 (pod rámčekom) v nasledovnom znení: „Slovensko je stále takmer úplne závislé na dovoze energetických surovín zo zahraničia a využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) je pod priemerom EÚ. Domáca ťažba je, s výnimkou ťažby hnedého uhlia, minimálna a očakáva sa trend jej postupného znižovania. Z OZE majú najväčší podiel na celkovej produkcii elektriny vodné elektrárne, ktoré vyrábajú šestinu celkovej elektriny. Vzhľadom na štruktúru priemyslu SR patrí Slovensko k členským štátom EÚ s najvyššou energetickou náročnosťou. V oblasti znižovania energetickej náročnosti sa na Slovensku v období 2000 – 2015 podarilo znížiť energetickú náročnosť o ;51%. Toto zníženie bolo v danom období najvýznamnejším spomedzi všetkých členských štátov EÚ. V porovnaní s krajinami V4 je energetická náročnosť SR dlhodobo najnižšia.“ Zároveň žiadame o vypustenie indikátora „Vývoj energetickej náročnosti“ z uvedenej tabuľky na str. 36.

Z 

A

Text bol upravený nasledovne: „Slovensko je stále takmer úplne závislé na dovoze energetických surovín zo zahraničia a využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) je pod priemerom EÚ. Domáca ťažba je, s výnimkou ťažby hnedého uhlia, minimálna a očakáva sa trend jej postupného znižovania. Z OZE majú najväčší podiel na celkovej produkcii elektriny vodné elektrárne, ktoré vyrábajú šestinu celkovej elektriny. Slovensko stále ostáva, najmä vzhľadom na štruktúru priemyslu,  jedným z energeticky najnáročnejších hospodárstiev, pretože spotrebuje takmer o 80 % viac energie na HDP ako priemer EÚ.“ Indikátor bol podľa dohody z rozporového konania ponechaný.

62

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 11. Ekonomická a zároveň ekologická energia, opatrenie 11.1 Zvyšovať energetickú efektívnosť Žiadame predkladateľa o preformulovanie textácie k uvedenému opatreniu v nasledovnom znení: „Udržanie trendu znižovania energetickej náročnosti však bude vzhľadom na nákladovo efektívny potenciál úspor energie pomerne náročnou výzvou do budúcnosti. V súvislosti s touto problematikou sa Slovensko aktívne podieľa na navrhovaní a tvorbe opatrení smerujúcich k identifikácii a realizácii projektov s cieľom kontinuálneho znižovania energetickej náročnosti v maximálnej možnej miere. Ciele stanovené v oblasti energetickej efektívnosti pre priemysel musia reflektovať záväzky SR voči EÚ a zároveň odrážať reálne možnosti a potenciál priemyselných podnikov. Verejné zdroje v oblasti energetiky budú smerovať vo väčšej miere práve do nákladovo efektívnych oblasti energetickej efektívnosti výstavby a bývania. Oblasťou s najvýznamnejšou podporou ostane pravdepodobne aj naďalej oblasť budov, najmä pokiaľ ide o ich hĺbkovú obnovu. Bude podporená tvorba finančných nástrojov, ktoré umožnia vyšší podiel súkromného financovania na dosahovaní cieľov v oblasti energetickej efektívnosti, napr. formou koncesií, delegovanej správy, garantovanej energetickej služby (EPC).“

Z 

A

Text bol upravený nasledovne:
"11.1 Zvyšovať energetickú efektívnosť
Slovensko má aj napriek zvyšujúcej sa energetickej účinnosti stále potenciál úspor energie a energetickej efektívnosti, keďže energetická náročnosť vzhľadom na štruktúru hospodárstva našej ekonomiky je stále takmer dvakrát vyššia, než je priemer EÚ. Udržanie trendu znižovania energetickej náročnosti však bude vzhľadom na nákladovo efektívny potenciál úspor energie výzvou. Stanovovanie cieľov v oblasti energetickej efektívnosti pre priemysel musí reflektovať záväzky SR voči EÚ a zároveň odrážať reálne možnosti a potenciál priemyselných podnikov. Verejné zdroje v oblasti energetiky budú smerovať vo väčšej miere práve do nákladovo efektívnych oblasti energetickej efektívnosti výstavby a bývania. Základom bude podpora významnej a hĺbkovej obnovy budov. Budú zabezpečené dostatočne zdroje na dodržanie záväzkov v oblasti energetickej efektívnosti vrátane komplexnej obnovy budov. Podpora nových finančných nástrojov umožní vyšší podiel súkromného financovania na dosahovaní cieľov v oblasti energetickej efektívnosti, napr. formou koncesií, delegovanej správy, garantovanej energetickej služby (EPC)."

63

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 11. Ekonomická a zároveň ekologická energia, opatrenie 11.2 Rozvíjať obnoviteľné zdroje energie šetrné k prírode Navrhujeme vypustiť vetu „Pre jednotlivé obnoviteľné zdroje budú vypracované pravidlá a kritéria udržateľnosti“. Odôvodnenie: Nakoľko kritéria trvalej udržateľnosti sú len pre biomasu, pri ostatných zdrojoch (vietor, slnko, ...) sa posudzuje ich dopad na životné prostredie nie priamo trvalá udržateľnosť. Opatrenie ide nad rámec EÚ legislatívy a môže mať negatívny dopad na ďalší rozvoj OZE.

O 

N

V schválených kritériách pre biomasu sa posudzuje nielen dopad na životné prostredie ale aj udržateľnosť. Aj keď ide opatrenie nad rámec EÚ legislatívy považujeme ho pozitívne opatrenie s cieľom riešiť doterajšie problémy prípravy, schvaľovania a realizácie projektov OZE. Nesúhlasíme s tvrdením, že môže mať opatrenie negatívny dopad na ďalší rozvoj OZE.

64

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 11. Ekonomická a zároveň ekologická energia, opatrenie 11.2 Rozvíjať obnoviteľné zdroje energie šetrné k prírode Žiadame predkladateľa o preformulovanie textácie v prvom odseku daného opatrenia, tak aby bolo doplnené, že kritéria udržateľného rozvoja musia rešpektovať, okrem uvedených, aj vplyvy na energetickú sústavu. 

Z 

A

Text bol doplnený v zmysle pripomienky, aby kritériá rešpektovali energetickú sústavu.

65

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 11. Ekonomická a zároveň ekologická energia, opatrenie 11.2 Rozvíjať obnoviteľné zdroje energie šetrné k prírode Žiadame predkladateľa o preformulovanie, prípadne vypustenie, vety „Podpora z verejných zdrojov a ďalšia legislatívna podpora OZE bude akceptovateľná iba u zdrojov, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a preukázateľne nebudú zhoršovať kvalitu životného prostredia.“ V opačnom prípade môže uvedené opatrenie zapríčiniť zastavenie podpory OZE prostredníctvom OP Kvalita životného prostredia, alebo zákona o podpore OZE. Odôvodnenie: Z nášho pohľadu nie je potrebné, aby sa pri podpore a využívaní OZE v domácnostiach a pri slnečnej energii povinne prebiehal proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Uvedená podmienka vytvára značnú administratívnu bariéru, čo je v rozpore s požiadavkou na odstránenie administratívnych prekážok.

Z 

A

Text "ktoré splnia kritériá udržateľnosti"  bol vypustený. Bola doplnená textácia o neblokovaní pripravovaných projektov: "Kritériá udržateľnosti sa nebudú týkať už začatých projektov."

66

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 11. Ekonomická a zároveň ekologická energia, opatrenie 11.3 Odstrániť environmentálne škodlivé dotácie a regulácie Navrhujeme vypustiť vetu „Preto je nutné odstrániť administratívne a legislatívne prekážky, ktoré obmedzujú využívanie regionálnych a lokálnych potenciálov obnoviteľných zdrojov a obmedzujú vlastnícku účasť obcí, miestnych firiem, obyvateľov a ich združení“. Odôvodnenie: Z textu materiálu nie je zrejmé o aké administratívne a legislatívne prekážky ide. Navrhované kritéria pre všetky typy OZE by predstavovali bariéru pre rozvoj OZE.

O 

N

V súčasnosti existuje mnoho administratívnych a zákonných bariér na rozvoj regionálneho a lokálneho potenciálu OZE, napr. "stop-stav" pre veterné a slnečné elektrárne, zdĺhavé povoľovanie a nedodržiavanie zákonných termínov zo strany štátnych orgánov.

67

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 11. Ekonomická a zároveň ekologická energia, opatrenie 11.3 Odstrániť environmentálne škodlivé dotácie a regulácie Žiadame predkladateľa k vete „Bude sa vyhodnocovať vplyv energetiky na životné prostredie.“ detailnejšie zdôvodniť a opísať danú vetu. Uvedené sa deje aj v súčasnosti a preto je potrebné vysvetliť, čo predkladateľ myslí danou vetou a akú zmenu to prinesie.

O 

A

Do textu bolo doplnené detailnejšie zdôvodnenie.

68

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 11. Ekonomická a zároveň ekologická energia, opatrenie 11.3 Odstrániť environmentálne škodlivé dotácie a regulácie Žiadame predkladateľa o analytické podloženie tvrdenia „Veľká časť elektroenergetiky na Slovensku je závislá na veľkých centralizovaných zdrojoch, ktoré si vyžadujú vyššie náklady na prenos a distribúciu elektriny a neponúkajú dostatok regionálnych nízkouhlíkových pracovných miest.“ Odôvodnenie: Vyjadrenie má len deklaratórny charakter bez reálnych podkladov. Slovo „vyššia“, ako druhý stupeň stupňovania prídavných mien, nie je doplnené o vyššia ako „čo“. Taktiež, primárnou úlohou zásobovanie teplom predsa nie je vytváranie pracovných miest, takže odvolávať sa na nízkouhlíkové pracovné miesta nie je relevantné a je to len doplňujúca informácia. Je faktom, že aj centrálne zásobovanie teplom má svoje výhody, a to najmä v husto obývaných sídelných územiach. V druhej vete taktiež chýba jasné pomenovanie prekážok a návrh ich odstránenia.

Z 

A

Rozpor odstránený. Z textu bola odstránená formulácia "neponúkajú dostatok regionálnych nízkouhlíkových pracovných miest".

69

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 2 Účinná ochrana prírody a krajiny, Vo vete „Chránené územia sa teda nedajú jednoducho kategorizovať podľa manažmentových kategórií IUCN, napríklad ani jeden slovenský národný park ako celok nespĺňa podmienku prevahy území nenarušených ľudskou činnosťou.“ odporúčame doplniť uvedenie čo sa považuje za splnenie, prípadné čo nespĺňa, kritéria na stanovenie kategorizácie chránených území. Odôvodnenie: Uvedené kritéria IUCN pre kategorizovanie chránených území majú len odporúčací charakter, máme teda za to že nie sú záväzné.

O 

A

Text doplnený o znaky kategórie II podľa IUCN, ktoré slovenské národné parky nespĺňajú: "Podľa IUCN sa ako národné parky v kategórii II kategorizujú veľké funkčné ekosystémy dostatočnej ekologickej kvality, ktorých štruktúra a funkcia je veľmi blízka prirodzenému stavu."

70

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 2 Účinná ochrana prírody a krajiny, opatrenie 2.1 Zastaviť stratu biodiverzity Navrhujeme doplniť konkrétne opatrenia, ktoré napomôžu eliminácií v boji s environmentálnou kriminalitou, konkrétne s nelegálnym lovom, otravám, zabíjaniu živočíchov, vykrádaniu a poškodzovaniu rastlín a obchodovaniu s ohrozenými druhmi.

O 

ČA

Do kapitoly 2.1 bolo pridané "na dosiahnutí cieľov sa bude podieľať aj Policajný zbor Slovenskej republiky." Ďalšie čiastkové opatrenia budú špecifikované až počas implementácie Stratégie.

71

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 2 Účinná ochrana prírody a krajiny, opatrenie 2.1 Zastaviť stratu biodiverzity Odporúčame preformulovať v ods. 3 prvú vetu: „Výskum v chránených oblastiach sa bude realizovať v spolupráci s odbornými inštitúciami, podnikateľským sektorom, zamestnávateľmi, samosprávou a tretím sektorom.“ zohľadnením ,že podnikateľský sektor a samospráva môžu vykonávať až aplikáciu opatrení. Odôvodnenie: Máme za to, že výskum v chránených oblastiach vykonávajú odborné inštitúcie, nie podnikateľský sektor a samospráva. 

O 

ČA

V znení opatrenia bola zdôraznená dobrovoľnosť tejto spolupráce. Realizácia výskumu v spolupráci s rozličnými partnermi neznamená, že všetci títo partneri budú výskum priamo vykonávať. Podnikateľský sektor by mal mať možnosť poskytnúť vstupy pre výskum, rovnako ako by samosprávy mali mať možnosť participovať, ak je výskum vykonávaný na ich území. Do odstavca bola doplnená veta: "Výskum bude vykonávaný v súčinnosti s vlastníkmi, správcami a užívateľmi pozemkov."

72

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 2 Účinná ochrana prírody a krajiny, opatrenie 2.2 Zreformovať štátne organizácie ochrany prírody Žiadame o doplnenie spolugescie Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva hospodárstva SR v oblasti kompetencií štátnych organizácií v chránených územiach, najmä v národných parkoch.

O 

N

Nevidíme dôvod na rozšírenie kompetencií v chránených územiach, najmä národných parkoch a tento návrh ani nebol v pripomienke MH SR zdôvodnený.

73

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 2 Účinná ochrana prírody a krajiny, opatrenie 2.3 Zjednodušiť systém a dodržiavať bezzásahovosť v najvyššom stupni ochrany Vo vete „Jadrovú zónu budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50% celkovej rozlohy každého národného parku a 75% tejto rozlohy do roku 2030.“ žiadame uviesť zdroj a kvalifikovaný odhad. Vo vete „Zároveň budú v chránených územiach a v ich ochranných pásmach ...“ žiadame za posledné slová doplniť nasledovné „... pokiaľ sa objektívnym procesom posudzovania (EIA) preukáže negatívny vplyv na životné prostredie.“ Odôvodnenie: Tieto vyjadrenia znižujú dôveryhodnosť myšlienky, alebo dokumentujú neznalosť možnosti ťažby nerastných surovín v súlade s vysokými stupňami ochrany.

O 

N

Keďže podiel rozlohy národného parku je stratégiou nastavený cieľ, nie je možné uviesť zdroj tohto tvrdenia. K druhej časti pripomienky: Text opatrenia hovorí o uprednostňovaní záujmov ochrany prírody nad inými záujmami v chránených územiach, nie o hodnotení zámerov pre ktoré je vykonávaná EIA.

74

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 2 Účinná ochrana prírody a krajiny, opatrenie 2.3 Zjednodušiť systém a dodržiavať bezzásahovosť v najvyššom stupni ochrany Vo vete „Slovenská republika má v porovnaní so zahraničím vysoký podiel chránených území na celkovej rozlohe štátu“ žiadame presnejšie uviesť čo je mienené pod pojmom „zahraničie“. Odôvodnenie: V tomto kontexte je pojem „zahraničie“ veľmi vágne, nie je zjavné či sa myslia krajiny EÚ, krajiny strednej Európy a pod.

O 

A

Uvedený presnejší pojem "EÚ" namiesto menej konkrétneho "zahraničie".

75

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 2 Účinná ochrana prírody a krajiny, úvodný rámček Žiadame predkladateľa o formulovanie presnej definície o aké ekosystémové služby sa jedná a ako ich ohodnotenie bude mať vplyv na zastavenie degradácie ekosystémov. Zároveň v kapitole absentuje zmienka problematiky geotopov, akceptovanie krajiny, jej štruktúru a priestorovú organizáciu, jej vnútornú rôznorodosť, má individuálnu štruktúru, zákonitý súhrn procesov a javov (fyzikálne, chemické, biologické a spoločenské). Krajina nie je statickým, ale dynamickým javom. V dôsledku vplyvov nerovnakého pôsobenia exogénnych a endogénnych faktorov je krajina priestorovo diferencovaná. Skladá sa z prvkov a vzťahov medzi nimi a má vplyv na aj na a socio­ekonomické vzťahy. Chýba zadefinovanie a diferenciácia ochrany prírody do priestorovej štruktúry a organizácii kultúrnej krajiny.

O 

A

Definícia ekosystémových služieb bola doplnená do kapitoly 2.4, ktorá sa zaoberá ohodnotením ekosystémových služieb. Priestorová štruktúra a organizácia kultúrnej krajiny sú už v predkladanom znení rozoberané v kapitole 3 venujúcej sa pôde a podkapitole 2.5, ktorá je zameraná na ochranu krajiny.

76

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 2.1 Zastaviť stratu biodiverzity Odporúčame predkladateľovi prehodnotiť navrhované znenie predmetnej kapitoly a prípadne doplniť kapitolu o podrobnejší opis súčasného stavu a jeho analýzu s konkretizáciou vízie v tejto oblasti. Odôvodnenie: Predkladateľ v podkapitole 2.1 navrhuje vypracovanie programu chránených území Natura 2000, novej komplexnej stratégie chránených území a dopracovanie a schválenie programov starostlivosti pre chránené územia. Envirostratégia tak len v jednom odseku počíta s ďalšími strategickými dokumentami a programami, pričom neponúka podrobnejší opis stavu s jeho analýzou a následnou jasne stanovenými cieľmi v tejto oblasti.

Z 

A

Nové znenie prvého odstavca v kapitole 2.1 je: "Vytvoria sa podmienky pre minimalizovanie negatívnych vplyvov antropogénnej činnosti, vrátane dopadov klimatickej zmeny, spôsobujúcich znižovanie biologickej rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov a stratu biotopov a zlepší sa vymožiteľnosť práva v oblasti ochrany prírody. Dobudovanie národnej časti sústavy chránených území Natura 2000 a sústavy medzinárodne významných území so zodpovedajúcou ochranou ďalej zlepší predpoklady pre ochranu medzinárodne, európsky aj národne významných druhov a biotopov a zvýši príspevok SR k zastaveniu globálnej straty biodiverzity. Zapojením všetkých relevantných subjektov bude, na základe odporúčaní OECD, vypracovaná komplexná stratégia chránených území, keďže koncepcia ochrany prírody z roku 2006 nebola doteraz aktualizovaná. Pri jej tvorbe sa budú brať do úvahy prínosy a náklady rôznych možností, ako aj najmodernejšie vedecké poznatky a skúsenosti zo zahraničia, s prihliadnutím na prírodné podmienky a národné špecifiká Slovenska. Do roku 2018 bola vládou schválená len časť programov starostlivosti o chránené územia (2 z 8 národných parkov, 13 zo 41 chránených vtáčích území, 87 zo 642 území európskeho významu). Dopracujú a schvália sa zostávajúce programy starostlivosti pre chránené územia, ktoré budú obsahovať merateľné ciele zlepšenia ich stavu a konkrétne opatrenia. Východiskom pre ich tvorbu a realizáciu budú platné medzinárodné a národné záväzky a štandardy, pričom budú prioritizované na základe odborných kritérií so zohľadnením princípov hodnoty za peniaze. Zonácia národných parkov sa zrealizuje do roku 2024 spolu s ich prehodnotením. Programy starostlivosti budú aktualizované a vypracované v nadväznosti na prehodnotenie chránených území."

77

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 5 Racionálne využívanie horninového prostredia Žiadame o preformulovanie cieľov navrhovaných v rámčeku, máme za to, že spolupráca je už legislatívne zakotvená, nie je potrebné ju ďalej rozširovať, a súčasne nepovažujeme za správne, že ochrana zdravia a ochrana prírody budú jediné priority pre stanovenie ložiskového geologického prieskumu. Odôvodnenie: Geologický výskum a prieskum poskytuje dôležité informácie o prostredí. K prírode patria aj geotopy, nielen biotopy, navyše geologické prostredie je determinujúce pre vývoj biotopov spolu s inými faktormi. Snaha o kontrolu nad rozhodovaním o geologických prácach v neprofesionálnej samosprávnej úrovni a „občanmi regiónov“ je neodborná v tejto problematike si vyžaduje profesionalizáciu – prítomnosť odborníka (geológ, geochemik, ložiskový geológ...), v samosprávnych orgánoch - napr. krajský/regionálny geológ. Okrem potreby relevantných odborníkov, považujeme za dôležité pri rozhodovaní brať do úvahy všetky aspekty, ekonomický a sociálny, a nie len ochranu životného prostredia. Ekonomický a sociálny aspekt môže byť najmä pri strategických surovinách a investíciách tiež významné.

Z 

A

Tretia vetu v rámčeku cieľov bola upravená nasledovne: "Pri ložiskovom geologickom prieskume bude pokračovať efektívna spolupráca s miestnymi samosprávami a občanmi, ochrana zdravia pred rizikami z kontaminovania územia a ochrana prírody budú považované za prioritu." Do textu bola doplnená posledná veta z odôvodnenia predkladateľa pripomienky. Súčasné znenie nehovorí, že ochrana zdravia a ochrana prírody budú jediné priority pre stanovovanie ložiskového prieskumu.

78

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 5 Racionálne využívanie horninového prostredia Žiadame predkladateľa o preformulovanie a vecnú úpravu ods. 2 danej kapitoly. Odôvodnenie: Uvedená forma kvantifikácie zdrojov nerastných surovín je v tejto podobe nevhodná. Pokiaľ predkladateľ považuje za nutné upozorniť na primárne zdroje surovín, je vhodnejší odkaz na každoročne aktualizovanú Bilanciu zásob nerastných surovín, ktorú spravuje odborná sekcia MŽP SR. Uvádzané počty ložísk a hodnotenie zásob sú premenné veličiny a uvádzané znenie má obmedzenú platnosť – navyše nie je uvedený ani zdroj. Okrem uvedeného žiadame predkladateľa o preformulovanie a zváženie uvádzaných informácií v súvislosti so znečisťovaním banskou činnosťou. Odôvodnenie: Podsúvanie dominancie znečisťovania banskou činnosťou je neprijateľné. Pokiaľ sa má zabezpečiť objektivita a váha jednotlivých typov záťaží nech sú určené vo výsledkových indikátoroch, aby bolo jasné kto má priority.

Z 

A

Do textu bol doplnený dátum, ku ktorému bol tento údaj spracovaný. Zároveň bol do textu doplnený odkaz na každoročne aktualizovanú Bilanciu zásob nerastných surovín, ktorú spravuje odborná sekcia MŽP SR. Druhá veta v treťom odstavci k úvodnej časti kapitoly 5 bola upravená nasledovne: "Najčastejšie ide o územia, ktoré boli kontaminované priemyselnou, vojenskou, dopravnou, poľnohospodárskou a banskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním s odpadom."

79

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 5 Racionálne využívanie horninového prostredia, opatrenie 5.1 Posilniť transparentný geologický prieskum Žiadame predkladateľa o vecné prehodnotenie textácie na str. 22 ods.1. Odôvodnenie: Proces EIA má zákonom stanovené parametre a procesné postupy pre všetky činnosti, znenie navrhovanej textácie považujeme z tohto dôvodu za nevhodné.

Z 

A

Veta pozmenená na "Geologické prieskumy financované z verejných ako aj súkromných zdrojov budú naďalej povinne zverejňované." V druhom odstavci opatrenia 5.1 v prvej vete sa doplnila informácia o efektívnosti EIA a tretej vete sa výraz "maximálnej" nahradil výrazom "zákonný".

80

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 5 Racionálne využívanie horninového prostredia, opatrenie 5.1 Posilniť transparentný geologický prieskum Žiadame predkladateľa o vecné prehodnotenie textácie na str. 22 ods.2. Odôvodnenie: V tomto texte nie je jasné kam smeruje, aké kontrolné mechanizmy má na mysli. Uvedené požiadavky sú pokryté súčasnou legislatívou a bez náležitého návrhu a zdôvodnenia legislatívnych opatrení sú neprehľadné. Navyše uvedené oblasti riešia iné strategické materiály.

Z 

A

Po vysvetlení bol rozpor odstránený na rozporovom konaní.

81

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 5 Racionálne využívanie horninového prostredia, opatrenie 5.1 Posilniť transparentný geologický prieskum Žiadame predkladateľa o vecné prehodnotenie textácie o duplicite geologických prác tam, kde už boli vykonané. Odôvodnenie: Považujeme za neprijateľné a neodborné pomenovať vyššie etapy geologických prieskumov „duplicitou“.

Z 

A

Veta bola upravená na "Pri využívaní verejných zdrojov sa bude minimalizovať duplicita geologických prác."

82

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 5 Racionálne využívanie horninového prostredia, opatrenie 5.3 Minimalizovať dopad ťažby nerastných surovín na životné prostredie Žiadame predkladateľa o vecné prehodnotenie textácie na str. 22 k danému opatreniu. Odôvodnenie: Verejnosť má dostatok priestoru a času na informácie. V kapitola 5.3 nezahŕňa skutočné problémy ťažby nerastných surovín. Hluk, prašnosť, vibrácie nie sú prejavom ťažby nerastných surovín, je to predovšetkým doprava všetkých kategórií, pochopiteľne aj iné činnosti, ktoré nie sú z hľadiska týchto negatívnych dopadov spomínané.

Z 

A

Pripomienka bola akceptovaná. Prvá veta prvého odstavca kapitoly 5.3 bola odstránená. Druhá veta bola nahradená nasledovne: "Pri preukázaní škody spôsobenej banskou ťažobnou činnosťou bude mať pôvodca povinnosť kompenzovať dotknutých obyvateľov napr. v súvislosti s nadmerným hlukom, prašnosťou alebo vibráciami." Tieto možné negatívne dopady sú tu uvádzané iba ako príklady, nie zoznam všetkých dopadov. Druhý odstavec opatrenia bol doplnený o vetu: "Povoľovanie banskej a ťažobnej činnosti bude podliehať podmienke BAT - najlepším dostupným technológiám a technikám." Z druhej vety druhého odstavca bol odstránený výraz "podzemné splyňovanie uhlia". Z tretej vety druhého odstavca bolo odstránené "podzemných a povrchových" a "výrazne sa". Posledná veta opatrenia bola preformulovaná nasledovne: "Tento cieľ je v súlade s európskymi ako aj slovenskými klimatickými cieľmi a záväzkami."

83

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 5 Racionálne využívanie horninového prostredia, opatrenie 5.4 Sanovať najrizikovejšie opustené a uzavreté úložiská ťažobného odpadu Žiadame predkladateľa o vecné prehodnotenie textácie na str. 22 k danému opatreniu. Odôvodnenie: Opatrenie môže byť zaradené, pokiaľ budú zaradené aj sanácie záťaží spôsobených priemyselnou, vojenskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou. V tejto podobe považujeme uvedené opatrenie za neobjektívne.

Z 

A

Opatrenie bolo premenované na "5.4 Sanovať najrizikovejšie územia. Do opatrenia boli doplnené aj ostatné činnosti uvádzané v pripomienke.

84

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 6 Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov Odporúčame predkladateľovi preformulovať vetu na str. 24 „Na druhej strane, oblasťami s najväčším potenciálom pre dlhodobé znižovanie emisií sú sektory priemyslu, energetiky a dopravy, kde je doterajší vývoj kolísavý.“ Odôvodnenie: S uvedeným tvrdením (veta hovorí o sektoroch s možným potenciálom na zníženie), že trend znižovania emisií bol kolísavý, keďže emisie z dopravy od 90-tych rokov 20. storočia iba rastú. Naopak, priemyselné emisie a aj emisie z energetiky sa znižujú. Taktiež, sektor energetiky a priemyslu je súčasťou EÚ ETS a sektor dopravy nie, a teda ich priame porovnávanie je zavádzajúce. Odporúčame vetu preformulovať v zmysle, že sektory mimo EÚ ETS majú najväčší potenciál na znižovanie, následne aj energetika a priemysel.

O 

A

Veta bola upravená nasledovne: "Oblasťami s najväčším množstvom emisií sú energetika, priemysel a doprava, pričom ich objem sa znižuje len pomaly." 

85

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 6 Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov Vo vete „Pre zmiernenie tempa zmeny klímy je potrebné zavádzať mitigačné opatrenia zamerané na obmedzovanie množstva vypúšťaných skleníkových plynov do ovzdušia alebo zvyšovať záchyty uhlíka“ žiadame nahradiť slovo „alebo“ slovom „a“. Odôvodnenie: Uvedené opatrenia považujeme za komplementárne. Zároveň vo vete „Do roku 2030 sa očakáva otepľovanie v každom ročnom období.“ Žiadame nahradiť slovo „otepľovanie“ slovom „zvyšovanie priemerných teplôt“. Odôvodnenie: Uvedený pojem lepšie zodpovedá skutočnosti.

O 

A

Textácia bola upravená podľa pripomienky.

86

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 6 Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov Vo vete na str. 23 „Zavedú sa emisné zóny v mestách......“ žiadame bližšie špecifikovať spôsob, akým sa dosiahne zavedenie emisných zón v mestách. Odôvodnenie: Emisné/nízko emisné, resp. bez emisné zóny, majú v kompetencii samosprávy, štát má na zavádzanie emisných zón minimálny dosah.

O 

N

Presnejšia špecifikácia emisných zón v mestách je a bude riešená v sektorovej Stratégii ochrany ovzdušia a jej akčných plánoch.

87

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 9 Čisté ovzdušie, opatrenie 9.3 Podporovať efektívnejšie spaľovacie zariadenia Vo vete „ Zároveň budú vytvorené legislatívne a podporné mechanizmy na výmenu starších a menej energeticky efektívnych kotlov, ...“ žiadame nahradiť spojenie „menej energeticky efektívnych kotlov“ spojením „kotlov s nižšou energetickou účinnosťou“. Odôvodnenie: Navrhovaný termín považujeme v tomto kontexte za vhodnejší.

O 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

88

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 9 Čisté ovzdušie, opatrenie 9.4 Postupne utlmiť výrobu elektriny z uhlia Žiadame predkladateľa preformulovať, prípadne vypustiť, vetu „Obmedzením ťažby a spaľovania uhlia sa odstránia environmentálne škodlivé dotácie do hnedého uhlia.“, takto uvedená veta je logicky nesprávna. Odôvodnenie: Uvedená veta je logicky nesprávna z hľadiska postupnosti krokov, na čo sme viackrát predkladateľa upozorňovali počas pracovných stretnutí. Tvrdenie v časti 9.4 o útlme výroby z elektriny je nesprávne najmä s ohľadom na kauzalitu krokov štátu. Štátnym nástrojom v tejto súvislosti je zastaviť dotovanie výroby elektrickej energie z uhlia na základe všeobecného hospodárskeho záujmu. Tento krok potom následne môže znamenať, že súkromné subjekty či subjekty s majetkovou účasťou štátu, ťažiace uhlie či vyrábajúce elektrinu z neho, zastavia svoju činnosť alebo prehodnotia jej rozsah čím dôjde k útlmu. Ťažba uhlia na účely výroby tepla však uvedeným krokom štátu nemusí byť dotknutá, ak sa tak hore uvedené subjekty rozhodnú. Teda nie naopak ako to tvrdí predkladateľ v uvedenej časti.

Z 

A

Pripomienka bola akceptovaná. Veta bola odstránená.

89

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 9 Čisté ovzdušie, opatrenie 9.5 Zvýšiť podiel nízkoemisnej dopravy Odporúčame predkladateľovi preformulovať vetu „Vytvorí sa mechanizmus podpory nízkoemisnej dopravy založený na elektromobilite a palivách s minimálnym vplyvom na kvalitu ovzdušia“ a na ňu nadväzujúci odsek v zmysle doplnenia zmienky aj o iných módoch dopravy. Odôvodnenie: Opatrenie sa zameriava na prechod od áut s konvenčným pohonom na autá s iným druhom motorov, čo nemá vplyv napríklad na vznik kolón ani na prachové častice z prevádzky automobilov (trenie bŕzd, vírenie prachu, atď.). Odsek síce ďalej spomína aj iné módy dopravy, ale iba okrajovo. Súčasne odporúčame nahradiť slovo „elektromobilita“ slovným spojením „alternatívne palivá“. Jedná sa o zosúladenie terminológie v zmysle schváleného strategického dokumentu „Národný politický rámec pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami“.

O 

ČA

Pripomienka bola akceptovaná.
Veta bola preformulovaná v nasledovnom znení:
"Vytvorí sa mechanizmus podpory nízkoemisnej dopravy založený na elektromobilite a ďalších alternatívnych palivách s minimálnym vplyvom na kvalitu ovzdušia a zatraktívnia sa iné nízkoemisné formy dopravy."

90

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola 9, Čisté ovzdušie Odporúčame preformulovať, prípadne vypustiť, opatrenie: „Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, energetike ale aj v poľnohospodárstve a v potravinárstve.“ Odôvodnenie: Ide o duplicitné opatrenie, keďže povinnosť je legislatívne upravená a v súčasnosti nie je možné získať relevantné environmentálne povolenia (EIA, IPKZ) na prevádzky, ktoré nie sú zriadené v súlade s BAT technológiami

O 

A

Pripomienka bola akceptovaná.
Veta bola doplnená o "aj pre menšie zariadenia" za účelom zosúladenia vety v perexe s názvom opatrenia.

91

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola Inštitucionálny rámec Žiadame doplniť informáciu, že predkladaný materiál musí byť v súlade s inými strategickými materiálmi, a to najmä s pripravovanou Stratégiou územného rozvoja SR ako najdôležitejším strategickým materiálom SR (čo tiež znamená revíziu predloženého materiálu v prípade potreby po schválení spomínanej stratégie), taktiež s prijatou Stratégiou hospodárskej politiky do roku 2030 a schváleným Národným Investičným plánom do roku 2030 – pilotnou verziou. 

Z 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

92

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola Inštitucionálny rámec Žiadame predkladateľa o vypustenie Ministerstva hospodárstva SR z návrhu inštitucionálneho opatrenia „S Ministerstvom hospodárstva SR, Ministerstvom vnútra SR a Úradom pre verejné obstarávanie bude vytvorená účinná spolupráca pri efektívnom a povinnom uplatňovaní zeleného verejného obstarávania, ktorá umožní čo najlepší elektronický monitoring a vyhodnocovanie pokroku.“ Odôvodnenie: Ministerstvo hospodárstva SR nemá kompetencie v nastavovaní zeleného verejného obstarávania, tak ako iné rezorty je len obstarávateľom.

Z 

A

MH SR bolo z návrhu spolupráce vypustené.

93

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola Inštitucionálny rámec Žiadame predkladateľa o vypustenie návrhu inštitucionálneho opatrenia „V oblasti hodnotenia vplyvov energetiky na životné prostredie bude potrebné rozšíriť spoluprácu s Ministerstvom hospodárstva SR a kompetencie MŽP SR. Orgány MŽP SR by mali mať možnosť lepšej kontroly vplyvov energetiky na životné prostredie a nastavovať environmentálne kritériá pre energetické projekty.“ Odôvodnenie: Počas rokovaní pracovnej skupiny predkladateľ deklaroval nevstupovanie do kompetencií iných rezortov, ale daný návrh jasne hovorí o posilnení kompetencií MŽP SR v agende MH SR (energetiky). Nastavovanie environmentálnych kritérií rezortom životného prostredia chápeme, nie je ale zrejmé, aké iné kompetencie MŽP žiada. Vágna definícia „lepšej kontroly“ nie je dostatočná.

Z 

A

Z textu bolo vypustené slovo "kompetencie".

94

MHSR

K vlastnému materiálu, Kapitola Najväčšie výzvy životného prostredia SR Žiadame predkladateľa pri navrhovaní regulačných opatrení analyticky zdôvodniť potrebu a následne vyčísliť prínos regulácie. Odôvodnenie: Vo vete na str. 7, posledný odsek, stratégia poukazuje na nadpriemerne prísnu reguláciu v porovnaní s krajinami OECD. Zároveň však materiál v ďalších častiach a opatreniach navrhuje množstvo odporúčaní a opatrení, ktoré sú vyslovene regulačného charakteru, a teda zvyšujú regulačné zaťaženie podnikateľských subjektov, domácností, ale i samotnej verejnej správy.

Z 

A

Kapitola najväčšie výzvy bola prepracovaná tak, aby miera regulácie v životnom prostredí nevyznievala negatívne. Ak materiál zavádza nejakú reguláciu, vždy ju predchádza analytická časť, ktorá ju odôvodňuje. Vyčíslenie prínosov regulácie bude súčasťou implementácie (nové zákony, sektorové stratégie a pod.)

95

MHSR

K vlastnému materiálu, Vízia zdravého životného prostredia a udržateľného hospodárstva Navrhujeme preformulovať, prípadne vypustiť, vetu na str. 6 „Energetická náročnosť priemyslu Slovenska sa priblíži priemeru EÚ a do roku 2020 budú mať všetky druhy obnoviteľných zdrojov výroby energie vypracované a prijaté kritéria udržateľného využívania“. Odôvodnenie: Štruktúra priemyslu v SR je odlišná od krajín EÚ a najmä ich priemeru. Priemerné hodnoty nie sú opodstatnené a to najmä z dôvodu, že nerešpektujú špecifikáciu ekonomík a zovšeobecňujú fakty, či je ekonomika krajiny postavená na službách alebo priemysle (prípadne ťažkom priemysle). Dosiahnutie priemeru implicitne znamená zmenu priemyselnej štruktúry krajiny, pričom je SR jedna z najviac priemyselných krajín EÚ. Taktiež je to v protiklade so snahou Európskej komisie o reindustrializáciu hospodárstva celej EÚ. V druhej časti vety, ako opatrenie považujeme za stanovenie kritérií nad rámec EÚ legislatívy, čo môže mať negatívny dopad a ďalší rozvoj OZE. Kritéria trvalej udržateľnosti sú len pre biomasu, pri ostatných zdrojoch (vietor, slnko, ...) sa posudzuje ich dopad na životné prostredie, nie priamo trvalá udržateľnosť.

O 

ČA

Do textu bola doplnená informácia, aby bolo jasné, že sa bude jednať o priemer podľa jednotlivých sektorov priemyslu. Odlišnosť štruktúry priemyslu neneguje potrebu, aby sa Slovensko čo najviac priblížilo v energetickej náročnosti priemeru EÚ či už podľa jednotlivých sektorov alebo celkovo.

96

MHSR

K vlastnému materiálu, Vízia zdravého životného prostredia a udržateľného hospodárstva Navrhujeme preformulovať, prípadne vypustiť, vetu: „Pri geologickom prieskume a ťažbe nerastných surovín sa bude rešpektovať názor miestnych samospráv a občanov.“ Takto napísaná veta indikuje, že v súčasnosti nemá verejnosť možnosť ovplyvniť ťažbu. Máme za to, že spolupráca je už legislatívne zakotvená, nie je potrebné ju ďalej rozširovať. Odôvodnenie: Geologický výskum a prieskum poskytuje dôležité informácie o prostredí. K prírode patria aj geotopy, nielen biotopy, navyše geologické prostredie je determinujúce pre vývoj biotopov spolu s inými faktormi. Snaha o kontrolu nad rozhodovaním o geologických prácach v neprofesionálnej samosprávnej úrovni a „občanmi regiónov“ je neodborná v tejto problematike si vyžaduje profesionalizáciu – prítomnosť odborníka (geológ, geochemik, ložiskový geológ...), v samosprávnych orgánoch - napr. krajský/regionálny geológ.

Z 

A

Veta bola upravená nasledovne: "Pri geologickom prieskume a ťažbe nerastných surovín sa zohľadní názor miestnych samospráv a občanov v zmysle platnej legislatívy."

97

MHSR

K vlastnému materiálu, Vízia zdravého životného prostredia a udržateľného hospodárstva V bode Životné prostredie na Slovensku v roku 2030 ods. 2 odporúčame preformulovať spojenie „dobrý stav a potenciál vôd“ za „zvýši sa kvalita vôd“.

O 

N

Dobrý stav vôd predstavuje konkrétnejší a ustálenejší pojem, ako vyššia kvalita vody. Prijatím navrhovanej zmeny by sa zhoršila možnosť sledovania kvalitatívnych zmien vôd (konkrétne požiadavky pre jednotlivé pojmy sú vysvetlené tu https://www.enviroportal.sk/agendy/obcan/poziadavky-na-dosiahnutie-dobreho-stavu-vod).

98

MHSR

K vlastnému materiálu, všeobecne Predkladateľovi v celom dokumente absentuje širší analytický výstup k jednotlivým oblastiam, ktorý by podrobnejšie obsahoval zhodnotenie a opis súčasného stavu, pomenovanie problémov, dátové prepojenie a vyhodnotenie na dané tvrdenia s relevantnými odkazmi na čerpané dáta a s návrhom konkrétnejších východísk, na ktoré by sa SR mala zamerať vo forme rámcových opatrení. Príkladom môže byť napr. časť 4.1 „Zabezpečiť udržateľnú ťažbu dreva“, ktorá je len sumárom deklaratórnych výziev do budúcnosti bez pridanej hodnoty, či časť 2.5, posledný odsek týkajúci sa mestskej zelene. Takto je dokument možno vnímať len ako súbor výziev a cieľov do roku 2030 očakávanom zlepšení stavu, pričom absentuje hlbší rozmer jednak toho ako sa k týmto cieľom a konštatovaniam dopracovať a čím. Dokument je plný pojmov a slovných spojení, ktoré pre relevantné subjekty, ktorých sa týkajú, sú tieto pojmy nedostatočne vysvetlené. Napríklad v časti 4.1, druhý odsek, pojem prírode blízke hospodárenie neobsahuje kritéria aké musí hospodárenie spĺňať, aby sa za prírode blízke mohlo považovať. Taktiež absentuje ako budú lesníci motivovaní na prechod k takémuto hospodáreniu. Rovnako tak napr. v časti 7.1 absentuje bližšie vymedzenie pojmu zelené opatrenia. Spomenúť možno aj pojem rozčlenenie veľkých pozemkov na menšie v časti 8.1, ktorému chýba vysvetlenie v tomto kontexte a môže pôsobiť zmätočne, keďže jedným z veľkých problémov v poľnohospodárstve je práve rozdrobenosť vlastníctva poľnohospodárskych plôch a nerealizovaná komasácia. Dokumentu chýba komplexná časť venujúca sa napĺňaniu a tomu zodpovedajúcemu sledovaniu pokroku pri realizácie stratégie ako celku. Časť venujúca sa indikátorom je súborom množstva ukazovateľov, ktoré sú vhodnejšie skôr do akčných plánov. Absentujú želateľné pásma vývoja indikátorov, ktoré sa má stratégia realizáciou opatrení snažiť dosahovať. Dokumentu absentuje informácia o akčných plánoch, ich predkladaní, termínoch, a dobe realizácie. Žiadame uvedené doplniť. Celkovým časový harmonogram do roku 2030 by posilnil transparentnosť do budúcnosti a uvedené dátumy boli verejne kontrolovateľné.

Z 

A

Rozpor bol odstránený, konkrétne body pripomienky sú riešené v rámci iných pripomienok. Pojmy a slovné spojenia boli diskutované s vecnými odbormi ministerstva a členmi pracovných skupín. Napĺňanie a realizácia pokroku je nastavená v návrhu uznesenia vlády aj s jasným odpočtovaním.

Časť, ktorá sa venuje indikátorom bola pripravená so sekciou ministerstva životného prostredia, ktorá má v gescii napĺňanie cieľov OSN Agendy 2030 a monitorovanie indikátorov o oblasti životného prostredia. Indikátory tiež kontroloval aj Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, ktorý má v gescii implementáciu a napĺňanie cieľom Agendy 2030. Zástupcovia ÚPPVII boli členmi pracovných skupín prípravy Envirostratégie 2030.

Tam kde to bolo možné boli nastavené kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnoty indikátorov alebo cieľov. Napríklad: miera recyklácie komunálneho odpadu - 60%do roku 2030, miera skládkovania komunálneho odpadu - menej ako 25% do roku 2035; Zelené verejné obstarávanie - min. 70% celkovej hodnoty všetkých verejných obstarávaní - do roku 2030; Jadrová zóna národných parkov - Územia bez zásahov človeka - 50% celkovej rozlohy národného parku do roku 2025, 75% celkovej rozlohy národného parku do roku 2030 a pod. Tam kde to nebolo možné stanoviť presné hodnoty z dôvodu prebiehajúcich národných a medzinárodných negociácií, prebiehajúcich alebo pripravovaných analýz a pod., boli nastavené predovšetkým trendové smerovania alebo minimálne hodnoty.

Detaily implementácie sa budú riešiť dodatočne. Príkladom zákonov a čiastkových sektorových stratégií sú Nízkouhlíková stratégia do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, Stratégia ochrany ovzdušia, Aktualizácia Adaptačnej stratégia, novelizácia Zákona o ochrane prírody a krajiny, Zákona o odpadoch a pod., ktoré už sú prijaté, prebieha ich príprava alebo pripomienkovanie alebo budú v nadväznosti na Envirostratégiu 2030 pripravené a prijaté. V nich budú jednotlivé opatrenia Envirostratégie 2030 spracované do konkrétnych krokov a mikroopatrení a budú tiež kvantifikované. To samozrejme nie je možné spracovať v jednom dokumente t.j. Envirostratégii.

99

MKSR

Odoslané bez pripomienok

-

-

-

100

MOSR

Odoslané bez pripomienok

-

-

-

101

MPRVSR

K textu na str. 35, časť 10.5 Predchádzať tvorbe biologicky rozložiteľného a potravinového odpadu prvý odstavec: „Slovensko do roku 2030 obmedzí produkciu potravinového odpadu. Reštaurácie a supermarkety budú povinné potraviny ďalej využiť, napr. darovať charite nezávadné potraviny. Ak už nie sú potraviny vhodné na konzumáciu, budú ich môcť kompostovať, či energeticky alebo inak zhodnotiť. Podobne ako v iných krajinách EÚ, bude umožnené predávať takéto potraviny v osobitných zariadeniach.“ Zdôvodnenie: Súhlasíme so znížením potravinového odpadu a navrhujeme v obchodných reťazcoch potraviny, napr. nespotrebovaný chlieb ponúkať na kŕmne účely za zníženú cenu. 

O 

A

Pripomienka bola akceptovaná. Text bol doplnený k časti o potravinách nevhodných na konzumáciu (priorita by mala byť ďalšia distribúcia na spotrebu ľuďom), ale s výnimkou pre prikrmovanie voľne žijúcich zvierat.

102

MPRVSR

K textu str. 16, v bode 3.2 , doplniť 3. odstavec: Budú vysadené nové drevinové vetrolamy a protideflačné pásy z domácich druhov, čo zníži vodnú a veternú eróziu a vysychanie pôdy. Povinné tlmiace zelené pásy s prirodzenou brehovou vegetáciou okolo vodných tokov, zabraňujúce splachom z polí a drenážnych sústav do vôd, pomôžu zvýšiť podiel vody zadržanej v krajine a zároveň znížiť znečistenie vôd poľnohospodárskou činnosťou a riziko vodnej erózie. "Vytvoriť systém vodných plôch napr. jazierok a rybníkov, umožniť vznik riečnych meandrov s cieľom zabrániť odtoku vody a v lesoch budovať lesné cesty tak, aby po nich voda neunikala". Zdôvodnenie: Navrhujeme doplniť text s ohľadom na preukázanie spoločenskej zodpovednosti a príležitosti na elimináciu stavu.

Z 

A

Rozpor odstránený, MPRV SR netrvá na pripomienke

103

MPRVSR

1. V kapitole 3.3 na strane 17 v texte „Biele plochy tvorí poľnohospodárska pôda, ktorá neslúži pôvodnému účelu, na ktorej dlhšiu dobu absentovala poľnohospodárska činnosť, a zároveň spĺňa kritériá lesa. Právna úprava s takýmito územiami nepočíta.“ Navrhujeme vypustiť vetu „Právna úprava s takýmito územiami nepočíta.“ Odôvodnenie: Režim plôch, ktoré sú evidované v katastri ako poľnohospodárska pôda ale v skutočnosti sú porastené lesnými drevinami a „spĺňajú kritériá lesa“ t.j. sú spôsobilé na preradenie do lesných pozemkov upravuje zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to v §10 ods. 1 a ods. 2 písm. c) nasledovne : „Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy z vlastného podnetu alebo na žiadosť vlastníka alebo užívateľa rozhodne o zmene druhu pozemku, ak je pochybnosť o tom, či pozemok je alebo nie je poľnohospodárskou pôdou. Predmetom rozhodovania podľa ods. 1 sú pozemky, ktoré ... sú dlhodobo zalesnené a a sú vhodné na preradenie do lesných pozemkov...“. Vysporiadavanie takýchto „bielych plôch“ v praxi komplikujú okrem zložitých vlastníckych vzťahov a neochoty vlastníkov predovšetkým nedostatok finančných prostriedkov na vyhotovenie geometrických plánov. Závažný problém vyžadujúci systémové riešenia predstavujú plochy poľnohospodárskej pôdy porastené samonáletom drevín, ktoré nespĺňajú kritériá lesa.

O 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

104

MPRVSR

Časť materiálu „2.1. Zastaviť stratu biodiverzity“ (str. 11) V prvom odseku, prvej vete, žiadame slová: „Ľudské vplyvy, spôsobujúce stratu biodiverzity, sa znížia...“ nahradiť slovami: „Vytvoria sa podmienky pre minimalizovanie negatívnych vplyvov antropogénnej činnosti, vrátane dopadov klimatickej zmeny, spôsobujúcich znižovanie biologickej rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov a stratu biotopov...“. Odôvodnenie: Predkladateľ konštatuje, že sa znížia ľudské vplyvy na biodiverzitu, čo je však veľmi deklaratórne konštatovanie, pričom nie je zrejmé, z akých zdrojov hovoriacich o „znížení ľudských vplyvov na biodiverzitu“ predkladateľ vychádza. Je zrejmé, že je potrebné vytvoriť podmienky - právne, ekonomické, inštitucionálne, organizačné, v dôsledku uplatňovania ktorých dôjde k znižovaniu negatívneho pôsobenia antropogénnej činnosti na biologickú rôznorodosť. Za veľmi dôležité považujeme zakomponovanie klimatickej zmeny, ako jedného z najnegatívnejšie pôsobiacich faktorov na stav biologickej rôznorodosti.

Z 

A

Doplnený text: "Ľudské vplyvy, spôsobujúce stratu biodiverzity vrátane zmeny klímy, sa znížia vytvorením a uplatňovaním právnych, ekonomických, inštitucionálnych a organizačných podmienkok a zlepší sa vymožiteľnosť práva v oblasti ochrany prírody."

105

MPRVSR

Časť materiálu „2.1. Zastaviť stratu biodiverzity“ (str. 11) V prvom odseku, v posledných dvoch vetách žiadame slová: „Dopracujú a schvália sa programy starostlivosti pre chránené územia, ktoré budú obsahovať merateľné ciele zlepšenia ich stavu a konkrétne opatrenia. Východiskom pre ich tvorbu a realizáciu budú platné medzinárodné a národné záväzky a štandardy, pričom budú prioritizované na základe odborných kritérií so zohľadnením princípov hodnoty za peniaze.“ nahradiť slovami: „Pre chránené územia, ktoré sú v súčasnej dobe vyhlásené a nemajú vypracované programy starostlivosti o chránené územia, sa zabezpečí ich vypracovanie a schválenie najneskôr do konca roku 2020 a vytvorí sa tým systém náležitej starostlivosti podľa dokumentov ochrany prírody s jednoznačne stanovenými merateľnými cieľmi, opatreniami, finančným zabezpečením a zodpovednosťou za realizáciu opatrení na zachovanie a zlepšenie ich stavu. Východiskom pre ich tvorbu a realizáciu bude predovšetkým ich stav, záväzky Slovenskej republiky v rámci medzinárodných zoskupení zameraných na ochranu prírody a životného prostredia. Budú priorizované na základe odborných kritérií so zohľadnením princípov hodnoty za peniaze.“ Odôvodnenie: Z hľadiska dosiahnutia zachovania a zlepšenia stavu ochrany predmetu ochrany je nevyhnutné, aby sa táto činnosť riešila na základe jednoznačne stanovených cieľov ochrany a opatrení, ktoré k ich dosiahnutiu budú viesť. V súčasnej dobe je na Slovensku vypracovaných a schválených programov starostlivosti o chránené územia len pre veľmi malý počet chránených území (takmer zanedbané percento), čo umožňuje uplatňovanie mnohokrát kontroverzných požiadaviek založených na pocitoch alebo dohadoch vybraných osôb, resp. skupín bez objektivizovania potreby realizácie nimi požadovaných opatrení. Ak environmentálna stratégia definuje zachovanie a zlepšenie stavu ochrany predmetu ochrany, tento cieľ nemožno dosiahnuť inak, ako urýchleným dopracovaním absentujúcich programov starostlivosti o chránené územia s definovaním merateľných cieľov, konkrétnych opatrení a vyčíslením finančnej náročnosti týchto opatrení, ako aj ich zdrojového krytia, pričom termín do konca roku 2020 považujeme z hľadiska dosiahnutia uvedeného zámeru za odpovedajúci.

Z 

A

Rozpor odstráínený. Boli doplnené vety: "Zonácia národných parkov sa zrealizuje do roku 2024 spolu s ich prehodnotením. Programy starostlivosti budú aktualizované a vypracovávané v nadväznosti na prehodnotenie chránených území a budú spracované najneskôr do roku 2024."

106

MPRVSR

Časť materiálu „2.1. Zastaviť stratu biodiverzity“ (str. 12) V druhom odseku žiadame slová: „Starostlivosť o tieto ekosystémy budú vykonávať organizácie ochrany prírody, alebo samotní vlastníci a užívatelia pozemkov formou zmluvnej starostlivosti“ nahradiť slovami: „Starostlivosť o tieto ekosystémy sa bude zabezpečovať v súlade s dokumentami ochrany prírody v úzkej súčinnosti štátnej organizácie ochrany prírody a vlastníkov, správcov a užívateľov pozemkov predovšetkým formou zmluvnej starostlivosti.“. Odôvodnenie: Realizácia opatrení starostlivosti o chránené územia je potrebné zabezpečovať jednoznačne definovanými opatreniami v zmysle programov starostlivosti o chránené územia. Zabezpečovanie realizácie opatrení subjektami bez akéhokoľvek právneho vzťahu k týmto pozemkom a teda vylúčenie vlastníkov, správcov a užívateľov pozemkov z ochrany formou zmluvnej ochrany založenej na vytvorení a uplatňovaní vhodných ekonomických nástrojov považujeme za najväčší nedostatok v zabezpečovaní adekvátnej ochrany. To zároveň súvisí aj s možnosťou zachovania tradičných foriem obhospodarovania a stabilizácie rozvoja vidieka na Slovensku. 

Z 

A

Rozpor odstránený na rozporových konaniach. Celá veta znie: "Starostlivosť o tieto ekosystémy sa bude zabezpečovať v súlade s dokumentami ochrany prírody v úzkej súčinnosti štátnej organizácie ochrany prírody a vlastníkov, správcov a užívateľov pozemkov predovšetkým formou zmluvnej starostlivosti a to spôsobom neškodiacim biodiverzite podľa špecifických podmienok stanovených v príslušných dokumentoch."

107

MPRVSR

Časť materiálu „2.1. Zastaviť stratu biodiverzity“ (str. 12) V poslednom odseku žiadame slová: „Vykonávanie poľovnej činnosti bude v chránených územiach rešpektovať tak právne normy, ako aj potreby druhov a biotopov, ktoré sú predmetom ochrany, a bude špecifikované v jednotlivých dokumentoch starostlivosti o chránené územia. Pri určovaní lovu zveri budú aj vo voľnej krajine zohľadňované potreby ochrany prírody. Poľovnícke a rybárske využívanie ubúdajúcich, zraniteľných a sťahovavých druhov zveri a rýb bude ďalej regulované v súlade s medzinárodnými záväzkami SR.“ nahradiť slovami: „Vykonávanie činností súvisiacich s využívaním biotickej zložky životného prostredia bude v chránených územiach realizované v súlade s požiadavkami na ochranu a potrebami zachovania druhov a biotopov, ktoré sú predmetom ochrany. Požiadavky ochrany budú jednoznačne špecifikované v programoch starostlivosti o chránené územia. Antropogénne využívanie ubúdajúcich, zraniteľných a sťahovavých druhov chránených živočíchov bude zabezpečované v súlade s medzinárodnými záväzkami SR.“. Odôvodnenie: Vykonávanie práva poľovníctva rešpektuje všetky právne normy a to nielen v chránených územiach aj mimo nich, preto nie je potrebné to tu uvádzať. Pôvodné znenie textu navodzovalo dojem, ako by poľovníctvo bolo vykonávané v chránených územiach protiprávne. Realizuje sa prioritne podľa zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rešpektuje aj všetky obmedzenia vyplývajúce z iných právnych predpisov, vrátane tých na úseku ochrany prírody. Považujeme za potrebné zdôrazniť, že poľovníctvo je a aj naďalej by malo byť dôležitým nástrojom k realizácii opatrení na ochranu prírody a biodiverzity (napr. v oblasti odstraňovania inváznych druhov živočíchov, ktoré sú zverou, reguláciou stavov raticovej zveri prispieva k zníženiu poškodenia lesných porastov a to aj v chránených územiach atď.). V týchto intenciách je potrebné chápať súčasné poľovníctvo. Predkladateľ materiálu sa tendenčne zameriava na oblasť poľovníctva a čiastočne aj rybárstva, pričom práve tieto oblasti ľudskej činnosti môžu prispieť k realizácii potrebných opatrení ochrany prírody.

Z 

A

Rozpor odstránený. Prvá veta bola zmenená na "Vykonávanie poľovnej a inej činnosti bude rešpektovať potreby chránených druhov a biotopov. Využívanie ubúdajúcich, zraniteľných a sťahovavých druhov chránených živočíchov bude zabezpečované v súlade s medzinárodnými záväzkami SR."

108

MPRVSR

Časť materiálu „2.1. Zastaviť stratu biodiverzity“ (str. 12) V druhom odseku žiadame slová: „Starostlivosť o tieto ekosystémy budú vykonávať organizácie ochrany prírody, alebo samotní vlastníci a užívatelia pozemkov formou zmluvnej starostlivosti“ nahradiť slovami: „Starostlivosť o tieto ekosystémy sa bude zabezpečovať v súlade s dokumentami ochrany prírody v úzkej súčinnosti štátnej organizácie ochrany prírody a vlastníkov, správcov a užívateľov pozemkov predovšetkým formou zmluvnej starostlivosti.“. Odôvodnenie: Realizácia opatrení starostlivosti o chránené územia je potrebné zabezpečovať jednoznačne definovanými opatreniami v zmysle programov starostlivosti o chránené územia. Zabezpečovanie realizácie opatrení subjektami bez akéhokoľvek právneho vzťahu k týmto pozemkom a teda vylúčenie vlastníkov, správcov a užívateľov pozemkov z ochrany formou zmluvnej ochrany založenej na vytvorení a uplatňovaní vhodných ekonomických nástrojov považujeme za najväčší nedostatok v zabezpečovaní adekvátnej ochrany. To zároveň súvisí aj s možnosťou zachovania tradičných foriem obhospodarovania a stabilizácie rozvoja vidieka na Slovensku.

Z 

A

Rozpor odstránený. Aktualizovaná formulácia: "Starostlivosť o tieto ekosystémy sa bude zabezpečovať v súlade s dokumentami ochrany prírody v úzkej súčinnosti štátnej organizácie ochrany prírody a vlastníkov, správcov a užívateľov pozemkov predovšetkým formou zmluvnej starostlivosti a to spôsobom neškodiacim biodiverzite podľa špecifických podmienok stanovených v príslušných dokumentoch."

109

MPRVSR

časť materiálu „2.1. Zastaviť stratu biodiverzity“ (str. 12) V treťom odseku, prvej a druhej vete žiadame doplniť slová „vlastníkmi, správcami a užívateľmi“ vo väzbe na uskutočňovanie výskumu, aktualizácie červených zoznamov a návrhu opatrení na záchranu ohrozených druhov, ako aj vo väzbe na aktivity súvisiace s inváznymi druhmi. Odôvodnenie: Vykonávanie akýchkoľvek aktivít, vrátane aktivít uvedených v tejto časti materiálu, bez súčinnosti s osobami, ktoré majú právny vzťah k dotknutým pozemkom, nevytvára predpoklad pre dosiahnutie odpovedajúcej ochrany prírody na Slovensku.

Z 

A

Za uvedenú vetu bolo pridané: "Výskum bude vykonávaný v súčinnosti s vlastníkmi, správcami a užívateľmi pozemkov."

110

MPRVSR

časť materiálu „2.1. Zastaviť stratu biodiverzity“ (str. 12) V treťom odseku, v predposlednej vete sa za slová: „...a odstraňovanie inváznych nepôvodných druhov“ dopĺňa čiarka a slová: „... ak je to potrebné a opodstatnené“. Odôvodnenie: Aj Európska únia nepredpokladá všade úplné odstraňovanie inváznych druhov, ale hodnotí ich opodstatnenosť a únosnosť vo vzťahu k ich dopadom, čo znamená v opodstatnených prípadoch len ich „elimináciu“ a nie „eradikáciu“. 

Z 

A

Do vety bolo doplnené  "ak je to opodstatnené".

111

MPRVSR

Časť materiálu „2.2. Zreformovať štátne inštitúcie ochrany prírody“ (str. 12) V prvom odseku žiadame vypustiť slová: „Kompetencie štátnych organizácií v chránených územiach, najmä v národných parkoch, budú integrované pod gesciou MŽP SR.“ Odôvodnenie: Kompetencie štátnych organizácií sú jednoznačne definované osobitnými zákonmi, vrátane kompetencií ŠOP SR, resp. organizácií v pôsobnosti rezortu životného prostredia. Prechod akejkoľvek správy územia na ŠOP SR (resp. na organizáciu pod gesciou MŽP SR) uvádza jednostranne rezort životného prostredia SR bez akejkoľvek diskusie a komunikácie s dotknutými rezortami, pričom rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aj v rámci prípravy Stratégie Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 nesúhlasil s takýmto prístupom. Z požiadavky premietnutej do Stratégie Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 samotným rezortom životného prostredia SR, do popredia vystupuje skôr snaha zabezpečiť odôvodnenie opodstatnenosti niektorých subjektov (ŠOP SR) ako optimalizácia správy územia. Navrhovaným spôsobom prevodu správy na ŠOP SR v chránených územiach, bez dôsledného prehodnotenia a zvolenia optimálneho systému, by nedošlo k žiadnej pozitívnej zmene, pretože všetci správcovia bez rozdielu ich príslušnosti k jednotlivým rezortom musia zabezpečovať riadnu starostlivosť o pozemky v intenciách všeobecne záväzných právnych predpisov a to všetkých, bez rozdielu. (Viď. pripomienka č. 7 a odôvodnenie k nej). Súčasne zdôrazňujeme, že táto časť materiálu má názov „Zreformovať štátne inštitúcie ochrany prírody“ a nie „Zreformovať subjekty vykonávajúce správu pozemkov v chránených územiach“.

Z 

A

Rozpor odstránený na rozporových konaniach. Nová formulácia znie: "Pre efektívne fungovanie a riadenie národných parkov ako aj iných chránených území je optimálna ich integrovaná správa."

112

MPRVSR

Časť materiálu „2.2. Zreformovať štátne inštitúcie ochrany prírody“ (str. 12) V poslednom odseku žiadame v prvej vete za slová: „...udržateľný systém financovania chránených území.“ vložiť slová: „...s alokáciou potrebných zdrojov na zabezpečenie plnení opatrení vyplývajúcich z programov starostlivosti o chránené územia a zdrojov potrebných na plnenie záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k obmedzovaniu vlastníckych a užívateľských práv k pozemkom v chránených územiach.“ Odôvodnenie: V tejto časti materiálu sa predkladateľ sústreďuje na vytvorenie podmienok existencie ŠOP SR, jej finančného zabezpečenia, personálneho dobudovania, ako aj odôvodnenia opodstatnenosti tým, že požaduje prechod kompetencie správy pozemkov vo vlastníctve štátu na organizáciu v pôsobnosti rezortu životného prostredia. V celom kontexte materiálu však absentuje nevyhnutnosť vytvorenia a zabezpečenia finančného rámca realizácie opatrení vyplývajúcich z dokumentácie ochrany prírody, čo považujeme za kľúčové. Vychádzajúc z reálnej praxe, rezort životného prostredia SR sa snaží ekonomické zabezpečenie riešiť zo zdrojov, na ktoré neexistuje právny nárok, čo je zo strednodobého a dlhodobého hľadiska neúnosné a nesystémové. Z uvedených dôvodov žiadame doplniť vyššie uvedený text.

Z 

A

Do textu bolo vložené "...udržateľný systém financovania organizácií ochrany prírody, primárne z inovatívnych zdrojov a štátneho rozpočtu".

113

MPRVSR

Časť materiálu „2.2. Zreformovať štátne inštitúcie ochrany prírody“ (str. 12) V prvom odseku poslednú vetu navrhujeme vypustiť. Odôvodnenie: Inštitút stráží je prežitý, formálny a neefektívny. Takýto strategický materiál by mal zdôrazniť jednoznačnú potrebu vytvorenia profesionálnej prírodnej polície ako zložky Policajného zboru.

Z 

A

Upravené znenie: "Zefektívni a prepojí sa stráž prírody, lesná, rybárska a poľovnícka stráž a iné a budú spolupracovať s Policajným zborom SR. Detaily prepojenia a kompetencie integrovanej stráže sa zvážia pri realizácii opatrenia."

114

MPRVSR

Časť materiálu „2.3. Zjednodušiť systém a dodržiavať bezzásahovosť v najvyššom stupni ochrany“ (str. 13) V druhom odseku navrhujeme vypustiť poslednú vetu. Odôvodnenie: Aj napriek tomu, že predkladateľ má v tejto časti materiálu na mysli bezzásahové územia bez potreby aktívnej starostlivosti, sme toho názoru, že logická koncentrácia napr. raticovej zveri do bezzásahových území si vyžiada prijatie potrebných primeraných opatrení s cieľom zabrániť poškodzovaniu lesných porastov – samotného predmetu ochrany. Rovnako okrem vzdelávacích a výskumných aktivít bude potrebné pamätať aj napr. na opatrenia súvisiace s chorobami zveri (veterinárne opatrenia), opatrenia so zabezpečením bezpečnosti a pod.

Z 

A

Rozpor odstránený.

115

MPRVSR

Časť materiálu „2.3. Zjednodušiť systém a dodržiavať bezzásahovosť v najvyššom stupni ochrany“ (str. 13) V poslednom odseku žiadame vypustiť slová: „...ako aj kompetenčnou delimitáciou v prípade štátnych pozemkov. Zároveň budú v chránených územiach a v ich ochranných pásmach uprednostňované záujmy ochrany prírody pred ťažbou dreva, nerastných surovín, výkonom práva poľovníctva, výstavbou a inými záujmami.“. Odôvodnenie: Predkladateľ v tejto časti Stratégie Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 požaduje vyriešenie vlastníckych vzťahov k pozemkom v chránených územiach. Zároveň však do tejto kategórie zakomponoval aj „kompetenčnú delimitáciu v prípade štátnych pozemkov“, čo jednoznačne nemožno považovať za riešenie vlastníckych vzťahov, nakoľko vlastníctvo Slovenskej republiky zostáva zachované. Táto požiadavka poukazuje na nedostatočnú dôslednosť predkladateľa materiálu vo vzťahu k problematike vlastníctva a správy pozemkov vo vlastníctve štátu. Zároveň podotýkame, že ochrana prírody, podobne ako mnohé iné aktivity, sú zabezpečované z osobitných zákonov vo verejnom záujme. Z uvedeného dôvodu považujeme vypustiť poslednú vetu. Ochrana prírody nie je nikde a ničím definovaná ako verejný záujem nad ostatnými verejnými záujmami. Zásadne odmietame, aby bolo poľovníctvo zaradené medzi činnosti negatívne ovplyvňujúce prírodu a chránené územia. Je to predsudok, ktorého sa je potrebné zbaviť! Poľovníctvo je potrebné začať vnímať ako jeden z prostriedkov aktívnej ochrany prírody. Autori tu neuvádzajú, akým spôsobom podľa nich poľovníctvo ohrozuje záujmy ochrany prírody. Odporúčame, aby sa autori materiálu oboznámili s platnou Koncepciou rozvoja poľovníctva v SR, ktorá bola schválená uznesením vlády SR č. 548/2017 z 29.11.2017 (ale aj s platným Národným lesníckym programom a jeho akčným plánom a ďalšími platnými strategickými dokumentami v oblasti lesného hospodárstva a spracovania dreva).

Z 

A

Rozpor odstránený na rozporových konaniach. Nová formulácia odstavca znie: "Z dlhodobého hľadiska je nevyhnutné vyriešiť aj vlastnícke vzťahy v chránených územiach a postupne čo najviac z nich previesť do vlastníctva a správy štátu prostredníctvom zámen, výkupov a dlhodobých prenájmov, alebo zmluvnou starostlivosťou a ak to bude vhodné aj kompetenčnou delimitáciou v prípade štátnych pozemkov."

116

MPRVSR

Časť materiálu „2.3. Zjednodušiť systém a dodržiavať bezzásahovosť v najvyššom stupni ochrany“ (str. 13) V prvom odseku, v šiestej vete sa za slová: „Do roku 2030 bude s cieľom účinnej ochrany prírody celá sústava chránených území prehodnotená za účastí všetkých zainteresovaných subjektov a na základe najlepšej praxe, kritérií IUCN a lokálnych potrieb.“ dopĺňajú slová (veta): „V prípade národných parkov sa prehodnotenie zabezpečí najneskôr do roku 2025.“. Odôvodnenie: V inej časti materiálu predkladateľ deklaruje, že výmera územia bez zásahov človeka v národných parkoch do roku 2025 dosiahne 50 % celkovej rozlohy každého národného parku a 75 % tejto rozlohy do roku 2030. Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodu, že národné parky na Slovensku a ich územie nebolo vylišované spôsobom umožňujúcim takéto paušálne uplatňovanie bezzásahovosti od „zeleného stola“ je nevyhnutné, aby k prehodnoteniu národných parkov podľa kritérií k prideľovaniu manažmentových kategórií chránených území podľa IUCN a uplatňovaniu manažmentových opatrení odpovedajúcich medzinárodným kritériám IUCN došlo najneskôr do roku 2025.

Z 

A

Rozpor odstránený. Do textu bola doplnená veta o prehodnotení národných parkov najneskôr do roku 2024.

117

MPRVSR

Časť materiálu „2.3. Zjednodušiť systém a dodržiavať bezzásahovosť v najvyššom stupni ochrany“ (str. 13) V treťom odseku sa prvá veta: „Národné parky budú čo najviac zjednotené s kritériami IUCN pre manažmentovú kategóriu národný park.“ nahrádza vetou: „Národné parky a ich územné vymedzenie bude prehodnotené a upravené v súlade s kritériami IUCN pre manažmentovú kategóriu národný park.“ V treťom odseku sa v druhej vete na konci vety za čiarkou vypúšťajú sa slová: „v ktorom bude možné realizovať aktívnu ochranu“. Odôvodnenie: Uplatňovanie bezzásahovosti, vyplývajúce okrem iného aj z kritérií IUCN pre manažmentovú kategóriu národný park, je možné len na základe dôsledného prehodnotenia území súčasných národných parkov na Slovensku. Prehodnotenie na úrovni deklarovanej predkladateľom spôsobom „čo najviac“ považujeme za neprípustné. Aktívna ochrana v ochrannom pásme nie je „možná“, ale nevyhnutná. 

Z 

A

Prvá veta akceptovaná. Text druhej polovice bol preformulovaný na "Územie národných parkov okolo bezzásahových zón bude slúžiť ako ochranné pásmo."

118

MPRVSR

Časť materiálu „2.4. Ohodnotiť a udržateľne využívať ekosystémové služby“ (str. 13) K prvému odseku uvádzame nasledovné: Chýbajú jasne definované opatrenia smerujúce k lepšiemu zhodnocovaniu ekosystémových služieb a ich realizácii na trhu. Nemal by byť uvedený len zámer vytvorenia komplexného systému hodnotenia ekosystémových služieb, ale aj systém platieb za tieto poskytované služby (štát, trh). Odôvodnenie Podľa § 2 písm. f) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, mimoprodukčnými funkciami lesov sú ekologické funkcie, ktorými sú pôdoochranná, vodohospodárska a klimatická funkcia a spoločenské funkcie, ktorými sú najmä zdravotná, kultúrna, výchovná, rekreačná, prírodoochranná a vodoochranná funkcia. Výsledkom týchto funkcií by mali byť produkty a služby ako napríklad: kvalitná voda, úrodná pôda, kvalitný vzduch, príležitosť na rekreáciu, a pod. Úžitky, účinky a vplyvy mimoprodukčných funkcií lesov sú verejné statky, ktoré majú spravidla charakter združenej spotreby, nevylúčiteľnosti a nerivality v spotrebe. Preto je ťažko očakávať pre takéto statky a služby vznik a reálnu existenciu trhov. Úžitky, účinky a vplyvy mimoprodukčných funkcií lesov nech sú ocenené akoukoľvek metódou, nemôžu byť uplatnené a akceptované ako trhová veličina pokiaľ nie je ich úžitková hodnota konfrontovaná preferenciami spotrebiteľov v podmienkach trhu. Tovar ako produkt a služba nech predstavuje akúkoľvek časť mimoprodukčných funkcií lesov, by sa mali stať prostriedkom a zdrojom, ktorým sa lesnému hospodárstvu vráti aspoň časť celospoločenských úžitkov, ktoré nie sú zahrnuté v cene dreva. Celkové hodnoty efektov mimoprodukčných funkcií lesov podľa hospodárskych súborov lesných typov za rubnú dobu v eurách na jeden hektár lesného pozemku sú uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. V uvedenej prílohe sú zahrnuté hodnoty mimoprodukčných funkcií lesov s najväčším efektom. Sú to funkcie pôdoochranná, vodohospodárska, vodoochranná a rekreačná. Sú to funkcie, ktoré sú funkciami prevládajúcimi najmä v lesoch ochranných a osobitného určenia, ktoré sú často súčasťou chránených území. Nedostatočné ekonomické krytie spoločenskej objednávky na zabezpečovanie neobchodovaných účinkov, úžitkov a vplyvov mimoprodukčných funkcií lesov je aj jedným z najväčších aktuálnych problémov lesníctva v rámci celej Európskej únie. Zatiaľ čo spoločenská objednávka na produkciu dreva je ekonomicky stimulovaná trhom, spoločenská objednávka na využívanie ostatných funkcií (netrhového charakteru) nie je ekonomicky dostatočne zabezpečená (stimulovaná).

Z 

A

Rozpor odstránený na rozporových konaniach. Do odseku bola doplnená veta: "Platby za ekosystémové služby vytvoria dostatočnú motiváciu na ich zachovávanie." Platby za ekosystémové služby v súčasnosti na Slovensku realizuje samotné MPRV SR prostredníctvom agro-environmentálnych schém. Už teraz teda predstavujú relatívne veľkú položku verejných financií. MŽP SR si v stratégii stanovuje ohodnotenie ekosystémových služieb. 

119

MPRVSR

Časť materiálu „3.3. Vytvoriť podmienky na doriešenie statusu bielych plôch“ (str. 17) V uvedenom odseku sa slová: „Do roku 2030 budú vytvorené podmienky pre doriešenie statusu tzv. bielych plôch, tak aby vlastník pozemku uviedol pozemok do stavu v súlade s katastrom. Biele plochy tvorí poľnohospodárska pôda, ktorá neslúži pôvodnému účelu, na ktorej dlhšiu dobu absentovala poľnohospodárska činnosť, a zároveň spĺňa kritériá lesa. Právna úprava s takýmito územiami nepočíta. Preto je potrebné odstrániť nezrovnalosti v kartografickom ohraničení takýchto pozemkov a v ich evidencii. Na bielych plochách sa v súčinnosti s vlastníkmi, užívateľmi alebo správcami pozemkov nastaví taký manažment a obhospodarovanie, ktoré sú pre danú plochu najvhodnejšie, a do budúcna sa vytvoria preventívne nástroje na zabránenie vzniku takýchto plôch.“ nahrádzajú slovami: „Do roku 2030 budú vytvorené podmienky pre doriešenie statusu tzv. bielych plôch tak, aby vlastník pozemku uviedol druh pozemok do stavu v súlade s druhom pozemku vedenom registri „C“ katastra nehnuteľností. Biele plochy tvorí poľnohospodárska pôda, ktorá neslúži pôvodnému účelu, na ktorej dlhšiu dobu absentovala poľnohospodárska činnosť, a sú zároveň porastené stromovitými, krovitými drevinami alebo ich zmesami. Je potrebné odstrániť nezrovnalosti v ich evidencii a spôsobe využívania.“ Odôvodnenie: Požadovanou úpravou sa odstraňujú so znenia tejto časti odporujúce si požiadavky. Upresňuje sa, že cieľom je vykonanie opatrení, v dôsledku ktorých sa zosúladí reálny stav druhu pozemkov s druhom pozemku, v akom sú jednotlivé parcely vedené v registri „C“ KN, pretože záväznosť druhu pozemku je podľa registra „C“ KN. Zároveň sa upresňuje charakteristika bielej plochy a vypúšťajú sa slová „spĺňa kritériá lesa“, pretože kritériá „lesa“ spĺňajú porasty stromovitých, krovitých drevín a ich zmesi na lesných pozemkoch (§ 2 zákona o lesoch) a biele plochy sa vôbec netýkajú pozemkov, vedených v registri „C“ KN v druhu pozemku lesný pozemok. Posledná veta sa vypúšťa, je kontraproduktívna k požiadavke predkladateľa v úvode tejto časti. 

Z 

A

Rozpor odstránený. Nová dohodnutá formulácia je: „Do roku 2030 budú vytvorené podmienky pre doriešenie statusu tzv. bielych plôch tak, aby sa zosúladil druh pozemku vedený v katastri nehnuteľností so skutočným stavom pozemku, alebo sa spôsob užívania pozemku zosúladil s druhom pozemku vedenom v katastri nehnuteľností. Biele plochy tvorí poľnohospodárska pôda, ktorá neslúži pôvodnému účelu, na ktorej dlhšiu dobu absentovala poľnohospodárska činnosť, a ktoré sú zároveň porastené stromovitými, krovitými drevinami alebo ich zmesami spĺňajúcimi kritériá lesa. Je potrebné odstrániť nezrovnalosti v ich evidencii a spôsobe využívania. Na bielych plochách sa v súčinnosti s vlastníkmi, užívateľmi alebo správcami pozemkov nastaví taký manažment a obhospodarovanie, ktoré sú pre danú plochu najvhodnejšie, a do budúcna sa vytvoria preventívne nástroje na zabránenie vzniku takýchto plôch.“

120

MPRVSR

Časť materiálu „4. Rovnováha všetkých funkcií lesa“ (str. 18) Názov tejto časti Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 nezodpovedá jej obsahu. Odôvodnenie: Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, program starostlivosti o lesy je nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch; nie je nástrojom na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ani určenie obhospodarovateľov lesa. Znamená to, že dodržiavanie opatrení uvedených v programe starostlivosti o lesy (vrátane predpísanej plánovanej úmyselnej obnovnej a výchovnej ťažby) je predpokladom trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. V Slovenskej republike je povinnosťou hospodáriť podľa programu starostlivosti o lesy, ktorý vyhotovuje odborne spôsobilá osoba. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, trvalo udržateľným hospodárením v lesoch je hospodárenie v lesoch takým spôsobom a v takom rozsahu, aby sa zachovala ich biologická diverzita, odolnosť, produkčná a obnovná schopnosť, životnosť a schopnosť plniť (všetky) funkcie lesov. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, funkciami lesov sú úžitky, účinky a vplyvy, ktoré poskytujú lesy ako zložka prírodného prostredia a objekt hospodárskeho využívania. Členia sa na mimoprodukčné funkcie a na produkčné funkcie, pričom mimoprodukčnými funkciami lesov sú ekologické funkcie, ktorými sú pôdoochranná, vodohospodárska a klimatická funkcia a spoločenské funkcie, ktorými sú najmä zdravotná, kultúrna, výchovná, rekreačná, prírodoochranná a vodoochranná funkcia a produkčnými funkciami lesov sú funkcie, ktorých výsledkom sú úžitky z lesov spravidla materiálovej povahy. Znamená to, že ak sa hospodári v lesov podľa programu starostlivosti o lesy je zabezpečená rovnováha všetkých funkcií lesa. 

Z 

A

Rozpor odstránený. Názov bol zmenený nasledovne: "Plnenie finkcií lesov"

Prvý odsek bol zmenený nasledovne:
"Lesy majú zásadný vplyv pri zadržiavaní vody v krajine, predchádzaní erózii, ochrane pôdy, udržiavaní čistoty vzduchu a ochrane biodiverzity. Okrem toho vytvárajú priestor pre cestovný ruch, rekreáciu a zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. Funkciami lesov sú úžitky, účinky a vplyvy, ktoré poskytujú lesy, pričom produkčnými funkciami lesov sú funkcie, ktorých výsledkom sú úžitky z lesov spravidla materiálovej povahy. Mimoprodukčnými funkciami lesov sú pôdoochranná, vodohospodárska a klimatická funkcia a spoločenské funkcie, ktorými sú najmä zdravotná, kultúrna, výchovná, rekreačná, prírodoochranná a vodoochranná funkcia. Tieto funkcie lesa by nemali byť podradené produkčnej funkcii, ktorá je historicky spojená najmä s produkciou dreva, ale musia byť na rovnakej úrovni. V posledných rokoch sa zvyšuje povedomie aj o význame funkcií lesa, ktoré neprinášajú priamu finančnú hodnotu, majú však zásadný význam pre človeka a životné prostredie."

121

MPRVSR

Časť materiálu „4. Rovnováha všetkých funkcií lesa“ (str. 18) Slová v rámčeku: „Ťažba dreva sa bude uplatňovať udržateľným spôsobom. V oblastiach s najvyšším stupňom ochrany bude zakázaná a na územiach s aktívnym manažmentom sa bude uplatňovať prírode blízke obhospodarovanie. Celková hodnota ekosystémových služieb lesov nebude klesať. Zvýši sa verejná aj inštitucionálna kontrola ťažby dreva.“ sa nahrádzajú slovami: „Ťažba dreva sa bude uplatňovať udržateľným spôsobom. V oblastiach s uplatňovaním bezzásahového režimu bude zakázaná a na územiach s aktívnym manažmentom, kde existujú vhodné podmienky alebo kde je možné takéto podmienky vytvoriť, sa bude uplatňovať prírode blízke obhospodarovanie. Celková hodnota ekosystémových služieb lesov nebude klesať. Zvýši sa verejná aj inštitucionálna kontrola ťažby dreva.“. Odôvodnenie: V intenciách pripomienok k zjednodušeniu systému ochrany prostredníctvom uplatňovania medzinárodných manažmentových kritérií a ukončenia pasívneho spôsobu ochrany prírody podľa stupňov ochrany žiadame, aby sa ťažba dreva (teda akákoľvek vrátane náhodnej) vykonávala aj v bezzásahových územiach. Upozorňujeme na riziko možnosti výskytu inváznych druhov rastlín a v prípade vylúčenia zásahov neumožnením vykonania potrebných opatrení (teda aj ťažby) inváznych druhov drevín. Uplatňovanie prírode blízkeho spôsobu obhospodarovania lesa je podmienené existenciou vhodných podmienok, resp. možnosti takéto podmienky vytvoriť. Ak hovoríme o uplatňovaní výberkového hospodárstva, toto je prevažne viazané na ihličnaté alebo ihličnato – listnaté lesy stredných a vysokohorských polôh. Na základe prieskumu a celkového rozboru (Saniga, TU Zvolen) je možné uplatňovanie výberkovej štruktúry tejto formy na 15 – 18 % výmery lesov na Slovensku, čo si však vyžaduje prestavbu porastov s veľkým množstvom obmedzení. Zároveň vyžaduje zlepšenie sprístupnenia porastov, čo však rezort životného prostredia často hodnotí ako negatívny jav. Požiadavky si teda vzájomne zásadným spôsobom odporujú. Jednou z priorít a rámcových strategických cieľov Národného lesníckeho programu SR je podpora prírode blízkeho obhospodarovania lesov. Prírode blízke obhospodarovanie lesov je spoločným cieľom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ministerstva životného prostredia SR. Tento cieľ by mal byť naplnený vypracovaním koncepcie prírode blízkeho obhospodarovania lesov v podmienkach Slovenska vrátane zhodnotenia ekonomických, ekologických a sociálnych dopadov. Mal by sa podporiť výskum ekológie, ekonomiky a optimalizácie manažmentu prírode blízkych lesov v podmienkach Slovenska. Treba však zdôrazniť, že Ministerstvo životného prostredia SR v návrhu Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 uvádza, že v oblastiach s najvyšším stupňom ochrany (t. j. s 5. stupňom ochrany) bude ťažba dreva zakázaná a na územiach s aktívnym manažmentom sa bude uplatňovať prírode blízke obhospodarovanie. Pritom doteraz neexistuje terminologicky ustálená a jednotne ustanovená definícia prírode blízkeho obhospodarovanie lesov, nie sú vypracované pracovné postupy hospodárskej úpravy prírode blízkych lesov a neexistuje koncepcia prírode blízkeho obhospodarovania lesov v podmienkach Slovenska vrátane zhodnotenia ekonomických, ekologických a sociálnych dopadov. Táto koncepcia musí byť vypracovaná v úzkej spolupráci medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ministerstvom životného prostredia SR.

Z 

A

Rozpor odstránený. Nová formulácia rámčeka ku kapitole 4.: "Ťažba dreva sa bude uplatňovať udržateľným spôsobom. V bezzásahových územiach bude zakázaná a na územiach s aktívnym manažmentom bude uprednostňované prírode blízke obhospodarovanie. Celková hodnota ekosystémových služieb lesov nebude klesať. Zvýši sa verejná aj inštitucionálna kontrola ťažby dreva."

122

MPRVSR

Časť materiálu „4. Rovnováha všetkých funkcií lesa“ (str. 18) V prvom odseku, v druhej vete pod tabuľkou žiadame slová: „Podľa oficiálnych štatistík sa na Slovensku ťaží menej dreva, než ho dorastá. Intenzita ťažby, teda podiel skutočnej ťažby a prírastku dreva, je však dlhodobo vyššia než v ostatných krajinách OECD a za posledných 10 rokov sa jej trend zhoršil. Do veľkej miery za to môže náhodná ťažba v dôsledku kalamít (najmä vplyvom vetra a lykožrúta smrekového), ale aj nelegálny výrub dreva.“ nahradiť slovami: „Podiel ťažby dreva na Slovensku v roku 2017 bol na úrovni 78,1 % celkového bežného prírastku. Zásoba listnatého dreva má stúpajúci charakter v porovnaní so zásobou ihličnatého dreva, ktorá sa od roku 2010, v dôsledku poškodzovania ihličnatých porastov škodlivými činiteľmi v lesoch, znižuje. V súčasnej dobe možno hovoriť historicky najvyššiu zásobu dreva v lesoch na Slovensku za posledné storočie, pričom možno konštatovať, že súčasná zásoba dreva sa nachádza v kulminácii a v dôsledku postupnej zmeny vekovej štruktúry lesov sa predpokladá jej postupný pokles. Za posledné roky, v dôsledku pôsobenia biotických (vietor, sucho), abiotických (hmyz, huby) a antropogénnych (nelegálna ťažba) sa zvyšuje podiel náhodnej ťažby na celkovom objeme ťažby dreva predpísanom programom starostlivosti o lesy.“. Odôvodnenie: Predmetnú časť je potrebné upraviť a doplniť charakteristiku vývoja lesa vychádzajúcu z oficiálnych zdrojov o lesoch (súhrnné informácie o stave lesov). Dosiahne sa tým odstránenie nepresného charakterizovania stavu lesov na Slovensku. Porovnávanie výšky ťažby dreva s ostatnými krajinami OECD považujeme za účelové a zavádzajúce. Ak by predkladateľ chcel urobiť dôslednú analýzu a porovnanie ukazovateľov lesného hospodárstva v krajinách OECD, je potrebné vyhodnotiť všetky súvzťažné údaje ovplyvňujúce stanovenie výšky ťažby dreva v lesoch. Predkladateľ osobitne uvádza „nelegálny výrub dreva“, nerešpektujúc právnu úpravu lesného hospodárstva. Na jednej strane uplatňuje termín „nelegálny výrub dreva“, ktorý v právnej úprave SR nemožno vzťahovať na lesné pozemky, ale na dreviny rastúce mimo lesných pozemkov, čo sa nepremieta a ani nemôže premietnuť do celkového objemu dreva vyťaženého na lesných pozemkoch. 

Z 

A

Rozpor odstránený.

Z tabuľky a textu bola odstránené údaje z Global Forest Watch a z odstavca pod tabuľkou boli odstránené prvé tri vety.

123

MPRVSR

Časť materiálu „4. Rovnováha všetkých funkcií lesa“ (str. 18) V tabuľke žiadame uviesť zdroje údajov, z ktorých predkladatelia vychádzali. Žiadame vypustiť údaje „Hrubá strata porastu vyššieho ako 5 metrov“ a v texte pod tabuľkou žiadame slová: „Kým celková výmera lesov v katastri i evidované zásoby dreva sa za posledných vyše pätnásť rokov zvýšili, v tom istom období Slovensko podľa satelitných záberov stratilo značnú časť lesného porastu vyššieho ako 5 metrov“ nahradiť slovami: „Výmera lesných pozemkov na Slovensku má dlhodobo stúpajúci charakter a v roku 2017 dosiahla 2,019 mil. ha. Porastová plocha, teda výmera lesných porastov má taktiež rastúci charakter a v roku 2017 dosiahla 1, 946 ha.“ Odôvodnenie: Predkladateľ uvádzaním údajov rôznej vypovedajúcej schopnosti a úrovne a ich vzťahovaním k problematike lesov na Slovensku zámerne skresľuje oficiálne štatistické údaje o lesoch na Slovensku. V zmysle definície lesa podľa OSN sa lesom rozumie pozemok o veľkosti nad 0,5 ha so stromami vyššími ako 5 m alebo schopnými dosiahnuť túto úroveň, zároveň zahŕňa plochy po ťažbe v dôsledku manažmentu lesov alebo v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov, lesné cesty a pod.. Z uvedeného dôvodu zakomponovanie údajov „satelitných snímok“ nemožno vzťahovať k problematike lesov na Slovensku. 

Z 

A

Rozpor odstránený
Z tabuľky boli vypustené údaje "Hrubá strata porastu vyššieho ako 5 metrov" a z odstavca pod tabuľkou boli odstránené prvé tri vety.

124

MPRVSR

Časť materiálu „4.1.Zabezpečiť udržateľnú ťažbu dreva“ (str. 19) V druhom odseku na konci žiadame vypustiť slová: „a iných rastlín“ Odôvodnenie: Na lesných pozemkoch je možné vysádzať len dreviny v súlade s právnou úpravou v oblasti lesného reprodukčného materiálu. Lesníci nevysádzajú „iné rastliny“.

Z 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

125

MPRVSR

Časť materiálu „4.1.Zabezpečiť udržateľnú ťažbu dreva“ (str. 19) V prvom odseku žiadame slová: „Programy starostlivosti o lesy budú povinne obsahovať podmienky na ochranu druhov živočíchov, rastlín, húb a ich biotopov, a to pre každý jednotlivý porast, kde je to relevantné vzhľadom na zákon o ochrane prírody a krajiny. V procese schvaľovania programu starostlivosti o les bude záväzné vyjadrenie orgánu ochrany prírody a bude plne reflektované v základnej tabuľkovej časti Programu starostlivosti o les. Spracovanie drevnej hmoty, spadnutej v dôsledku kalamít, bude podliehať povoľovaciemu procesu na úseku lesného hospodárstva i ochrany prírody a táto skutočnosť bude zohľadňovaná vo vzťahu k plánovaným ťažbám v rámci programu starostlivosti o les.“ nahradiť slovami: „Do programov starostlivosti o lesy budú premietnuté požiadavky a pripomienky orgánu ochrany prírody na ochranu druhov živočíchov, rastlín, húb a ich biotopov, a to pre každú jednotku priestorového rozdelenia lesa. Požiadavky a pripomienky orgán ochrany prírody predkladá záväzným stanoviskom, v súlade s cieľmi a opatreniami programov starostlivosti o chránené územia, pri vypracovaní správy o doterajšom hospodárení v lesoch. Návrh programu starostlivosti o lesy schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení orgánu štátnej správy ochrany prírody, ktorým tento kontroluje splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených v rámci prerokovania správy o doterajšom hospodárení v lesoch. Spracovanie poškodenej drevnej hmoty v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch bude v stanovených limitoch podliehať povinnosti nahlasovania a prípadne konania na úseku lesného hospodárstva v spolupráci s orgánom ochrany prírody a krajiny. Objem náhodnej ťažby bude započítavaný do celkového objemu ťažby predpísaného pre lesný celok, resp. vlastnícky celok programom starostlivosti o lesy.“. Odôvodnenie: Ide o upresnenie textu a jeho precizovanie.

Z 

A

Rozpor odstránený. Text bol zmenený nasledovne:

„Programy starostlivosti o lesy budú povinne obsahovať podmienky na ochranu druhov živočíchov, rastlín, húb a ich biotopov vzťahujúce sa k starostlivosti o lesné porasty, a to pre každý jednotlivý porast. Spracovanie poškodenej drevnej hmoty v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch bude v stanovených limitoch podliehať povinnosti nahlasovania a bude môcť byť zastavené alebo obmedzené."

126

MPRVSR

Časť materiálu „4.1.Zabezpečiť udržateľnú ťažbu dreva“ (str. 19) V treťom odseku žiadame vypustiť slová: „Pri výbere spôsobu hospodárenia, ťažby a pod. by mali byť zohľadňované nielen náklady spojené s ich priamou realizáciou, ale aj náklady spojené so znížením hodnoty ekosystémových služieb. Po ťažbe sa bude vyžadovať uvedenie oficiálnych turistických a cyklistických trás do použiteľnej podoby.“ Odôvodnenie: Pri hospodárení v lesoch sa uplatňujú spôsoby trvalo udržateľného lesného hospodárstva, vedúce k zabezpečeniu vyváženého plnenia produkčných, spoločenských a ekologických funkcií lesov, resp. ekosystémových služieb, v celom rozsahu lesného prostredia. Uplatnenie hospodárskych spôsobov a uplatnenie osobitného režimu hospodárenia, je umožnené aj v súčasnosti. Cyklistické, resp. turistické trasy môžu byť zriaďované len v súvislosti so súhlasom vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa. Ukladať mu povinnosti obmedzujúce vlastnícke práva možno len v rozsahu zákona a za odpovedajúcu náhradu. Nesúhlasíme s paušálnym zavedením takejto povinnosti lesných pozemkoch, to zároveň nevylučuje, že vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa nebude takúto činnosť vykonávať po dohode s tým, kto má záujem takéto líniové zariadenie využívať. 

Z 

A

Prvá veta bola odstránená.

Druhá veta bola upravená nasledovne: "Oficiálne turistické a cyklistické trasy budú udržiavané v použiteľnej podobe."  a presunutá do 2. kapitoly.

127

MPRVSR

Časť materiálu „4.1.Zabezpečiť udržateľnú ťažbu dreva“ (str. 19) V treťom odseku žiadame vypustiť slová: „Vlastníkom lesov sa umožní neťažiť drevo, pokiaľ o tom rozhodnú sami.“. Odôvodnenie: V prípade, že sa vlastník, správca alebo obhospodarovateľ rozhodne o nevykonaní ťažby dreva, túto možnosť už má aj v súčasnej dobe. Táto formulácia je neodôvodnená a vyvolávajúca dojem, že vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa musia rúbať stromy podľa predpisu programu starostlivosti o lesy. Pri zohľadnení všetkých súvislostí rešpektujúcich stav a vývoj lesných porastov však právo nevykonania ťažby majú už dnes. 

Z 

A

Text preformulovaný nasledovne:

„Vlastníkom lesov sa umožní neťažiť drevo, pokiaľ o tom rozhodnú sami a ak to neohrozí okolité lesné porasty, majetok alebo zdravie.“

128

MPRVSR

Časť materiálu „4.2. Dodržiavať zákaz ťažby dreva v najvyššom stupni ochrany a v blízkosti riek“ (str. 19) Žiadame preformulovať znenie celého textu nasledovne: „ Na lesných pozemkoch, na ktorých sa bude uplatňovať bezzásahový režim, sa nebudú môcť vykonávať žiadne opatrenia, vrátane opatrení aktívneho manažmentu. Tieto územia budú ponechané na samovývoj a nebude môcť byť uplatnená žiadna výnimka okrem prípadov ohrozujúcich ľudské zdravie a majetok, prípadne prekážok vo vodnom toku. Úhrada nákladov na vykonanie týchto opatrení bude zabezpečená zo zdrojov toho, kto uplatňuje bezzásahový režim podľa osobitného zákona alebo rozhodnutia vydaného na jeho základe. V prípade lesných ekosystémov sa ponechajú tieto na samovývoj s využitím prírodných procesov ich obnovy. Ťažba dreva v chránených územiach, v ktorých sa bude uplatňovať aktívny manažment, s výnimkou lesov hospodárskych, sa bude realizovať v súlade s požiadavkami ochrany druhov a biotopov definovanými v programoch starostlivosti o chránené územia. Na územiach s aktívnym manažmentom sa bude preferovať uplatňovanie prírode blízkych spôsobov hospodárenia, zohľadňujúc pritom podmienky na ich uplatňovanie, a bude sa podporovať prestavba týchto porastov s cieľom vytvorenia vhodných podmienok pre uplatňovanie prírode blízkych spôsobov hospodárenia.“ Odôvodnenie: Detto ako odôvodnenie k pripomienke č. 4. Zároveň podotýkame, že problematika brehových porastov, ktoré sa nenachádzajú na lesných pozemkoch, nie je integrálnou súčasťou tejto časti stratégie a z uvedeného dôvodu žiadame jej riešenie v odpovedajúcej kapitole. 

Z 

A

Rozpor odstránený. Text bol preformulovaný nasledovne:

"V bezzásahových územiach bude absolútny zákaz ťažby a spracovania (aj kalamitného) dreva, okrem prípadov ohrozujúcich ľudské zdravie a majetok, vyčistenia prístupových komunikácií a chodníkov, prípadných ohrozujúcich prekážok na vodných tokoch. Nebude možné uplatniť žiadnu inú výnimku v súvislosti s ťažbou dreva. Úhrada nákladov na vykonanie týchto opatrení bude zabezpečená zo zdrojov toho, kto uplatňuje bezzásahový režim. Les bude ponechaný na samovývoj a bude sa podporovať prirodzená obnova ekosystémov. Bude zavedená účinná ochrana existujúcich porastov  v brehovom pásme vodných tokov a zároveň bude zakázaný neprimeraný výrub drevín. ktorý môže ohroziť vodozádržnú schopnosť krajiny. Ťažba dreva v chránených územiach, v ktorých sa bude uplatňovať aktívny manažment, s výnimkou lesov hospodárskych, sa bude realizovať v súlade s požiadavkami ochrany druhov a biotopov definovanými v dokumentácii ochrany prírody. Na územiach s aktívnym manažmentom bude uprednostňované prírode blízke obhospodarovanie."

129

MPRVSR

Časť materiálu „4.3. Zabezpečiť efektívnu kontrolu ťažby dreva“ (str. 21) Žiadame preformulovať nadpis na: „Zabezpečenie efektívnej kontroly využívania prírodných zdrojov“ Žiadame v prvom odseku znenie textu v plnom rozsahu preformulovať nasledovne: „Prehodnotí sa systém stráží uplatňovaných podľa osobitných predpisov (lesná stráž, stráž ochrany prírody, rybárska stráž...) s cieľom vytvorenia funkčného modelu integrovanej stráže zameranej na dodržiavanie ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Bude sa dôsledne uplatňovať kompetencia Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie s cieľom sledovania pôvodu dreva, legálnosti ťažby dreva a dodržiavanie povinností v súvislosti s uvádzaním dreva a výrobkov z neho na trh. Inšpekcia ochrany prírody a krajiny bude dôsledne zabezpečovať kontrolu plnenia všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti starostlivosti o životné prostredie.“. Odôvodnenie: Predkladateľ sa zameriava na presun kompetencií do pôsobnosti rezortu životného prostredia, pričom nerešpektuje kompetencie jednotlivých orgánov štátnej správy a požadované zmeny vopred s nimi neprerokovala. Rezort pôdohospodárstva jednoznačne nesúhlasí s prechodom kompetencií v oblasti dozoru v lesoch, resp. v oblasti Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie pod rezort životného prostredia. Vychádzajúc z dlhodobého riešenia problematiky zjednotenia jednotlivých stráží sa javí jeho uplatňovanie v rámci jednej „integrovanej“ stráže ako návrh, ktorý môže viesť k zefektívneniu a zlepšeniu činnosti stráže. Požiadavky na transparentnosť kopírujú v súčasnej dobe uplatňované nástroje a opakovať ich v tomto materiáli považujeme za zbytočné.

Z 

A

Rozpor odstránený. Nadpis opatrenia zostal nezmenený. Text bol preformulovaný nasledovne:

"Zriadi sa integrovaná stráž, ktorá bude v jednotlivých lokalitách kontrolovať realizáciu ťažby, ako aj plnenie ďalších povinností a zvýšia sa kapacity, právomoci a vymáhanie práv. Detaily prepojenia a kompetencie integrovanej stráže sa nastavia pri realizácii opatrenia. Integrovaná stráž bude mať v spolupráci s Policajným zborom SR právomoc ukladať na mieste pokuty pri zistení porušenia, podávať návrhy na orgány činné v trestnom konaní a spolupracovať s nimi, kontrolovať legálnosť ťaženého a prepravovaného dreva. Zlepší sa vystopovateľnosť pôvodu dreva a legálnosti ťažby, napríklad nákladné autá prevážajúce drevo môžu byť vybavené GPS s na internete dostupnými údajmi, alebo manipulačné sklady s drevom budú mať kamerový systém. Vytvorí sa mobilná aplikácia pre verejnosť na kontrolu ťažby a prevozu dreva. Bude sa sledovať pôvod dreva a výrazne sa zvýšia pokuty za nelegálnu ťažbu s možnosťou zákazu ťažby pri opakovanom preukázaní nelegálnej ťažby. Bude zabezpečené dodržiavanie nariadenia EÚ, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (EUTR)."

130

MPRVSR

Časť materiálu „6.5. Predchádzať a zmierňovať dopady zmeny klímy pomocou ochrany ekosystémov a ich služieb“ (str. 25) Navrhujeme pôvodný text: „Význam riešení založených na ekosystémoch v oblasti zmeny klímy vyzdvihuje OSN, EÚ a viaceré medzinárodné dohovory, vrátane Parížskej dohody. Riešenia založené na prírode (ochrana, manažment a obnova ekosystémov) sú ekonomicky najvýhodnejšie pre ukladanie uhlíka a hospodárenie s vodou, čo sú najdôležitejšie faktory pri predchádzaní zmien klímy. Zároveň prispejú k obnove krajiny, prietokov v tokoch, k prepájaniu fragmentovaných ekosystémov, vstrebávaniu emisií uhlíka a predstavujú príležitosť pre zlepšenie životnej úrovne a zdravia obyvateľov. Zapojené budú kľúčové sektory, najmä poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, podnikateľský sektor, ale aj zdravotníctvo a územný rozvoj. Bude potrebné zosúladiť rôzne stratégie a odstrániť nezrovnalosti.“ nahradiť textom: „Dôležitosť ochrany ekosystémov a ich služieb pre oblasť zmeny klímy zdôrazňujú mnohé medzinárodné dokumenty prijaté na pôde Organizácie spojených národov, ako napríklad Parížska dohoda alebo rozvojové ciele AGENDY 2030, Strategický plán Organizácie spojených národov pre lesy 2017-2030 ako aj dokumenty Európskej únie. V dokumentoch sa kladie dôraz na udržateľné hospodárenie, ktoré zmierňuje dopady zmeny klímy udržaním a podporou úložísk uhlíka a ktoré pomáha adaptácii na klimatické zmeny. Udržateľné hospodárenie prispieva aj k ochrane a obnove ekosystémov, obnove krajiny, prietokov v tokoch, k prepájaniu fragmentovaných ekosystémov a predstavuje príležitosť pre zlepšenie životnej úrovne a zdravia obyvateľov. Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, podnikateľský sektor ako aj zdravotníctvo a územný rozvoj ostávajú kľúčovými sektormi. Bude potrebné zosúladiť rôzne stratégie a odstrániť nezrovnalosti.“ Odôvodnenie: Tvrdenie, že “riešenia založené na prírode (ochrana, manažment a obnova ekosystémov) sú ekonomicky najvýhodnejšie pre ukladanie uhlíka a hospodárenie s vodou, čo sú najdôležitejšie faktory zmien klímy” je nesprávne a vychádza z domnienky. Práce, ktoré túto domnienku v oblasti lesného hospodárstva nepotvrdzujú: Nabuurs, G., Delacote, P., Ellison, D., Hanewinkel, M., Hetemäki, L., Lindner, M., Ollikainen, M. 2017: By 2050 the Mitigation Effects of EU Forests Could Nearly Double through Climate Smart Forestry. Forests 2017, 8, 484; doi:10.3390/f8120484. Aktívny manažment lesných porastov a využívanie produktov z vyťaženého dreva s dlhým polčasom rozpadu využíva les nielen ako úložisko uhlíka (ktoré však má svoje limity), ale vytvára aj ďalšie úložisko s významnou kapacitou (Zeng, N., King, A.W., Zaitchik, B. et al. Carbon sequestration via wood harvest and storage: An assessment of its harvest potential. Climatic Change (2013) 118: 245. https://doi.org/10.1007/s10584-012-0624-0). Udržateľný manažment má sociálny prínos, obzvlášť tvorbou pracovných príležitostí v najviac zraniteľných vidieckych oblastiach Slovenska. Produkty z vyťaženého dreva tiež nahrádzajú napr. fosílne palivá ako aj plasty, stavebniny a iné materiály z neobnoviteľných zdrojov, opäť s ekologickým (menej emisií) i ekonomickým prínosom. 

Z 

A

Text preformulovaný nasledovne:

"Dôležitosť ochrany ekosystémov a ich služieb pre oblasť zmeny klímy zdôrazňujú mnohé medzinárodné dokumenty OSN a EÚ, vrátane Parížskej dohody. Udržateľné riešenia prospievajú nielen pri ukladaní uhlíka a zadržiavaní vody, ale aj pri ochrane a obnove ekosystémov, obnove krajiny, prietokoch vodných tokov, pri prepájaní fragmentovaných ekosystémov a predstavujú príležitosť pre zlepšenie životnej úrovne a zdravia obyvateľov. Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, podnikateľský sektor ako aj zdravotníctvo a územný rozvoj ostávajú kľúčovými sektormi. Bude potrebné zosúladiť rôzne stratégie, ktoré sa týkajú zmeny klímy a ochrany ekosystémov, a odstrániť nezrovnalosti."

131

MPRVSR

Časť materiálu „Ako to dosiahneme?“ (str. 6) Predkladateľ materiálu v prvom odseku deklaruje, že „Pre všetky ciele, opatrenia, kontrolu, monitoring a dáta štát zabezpečí dostatočné finančné zdroje, či už z verejných zdrojov, tak aj spoluúčasťou súkromného sektora.“. V doložke vplyvov však predkladateľ materiálu hodnotí dopady charakteristikou „žiadne“, s čím zásadne nesúhlasíme. Preto žiadame doplniť doložku vplyvov a požadovanú samostatnú časť (pozri pripomienku č. 2) o dopady vyplývajúce z požiadavky predkladateľa na plnenie cieľov, opatrení, kontrolu, monitoring a dáta na verejné zdroje a súkromný sektor. Odôvodnenie: Je zrejmé, že deklarované aktivity budú mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a verejné zdroje. Predkladateľ materiálu, bagatelizovaním dopadov a ich nevyčíslením, prenáša zodpovednosť na rozpočtové kapitoly iných rezortov, resp. na podnikateľské subjekty bez ich špecifikovania, resp. definovania, o aké zdroje majú byť jednotlivé rozpočtové kapitoly navýšené práve z dôvodu realizácie Stratégie Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030. V prípade, že nedôjde k špecifikácii dopadov je odôvodnené požadovať krytie všetkých nákladov zo zdrojov rezortu životného prostredia SR. Zároveň opätovne upozorňujeme, že stratégia bez dopadov je irelevantná, neriešiteľná a nepovažujeme za potrebné materiál takého charakteru prerokovávať a schvaľovať na úrovni vlády SR. 

Z 

A

Rozpor odstránený

Environmentálna stratégia bola vypracovaná v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybranných vplyvov.
Text na str. 6 bol doplnený nasledovne: "Na zabezpečenie všetkých cieľov a opatrení Envirostratégie 2030 budú zabezpečené dostatočné štátne, verejné aj súkromné finančné zdroje. V prípade zvýšených nákladov zabezpečí štát dostatočné zdroje pre ústredné orgány štátnej správy a ich odborné organizácie, ako aj obce a podnikateľský sektor."
Envirostratégia 2030 je strešná stratégia určujúca základné smerovanie a environmentálne ciele. Tento strategický dokument prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa bodu 2.7. Analýza vplyvov na životné prostredie sa podľa jednotnej metodiky nevykonáva pri materiáloch, ktoré prešli posudzovaním podľa zmieneného zákona. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie a proces podľa Jednotnej metodiky zohľadňujú rozdielne prístupy pri posudzovaní. Avšak máme za to, že Envirostratégia 2030 predstavuje rámec a konkrétne dopady budú kvantifikované až pri implementácii jednotlivých opatrení.

132

MPRVSR

Časť materiálu „Ako to dosiahneme?“ (str. 6) V treťom odseku žiadame slová: „Nanovo sa legislatívne upravia kompetencie vo vzťahu k správe chránených území. Vyriešia sa kompetencie v prierezových oblastiach, ako sú lesy alebo environmentálna výchova.“ nahradiť slovami: „Prehodnotí sa systém správy pozemkov vo vlastníctve štátu v chránených územiach s cieľom zabezpečenia integrovanej správy územia.“. Odôvodnenie: Cieľom správy pozemkov vo vlastníctve štátu je, bez rozdielu, či ide o správu lesných pozemkov alebo iných pozemkov vo vlastníctve štátu, vytvoriť integrovaný model spravovania územia bez presadzovania skupinových záujmov. Predkladateľ sa v tejto časti zameriava predovšetkým na lesné pozemky, pričom nezohľadňuje celý rad špecifík súvisiacich s vlastníctvom k pozemkom a jeho zložitosťou, značnou rozdrobenosťou vlastníckych práv, ani ďalších súvislostí. Z požiadavky premietnutej do Stratégie Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 samotným rezortom životného prostredia SR, do popredia vystupuje skôr snaha zabezpečiť odôvodnenie opodstatnenosti niektorých subjektov (Štátna ochrana prírody SR – ŠOP SR), ako optimalizácia správy územia. Navrhovaným spôsobom prevodu správy na ŠOP SR v chránených územiach, bez dôsledného prehodnotenia a zvolenia optimálneho systému, by nedošlo k žiadnej pozitívnej zmene, pretože všetci správcovia bez rozdielu ich príslušnosti k jednotlivým rezortom musia zabezpečovať riadnu starostlivosť o pozemky v intenciách všeobecne záväzných právnych predpisov a to všetkých, bez rozdielu.

Z 

A

Pripomienkovaný text bol na str. 6 vypustený.

133

MPRVSR

Časť materiálu „Ako to dosiahneme?“ (str. 6) Žiadame v druhom odseku slová: „Kontrolu plnenia týchto cieľov a opatrení bude zabezpečovať Ministerstvo životného prostredia SR a ostatné zodpovedné rezorty a ich odborné a kontrolné inštitúcie v nadväznosti na Správu o stave životného prostredia v SR.“ nahradiť slovami: „Kontrolu plnenia týchto cieľov a opatrení bude zabezpečovať Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci s ostatnými rezortami, odbornými a kontrolnými inštitúciami. „ Odôvodnenie: Plnenie opatrení a cieľov Stratégie Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 musí byť gestorované a koordinované rezortom životného prostredia SR. V nadväznosti na stanovené opatrenia, resp. ich definovanie/nedefinovanie ku konkrétnym termínom, ako aj vychádzajúc z charakteru Správy o stave životného prostredia, vyhodnocovanie Stratégie Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 musí byť zabezpečované osobitne. 

Z 

A

Veta bola upravená nasledovne: "Kontrolu plnenia týchto cieľov a opatrení bude zabezpečovať Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci s ostatnými zodpovednými rezortmi a ich odbornými a kontrolnými inštitúciami."

134

MPRVSR

Časť materiálu „Inštitucionálny rámec“ (str. 46) V tretej odrážke na konci prvej vety žiadame doplniť slová: „a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a organizácie v jeho pôsobnosti“. Nasledujúcu vetu žiadame primerane upraviť. Odôvodnenie: Súčasťou neformálnej environmentálnej výchovy je aj lesná pedagogika a aktivity vykonávané v jej rámci. Táto je kompetenčne v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a zabezpečovaná odbornými organizáciami v jej riadiacej pôsobnosti a aj priamo obhospodarovateľmi lesa.

Z 

A

Veta bola upravená nasledovne: "Za environmentálnu výchovu je vecne zodpovedné Ministerstvo školstva vedy výskumu a športu SR v spolupráci s ostatnými relevantnými orgánmi štátnej správy, vrátane Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a organizácií v jeho pôsobnosti."

135

MPRVSR

Časť materiálu „Najväčšie výzvy životného prostredia SR“ (str. 7) Žiadame v druhom odseku, prvej vete za slová: “...kvalitu ovzdušia...“ doplniť čiarku a slová: „biodiverzitu, dopad klimatickej zmeny“ Odôvodnenie: Ako sme už uviedli, v celom materiáli absentuje špecifikovanie základných východísk a to predovšetkým vyhodnotenie plnenia Stratégie, zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky Slovenskej republiky, schválenej uznesením vlády SR č. 619/1993 a uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 339/1993, ako aj Environmentálnych akčných plánov I. a II.. Ak predkladateľ definoval „najväčšie súčasné problémy“, z grafickej prílohy znázorňujúcej oblasti najväčšieho zaostávania od priemeru OECD resp. EÚ, žiadame o dôsledné rešpektovanie tohto vyhodnotenia do stanovenia najväčších problémov. V súvislosti s ochranou lesných ekosystémov upozorňujeme na skutočnosť, že okrem primárneho pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch (vietor, sucho) jedným z najvýznamnejších faktorov spôsobujúcim škody na lesných porastoch a obmedzujúcim vykonávanie dôslednej ochrany lesných ekosystémov sú obmedzenia vyplývajúce zo súvisiacich predpisov (napr. zákon o ochrane prírody) a rozhodnutí vydaných na ich základe.

Z 

A

Rozpor odstránený na rozporovom konaní.
Veta bola upravená nasledovne: "Za najväčšie súčasné problémy životného prostredia na Slovensku možno považovať problematiku odpadového hospodárstva, kvalitu ovzdušia a ochranu  biotopov a druhov hlavne v lesných, lúčnych a mokraďových ekosystémoch."
Do textu bolo pridané bližšie vysvetlenie výberu tejto výzvy:
"Nedostatočne zabezpečená ochrana vzácnych biotopov a druhov v rámci lesných ekosystémov (ako napr. hlucháň hôrny), nastavenie rovnováhy medzi ich ochranou a ekonomickým rozvojom, právne zabezpečenie vzácnych lokalít (ako napr. bukové pralesy) a nedostatočná aproximácia smerníc EÚ do právneho systému SR vo vzťahu k ochrane prírody a starostlivosti o lesy boli kritizované inštitúciami ako Európska komisia, či UNESCO."

136

MPRVSR

Časť materiálu „Účinná ochrana prírody a krajiny“ (str. 11) Žiadame v texte v rámčeku slová: „Vhodným dobudovaním sústavy chránených území a vypracovaním, schválením a realizáciou dokumentov starostlivosti sa vytvoria možnosti starostlivosti o všetky významné druhy a biotopy v SR. Zjednodušený systém chránených území a stupňov ochrany umožní prísnejšiu ochranu a cielenú starostlivosť v súlade s medzinárodnými štandardmi. Jadrovú zónu národných parkov budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50 % celkovej rozlohy každého národného parku a 75 % tejto rozlohy do roku 2030. Ohodnotenie ekosystémových služieb zefektívni ochranu prírody a pomôže zastaviť ich degradáciu.“ nahradiť slovami: „Dobudovaním sústavy chránených území, dôsledným presadzovaním ochrany prírody v súlade s programami starostlivosti o chránené územia, dopracovaním a schválením programov starostlivosti pre už vyhlásené územia najneskôr do roku 2020, prehodnotením národnej siete chránených území, vyhlásených podľa kritérií právnej úpravy ochrany prírody na Slovensku, podľa kritérií k prideľovaniu manažmentových kategórií chránených území podľa IUCN a uplatňovaním manažmentových opatrení odpovedajúcich medzinárodným kritériám IUCN pre jednotlivé chránené územia a prehodnotením paušálneho uplatňovania ochrany prírody a krajiny podľa stupňov ochrany a podľa obmedzení definovaných pre jednotlivé stupne ochrany nezohľadňujúc pritom špecifiká jednotlivých chránených území, sa zabezpečí primeraná úroveň ochrany prírody a cielená starostlivosť v súlade s medzinárodnými kritériami. Po prehodnotení území národných parkov v súlade s medzinárodnými kritériami IUCN k prideľovaniu manažmentovej kategórie národný park budú vytvorené podmienky zabezpečujúce, že jadrovú zónu národných parkov budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50 % celkovej rozlohy každého prehodnoteného národného parku a 75 % tejto rozlohy do roku 2030. Ohodnotením ekosystémových služieb sa vytvoria podmienky pre ich komplexné a udržateľné zabezpečovanie, čím sa minimalizuje nebezpečenstvo degradácie ekosystémov ako takých.“ Odôvodnenie: Pri rešpektovaní dobudovania sústavy chránených území je nevyhnutné, aby sa ich ochrana nezabezpečovala spôsobom uplatňovania ad hoc opatrení bez existencie programov starostlivosti o chránené územia. Je skutočnosťou, že v súčasnej miere sa zabezpečuje uplatňovanie požiadaviek ochrany prírody v súlade s programami starostlivosti len o malý percentuálny podiel už vyhlásených chránených území, čo je z hľadiska ochrany prírody neudržateľný stav. Zabezpečiť percentuálny podiel uplatňovania bezzásahového režimu v národných parkoch je bez ich prehodnotenia a zosúladenia s medzinárodnými kritériami neriešiteľné a neuplatniteľné v súčasných podmienkach reflektujúcich spôsob a kritériá ich vyhlásenia podľa národných kritérií v zmysle zákona o ochrane prírody. Zjednodušenie ochrany prírody a jej zefektívnenie rešpektujúce požiadavky prísnej a adresnej ochrany vyžaduje prehodnotenie uplatňovania pasívnej ochrany prírody podľa stupňov ochrany. Ekosystémové služby je potrebné chápať ako služby, ktoré poskytujú ekosystémy ako také, Ekosystémové služby nie sú produktom ochrany prírody, ale naopak, ochranu prírody možno chápať ako jednu z mnohých ekosystémových služieb. 

Z 

A

Rozpor odstránený na rozporovom konaní. Text v rámčeku bol zmenený nasledovne: "Slovensko zamedzí zhoršovaniu stavu chránených druhov a biotopov. Do roku 2030 bude obnovených minimálne 15 % degradovaných ekosystémov. Prehodnotením a vhodným dobudovaním sústavy chránených území a vypracovaním, schválením a realizáciou dokumentov starostlivosti sa vytvoria možnosti starostlivosti o všetky významné druhy a biotopy v SR. Zjednodušený systém chránených území a stupňov ochrany umožní prísnejšiu ochranu a cielenú starostlivosť v súlade s medzinárodnými štandardmi. Jadrovú zónu národných parkov budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha po prehodnotení do roku 2024 dosiahne do roku 2025 50 % celkovej rozlohy každého národného parku manažmentovej kategórie II. chránených území podľa IUCN a 75 % tejto rozlohy do roku 2030. Ohodnotením a platbami za ekosystémové služby sa vytvoria podmienky pre ich komplexné a udržateľné zabezpečovanie. Vypracuje sa a bude sa uplatňovať integrovaný koncept ochrany krajiny."

137

MPRVSR

Časť materiálu „Životné prostredie na Slovensku v roku 2030“ (str. 6) Žiadame slová: „Zjednoduší sa systém chránených území a stupňov ochrany, ktorý zabezpečí zosúladenie kritérií IUCN, kde v národných parkoch budú jadrovú zónu tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50 % celkovej rozlohy národného parku a 75 % tejto rozlohy do roku 2030. Mimo oblastí s najvyšším stupňom ochrany sa bude drevo ťažiť udržateľným spôsobom.“ nahradiť slovami: „Zjednoduší sa systém chránených území ich prehodnotením podľa medzinárodných kritérií k prideľovaniu manažmentových kategórií chránených území podľa IUCN, zároveň sa prehodnotí právna úprava ochrany prírody a krajiny a prehodnotí sa uplatňovanie ochrany stupňami ochrany.“. Odôvodnenie: Z textu materiálu nepriamo vyplýva, že „zjednodušený systém“ „zabezpečí zosúladenie kritérií IUCN“, s čím nesúhlasíme. Zmenou textu ide o jeho precizovanie s tým, že sa jednoznačne deklaruje prehodnotenie súčasných chránených území s kritériami k prideľovaniu manažmentových kategórií chránených území podľa IUCN“, z čoho sa dá predpokladať požiadavka ich prehodnotenia a nového vyhlásenia a uplatňovania odpovedajúcich manažmentových prístupov k nim podľa IUCN. Naviazať bezzásahový režim ako „všeliek“ na riešenie ochrany prírody (a to bez rozdielu stupňa ochrany) je v rozpore s manažmentovým prístupom IUCN k jednotlivým kategóriám chránených území. Z uvedeného dôvodu aj uplatňovanie prístupu stupňov ochrany je potrebné prehodnotiť, tento sa javí, ako z hľadiska stavu chránených území, tak aj vo väzbe na manažmentový prístup podľa IUCN, ako v súčasnej dobe prekonaný. Okrem iného uvádzame, že z hľadiska vytvárania podmienok pre plnenie všetkých ekosystémových služieb lesných ekosystémov je potrebné uplatňovať trvalo udržateľného obhospodarovanie a ťažbu dreva na všetkých lesných pozemkoch pri dodržaní podmienok obhospodarovania vyplývajúcich zo súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodnutí vydaných na ich základe. Vo vzťahu k rozlohe jadrových zón chránených území bez zásahu človeka treba povedať, že tá by sa nemala určovať percentom, ale mala by vychádzať z toho, či vyhlásené územie zodpovedá kritériám IUCN a akú časť možno a je s ohľadom na predmet ochrany účelné ponechať bez zásahu. 

Z 

A

Rozpor odstránený. Text v 5 odstavci v časti "Životné prosttredie na Slovensku v roku 2030" bol preformulovaný nasledovne: "Zlepší sa ochrana biodiverzity a zamedzí sa zhoršovaniu stavu druhov a biotopov. Do roku 2024 sa prehodnotí a zjednoduší systém chránených území a stupňov ochrany. Pri prehodnotení chránených území a ich ochranných pásiem sa zohľadnia medzinárodné kritériá k prideľovaniu manažmentových kategórií chránených území podľa IUCN a rešpektujúc vlastnícke práva s uplatnením kompenzácií. V prehodnotených národných parkoch zaradených do  manažmentovej  kategórie II chránených území podľa IUCN,  budú jadrovú zónu tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha do roku 2025 dosiahne 50% celkovej rozlohy národného parku a 75% tejto rozlohy do roku 2030V bezzásahových územiach bude ťažba zakázaná a na územiach s aktívnym manažmentom bude uprednostňované prírode blízke obhospodarovanie. Celková hodnota ekosystémových služieb lesov nebude klesať. Zvýši sa verejná aj inštitucionálna kontrola ťažby dreva. Viditeľná bude ochrana a obnova krajinných prvkov na poľnohospodárskej pôde a ekologická poľnohospodárska výroba bude zaberať aspoň 13,5 % celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy." 

138

MPRVSR

Doložka vybraných vplyvov : Str.2, 4. Dotknuté subjekty: zmeniť funkciu „Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky“ na „Podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky“.

O 

A

Pripomienka bola akceptovaná. Text v Doložke vybraných vplyvov bol upravený.

139

MPRVSR

Dôležitá je osveta pri triedení odpadu, skvalitnenie environmentálnej výchovy na všetkých stupňoch škôl.

O 

A

Téme odpadu a environmentálnej výchove sa venujeme vo viacerých kapitolách.

140

MPRVSR

k materiálu všeobecne Materiál je zbytočne rozsiahly, niektoré myšlienky sa niekoľkokrát opakujú.

O 

A

Berieme na vedomie.

141

MPRVSR

K textu na str. 31, časť 9.5 Zvýšiť podiel nízkoemisnej dopravy Z hľadiska cyklodopravy zabezpečiť väčšiu propagáciu a vybudovanie cyklistických trás a systém verejného zdieľania bicyklov ako je to v zahraničí 

O 

A

Berieme na vedomie. Detaily budú nastavené v implementácii opatrenia.

142

MPRVSR

K textu str. 13, časť 2.3 – Pri plánovaní a vytyčovaní území bez zásahov človeka (50 % -do roku 2025 a 75 % do roku 2030 z celkovej rozlohy NP) by bolo potrebné postupovať namiesto ´´paušálneho zvyšovania kvót´ skôr selektívne so špecifickým prístupom ku konkrétnym územiam. Zdôvodnenie: Nie všetkým biotopom absencia využívania prospieva, pričom môže dochádzať až ku regresii a narušeniu biotopov. 

O 

A

Doplnené "V národných parkoch, kde si predmet ochrany bude vyžadovať starostlivosť človeka, môže mať bezzásahové územie aj menej ako 50 % rozlohy národného parku." 

143

MPRVSR

K textu str. 14, časť 2.5 - ´´Podiel zelene v mestách", vážený počtom obyvateľov, sa zvýši na 40 %´´ - opäť ako pri bez zásahových zónach by bolo potrebné pristupovať selektívne. V niektorých častiach našich miest nanovo prehodnotiť lokalizáciu mestskej zelene, čo si okrem zvyšovania jej podielu a výberu vhodnej skladby rastlinných druhov vyžiada aj jej reguláciu (spôsobenú nekompetentnou výsadbou) a primerané udržiavanie. Zdôvodnenie: jedná sa o širšiu problematiku, či už zachovania architektonického charakteru, vplyvu na zdravie obyvateľstva, občianskych potrieb, kvality bývania a vplyvu na životné prostredie

O 

A

Rozpor odstránený a odstavec upravený nasledovne: "Mestská zeleň bude mať dostatočný rozsah na zabezpečenie regulácie miestnej mikroklímy, zadržiavanie zrážkovej vody a znižovanie rýchlosti vetra v mestskom prostredí. Už pri plánovaní a vypracovaní projektov výstavby v mestách by sa mal minimalizovať úbytok zelene a drevín. Druhy rastlín na mestských plochách budú vyberané s cieľom minimálneho negatívneho dopadu na ľudské zdravie a s ohľadom na nízky potenciál šírenia nepôvodných druhov na ďalšie stanovištia. Výsadba drevín v mestskom prostredí bude primárne využívať pôvodné druhy. Podiel zelene v mestách, vážený počtom obyvateľov, by sa mal v celoslovenskom priemere zvyšovať aspoň na 40 % a všetci obyvatelia krajských miest by mali mať prístup k zeleni do 10 minút. Pri starostlivosti o mestskú zeleň a zelenú infraštruktúru sa bude zohľadňovať nielen finančné a estetické hľadisko, ale aj pozitívny zdravotný efekt, maximalizácia vplyvov na reguláciu miestnej mikroklímy, efektivita zachytávania dažďovej vody, udržateľnosť ďalšej starostlivosti, požiadavky ochrany prírody a hmyzích opeľovačov a rekreačné potreby občanov."

144

MPRVSR

K textu str. 16, v bode 3.2 , doplniť 3. odsek nasledovne: ...........a riziko vodnej erózie. "Vytvoriť systém vodných plôch napr. jazierok a rybníkov, umožniť vznik riečnych meandrov s cieľom zabrániť odtoku vody a v lesoch budovať lesné cesty tak, aby po nich voda neunikala.".

O 

A

Duplicitná pripomienka, rozpor odstránený v zásadnej pripomienke.

145

MPRVSR

K textu str. 25, Podkapitola 6.5 Predchádzať a zmierňovať dopady zmeny klímy pomocou ochrany ekosystémov a ich služieb Zdôvodnenie: Konkretizovať, ktoré stratégie je potrebné zosúladiť

O 

A

Do poslednej vety bolo doplnené: "...ktoré sa týkajú zmeny klímy a ochrany ekosystémov..."

146

MPRVSR

K textu str. 43, časť 14.1, doplniť 4. odstavec: S cieľom zredukovať množstvo nekompletných, či neoznámených údajov bude posilnená kontrola evidencie odberateľov vôd a skutočne odoberaných množstiev povrchových a podzemných vôd a "miest s nedostupnosťou vody pre obyvateľov v dostatočnom objeme po celý rok". V oblasti monitoringu sucha bude posilnená medzinárodná spolupráca. Slovensko podporí výskum, vývoj a modelovanie na stanovenie priorít na zásobovanie vodou pri dlhotrvajúcom suchu a" identifikáciu rizikových lokalít s rýchlym odtokom vody z krajiny". Zdôvodnenie: Navrhujeme doplniť text s ohľadom na preukázanie spoločenskej zodpovednosti a prehlbovania už tohto existujúceho stavu 

O 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

147

MPRVSR

K textu str. 44, časť 14.1 doplniť 1. odstavec: Rozvoj zberu dát a monitorovania biotopov a druhov národného a európskeho významu a využívanie výsledkov výskumov bioty a ekosystémov bude podkladom pre zodpovedné a kvalifikované rozhodovanie orgánov štátnej správy ochrany prírody "pre obnovu ekosystémových funkcií krajiny a vytváranie pracovných miest na údržbu krajiny" Zdôvodnenie: Navrhujeme doplniť text s ohľadom na preukázanie spoločenskej zodpovednosti a príležitosti na elimináciu existujúceho stavu. 

O 

ČA

Prvá časť bola do textu doplnená vo formáte "s cieľom obnovy ekosystémových funkcií krajiny". Pracovné miesta sú pozitívnou externalitou tohto procesu, nie cieľom, preto nevidíme dôvod uvádzať ich v tomto kontexte.

148

MPRVSR

K textu str. 5, doplniť 4. odsek na konci doplniť vetu ...............možno najmiernejšie. "Vytvoriť spoločenskú diskusiu obyvateľov obcí, s cieľom zapojiť ich do problematiky, tak aby uvažovali o dopadoch nielen na ich obec, ale aj za hranicami svojej obce, teda aby sa pozerali na územie ako celok"..

O 

ČA

Podstata vety je riešená vo viacerých častiach Envirostratégie 2030, aj v konkrétnych opatreniach. Do úvodnej vízie však nebola pridaná, keďže nevidíme dôvod tu explicitne uvádzať obce.

149

MPRVSR

Na str. 13 žiadame posledný odstavec preformulovať nasledovne: „V rámci poľnohospodárstva sa budú uplatňovať postupy šetrné k životnému prostrediu s využitím agro-environmentálnych nástrojov. Do roku 2030 sa vyhodnotí vplyv poľnohospodárstva na udržiavanie biodiverzity na obhospodarovaných územiach, hlavne v rámci sústavy Natura 2000. V týchto územiach sa budú primárne podporovať tie spôsoby, ktoré najviac zvyšujú kvalitu ekosystémových služieb. Podpora biodiverzity môže prispievať k ekologickej rovnováhe, napr. dravé vtáky môžu z hľadiska eliminácie hlodavcov a drobných škodcov na poliach. vhodným spôsobom dopĺňať prípadnú chemickú ochranu. Zdôvodnenie: Pripomienka ja v súlade s koncepciou tematickej stratégie a požiadavkami smernice 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov.

Z 

A

Rozpor odstránený na rozporovom konaní. Spomenutý odstavec bol preformulovaný nasledovne: "V rámci poľnohospodárstva sa budú uplatňovať postupy šetrné k životnému prostrediu s využitím agro-environmentálnych nástrojov. Do roku 2030 sa vyhodnotí vplyv poľnohospodárstva na udržiavanie biodiverzity na obhospodarovaných územiach, hlavne v rámci sústavy chránených území. V týchto územiach sa budú primárne podporovať tie spôsoby, ktoré najviac zvyšujú kvalitu ekosystémových služieb. Podpora biodiverzity môže prispievať k ekologickej rovnováhe, napríklad dravé vtáky môžu byť z hľadiska eliminácie hlodavcov a drobných škodcov na poliach vhodnou alternatívou chemickej ochrany. Preskúma sa stav a možnosti zlepšenia ochrany prírody v spolupráci s aktivitami v rámci poľnohospodárstva, lesníctva, rybárstva, cestovného ruchu ako aj ďalších sektorov."

150

MPRVSR

Na str. 35 v poslednom odstavci žiadame doplniť v tretej vete a na konci odstavca text v úvodzovkách: Podporí sa predchádzanie vzniku biologicky rozložiteľných odpadov s dôrazom na biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Domácnosti si budú môcť pohodlne kompostovať odpad, ktorý vyprodukujú. Vybuduje sa dostatočná sieť zberu a zhodnotenia vytriedeného biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu. Osobitná pozornosť bude venovaná zberu a spracovaniu zeleného odpadu (napr. zo záhrad, parkov, či lúk). Zároveň sa zvýšia možnosti odbytu bioodpadov tým, že o verejnú podporu budú môcť žiadať len tie bioplynové stanice, ktoré budú odoberať vytriedený biologicky rozložiteľný odpad na výrobu bioplynu, "pričom vedľajší produkt bioplynových staníc bude zodpovedať kritériám pre použitie ako sekundárneho zdroja živín v poľnohospodárstve." Zdôvodnenie: Spracovanie vytriedeného biologicky rozložiteľného odpadu by malo viesť k tvorbe hnojiva, ktoré môže byť použité na poľnohospodársku pôdu, a ktoré musí byť v súlade s Vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 577/2005 ktorou sa ustanovujú typy hnojív, zloženie, balenie a označovanie hnojív, analytické metódy skúšania hnojív, rizikové prvky, ich limitné hodnoty pre jednotlivé skupiny hnojív, prípustné odchýlky a limitné hodnoty pre hospodárske hnojivá.

Z 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

151

MPRVSR

Na str. 47 žiadame zmeniť definíciu efektívneho využitia dusíka nasledovne: „Efektívne využitie dusíka – Podiel dusíka, ktorý dokáže rastlina prijať, na celkovom dodanom dusíku do pôdy“. V súlade s definíciou odporúčame preveriť aj hodnoty uvedené v tabuľke na str. 15. Zdôvodnenie: Efektívne využitie dusíka na strane 47 definujete ako „Podiel dusíka, ktorý dokáže pôda prijať na celkovom dodanom dusíku do pôdy“. Táto definícia je nesprávna. Efektivita pri hnojivách je vlastne to množstvo živiny, ktoré je využité pre rastlinu a to zvlášť pri dusíku, keď vieme, že dusík je živina, ktorou sa hnojí rastlina nie pôda (ako u ostatných živín), lebo dusík je veľmi mobilný v pôde a buď nám uniká do ovzdušia alebo sa vyplavuje do vôd. Len minimálne množstvo dusíka je schopné sa zabudovať do organických zlúčenín, ktoré sú relatívne ťažko mikrobiologicky a chemicky rozložiteľné a teda pre rastliny vlastne neprístupné. Preto takto definovať efektívne využitý dusík je nesprávne.

Z 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

152

MPRVSR

Pôda a jej ochrana – dôsledne dodržiavať platné zákony a vyvodzovať dôsledky z ich nedodržania.

O 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

153

MPRVSR

Str. 11 – Bod. 2 a 2.1 Rieši ochranu prírodných zdrojov len v chránených územiach. Pritom súčasný stav biodiverzity intenzívne obhospodarovanej agrárnej krajiny je v hlbokej depresii. Ekologizačné opatrenia (Greening), multifunkčné okraje polí nepriniesli požadovaný efekt. Z krajiny sa vytrácajú pôvodné druhy živočíchov, ktoré boli aj hospodársky významné – zajac poľný a jarabica poľná. Tieto druhy je potrebné riešiť priamo v podmienkach intenzívnej výroby, hľadať spôsoby zmiernenia vplyvu na ich populačný dynamiku v tomto prostredí. NPPC – Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra ponúka spoluprácu pri výskume zachovania biodiverzity v agrárnej krajine.

O 

A

Berieme na vedomie. Spomínané bude riešené v implementácii Envirostratégie 2030.

154

MPRVSR

Str. 15 – v druhom odstavci pod tabuľkou je vhodné o náraste zastúpenia kyslých pôd hovoriť až po zhutnení pôdy, ktoré patrí k fyzikálnych vlastnostiam a nemiešať fyzikálnu a chemickú degradáciu pôdy.

O 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

155

MPRVSR

str. 15 Do roku 2030 sa zvýši miera recyklácie komunálneho odpadu, vrátane jeho prípravy na opätovné použitie, na 60 % a do roku 2035 sa zníži sa miera jeho skládkovania na menej ako 25 % - veľmi ambiciózny návrh, dosť ťažko splniteľný. Sú na Slovensku dostatočné kapacity a podmienky na recykláciu odpadu?

O 

A

Sme si vedomí ambicióznosti, no cieľ je stále ešte relatívne voľný oproti plánom EÚ. A kapacity by mali stačiť, resp. trh vytvorí tlak na ďalšie, ak budú potrebné.

156

MPRVSR

str. 15 tabuľka bez označenia, žiadame údaje v tabuľke rozdeliť podľa zdroja a zosúladiť merné jednotky. Odôvodnenie: Nie je vhodné do jednej tabuľky vkladať údaje z niekoľkých zdrojov. Na strane 15 v tabuľke je spotreba dusíka dodaného v priemyselných hnojivách v kg.ha-1 poľnohospodárskej pôdy reálna (MPRV SR). Spotreba priemyselných dusíkatých hnojív v tonách na km2 (zdroj Eurostat) pravdepodobne nie je spotreba priemyselných dusíkatých hnojív, ale tiež spotreba dusíka dodaného v priemyselných hnojivách, čiže množstvo čistých živín. Napr. rok 2015 spotreba dusíka dodaného v priemyselných hnojivách je 70,1 kg.ha-1 poľnohospodárskej pôdy, pri prepočte na tony na km2 (pri 49 % zastúpení poľnohospodárskej pôdy na Slovensku) je 3,4 t.km-2 a keďže spotreba priemyselných dusíkatých hnojív v tabuľke je 6 t.km-2 tak aplikované hnojivo by muselo mať priemerne viac než 55 % dusíka, čo nie je reálne

Z 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

157

MPRVSR

Str. 15, ods 3 -žiadame vypustiť alebo preformulovať tvrdenie „rastúci trend“. Odôvodnenie: Na základe revízie zraniteľných území vykonanej v roku 2016 bolo z pôvodného celkového počtu 1561 zraniteľných oblastí vstupujúcich do prehodnotenia v roku 2016 vyradených dovedna 264. Hlavným dôvodom pre ich vyradenie boli veľmi nízke koncentrácie dusičnanov (menej ako 25 mg/l) v monitorovacích objektoch podzemných vôd Konkrétne to znamená, že počet zraniteľných oblastí sa na Slovensku znížil z 1561 na 1 344 a plocha poľnohospodárskej pôdy v zraniteľných oblastiach klesla o 698 km2, z pôvodných 13 684,65 km2 na 12 986,62 km2,

Z 

A

Text preformulovaný na:

„Slovensko označilo približne tretinu územia ako pásmo ohrozené dusičnanmi. Vzhľadom na významné zdroje podzemných vôd je územie západného Slovenska relatívne viac zraniteľné, no v ostatnom období došlo z hľadiska obsahu dusičnanov k stabilizácii kvality podzemných vôd.“

158

MPRVSR

Str. 15, ods.3 , žiadame vypustiť alebo preformulovať tvrdenie "Spotreba priemyselných hnojív rastie výrazne rýchlejšie než v ostatných krajinách V4 a EÚ" Odôvodnenie: Z vyjadrenia, že „Spotreba priemyselných hnojív rastie výrazne rýchlejšie než v ostatných krajinách V4 a EÚ“ sa zdá, že na Slovensku je veľmi vysoká spotreba priemyselných hnojív, čo je zavádzajúce tvrdenie. Faktom je, že priemerná spotreba priemyselných hnojív na Slovensku je nižšia než vo väčšine štátov EÚ. U nás je v súčasnosti spotreba priemyselných hnojív okolo 40 % spotreby roku 1990. Teda rast spotreby priemyselných hnojív medziročne môže byť vyšší než v štátoch EÚ, ale musíme zohľadniť fakt, že pri raste spotreby priemyselných hnojív vychádzame z nižšej východiskovej úrovne

Z 

A

Pripomienka bola akceptovaná. Text  bol upravený nasledovne: "Priemerná spotreba priemyselných hnojív na Slovensku je nižšia než vo väčšine štátov EÚ a dosahuje približne 40 % spotreby v roku 1990. Trend spotreby dusíka dodaného v priemyselných hnojivách je v posledných rokoch rastúci".

159

MPRVSR

Str. 16 bod 3.1. Navrhujeme zaradiť aj monitoring indikátorových druhov. Doterajšie výsledky ukazujú, že najmä zajac poľný je vhodným ukazovateľom kontaminácie životného prostredia cudzorodými látkami (ťažké kovy, rezíduá agrochemikálií, aflatoxíny a pod.). Úloha diverzifikácie plodín je v tomto prípade preceňovaná. Zvýšenú ochranu opeľovačov je potrebné presnejšie špecifikovať.

O 

ČA

Pripomienka bola čiastočne akceptovaná. Diverzifikáciu plodín považujeme za dôležitý krok. Monitoring indikátorových druhov však môže byť vhodným opatrením, radi ho doplníme, ak MPRV zadefinuje konkrétne znenie. Opeľovače sú čoraz častejší problém v súvislosti s využívaním chemických prostriedkov v poľnohospodárstve a stanovením obmeny a diverzifikácie plodín pestovaných v určitom území. Podstatou je znižovanie množstva chemických látok na ochranu poľnohospodárskych plodín, minimálne v chránených územiach. 

160

MPRVSR

str. 16 ods.3 žiadame zmeniť znenie v predposlednej vete nasledovne: "Odkanalizovanie obci spresní kvantifikáciu vplyvu poľnohospodárstva na zvýšené hodnoty koncentrácie dusičnanov vo vodách.". Odôvodnenie: Sleduje sa kvalita vôd a koncentrácia dusičnanov vo vodách pochádzajúcich z poľnohospodárskych zdrojov a nie dusík v pôde. 

Z 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

161

MPRVSR

str. 16 úvodná veta Vetu „Ekologická poľnohospodárska výroba bude v roku 2030 zaberať minimálne 13,5 % pôdy, tak ako v Českej republike.“ žiadame preformulovať nasledovne: „predpokladáme, že ekologická poľnohospodárska výroba by v roku 2030 mohla dosiahnuť 13,5 výmery % poľnohospodárskej pôdy Slovenskej republiky.“

O 

N

Ide o náš cieľ pre túto kapitolu, nie o náš predpoklad. 

162

MPRVSR

Str. 16, Bod 3.2. Využiť tiež zakladanie krátkodobých ekologických plôch – biopásov tvorených zmesou nedrevinových rastlín. 

O 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

163

MPRVSR

Str. 7 Za najväčšie súčasné problémy životného prostredia na Slovensku možno považovať odpadový manažment, kvalitu ovzdušia a ochranu lesných ekosystémov a agroekosystémov.

O 

ČA

Táto časťbola preformulovaná a bol pridaný ďalší kontext. Z dát, ktoré máme k dispozícii nevyplýva, že agrosystémy sú najväčšou výzvou ŽP SR.

164

MPRVSR

V tabuľke na str. 15. žiadame v druhom riadku „Spotreba priemyselných hnojív (dusíkaté) - (ton na km2)“ uviesť údaje tak, ako sme to uvádzali už pri predbežnom pripomienkovaní Envirostratégie. Porovnanie spotreby priemyselných dusíkatých hnojív v tonách na kilometer štvorcový je číslo, ktoré nemá absolútne žiadnu výpovednú hodnotu. Zdôvodnenie: Tento údaj je absolútne nevhodný pre porovnávanie vzhľadom na to, že obsah dusíka v jednotlivých hnojivách používaných v EÚ je veľmi rôzny a dávky hnojiva sa aplikujú v závislosti od jeho obsahu. Preto porovnávanie hmotnosti aplikovaných dusíkatých hnojív nemá výpovednú hodnotu. Napr. my na Slovensku budeme používať hnojivo s obsahom 10 % dusíka a pre dostatočne potrebnú dávku 200kg dusíka/ha budeme potrebovať 2000 kg dusíkatého hnojiva s obsahom 10 % dusíka na jeden hektár. Ale v inej krajine používajú dusíkaté hnojivo s obsahom 20 % dusíka. Pri tej istej potrebe dusíka oni spotrebujú o polovicu menej dusíkatých hnojív (je tam iný obsah dusíka). Význam má len porovnávať množstvo dusíka dodaného dusíkatými hnojivami. Tak ako je to uvedené v poslednom riadku tabuľky a zdrojom je ÚKSÚP resp. MPRV SR

Z 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

165

MPRVSR

V druhom odseku sa uvádza, že predložená stratégia „navrhuje rámcové opatrenia“. V súvislosti s tým žiadame premietnuť dopady „rámcových opatrení“ v rámci samostatnej časti materiálu „Ekonomické dopady stratégie a ich finančná náročnosť a vplyv na jednotlivé zdroje ich finančného zabezpečenia na dobu jej uplatňovania“. Zároveň žiadame do doložky vplyvov doplniť dopady na tri rozpočtové roky. Odôvodnenie: Materiál navrhuje viaceré opatrenia s vážnym dopadom na verejné zdroje, na podnikateľské subjekty bez toho, aby ich dopady boli „rámcovo“ premietnuté do doložky vplyvov. Nesúhlasíme s konštatovaním, že dopady budú zrejmé pri ich realizácii, podobne ani s tým, že v mnohých prípadoch sa prenáša zodpovednosť za vytvorenie odpovedajúcich finančných zdrojov z kapitol iných rezortov, ako rezortu životného prostredia bez toho, aby tieto požiadavky boli predmetom navýšenie rozpočtových kapitol jednotlivých rezortov. Z uvedeného dôvodu žiadame doplniť doložku vplyvov o tieto dopady. V opačnom prípade je realizácia akokoľvek dobre nastaveného smerovania environmentálnej politiky nerealizovateľná alebo je ju možné chápať len ako materiál indikatívneho charakteru. Ak materiál nemá žiadne vplyvy a dopady, nepovažujeme za opodstatnené prerokovávať a schvaľovať ho na úrovni vlády SR. 

Z 

A

Rozpor bol odstránený.

Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 predstavuje rámcový strategický dokument.
Jedným z cieľov predkladateľov bolo jasné stanovenie cieľov a záväzkov pri jednotlivých témach, ktoré pomôžu určiť stav implementácie tejto stratégie. Ciele sú stanovené na základe rôznych smerníc na úrovni EÚ a ich transpozície do Slovenskej legislatívy, alebo vychádzajú z iných medzinárodných dohovorov a iných strategických materiálov. Ako príklad uvádzame cieľ do roku 2030 dosiahnuť 100 % pripojenie aglomerácií s viac ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi a aglomerácie s nižším počtom ekvivalentných obyvateľov 50 % podiel odvádzaných a čistených vôd. Alebo  zákon č.137/2010  Z. z. o ovzduší, ktorý definuje národné záväzky pre látky znečisťujúce ovzdušie. K tomuto zákonu bola vypracovaná Doložka vplyvov a príslušné analýzy vplyvov podľa Jednotnej metodiky. Environmentálna stratégia tak teda uviedla v jednom dokumente zväčša ciele, ktoré sú nastavené pre politiky životného prostredia v iných materiáloch.
Pre úspešné naplnenie Stratégie bude nutné implementovať opatrenia do praxe pomocou zmien v legislatíve a iných strategických a koncepčných materiálov. Máme za to, že práve zmeny v legislatívnych a nelegislatívnych materiáloch by mali kvantifikovať dopady na vybrané segmenty z Doložky vplyvov v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Do budúcna očakávame, že pripravované čiastkové stratégie, akčné plány a legislatívne zmeny na rezorte životného prostredia budú postupovať podľa Jednotnej metodiky.
Tento strategický dokument prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa bodu 2.7. Analýza vplyvov na životné prostredie sa podľa jednotnej metodiky nevykonáva pri materiáloch, ktoré prešli posudzovaním podľa zmieneného zákona. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie a proces podľa Jednotnej metodiky zohľadňujú rozdielne prístupy pri posudzovaní. Avšak máme za to, že Envirostratégia 2030 predstavuje rámec, a konkrétne dopady budú kvantifikované až pri jednotlivých implementáciách.
Zároveň chceme upozorniť, že na základe pozorovania z praxe stratégie a ďalšie koncepčné materiáli, ktoré boli schválené v nedávnej minulosti, neobsahovali vypracované Doložky vplyvov a príslušné analýzy, napriek skutočnosti, že v nich boli uvedené konkrétne opatrenia spolu s termínom ukončenia. 

166

MPRVSR

V súvislosti s vodou a jej ochranou legislatívne zadefinovať povinnosť vlastníkov, správcov alebo užívateľov akéhokoľvek pozemku vykonávať opatrenia na zadržanie vody z povrchového odtoku v krajine pre jej následné využívanie. Zabezpečiť aj kontrolu dodržiavania takýchto opatrení a pri nedodržaní sankcionovať.

O 

N

Stratégia nezadáva žiadne legislatívne povinnosti. Tie sa nadefinujú až v samotnom vypracovaní zákonov

167

MPRVSR

V texte - namiesto chemických hnojív použiť termín priemyselných hnojív.

O 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

168

MPRVSR

V treťom odseku, žiadame za slová „udržateľné obehové hospodárstvo“ vložiť slová „založené na dôslednej ochrane zložiek životného prostredia, racionálnom využívaní obnoviteľných zdrojov,...“. Odôvodnenie: Ak predkladateľ definuje, že základnou víziou Stratégie Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 je dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov, je nevyhnutné definovať postoj k obnoviteľným zdrojom. Podobne ako v rámci Stratégie, zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky Slovenskej republiky, schválenej uznesením vlády SR č. 619/ 1993 a uznesením Národnej rady SR č. 339/1993 bol definovaný vzťah k prírodným zdrojom (obnoviteľným aj neobnoviteľným) umožňujúci dosiahnutie definovaných cieľov, je aj v navrhovanom materiáli potrebné definovať vzťah k obnoviteľným prírodným zdrojom, ktorý vytvorí predpoklady pre dosiahnutie cieľov Stratégie Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030. Pri rešpektovaní postoja k neobnoviteľným zdrojom a nebezpečným látkam je zrejmé, že tento stav je možné dosiahnuť ochranou a racionálnym využívaním prírodných zdrojov, predovšetkým obnoviteľných. 

Z 

A

Rozpor odstránený. Pripomienka bola čiastočne akceptovaná.
Za uvedené slová bol doplnený text "...založené na dôslednej ochrane zložiek životného prostredia..."
Vzťah k obnoviteľných zdrojom je definovaný v kapitole 11. Ekonomická a zároveň ekologická energia.

169

MPRVSR

Všeobecne k materiálu:Na 56. rokovaní 26.4.2017 vláda SR schválila materiál „Návrh Metodiky a inštitucionálneho rámca tvorby verejných stratégií“. Vláda SR prijala uznesenie č. 197/2017, ktorým uložila členom vlády SR úlohu B.1. riadiť sa Metodikou a inštitucionálnym rámcom tvorby verejných stratégií od 1. júla 2017. V Metodike sa uvádza, citujeme: „Presadenie moderného a efektívneho riadenia štátu si v rámci exekutívy SR vyžaduje implementáciu komplexného systému strategickej práce. Medzi jeho základné prvky na úrovni ústredných orgánov štátnej správy SR patria metodický a systémový rámec pre prípravu, tvorbu a implementáciu strategických dokumentov. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vypracoval a predložil na rokovanie vlády SR „Návrh metodiky a inštitucionálneho rámca tvorby verejných stratégií“ na základe úlohy B.2. uznesenia vlády SR č. 111/2017 zo dňa 1. marca 2017 k návrhu „Cestovnej mapy k Národnému infraštruktúrnemu plánu Slovenskej republiky na roky 2018 – 2030“. Cieľom návrhu metodiky je zabezpečiť vhodný aplikovateľný systém práce, ktorý bude usmerňovať a zjednocovať celý proces postupov prípravy, tvorby a implementácie strategických dokumentov vlády SR. Zároveň má odstrániť doteraz vyskytujúce sa chyby a nedostatky v tejto oblasti a zvýšiť kvalitu, transparentnosť a objektivitu informácií, ktoré súvisia s postupmi prípravy, tvorby a implementácie strategických dokumentov. Metodika vypracovania strategických dokumentov je určená pre prípravu, tvorbu a implementáciu rezortných stratégií a súčasne je inšpiratívnym vzorom pre vypracovanie strategických dokumentov na regionálnej, ako aj miestnej úrovni. Návrh metodiky má prispieť k zvýšeniu kvality vypracovávaných dokumentov a ich vzájomnému vecnému a obsahovému prepojeniu, čo je základným systémovým predpokladom pre uplatnenie strategického riadenia a plánovania na všetkých úrovniach rozhodovania orgánov verejnej správy SR. Materiál teda v kvalitatívnej a systémovej rovine má významne ovplyvniť strategickú a koncepčnú činnosť ústredných orgánov štátnej správy SR, a to v horizontálnej, ako aj vertikálnej úrovni strategického riadenia a plánovania.“. Z vyššie uvedeného vyplýva, že stratégie v pôsobnosti jednotlivých rezortov by mali byť komplementárne a mali by mať synergický efekt aj v oblasti životného prostredia. Nie je prípustné, aby jedna stratégia negovala inú už platnú stratégiu. Podľa prílohy č. 3 schválenej metodiky „Hlavné princípy vypracovania strategických dokumentov“, stratégie majú byť pripravované transparentne a objektívne. Do prípravy stratégie musí byť zahrnutý široký okruh zainteresovaných strán (resp. každý dotknutý subjekt, ktorého sa stratégia a jej dopady budú dotýkať). Strategické dokumenty musia byť pripravené v podobe a kvalite, ktorá umožní urobiť vláde SR (resp. orgánu schvaľovaciemu stratégiu) informované, kvalifikované a zodpovedné rozhodnutia. Stratégie by mali byť zamerané (zacielené) na riešenie konkrétneho významného problému (prípadne súboru súvisiacich problémov). Jednotlivé stratégie nemôžu byť pripravované izolovane, strategické práce musia byť koordinované ako horizontálne (naprieč rezortmi), tak vertikálne, t. j. s ohľadom na strategické dokumenty na vyššej aj nižšej úrovni verejnej správy SR, vrátane väzby na strategický rámec Európskej únie – aj z hľadiska ich časovej nadväznosti a vecnej konzistencie. Pri tvorbe stratégií musia byť dodržiavané základné postupy a mandátne požiadavky na kvalitu strategických dokumentov stanovené v metodických dokumentoch, je aplikovaný projektový prístup k tvorbe stratégií. Vznikajúce stratégie musia jasne definovať spôsob financovania ich implementácie. Stratégie sa musia tvoriť na základe identifikovaných a reálnych potrieb tých, ktorých problémy sú (vo výhľade) riešené. Prístup k tvorbe stratégií musí byť založený najmä na dôkazoch a musí byť hodnotený predpokladaný a reálny prínos a vplyv stratégií (minimálne ekonomický, sociálny, environmentálny a bezpečnostný prínos a dosah). Stratégie musia zahŕňať konkrétne a adresné opatrenia, jasne určovať zodpovednosť za dosiahnutie vytýčených cieľov, definovať implementačné štruktúry a procesy realizácie danej stratégie, stanovovať metriky (a indikátory) pre meranie úspešnosti a postupu ich implementácie. Každá stratégia musí mať svojho nositeľa (gestora, vlastníka), ktorý bude mať celkovú zodpovednosť za stratégiu, tzn. za jej implementáciu, za splnenie cieľov stratégie a realizáciu očakávaných prínosov. V rámci tvorby stratégie musia byť zodpovedané nasledujúce základné otázky: 1. Prečo je daná stratégia vytváraná? 2. Čo daná stratégia rieši (aký problém) a v akom hodnotovom kontexte (tzn. na základe akých kritérií)? 3. Ako bude daný problém riešený (a či vôbec bude riešený)? 4. Aký je cieľový stav, ktorý by mal byť realizáciou stratégie dosiahnutý? 5. Kedy sa bude problém riešiť a kedy bude vyriešený? 6. Kto bude problém riešiť? 7. Ako dlho daná stratégia platí? 8. Koľko bude dané riešenie stáť (tzn. aké zdroje finančné, materiálne, ľudské, organizačné bude nutné na dané riešenie vynaložiť) a kto poskytne potrebné zdroje? Uvedená metodika sa vzťahuje na proces prípravy strategických dokumentov verejnej správy, ktorý bol začatý po dni nadobudnutia jej účinnosti. Verejné stratégie, ktorých príprava sa začala pred dňom účinnosti metodiky sa môžu touto metodikou riadiť, ak sa tak gestor príslušnej stratégie rozhodne. Sme toho názoru, že aj napriek uvedenému prechodnému ustanoveniu, uvedené princípy a charakteristiky by mala spĺňať aj „Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030“. Dôkazom toho, že návrh „Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030“ nespĺňa princípy a charakteristiky dôkladne pripravenej stratégie je množstvo zásadných pripomienok, ktoré predkladá Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, organizácie v jeho zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti a neštátny sektor lesného hospodárstva. 

Z 

A

Rozpor bol odstránený.

Návrh Metodiky a inštitucionálneho rámca tvorby verejných stratégií, ktorým vláda prijala uznesenie č. 197/2017 sa nevzťahuje na Envirostratégiu 2030, keďže jej príprava začala pred schválením Metodiky. Bod B. uznesenia ukladá členom vlády, vedúcemu Úradu vlády SR, predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy B.1  riadiť sa Metodikou a inštitucionálnym rámcom tvorby verejných stratégií od 1. júla 2017. Oficiálna príprava Envirostratégie 2030 začala v decembri 2016. Pred prijatím Metodiky už prebehol verejný prieskum, vytvorenie postupu a časového rámca, boli vytvorené pracovné skupiny, prebehli ich prvé stetnutia prac.sk., boli zaslané vstupy a napísaný "nultý draft" Envirostratégie 2030. http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2017/tlacove-spravy-februar-2017/mzp-do-pripravy-novej-environmentalnej-strategie-ma-moznost-zapojit-siroka-verejnost.html
Aj napriek tomu, že Envirostratégia 2030 nespadá pod povinnú prípravu podľa metodiky, MŽP SR postupovalo čo najviac v súlade s jej princípmi a pravidlami a v mnohom išlo aj nad jej rámec, napr. v oblasti participácie, verejných konzultácií a informovania alebo riešenia pripomienok.
Envirostratégia 2030 zahŕňa konkrétne a adresné opatrenia, jasne určovať zodpovednosť za dosiahnutie vytýčených cieľov, definuje implementáciu a procesy realizácie stratégie, stanovuje indikátory pre meranie úspešnosti a postupu ich implementácie. Envirostratégia 2030 má svojho gestora a vlastníka, ktorým je MŽP SR, ktoré má celkovú zodpovednosť za stratégiu, tzn. aj jej implementáciu, a plnenie cieľov stratégie a realizáciu očakávaných prínosov.
Na otázky z pripomienky č. 1 až 7 dáva Envirostratégia 2030 jasné odpovede.
Otázka č 8. z pripomienky je zodpovedaná vo vyhodnotení ďalšej pripomienky predloženej MPRV SR.
Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030“ spĺňa princípy a charakteristiky dôkladne pripravenej stratégie. Do procesu prípravy bolo zapopjené aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré bolo súčasťou viacerých pracovných skupín. MŽP SR požiadalo listom ministra MPRV SR o nomináciu do 7 pracovných skupín. MPRV SR túto možnosť využilo nomináciou zaslanou listom ministerky pôdohospodárstva. Zástupcovia MPRV SR boli plnohodnotne rešpektovanými členmi pracovných skupín. Väčšina návrhov ministerstva bola do stratégie zapracovaná a pripomienky konzultované nadštandartným spôsobom.
Pripomíname tiež, že MPRV SR nevyužilo možnosť zapojiť sa do pripomienkovania Správy o hodnotení a návrhu strategického dokumentu s celoštátnym dosahom v rámci SEA procesu - strategické environmentálne hodnotenie.
Do časti Inštitucionálneho rámca bola doplnená informácia, kto bude mať uplatnenie jednotlivých cieľov v kompetencii aj s uvedením spolupráce.

170

MPRVSR

Žiadame v samostatnej časti materiálu dopracovať vyhodnotenie Stratégie, zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky SR, schválenej uznesením vlády SR č. 619/1993 a uznesením Národnej rady SR č. 339/1993. Zároveň žiadame v tejto časti uviesť aj plnenie opatrení akčných plánov vypracovaných a schválených vládou SR (Environmentálny akčný plán I.; Environmentálny akčný plán II.) Odôvodnenie: Návrh, ktorý predložilo Ministerstvo životného prostredia SR na medzirezortné pripomienkové konanie je strategickým materiálom, ktorý by mal zohľadňovať vnútorné a vonkajšie podmienky environmentálnej situácie na Slovensku. V rámci toho je nevyhnutné, obzvlášť ak predkladateľ materiálu v samotnom materiáli upozorňuje na požiadavku uplatňovania princípu „hodnoty za peniaze“, vychádzať pri stanovení strategického smerovania environmentálnej politiky v SR do roku 2030 zo zhodnotenia plnenia dlhodobých, strednodobých a krátkodobých cieľov Stratégie, zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky Slovenskej republiky, schválenej uznesením vlády SR č. 619/1993 a uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 339/1993. Plnenie jednotlivých opatrení, podobne ako plnenie záväzkov SR v rámci medzinárodných organizácií zameraných na starostlivosť o životné prostredie, vyžadovalo čerpanie nemalých finančných prostriedkov z verejného a súkromných zdrojov, čo je potrebné špecifikovať v úvodných východiskách predkladaného materiálu s vyhodnotením splnenia stanovených cieľov. Je to základný predpoklad pre definovanie nového strategického smerovania SR v oblasti environmentálnej politiky. 

Z 

A

Rozpor bol odstránený.

V uznesení vlády, ktorým bola ministrovi životného prostredia uložená povinnosť vypracovať a predložiť novú Envirostratégiu 2030 nebola uložená úloha na vyhodnotenie stratégie z roku 1993 ani plnenie environmentálnych akčných programov. V časovom horizonte stanovenom na splnenie bodu B.83 z uznesenia vlády SR č. 227 z 15. mája 2013 to ani nie je možné.
Pri príprave Envirostrarégie 2030 sme vyhodnocovali aktuálnosť cieľov a opatrení Stratégie, zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky SR, schválenej uznesením vlády SR č. 619/1993. V samotnom texte informáciu takisto aj spomíname.

171

MPSVRSR

Pripomienka: Navrhujeme zváženie doplnenia konkrétnych opatrení, ktoré budú záväzné pre subjekty, na ktoré sa jednotlivé ciele Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030 vzťahujú a ktoré budú viesť k dosiahnutiu cieľov, ktoré si táto Stratégia vo svojich jednotlivých kapitolách stanovuje. Odôvodnenie: Úplná absencia konkrétnych záväzných úloh, resp. opatrení, vrátane časových rámcov pre ich splnenie, môže viesť k nedosiahnutiu Stratégiou deklarovaných cieľov, čím by nebol naplnený potenciál tohto materiálu, ktorý zasahuje široké spektrum oblastí zásadných pre zlepšovanie stavu a ochrany životného prostredia na Slovensku a ktorého potenciálny pozitívny vplyv na životné prostredie je preto značný. 

O 

ČA

Envirostratégia 2030 je strešná stratégia určujúca základné smerovanie a environmentálne ciele, nie výpočet konkrétnych opatrení. Samotná implementácia a rozpracovanie opatrení bude zabezpečené následne pri prijímaní zákonov, vyhlášok, dotačných programov a podobne.  
V návrhu Uznesenia vlády sa jasne stanovuje úloha pre ministra životného prostredia: „B. 1. predložiť na rokovanie vlády vyhodnotenie implementácie a aktualizáciu Envirostratégie 2030“ do 31.12.2025 a takisto úloha C. 1. pre všetky relevantné ústredné orgány štátnej správy: „ C. 1. zabezpečiť plnenie a implementáciu cieľov a opatrení stratégie, zabezpečiť súlad nových strategických dokumentov s Envirostratégiou 2030, ročne do 31. júna“, spolupráci s ďalšími subjektami. To znamená, že vláda SR bude každoročne požadovať plnenie cieľov a opatrení Envirostratégie 2030 a uvedenie stratégií a zákonov aj ostatných rezortov do súladu so stratégiou, teda odpočtovanie Envirostratégie 2030.
Implementácia sa teda bude riešiť dodatočne. Príkladom zákonov a čiastkových sektorových stratégií sú Nízkouhlíková stratégia do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, Stratégia ochrany ovzdušia, Aktualizácia Adaptačnej stratégia, novelizácia Zákona o ochrane prírody a krajiny, Zákona o odpadoch a pod., ktoré už sú prijaté, prebieha ich príprava alebo pripomienkovanie alebo budú v nadväznosti na Envirostratégiu 2030 pripravené a prijaté. V nich budú jednotlivé opatrenia Envirostratégie 2030 spracované do konkrétnych krokov a mikroopatrení a budú tiež kvantifikované. To samozrejme nie je možné spracovať v jednom dokumente t.j. Envirostratégii.

172

MPRVSR

Pripomienka: Odporúčame odstrániť diskrepanciu medzi vyhodnotením vybraných vplyvov v doložke vybraných vplyvov a obsahom predloženého materiálu. Odôvodnenie: V doložke vybraných vplyvov predkladateľ neidentifikoval vplyv obsahu materiálu na životné prostredie, čo odôvodňuje faktom, že materiál len nastavuje rámec pre realizáciu legislatívnych a iných zmien v tomto sektore, pričom podľa predkladateľa momentálne nie sú známe konkrétne opatrenia, resp. rozsah potrebných zmien a preto nemožno kvantifikovať ani detailne kvalitatívne popísať vplyvy navrhovaného materiálu. Faktom však je, že materiál vo svojich viacerých kapitolách, v predkladacej správe aj v doložke vybraných vplyvov (Sekcii 3. Ciele a výsledný stav) formuluje svoje konkrétne a explicitne kvantifikované ciele (ide napr. o nasledovné ciele: V ochrane ovzdušia Slovensko dosiahne stanovené ciele a zníži emisie skleníkových plynov v sektoroch obchodovania s emisiami o 43 % a mimo týchto sektorov o 20 % oproti roku 2005; Slovensko dosiahne dobrý stav vôd a do roku 2030 budú mať obce nad 2 000 obyvateľov 100 % a obce s nižším počtom obyvateľov 50 % podiel odvádzaných a čistených vôd; Materiálové zhodnotenie komunálneho odpadu dosiahne 60 % a do roku 2035 sa ho bude skládkovať menej ako 25 % a i.). Na základe uvedeného možno konštatovať, že vplyv cieľov materiálu na životné prostredie je možné identifikovať a vo viacerých oblastiach tiež kvantifikovať a to aj napriek tomu, že predmetná Stratégia neobsahuje konkrétne a záväzné návrhy opatrení, ktoré majú viesť k cieľom, ktoré si stanovuje. Rovnako možno identifikovať aj ďalšie vybrané vplyvy Stratégiou definovaných cieľov, nakoľko možno predpokladať, že okrem vplyvu na životné prostredie môžu tieto ciele, resp. konkrétne opatrenia vedúce k ich naplneniu, disponovať sociálnym vplyvom, vplyvom na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, príp. inými vplyvmi, ktoré definuje Jednotná metodika na posudzovanie vybraných vplyvov. V tejto súvislosti si tiež dovoľujeme upozorniť predkladateľa na bod 9.2. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, podľa ktorého sa na záverečné posúdenie vybraných vplyvov po medzirezortnom pripomienkovom konaní predkladajú Stálej pracovnej komisii Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky materiály, ktoré majú identifikovaný niektorý z vybraných vplyvov, a ktorých vybrané vplyvy sa významne zmenili podľa výsledkov medzirezortného pripomienkového konania alebo podľa výsledkov medzirezortného pripomienkového konania bola zmenená aspoň jedna z analýz vplyvov.

O 

N


Tento strategický dokument prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa bodu 2.7. Analýza vplyvov na životné prostredie sa podľa jednotnej metodiky nevykonáva pri materiáloch, ktoré prešli posudzovaním podľa zmieneného zákona. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie a proces podľa Jednotnej metodiky zohľadňujú rozdielne prístupy pri posudzovaní. Podľa zákona Environmentálna stratégia musela prejsť posudzovaním na životné prostredie. Avšak máme za to, že Environmentálna stratégia predstavuje rámec, a konkrétne dopady budú kvantifikované až pri jednotlivých implementáciách.

Zároveň chceme upozorniť, že na základe pozorovania z praxe stratégie  ďalšie koncepčné materiáli, ktoré boli schválené v nedávnej minulosti, neobsahovali vypracované Doložky vplyvov a príslušné analýzy, napriek skutočnosti, že v nich boli uvedené konkrétne opatrenia spolu s termínom ukončenia. 

173

MŠVVaŠSR

k vlastnému materiálu Nesúhlasíme s navrhovaným textom v časti 13 Environmentálna výchova a vzdelávanie v každom veku (str. 40). Žiadame text prepracovať tak, aby reflektoval na skutočný stav zabezpečovania environmentálnej výchovy v materských školách, základných a stredných školách.

Z 

A

Text bol prepracovaný nasledovne "Formálna environmentálna výchova sa na Slovensku sústreďuje v zariadeniach školského typu a je koordinovaná MŠVVaŠ. Je súčasťou cieľov, výkonových i obsahových štandardov inovovaného štátneho vzdelávacieho programu, v ktorom je definovaná ako prierezová téma. Môže sa realizovať ako súčasť učebného obsahu vyučovacích predmetov; prostredníctvom samostatných projektov, seminárov, vyučovacích blokov a v neposlednom rade môže tvoriť samostatný vyučovací predmet z rámca voliteľných hodín." 

174

MŠVVaŠSR

K vlastnému materiálu V časti 13.1 Skvalitniť environmentálnu výchovu vo formálnom vzdelávaní nesúhlasíme s navrhovaným textom vypracovať Štátny program environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety, ktorý by mal zaviesť formálne environmentálne vzdelávanie na základné a stredné školy. V súlade s navrhovaným odporúčame v úvodnej časti 13 vypustenie textu „Vypracuje sa Štátny program environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety, ktorý zlepší a skvalitní formálne environmentálne vzdelávanie materských, základných a stredných škôl“.

Z 

A

Veta bola vypustená a nahradená "Environmentálnej výchove, vzdelávaniu a osvete a vzdelávaniu pre udržateľný rozvoj bude venovaná osobitná pozornosť v akčných plánoch na implementáciu Národného programu rozvoja výchovy vzdelávania." a bola doplnená veta "Medzirezortná pracovná skupina pre koordináciu akčných plánov Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania bude kontrolovať plnenie cieľov a priorít, nastavovať efektívne formy a metódy a dohliadne na zapracovanie cieľov Agendy 2030 do environmentálneho vzdelávania a vzdelávanie pre udržateľný rozvoj." 

175

MŠVVaŠSR

Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 nie je vytvorená v súlade s Návrhom Metodiky a inštitucionálneho rámca tvorby verejných stratégií, ktorý schválila Vláda SR (č. uznesenia 197/2017). Predovšetkým absentuje kľúčová zložka stratégie, ktorou je jej implementácia. Chýba plán realizácie aktivít (hierarchická štruktúra prác a s ňou súvisiace informácie týkajúce sa realizácie jednotlivých aktivít), časový harmonogram (harmonogram implementácie stratégie, obsahujúci najmä dobu realizácie jednotlivých opatrení, zodpovedné osoby, nadväznosti aktivít, krokov, činností), rozpočet a zdroje financovania (rozpočet implementácie stratégie obsahujúci jednotlivé náklady, požadované zdroje a tiež zdroje financovania), systém monitorovania a hodnotenia realizácie stratégie (systém priebežného sledovania a vyhodnocovania postupu realizácie stratégie z hľadiska dosahovania jej cieľov, hodnotiaci plán implementácie stratégie.) a systém riadenia rizík a predpoklady realizácie stratégie. Z tohto dôvodu nie je jasné, kto, akými krokmi, s akými nákladmi a časovým harmonogramom bude stratégiu implementovať. Nie je jasné, či na stratégiu budú nadväzovať akčné, príp. implementačné plány, ktoré budú tieto informácie obsahovať. Navrhujeme Stratégiu zosúladiť s Návrhom Metodiky a inštitucionálneho rámca tvorby verejných stratégií, predovšetkým doplniť časť týkajúcu sa implementácie stratégie

Z 

ČA

Návrh Metodiky a inštitucionálneho rámca tvorby verejných stratégií, ktorým vláda prijala uznesenie č. 197/2017 sa nevzťahuje na Envirostratégiu 2030, keďže jej príprava začala pred schválením Metodiky. Bod B. uznesenia ukladá členom vlády, vedúcemu Úradu vlády SR, predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy B.1  riadiť sa Metodikou a inštitucionálnym rámcom tvorby verejných stratégií od 1. júla 2017. Oficiálna príprava Envirostratégie 2030 začala v decembri 2016. Pred prijatím Metodiky už prebehol verejný prieskum, vytvorenie postupu a časového rámca, boli vytvorené pracovné skupiny, prebehli ich prvé stetnutia prac.sk., boli zaslané vstupy a napísaný "nultý draft" Envirostratégie 2030. http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2017/tlacove-spravy-februar-2017/mzp-do-pripravy-novej-environmentalnej-strategie-ma-moznost-zapojit-siroka-verejnost.html
Aj napriek tomu, že Envirostratégia 2030 nespadá pod povinnú prípravu podľa metodiky, MŽP SR postupovalo čo najviac v súlade s jej princípmi a pravidlami a v mnohom išlo aj nad jej rámec, napr. v oblasti participácie, verejných konzultácií a informovania alebo riešenia pripomienok.
Envirostratégia 2030 zahŕňa konkrétne a adresné opatrenia, jasne určovať zodpovednosť za dosiahnutie vytýčených cieľov, definuje implementáciu a procesy realizácie stratégie, stanovuje indikátory pre meranie úspešnosti a postupu ich implementácie. Envirostratégia 2030 má svojho gestora a vlastníka, ktorým je MŽP SR, ktoré má celkovú zodpovednosť za stratégiu, tzn. aj jej implementáciu, a plnenie cieľov stratégie a realizáciu očakávaných prínosov.
Envirostratégia 2030 je strešná stratégia určujúca základné smerovanie a environmentálne ciele, nie výpočet konkrétnych opatrení. Samotná implementácia a rozpracovanie opatrení bude zabezpečené následne pri prijímaní zákonov, vyhlášok, dotačných programov a podobne.  
V návrhu Uznesenia vlády sa jasne stanovuje úloha pre ministra životného prostredia: „B. 1. predložiť na rokovanie vlády vyhodnotenie implementácie a aktualizáciu Envirostratégie 2030“ do 31.12.2025 a takisto úloha C. 1. pre všetky relevantné ústredné orgány štátnej správy: „ C. 1. zabezpečiť plnenie a implementáciu cieľov a opatrení stratégie, zabezpečiť súlad nových strategických dokumentov s Envirostratégiou 2030, ročne do 31. júna“, spolupráci s ďalšími subjektami. To znamená, že vláda SR bude každoročne požadovať plnenie cieľov a opatrení Envirostratégie 2030 a uvedenie stratégií a zákonov aj ostatných rezortov do súladu so stratégiou, teda odpočtovanie Envirostratégie 2030.
Implementácia sa teda bude riešiť dodatočne. Príkladom zákonov a čiastkových sektorových stratégií sú Nízkouhlíková stratégia do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, Stratégia ochrany ovzdušia, Aktualizácia Adaptačnej stratégia, novelizácia Zákona o ochrane prírody a krajiny, Zákona o odpadoch a pod., ktoré už sú prijaté, prebieha ich príprava alebo pripomienkovanie alebo budú v nadväznosti na Envirostratégiu 2030 pripravené a prijaté. V nich budú jednotlivé opatrenia Envirostratégie 2030 spracované do konkrétnych krokov a mikroopatrení a budú tiež kvantifikované. To samozrejme nie je možné spracovať v jednom dokumente t.j. Envirostratégii.
Do časti Inštitucionálneho rámca bola doplnená informácia kto bude mať uplatnenie jednotlivých cieľov v kompetencii aj s uvedením spolupráce.

176

MŠVVaŠSR

V časti Najväčšie výzvy životného prostredia SR sa uvádza potreba stanovenia priorít v oblasti návrhu nových politík a výdavkov. Zo Stratégie však nie je jasná väzba medzi uvedenými prioritami a navrhovanými opatreniami. Navrhujeme jasne a transparentne prepojiť priority s návrhom opatrení a prípadne aj s výdavkami.

O 

A

Pripomienka bola akceptovaná. Úvodná časť s viziou životného prostredia v roku 2030 bola rozšírená o jasné prepojenie na priority.

177

MŠVVaŠSR

V Stratégii sa uvádzajú viaceré indikátory, ich posledné hodnoty sú však z roku 2015. Nie je jasné, prečo sa neuvádzajú aktuálnejšie hodnoty. Kľúčovým problémom je však skutočnosť, že sa neuvádzajú cieľové hodnoty pre rok 2030, na základe ktorých by bolo možné vyhodnotiť úspešnosť implementácie jednotlivých opatrení. Navrhujeme v prípade možnosti doplniť cieľové hodnoty indikátorov pre rok 2030, príp. aj skoršie obdobie.

O 

ČA

Indikátory boli aktualizované o dostupné čísla k septembru 2018. Nie každý indikátor má stanovenú cieľovú hodnotu a pri niektorých indikátoroch sa cieľová hodnota aktuálne stanovuje v rámci európskych a národných pravidiel a cieľov. Jednotlivé opatrenia majú čo možno najpresnejšie stanovené cieľové hodnoty. Tam kde to nebolo možné stanoviť, je navrhnutý trend alebo minimálna hodnota.

178

MVSR

Odoslané bez pripomienok

-

-

-

179

MZSR

Pripomienka sa týka vety na 8.str v znení: „Celková spotreba vody z dlhodobého hľadiska mierne klesá, čo však z hľadiska očakávaného nedostatku vody môže byť pozitívny trend.“, ktorú žiadame nahradiť novým znením: „Celková spotreba vody z dlhodobého hľadiska mierne klesá, čo môže mať pozitívny trend z environmentálneho hľadiska, avšak zároveň môže predstavovať negatívny dopad pre zdravie obyvateľov a dodržiavanie základných hygienických zásad. Pitná voda je kľúčovým faktorom životného prostredia, ktorý ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva.“ Pripomienku vzniesol Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. 

O 

A

Pripomienka bola akceptovaná.

180

MZVaEZSR

Bez pripomienok.

O 

A

Berieme na vedomie.

181

NATURPACK

K bodu 10.1. Pri rozšírení zálohovania na jednorazové nápojové obaly by bolo žiadúce pre ostatné zbierané druhy plastov zvýšiť mieru energetického zhodnocovania (R1), a preto žiadame túto možnosť do Envirostratégie 2030 doplniť. ODOVODNENIE: Pri zavedení zálohovania na jednorazové nápojové obaly bude potrebné zmeniť správanie spotrebiteľov, bude potrebné ich preúčať na niečo nové v porovnaní s tým na čo boli roky učení, vytvorí to na spotrebiteľa nové nároky na dodatočné triedenie (inak sa správať k jednorazovým nápojovým obalom a inak k ostatným druhov plastových obalov), čo môže viesť k demotivácii a poklesu triedenia plastov ako celku. V prípade zavedenia zálohovania, a teda vybratiu jedinej komodity s pozitívnou hodnotou z triedeného zberu plastov, sa tento systém predraží, nakoľko v ňom ostanú len tie problémové druhy plastov, kde je recyklácia komplikovaná až nemožná. Preto by bolo potrebné pre tieto ostatné druhy plastov podporiť najbližší možný spôsob nakladania v hierarchii OH, a teda zvýšiť mieru energetického zhodnocovania na tieto ostatné druhy plastov (zo súčasných legislatívne akceptovateľných 3 % na plnenie cieľov a záväzných limitov OH v oblasti odpadov z obalov.), a teda upraviť pomer medzi limitom pre recykláciu a limitom pre energetické zhodnotenie pri plastoch. Novoprijatá smernica EPaR 94/62/ES stanovuje cieľ recyklácie pre plasty do roku 2025 na 50 % a 2030 na 55 %. Z textu Envirostratégie je zrejmé, že si Slovenská republika uplatní výnimku na dosiahnutie 5 rokov, čiže do roku 2030 by sa Slovenská republika mala dostať na úroveň recyklácie plastov na 50 %. Už od roku 2012 má SR stanovený cieľ recyklácie pri plastoch na 45%, ktorý je veľmi problematické dosiahnuť (nekvalitný vstupný materiál hlavne z triedeného zberu komunálnych odpadov – znečistené a nevhodné na recykláciu) v porovnaní so súčasným cieľom EU 22,5 %. EU dovoľuje SR dosiahnuť úroveň 50 % až za viac ako 10 rokov, preto by bolo potrebné prispôsobiť legislatívu súčasnej situácii na trhu a pomer medzi recykláciou a energetickým zhodnotením plastov upraviť a postupne navyšovať na dosiahnutie cieľa EU. V súvislosti s nastupujúcim obehovým hospodárstvom je značný predpoklad, že sa bude klásť významný akcent na ekodizajn a používanie materiálov vhodných na jednoduchšiu recykláciu. Udeje sa to ale postupne, preto by bolo vhodné, aby sa systémovo postupovalo aj pri nastavovaní zhodnocovania plastov (pomer recyklácie a energetického zhodnocovania) v súvislosti s reálnou situáciou a vývojom na trhu. 

Z 

N

Rozpor pretrváva - Environmentálna stratégia nehovorí, že sa zavedie zálohovanie jednorazových nápojových obalov, ale iba hodnotí, že sa zváži. Vzhľadom na to nepovažujeme za potrebné uvádzať nasledovné hypotetické opatrenia, ak by sa k tomuto kroku pristúpilo. To by sa riešilo v rámci nadväzných dokumentov, resp. opatrení.

182

NBS

bez pripomienok

O 

A

Berieme na vedomie.

183

NBÚSR

Odoslané bez pripomienok

-

-

-

184

NLC

Doložka vybraných vplyvov, bod 9. Vplyvy navrhovaného materiálu, riadok: Sociálne vplyvy: "žiadne" zmeniť na "negatívne". Odôvodnenie: Predložený materiál "Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030" bude mať negatívne sociálne vplyvy. Zvýšenie výmery bezzásahových území na 75% výmery národných parkov do roku 2030 bude mať dopady v sociálnej oblasti, najmä kvôli strate pracovných na vidieku a menej rozvinutých regiónoch Slovenska. Sociálne vplyvy budú nasledovné: 1. strata 7 170 pracovných miest najmä na vidieku. V lesnom hospodárstve pôsobí v súčasností 20 tis. pracovníkov, čo predstavuje 2,38 pracovníka na 1 000 m3 ťažby dreva. V drevospracujúcom priemysle pôsobí zhruba 50 tis. pracovníkov, čo predstavuje 7,38 pracovníka na 1 000 m3 spracovaného surového dreva. Zníženie ponuky pracovných miest spôsobí vyľudňovanie mnohých oblastí a ďalšie problémy pre samosprávy. 2. zníženie dostupností palivového dreva pre domácností. Mnoho domácností dnes používa palivové drevo ako jediný zdroj energie na vykurovanie. Vyhlásením rozsiahlych bezzásahových území, ktoré budú najmä na vidieku, bude problém pre mnoho domácnosti kúpiť palivové drevo, resp. jeho dovoz zo vzdialených oblastí bude finančné náročný a budú musieť prejsť na iný zdroj energie (napr. uhlie).

Z 

N

Rozpor pretrváva. Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 predstavuje rámcový strategický dokument.
Jedným z cieľov predkladateľov bolo jasné stanovenie cieľov a záväzkov pri jednotlivých témach, ktoré pomôžu určiť stav implementácie tejto stratégie. Ciele sú stanovené na základe rôznych smerníc na úrovni EÚ a ich transpozície do Slovenskej legislatívy, alebo vychádzajú z iných medzinárodných dohovorov a iných strategických materiálov. Ako príklad uvádzame cieľ do roku 2030 dosiahnuť 100 % pripojenie aglomerácií s viac ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi a aglomerácie s nižším počtom ekvivalentných obyvateľov 50 % podiel odvádzaných a čistených vôd. Alebo zákon č.137/2010 Z. z. o ovzduší, ktorý definuje národné záväzky pre látky znečisťujúce ovzdušie. K tomuto zákonu bola vypracovaná Doložka vplyvov a príslušné analýzy vplyvov podľa Jednotnej metodiky. Environmentálna stratégia tak teda uviedla v jednom dokumente zväčša ciele, ktoré sú nastavené pre politiky životného prostredia v iných materiáloch.
Pre úspešné naplnenie Stratégie bude nutné implementovať opatrenia do praxe pomocou zmien v legislatíve a iných strategických a koncepčných materiálov. Máme za to, že práve zmeny v legislatívnych a nelegislatívnych materiáloch by mali kvantifikovať dopady na vybrané segmenty z Doložky vplyvov v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Do budúcna očakávame, že pripravované čiastkové stratégie, akčné plány a legislatívne zmeny na rezorte životného prostredia budú postupovať podľa Jednotnej metodiky.
Tento strategický dokument prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa bodu 2.7. Analýza vplyvov na životné prostredie sa podľa jednotnej metodiky nevykonáva pri materiáloch, ktoré prešli posudzovaním podľa zmieneného zákona. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie a proces podľa Jednotnej metodiky zohľadňujú rozdielne prístupy pri posudzovaní. Avšak máme za to, že Envirostratégia 2030 predstavuje rámec, a konkrétne dopady budú kvantifikované až pri jednotlivých implementáciách.
Zároveň chceme upozorniť, že na základe pozorovania z praxe stratégie a ďalšie koncepčné materiáli, ktoré boli schválené v nedávnej minulosti, neobsahovali vypracované Doložky vplyvov a príslušné analýzy, napriek skutočnosti, že v nich boli uvedené konkrétne opatrenia spolu s termínom ukončenia. 

185

NLC

Doložka vybraných vplyvov, bod 9. Vplyvy navrhovaného materiálu, riadok: Vplyvy na podnikateľské prostredie: "žiadne" zmeniť na "negatívne". Odôvodnenie: Predložený materiál "Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030" bude mať negatívne dopady na podnikateľské prostredie. Zvýšenie výmery bezzásahových území na 75% výmery národných parkov do roku 2030 bude mať negatívny dopad na lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel kvôli zníženiu produkcie surového dreva, ktoré predstavuje hlavný zdroj výnosov v lesnom hospodárstve a základnú surovinu pre drevospracujúci priemysel. Uvedený materiál bude mať negatívne dopady na malé a stredné podniky lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu. Dopady možno kvantifikovať v tejto výške: 1. zníženie výnosov subjektov lesného hospodárstva vo výške 90 mil. €. Zvýšenie bezzásahových území zo súčasných 60 tis. ha lesných pozemkov na 228 tis. ha bude znamenať zníženie výšky ťažby vo výške 810 tis. m3. Výnosy LH dosahujú v priemere 111,62 €/m3, čo predstavuje zníženie výnosov o 90 mil. €. V tomto prípade dôjde k zrušeniu lesných podnikov v bezzásahových územiach a hromadnému prepúšťaniu zamestnancov a strate pracovných miest najmä na vidieku. 2. zníženie výnosov subjektov drevospracujúceho priemyslu vo výške 325 mil. €. Tržby a výnosy drevospracujúceho priemyslu sú v priemere 444 €/m3 spracovaného surového dreva, čo by znamenalo pri scenári rozšírenia 5. stupňa ochrany na 75% výmery národných parkov, dopad na drevospracujúci priemysel vo výške 325 mil. € ako zníženie výnosov a tržieb drevospracujúceho priemyslu. Zvýšením výmery bezzásahových území by došlo k zníženiu ťažby surového dreva a jeho ponuky na domácom trhu a následne zvýšenia ceny surového dreva na domácom trhu, čo by bolo pre mnohé podniky drevospracujúceho priemyslu likvidačné. Malé drevospracujúce prevádzky v bezzásahových územiach a ich okolí by pravdepodobne úplne zanikli kvôli problému so surovinou. 3. Náklady na vybudovanie kamerových systémov na každom manipulačnom sklade s drevom. 4. Náklady na vybavenie všetkých nákladných aut prevážajúcich drevo GPS a náklady na zaznamenávanie údajov o prevážanom dreve.

Z 

N

Rozpor pretrváva. Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 predstavuje rámcový strategický dokument.
Jedným z cieľov predkladateľov bolo jasné stanovenie cieľov a záväzkov pri jednotlivých témach, ktoré pomôžu určiť stav implementácie tejto stratégie. Ciele sú stanovené na základe rôznych smerníc na úrovni EÚ a ich transpozície do Slovenskej legislatívy, alebo vychádzajú z iných medzinárodných dohovorov a iných strategických materiálov. Ako príklad uvádzame cieľ do roku 2030 dosiahnuť 100 % pripojenie aglomerácií s viac ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi a aglomerácie s nižším počtom ekvivalentných obyvateľov 50 % podiel odvádzaných a čistených vôd. Alebo zákon č.137/2010 Z. z. o ovzduší, ktorý definuje národné záväzky pre látky znečisťujúce ovzdušie. K tomuto zákonu bola vypracovaná Doložka vplyvov a príslušné analýzy vplyvov podľa Jednotnej metodiky. Environmentálna stratégia tak teda uviedla v jednom dokumente zväčša ciele, ktoré sú nastavené pre politiky životného prostredia v iných materiáloch.
Pre úspešné naplnenie Stratégie bude nutné implementovať opatrenia do praxe pomocou zmien v legislatíve a iných strategických a koncepčných materiálov. Máme za to, že práve zmeny v legislatívnych a nelegislatívnych materiáloch by mali kvantifikovať dopady na vybrané segmenty z Doložky vplyvov v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Do budúcna očakávame, že pripravované čiastkové stratégie, akčné plány a legislatívne zmeny na rezorte životného prostredia budú postupovať podľa Jednotnej metodiky.
Tento strategický dokument prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa bodu 2.7. Analýza vplyvov na životné prostredie sa podľa jednotnej metodiky nevykonáva pri materiáloch, ktoré prešli posudzovaním podľa zmieneného zákona. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie a proces podľa Jednotnej metodiky zohľadňujú rozdielne prístupy pri posudzovaní. Avšak máme za to, že Envirostratégia 2030 predstavuje rámec, a konkrétne dopady budú kvantifikované až pri jednotlivých implementáciách.
Zároveň chceme upozorniť, že na základe pozorovania z praxe stratégie a ďalšie koncepčné materiáli, ktoré boli schválené v nedávnej minulosti, neobsahovali vypracované Doložky vplyvov a príslušné analýzy, napriek skutočnosti, že v nich boli uvedené konkrétne opatrenia spolu s termínom ukončenia. 

186

NLC

Doložka vybraných vplyvov, bod 9. Vplyvy navrhovaného materiálu, riadok: Vplyvy na rozpočet verejnej správy: "žiadne" zmeniť na "negatívne". Odôvodnenie: Predložený materiál "Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030" bude mať negatívne dopady na rozpočet verejnej správy. Zvýšenie výmery bezzásahových území na 75% výmery národných parkov do roku 2030 bude mať tieto dopady na rozpočet verejnej správy kvôli zníženiu produkcie lesného hospodárstva (zníženie ťažby surového dreva o -810 tis. m3) a drevospracujúceho priemyslu (pokles spotreby domáceho surového dreva): 1. Výpadok daní (dane z pridanej hodnoty, dane z príjmu FO a PO, dane z nehnuteľností, ostatných daní) vo výške 36,3 mil. € ročne – dopady na štátny rozpočet a rozpočet samosprávy. Odvedené dane v lesnom hospodárstve predstavujú zhruba 7,14 € na 1 m3 ťažby surového dreva a v drevospracujúcom priemysle 41,84 € 1 m3 spracovaného surového dreva. 2. Výpadok sociálnych a zdravotných odvodov vo výške 28,8 mil. € ročne. Sociálne a zdravotné odvody v lesnom hospodárstve predstavujú zhruba 7,28 € na 1 m3 ťažby surového dreva a v drevospracujúcom priemysle 31,34 € 1 m3 spracovaného surového dreva. 3. Náklady na náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania lesov neštátnym vlastníkom lesov vo výške 15 mil. € ročne. V roku 2016 vyplatilo MŽP SR náhrady vo výške 4,59 mil. €, resp. v roku 2017 vo výške 3,21 mil. €, čo predstavuje 344,56 €/ha. Zvýšenie bezzásahových území zo súčasných 60 tis. ha lesných pozemkov na 228 tis. ha bude znamenať značne vyššie nároky na štátny rozpočet vo forme náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania lesov. 4. Náklady na ochranné a obranné opatrenia v ochranných pásmach bezzásahových území. Náklady na ochranné a obranné opatrenia v ochranných pásmach boli vo v roku 2017 výške 474 tis. €, čo predstavuje 32,69 €/m3 asanačnej ťažby. Rozšírenie bezzásahových území bude znamenať značne vyššie nároky na štátny rozpočet vo forme nákladov na ochranné a obranné opatrenia v ochranných pásmach bezzásahových území.

Z 

N

Rozpor pretrváva. Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 predstavuje rámcový strategický dokument.
Jedným z cieľov predkladateľov bolo jasné stanovenie cieľov a záväzkov pri jednotlivých témach, ktoré pomôžu určiť stav implementácie tejto stratégie. Ciele sú stanovené na základe rôznych smerníc na úrovni EÚ a ich transpozície do Slovenskej legislatívy, alebo vychádzajú z iných medzinárodných dohovorov a iných strategických materiálov. Ako príklad uvádzame cieľ do roku 2030 dosiahnuť 100 % pripojenie aglomerácií s viac ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi a aglomerácie s nižším počtom ekvivalentných obyvateľov 50 % podiel odvádzaných a čistených vôd. Alebo zákon č.137/2010 Z. z. o ovzduší, ktorý definuje národné záväzky pre látky znečisťujúce ovzdušie. K tomuto zákonu bola vypracovaná Doložka vplyvov a príslušné analýzy vplyvov podľa Jednotnej metodiky. Environmentálna stratégia tak teda uviedla v jednom dokumente zväčša ciele, ktoré sú nastavené pre politiky životného prostredia v iných materiáloch.
Pre úspešné naplnenie Stratégie bude nutné implementovať opatrenia do praxe pomocou zmien v legislatíve a iných strategických a koncepčných materiálov. Máme za to, že práve zmeny v legislatívnych a nelegislatívnych materiáloch by mali kvantifikovať dopady na vybrané segmenty z Doložky vplyvov v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Do budúcna očakávame, že pripravované čiastkové stratégie, akčné plány a legislatívne zmeny na rezorte životného prostredia budú postupovať podľa Jednotnej metodiky.
Tento strategický dokument prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa bodu 2.7. Analýza vplyvov na životné prostredie sa podľa jednotnej metodiky nevykonáva pri materiáloch, ktoré prešli posudzovaním podľa zmieneného zákona. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie a proces podľa Jednotnej metodiky zohľadňujú rozdielne prístupy pri posudzovaní. Avšak máme za to, že Envirostratégia 2030 predstavuje rámec, a konkrétne dopady budú kvantifikované až pri jednotlivých implementáciách.
Zároveň chceme upozorniť, že na základe pozorovania z praxe stratégie a ďalšie koncepčné materiáli, ktoré boli schválené v nedávnej minulosti, neobsahovali vypracované Doložky vplyvov a príslušné analýzy, napriek skutočnosti, že v nich boli uvedené konkrétne opatrenia spolu s termínom ukončenia. 

187

NLC

Príloha č.1 Prehľad hlavných strategických dokumentov a zákonov v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Doplniť strategické dokumenty a všeobecne záväzné predpisy z oblasti lesníctva, najmä: Národný lesnícky program a Národný program využitia potenciálu dreva SR. Odôvodnenie: Prehľad je neúplný a nereflektuje strategické dokumenty a všeobecne záväzné predpisy z oblastí, ktoré chce MŽP SR v stratégii ovplyvňovať.

Z 

A

Strategické dokumenty boli doplnené.

188

NLC

Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, druhý odsek kapitoly „Životné prostredie na Slovensku v roku 2030“ na str. 6, veta: "Mimo oblastí s najvyšším stupňom ochrany sa bude drevo ťažiť udržateľným spôsobom." Slovné spojenie "drevo ťažiť udržateľným spôsobom" bližšie vysvetliť, čo sa má udržať, aká má nastať zmena oproti súčasnému spôsobu ťažby dreva.

O 

A

 

189

NLC

Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, kapitola „1 Dostatok čistej vody pre všetkých“, str. 8, prvý odsek, zvýraznený text v rámčeku, veta: "Cena vody zohľadní princíp úhrady nákladov za vodohospodárske služby vrátane nákladov na ochranu životného prostredia a nákladov na zdroje, v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“." doplniť text stratégie. Stratégia vôbec nerieši najväčší problém s pitnou vodou a to používanie vlastných studní obyvateľstvom. Kto komu a ako bude plaťiť za znečistenie pitnej vody, keď sú tu zahrnuté vodohospodárske služby?

O

ČA

Pripomienka zmenená na obyčajnú na rozporovom ko;naní.

Ako je napísané v citovanej vete, ES bude uplatňovať princíp znečisťovateľ platí. ES to ďalej rozvíja nasledovne: "Cenový model vody bude zahŕňať náklady na ochranu životného prostredia, ako aj náklady na zdroje v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“. Doteraz boli náklady na ochranu životného prostredia zohľadnené len čiastočne, rast cien bol spôsobovaný najmä nákladmi na výrobu a dodávky pitnej vody verejnými vodovodmi a za odvedenie a čistenie odpadovej vody. "

190

NLC