Trasa

Kežmarské Žľaby – Hučivá diera – Tatranská Kotlina – Elektrárenská jaskyňa

Na stránke Správy slovenských jaskýň je uverejnené, že Zákon o ochrane prírody a krajiny umožňuje voľný vstup bez sprievodcu do vybratých a orgánom ochrany prírody vyhlásených jaskýň, v ktorých nehrozí nebezpečenstvo poškodenia ich prírodných a kultúrnych hodnôt a je zaistený bezpečný pohyb návštevníkov. V roku 2008 boli obe jaskyne vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Prešove ustanovené za verejnosti voľne prístupné.

Hučivá diera

Vchod sa nachádza na južnom svahu Kobylieho vrchu. Z modrej turistickej značky (Zbojnícky chodník), spájajúcej Kežmarské Žľaby a Tatranskú Kotlinu, prejdeme za potokom Hučava vľavo do strmého stúpania širokou zvážnicou (trasa). Cesta často príchodzích z Tatranskej Kotliny pomýli pri túre na Chatu Plesnivec, teda ak ideme z tohto smeru, nezabočíme podľa značenia, ale pokračujeme hore zvážnicou. Po pár desiatkach metrov vyrezaná šípka na strome prezrádza, že sme sa vydali správnym smerom. Neskôr sa odkloníme od potoka vpravo. Absentujúci lesný porast nám čochvíľa vpravo odkrýva skalné bralo, na ktorom sa ešte udržal les. Už z diaľky je zreteľne vidieť diera. V optickej polovici stúpania zvážnicu opúšťame. Sledujeme úzky chodníček, po niekoľkých desiatkach metrov stojíme pri skale. Zaujímavosťou je, že spätný pohľad nám odhalí bývalú červenú značku Hrebeňom Belianskych Tatier.

Jaskyňa je označená náučným panelom, ktorý uvádza, že podzemná chodba sa tiahne na severovýchod horizontálnym smerom v dĺžke 13 metrov, odkiaľ pokračuje strmým puklinovým komínom. Hoci sa v jaskyni nenachádza kvapľová výzdoba, na povale sa dajú pozorovať misovité formy, vytvorené koróziou priesakových vôd. K rozširovaniu jaskyne v značnej miere prispieva aj mrazové zvetrávanie. Na tabuli je vyobrazený pozdĺžny rez a pôdorys.

Elektrárenská jaskyňa

Jaskyňa sa nachádza pri ľavom brehu potoka Biela (Belá) za cestným mostom do Lendaku oproti malej vodnej elektrárni. V Tatranskej Kotline vystúpime na zastávke pri Belianskej jaskyni. Prejdeme okolo dreveného rímskokatolíckeho kostolíka a za mostom, približne po 40 metroch, odbočíme vpravo dole k potoku (trasa).

Jaskyňa je taktiež označená informačnou tabulou. Šikmo stúpajúca, na konci zavalená jaskynná chodba s dĺžkou 5,7 m sa vytvorila na pukline priesakovými vodami a mrazovým zvetrávaním v silne rozpukaných strednotriasových vápencoch a dolomitoch. Informačný panel obsahuje pôdorys jaskyne. V rozhovore s Tatrancami sme sa dozvedeli, že podobných „dier“ sa v okolí vyskytuje niekoľko.

Výšľap s detmi

Prechádzka dĺžky približne 7 kilometrov, z ktorej sú fotografie v galérií, je vhodná pre deti od 3 - 4 rokov. Prevýšenie je zanedbateľné, iba k Hučivej diere sa pohybuje okolo 50 metrov. V zimnom období treba počítať s neprešliapanosťou chodníka k Hučivej diere. Zráz ku vchodu Elektrárenskej jaskyne je s pomocou ľahko zvládnuteľný.

V širšom okolí sa ešte nachádzajú:

  • Jaskyňa v Skalke, katastrálne územie (k. ú.) Toporec, Spišská Magura,
  • Jaskyňa v Čube, k. ú. Podolínec, Spišská Magura,
  • Biela jaskyňa, k. ú. Letanovce, Slovenský raj.

Jaskyne sú celoročne otvorené. Nepoškodzujte vzácnu prírodnú pamiatku! Vstup je na vlastnú zodpovednosť!

Užitočné odkazy