Trasa

Ruská Nová Ves – chata Sova – chata Fricka – Hanušovské sedlo – Čierna hora – sedlo Červená mláka – Zlatá Baňa

Keďže príroda nadelila tento rok kopu snehu, trasu sme sa rozhodli prejsť na bežkách. Začíname na konci Ruskej Novej Vsi, kam sme sa vyviezli s MHD z Prešova. Po červenej značke stúpame k zrúcanine zbojníckeho hradu. Odtiaľ možno za pekného počasia vidieť celý Prešov a jeho okolie. My sme však mali Prešov v hmle. Trasa pokračuje ďalej smerom k poľovníckej chate Sova. Zatiaľ ľahký terén a výborný sneh nám nebránia v rýchlom postupe. Pri chate nám Kamil oznamuje, že sa necíti dobre a nemá síl na to, aby došiel až na Zlatú Baňu. Keďže túto trasu absolvoval pred rokom, rozhodol sa radšej vrátiť. Pri chate je výdatný prameň pod strieškou. Všimnete si ho, keď budete prichádzať k chate.

Ďalej už postupujeme len dvaja. Kamil sa vracia spať. Teraz začína tá ťažšia časť cesty. Najprv treba vystúpať nie strmým kopcom, ale hneď nato sa ide dole po úzkom páse, z ktorého sa nedá vyjsť, keďže jeho kraje tvorí hustá mladina. Tu by sa nám zišli skialpinistické lyže, ktoré však nemáme. Nám sa k tomu ešte pridalo aj hmlisté a veterné počasie. Postupne sa však terén zlepšuje. Mierne klesajúcim kopcom zostupujeme až pod chatu Fricka. K chate treba ešte stúpať asi 5 minút. Tu sa môžeme rozhodnúť, či pôjdeme na Hanušovské sedlo cez chatu Koľoroš alebo Tri Chotáre. My sme si vybrali prechod cez Tri Chotáre. Je to síce náročnejší, ale krajší prechod.

Po občerstvení a oddýchnutí pokračujem najprv strmším kopcom ku chate Fricka. Očividne sa začína otepľovať a prichádza slabý odmäk. Lyže sa nám začínajú zabárať do ťažkého mokrého snehu. Sme však dvaja a preto sa pri prešliapávaní stopy striedame. Na Javornícku poľanu je to ešte 45 minút, čo sa v lete sa dá stihnuť aj pod pol hodinu. Cestou hore vykuklo aj slniečko, čo mi na Javorníckej poľane pomohlo spraviť krásnu fotku s pohľadom na zasneženú lúku a našu stopu v panensky nepošliapanom snehu. Na vrchol Troch Chotárov to už nebolo ďaleko a do Hanušovského sedla sa už len v pohode spúšťame.

Konečne máme za sebou pol cesty. Síl už trochu ubudlo, ale po menšom posilnení pokračujeme ďalej. Najprv stúpame strmším kopcom na vrchol Lysá. Odtiaľ nasleduje krátke spustenie na jeho úpätie. Tu sa na ľavej strane nachádza ďalší prameň s menšou výdatnosťou. Je označený turistickou značkou. My však pokračujeme ďalej na úpätie Čiernej hory. Keďže celý deň prešliapávame v hlbokom snehu stopu, nemáme ani chuť stúpať strmým svahom na Čiernu horu. Za vrcholom Čiernej hory sa nachádza vyhliadka, odkiaľ si za dobrého počasia môžno vychutnať krásny pohľad na východ Slanských vrchov. Najviac snáď zaujme sopečný kopec Oblík a najvyšší vrchol Šimonka. Odtiaľto sa už ide v podstate len dole. Na sedle Červená mláka si môžu tí namakanejší zabehnúť ešte na sedlo Grimov laz. My sme už len zostúpili po modrej značke na Zlatú Baňu. Nad dedinou si ešte môžte po pravej strane pozrieť staré štôlne, v ktorých sa ťažil antimón a striebro.

Celú trasu v zime považujem za náročnú. V lete na prechod udávajú takmer 6 hodín. Nám to však v ťažkom zimnom teréne trvalo skoro 8 hodín.