Neskôr som sa tam niekoľkokrát vrátila s partiou známych v rámci ich tradičného každoročného výletu do tejto lokality. Mnohí z partie sa za ten čas oženili či vydali a narodili sa im deti, no zdravé jadro sa výletu zúčastňuje dodnes spolu so svojimi rodinami. Vrátane zakladateľa, ktorý s manželkou a dvoma synmi žije v Holandsku.

Trasa

Turňa nad Bodvou - Turniansky hrad - Okrúhly laz - Na skale - Zádielska dolina - Zádielska chata Ranč - Zádielska dolina - Zádiel - Dvorníky - Dvorníky-Zádiel, vlak

Košice - Turniansky hrad

Stretli sme sa, tak ako vždy, na košickej hlavnej železničnej stanici o 7.40 ráno pod tabuľou s odchodmi vlakov. Nájsť po príchode na stanicu zvyšok partie nebol vôbec problém. Farebná čiapka Jankinho manžela svietila široko-ďaleko a neprehľadnuteľný bol aj ich kokršpaniel. Kúpili sme skupinové spiatočné lístky a keďže sme sa celý rok nevideli, cestou na nástupište sme absolvovali prvé uvítacie rozhovory. Okamžite sme obsadili polovicu osobného vlaku, ktorý odchádzal o 8.01 h.

Z vlaku sme vystúpili na železničnej stanici Turňa nad Bodvou, spravili sme povinnú spoločnú fotku a vydali sa smerom k zrúcanine hradu. Prešli sme tichými ulicami mestečka, potom cez hlavnú cestu z Rožňavy do Košíc a boli sme pod kopcom, na ktorom hradné zvyšky stoja. Už po prvých metroch sme sa začali rozdeľovať na skupinky, každá podľa vlastného tempa.

Všetci sme sa opäť stretli na rázcestí pod hradom, ktoré sa stalo prvým miestom odpočinku. Kto chcel, vyškriabal sa posledné výškové metre hore, kto nie, ostal na rázcestí a čakal na zvyšok skupiny. S Jankom sme sa samozrejme vybrali na hrad. Obloha bola jasná, vďaka čomu sme mali nádherný výhľad na okolité planiny a dedinky v dolinách, vrátane výstupu, ktorý nás čakal na Zádielsku planinu. Keď sa decká vyšantili a my dospeláci sme si dostatočne pofotili jaštericu, ktorá sa vyhrievala na jednom z kameňov a vôbec sa ruchom okolo seba nedala rušiť, vrátili sme sa k ostatným a pomaly pokračovali na planinu.

Zádielska planina – Zádielska tiesňava - Dvorníky

Po mierne vyčerpávajúcom výstupe, o ktorom si svoje mysleli hlavne decká ("Ja asi umriem", "Kedy tam budeme?" a pod.), sme sa všetci rozložili pod stromami lemujúcimi lúku a vytiahli z batohov obed. My dospeláci verní tradícii túry a jej názvu (VodkaTour) sme si postupne podávali fľašu vodky a povinne sme si z nej museli s heslom "stretneme sa na infekčnom" minimálne raz glgnúť. V horúčave, aká nastala vzhľadom na počasie a dennú hodinu, to bola pomerne veľká výzva, no našťastie nealkoholických tekutín na znegovanie účinku alkoholu sme mali všetci dosť. Okrem toho – ľudí nad 18 rokov bolo 17 a vodky „len“ pol litra.

Po dlhej pauze, počas ktorej sme na konároch vysušili tričká, vymenili prepotené ponožky a prípadne zmenili nohavice (kto mal dlhé, obliekal krátke) sme sa postupne zdvihli a začali sa presúvať naprieč škrapovou oblasťou planiny nad vstup do tiesňavy. Všade okolo nás bolo fialovo vďaka nespočetnému množstvu kvitnúcich poniklecov. Poniklec nás sprevádzal celou šírkou planiny až k jej skalným stenám, týčiacim sa nad Zádielom a Zádielskou dolinou. Keď sme sa dostatočne povenovali fotografovaniu, pohli sme sa okrajom planiny ďalej.

Pokračovali sme lesíkmi a lúkami, najskôr popri skalnej stene ponad dolinu, neskôr sme sa od okraja planiny vzdialili a znova sa k nemu na chvíľu po malej zastávke neďaleko salaša vrátili, aby sme si v plnej kráse obzreli Cukrovú homoľu, najvyšší skalný útvar v oblasti (105 m). Ďalej nás čakalo už len klesanie. Najskôr lesnou cestou plnou napadaného lístia, neskôr rozbitou asfaltkou samotnou dolinou. K tej sme sa dostali po pol hodinke cesty lesom.

Počasie sa začalo pri zostupe zhoršovať a obloha sa zatiahla. Keď sme pri potoku na telách zacítili prvé kvapky vody, rozhodli sme sa zamieriť najskôr na chatu nad križovatkou a v prípade potreby vyčkať, kým dážď neustúpi. Chata je pár minút cesty od križovatky chodníka tiesňavou a zostupu z planiny (modrá a červená turistická značka). V ponuke majú okrem nápojov aj rýchle teplé jedlá, no vďaka pár ohniskám okolo si môžete sami opiecť slaniku či špekačky.

Tí, ktorí chceli stihnúť skorší vlak z Dvorníkov, sa od nás odpojili a s vierou v lepšie zajtrajšky sa vydali v ústrety prírodnej sprche. My sme lejak prečkali v prístrešku pred chatou, kde sme doplnili tekutiny a navštívili toalety. Povymieňali sme si aj aktuálne e-mailové adresy, aby sme vedeli, kam poslať fotky z výletu. (Jediným zaručeným informačným kanálom pre ľudí, ktorí sa chceli zúčastniť výletu, je webová stránka, ktorú kamarát vytvoril práve pre túto udalosť a každoročne do nej dopĺňa aktuálne údaje o termíne konania sa novej VodkaTour.)

Keď dážď pominul, zbalili sme foťáky, rozložené tričká, deti a pokračovali v ceste. Pri odchode z chaty sme sa na sekundu pristavili pri miestnych psíkoch a už nás nebolo. Cesta tiesňavou tesne po daždi bola príjemná a potok Blatnica napojený čerstvou vodou nám núkal množstvo príležitostí na fotenie a obdivovanie malých kaskád a vodopádikov. Okrem toho nás sprevádzali aj tabule náučného chodníka, ktoré nám bližšie predstavovali navštívenú lokalitu.

V obci Zádiel sme zistili, že skorší vlak z Dvorníkov už nemáme šancu stihnúť a tak sme zvoľnili tempo, v miestnom bufete sme si kúpili nanuky a usadili sa na lavičkách okolo parkoviska. Počkali sme na posledných členov výpravy a pokračovali sme po asfaltke ďalej na železničnú zastávku Dvorníky–Zádiel. Príjemne unavení sme nastúpili do osobného vlaku, ktorý nás odviezol nazad do Košíc a na rozdiel od rána, kedy sme sa všetci stretli na hlavnej stanici, teraz sme sa s ostatnými členmi skupiny lúčili postupne, ako vystupovali na zastávkach bližšie k svojim domovom.

Poznámky na záver

Horolezecké aktivity v rokline sú obmedzené nielen priestorovo (liezť sa môže len na niektoré steny), ale i časovo – od 1. 8. do 1. 3. V Zádielskej doline je tiež zakázané bivakovať, stanovať a zakladať oheň. Čo sa týka parkovania, ide o turistami pomerne vyhľadávanú lokalitu a priľahlé parkoviská sú takmer neustále plné. Jednoduchšie je odparkovať auto napríklad v Turni nad Bodvou a potom sa k nemu vrátiť. Zádielska dolina nie je oficiálnou cyklistickou trasou.

Užitočné odkazy

História Turnianskeho hradu
Zádielska planina
Náučný chodník Zádielska tiesňava

Popisovaná túra sa uskutočnila počas veľkonočných sviatkov v roku 2009.