Náučný chodník svojou dĺžkou 7,2 kilometra prechádza južnou časťou Stolických vrchov. V lokalite budúcej Prečerpávacej vodnej elektrárne spája existujúce turistické trasy. Ako pilotný projekt NCH si ju spoločnosť SE zvolila z dôvodu obrovského množstva poznatkov o stave životného prostredia či demografických pomeroch, ktoré nadobudla ešte z predprojektovej prípravy elektrárne. Záujmové územie pre výstavbu elektrárne tvorí oblasť okolo toku Ipľa, medzi osadami Ipeľský Potok a Vlčovo (dolná nádrž) a okolie obce Ďubákovo (horná nádrž). Je to pomerne rozsiahle územie, viac ako desať štvorcových kilometrov a s prevýšením vyše štyristo metrov. Keďže NCH vedený okolo tejto záujmovej oblasti by bol veľmi dlhý, ťažko dostupný a pravdepodobne aj veľmi málo využívaný, bol umiestnený v oblasti budúcej hornej nádrže elektrárne.

Trasa je primerane dlhá a sú využité už jestvujúce (dobre dostupné) strediská cestovného ruchu a obce, ktorých by sa potenciálna výstavba najviac dotkla - Ďubákovo a Šoltýska. Najvyššou kótou tu je Jasenina (995 m n.m.) juhozápadne od Ďubákova. Z južných svahov tohto masívu vidno až pohoria v Maďarsku (aj Mátru) a zo severných úbočí ponad Nízke Tatry až na vysokotatranské štíty. Západne od Šoltýsky a Ďubákova nad údolím Ipľa sa nachádzajú hrebene s plošinami v nadmorskej výške 800 – 900 m.

Podľa fytogeograficko-vegetačného členenia Slovenska územie patrí do bukového a jedľovo-bukového lesného vegetačného stupňa. Rozvojom osídlenia a živočíšnej výroby v okolí Ďubákova a Šoltýsky bola v minulosti takmer všetka pôvodná lesná vegetácia bukových a jedľových lesov nahradená lúčnou a pasienkovou vegetáciou. Pozdĺž Kokávky a jej prítokov sa vyvinuli floristicky pestrejšie vlhké lúky podmáčaných stanovíšť s výskytom chránených druhov rastlín, pričom najhodnotnejšia vegetácia celej oblasti sú slatiny s nízkym obsahom uhličitanov. Vzácne rašelinné biotopy sa našli v neďalekých podsvahových prameniskách vrchu Kláťa.

V okolí Ďubákova rastie 7 chránených druhov rastlín, z nich je najzaujímavejší výskyt „masožravej“ rosičky okrúhlolistej s centrom jej výskytu v chránenom areáli Jasenina. Rastú tu aj niektoré vzácne druhy rastlín zaradené do červeného zoznamu ohrozených druhov. V širšej oblasti žije 21 chránených druhov cicavcov (napr. aj rys ostrovid, vydra riečna, medveď hnedý), 107 chránených druhov vtákov (hniezdia tu aj viaceré dravce), 9 chránených druhov plazov a 8 chránených druhov obojživelníkov.

Výrazný kolorit územiu dodávajú rozptýlené stále obývané laznícke usadlosti obklopené starými ovocnými stromami, hospodárskymi stavbami a maloplošne obrábanými políčkami. Pri pohľade zblízka v obciach upútavajú pozornosť najmä rázovité drevenice. Chotáre vo vyšších polohách poskytujú prekrásne panoramatické výhľady na laznícku krajinu a na bližšie i vzdialenejšie pohoria.

Oblasť patrí do gemerského regiónu cestovného ruchu s celoštátnym významom. Je ideálna na bežecké lyžovanie, pešiu aj cykloturistiku, lesné komplexy na svahoch hôr poskytujú potenciál pre rozvoj miestneho cestovného ruchu, najmä agroturistiky.

V zimnom období sa územie využíva najmä pre nenáročné zjazdové lyžovanie a na veľmi dobrej rekreačnej úrovni možno uskutočňovať lyžiarsku turistiku v celej hôľnej oblasti. V oblasti Ďubákova sa konajú aj preteky psích záprahov.
Letná turistika je viazaná na jestvujúce ubytovacie zariadenia a na turisticky značkované trasy. Veľmi atraktívne sú však aj neznačkované trasy (poľné cesty), idúce po hôľnych chrbátoch lazníckej krajiny s krásnymi diaľkovými výhľadmi.

V Ďubákove a jeho okolí stojí za pozornosť kaplnka z roku 1941, typické ľudové drevenice na dolnom konci z 19. storočia a ekofarma nad obcou s výrobou domáceho syra. V susednej obci Šoltýska stojí za pozornosť mimoriadne početná zachovalá drevená ľudová architektúra domov, klasicistický kostol z roku 1826 a Ľudová izba.

Slovenské elektrárne Vás pozývajú stráviť príjemné a zdraviu prospešné chvíle či už pešo alebo aj na bicykli na trase Náučného chodníka Ipeľ.