Trasa

Oravice – oravické lúky – chrbát Blatná – Skorušina (rozhľadňa) – Liesecké polianky – kaplnka – veľký kríž – mostík cez Oravicu – Liesek

Trasa nie je upravená a nie je vhodná pre rekreačných bežkárov. Ja som bežky využil hlavne pri zostupe, ale pri zjazde treba byť opatrný, ak je menej snehu. Samozrejme túto túru odporúčam v každom ročnom období. Dĺžka trasy je asi 13 km, za dobrých podmienok sa dá zvládnuť za 4 – 5 hodín.

Keďže väčšinu sviatkov trávime aj s rodinkou na Orave v Liesku, napadlo mi, ako si príjemne spestriť tento pobyt. Počas vianočných sviatkov 2010 vyšlo krásne počasie a tiež pomerne dostatočné množstvo snehu. Rozhodol som sa spraviť túru na bežeckých lyžiach z Oravíc do Liesku cez vrchol Skorušiny.

Príjazd a výšľap

Bolo krásne a jasné mrazivé ráno. Teplota sa pohybovala okolo -16 stupňov Celzia, čo sú ideálne podmienky. Na oblohe ani mráčik, pri zemi sa držal jemnučký mrazivý opar. Oblečený do overeného oblečenia sa nechávam odviezť švagrom do Oravíc. Z Liesku je to asi 10 km, takže cesta ubehne rýchlo. Švagor tam pracuje, takže sa lúčime na parkovisku. Na túru by som ho v tejto zime asi nenahovoril. V Oraviciach už začína turistický ruch. Poľskí turisti sa pomaly začínajú zbiehať. Z bazénov termálneho kúpaliska stúpa para a snežné delá na zjazdovej trati vrchu Krúpova fúkajú opreteky.

Zahrievam sa v tiahlom stúpaní na oravických lúkach. Mrazivý vzduch zalieza pod kožu a zahrievanie trvá mimoriadne dlho. Na lúkach nad Oravicami si treba dať pozor na smer, pretože značkovanie sa na zasnežených stromoch stráca. Na konci lúk mám už prevádzkovú teplotu. Postupne prechádzam rázcestím, kde majú lesáci búdu a odtiaľ začína strmší výstup na chrbát Blatnej. Teraz vchádzam do prevažne smrekového lesa. Pod Skorušinou striedavo zapínam bežky.

Vrchol

Snehu je ale na môj vkus málo. Až okolo 1000-metrovej nadmorskej výšky sa to vylepšuje. Tu les redne a začínajú ďaleké výhľady. Na severe vidieť Pilsko, Babiu horu, nekonečné Poľsko, vpredu ešte s našimi dedinami Hladovka a Suchá Hora. A najkrajšie pohľady na Západné Tatry úplne vpredu so zakázanou Osobitou. Na juhozápade rozoznávam malofatranský Kľak, čo Oravci samozrejme neveria.

Samotný vrchol Skorušiny je nádherné miesto. Z vyhliadkovej veže (kovová rozhľadňa) sú tentoraz dokonalé kruhové výhľady. Na vrcholovej plošine je ešte veľký kríž, kde raz ročne majú veriaci z obce Brezovica omšu. Je tu riedky les a poznať hornú hranicu lesa. Teplota je výrazne vyššia ako v doline. Skrátka nádherné miesto, ale nastáva čas pre zostup. Zo Skorušiny sa dá ísť všetkými smermi, ale takisto sa dá veľmi ľahko zablúdiť. Vydávam sa cez Liesecké polianky do Liesku.

Zjazd

Je to pomerne dlhý a tiahly zostup. Aj keď je cesta vyznačená, je pomerne náročná na orientáciu. Zo začiatku vedie hustým smrekovým lesom, potom les končí a až do Liesku sú lúky s krásnymi výhľadmi. Bežky odopínam prakticky až tesne pred dedinou, keďže snehu je tu tragicky málo, ďalej idem už pomaly pešo. Prechádzam okolo kaplnky a novopostaveného veľkého kríža, kde stretávam prvých ľudí na celej trase.

Teraz najviac pociťujem mrazivé počasie, keďže sa mi nedá ani rozprávať do mobilného telefónu. Pokúšam sa o rozhovor s manželkou, ale moje neartikulované slová so zamrznutými ústami asi nepochopí každý. Tak to radšej po chvíli vzdávam. Pri potoku Oravica vchádzam do mrazivého oparu, čo ešte znásobí pocit mrazu. Už ma čaká len dlhý prechod cez dedinu. Túru končím u svokrovcov s teplým čajom a s vianočnými dobrotami.