Materiál 

Myslím, že obšírne predstavovať merino vlnu nie je potrebné, lebo na Hikingu nájdete viacero článkov o vlnených produktoch rôznych producentov. Spomeniem len plusy a mínusy.

Tkanina je jemnejšia a voči oderu menej odolná ako syntetické materiály. Taktiež prijme viac vlhkosti, ale výhodou vlny je, že hreje aj za mokra na rozdiel od umelých materiálov.

Vlnené oblečenie je vhodné na viacdňové putovanie, keď má turista obmedzené možnosti vykonania osobnej hygieny, lebo ani po niekoľkých dňoch používania nezapácha pre antibakteriálne vlastnosti vlny. Zato nevlnené veci smrdia "spoteninou" už po niekoľkých hodinách nosenia. Plus ide o prírodný materiál, takže je zároveň ekologický.

Niektorým ľuďom s citlivou pokožkou môže prekážať "pichanie" vlny, ale osobne s týmto pocitom nemám problém ani pri obyčajných vlnených veciach. Merino vlna je najjemnejší materiál oproti klasickej ovčej vlne, na akú sme zvyknutí pri štrikovaných svetroch od našich babičiek. 

Obával som sa mechanického opotrebovania vlny žmolkovaním, ale doteraz sa žmolky (spisovne hrčky) neobjavili.

Použité sú masívne zipsy YKK, na ktoré sú tri roky záruka. Jedinou chybou, ktorá sa prejavila hneď pri prvom nosení, bola zle uchytená (prišitá) sťahovacia gumička na spodnom leme bundy, ktorá sa mi vytrhla na jednej strane. Keďže sa mi bundu nechcelo posielať hore-dole na výmenu (reklamáciu), tak som si ju jednoducho prišil sám, aby pevne držala. Iné nedostatky s nekvalitným šitím som za testované obdobie nezistil. 

Dizajn 

Na dlhoročnú tradíciu spracovania ovčej vlny na Slovensku nadviazala značka Black hill z horehronskej obce Michalová, kde bolo ovčiarstvo v minulosti bežnou súčasťou života. Žiaľ, dnes sa pasúce stáda zo slovenských strání čoraz viac vytrácajú, čo je na škodu. Mimochodom značka Black hill je podľa Čierneho vrchu (883 m) nad rodiskom značky, čiže kopec Veporských vrchov v severozápadnej rázsoche Fabovej hole nad obcou Michalová.

Návrhári vsadili na univerzálny vzhľad, ktorý sa okrem športového vyžitia dá nosiť aj v meste. 

Skúsenosti z nosenia

S nosením som začal počas zimy, ktorá bola v sezóne 2019 / 2020 podpriemerná, čo sa týka trvania snehovej pokrývky. No napriek tomu som bundu intenzívne (každý víkend) využil pri zimnej pešej turistike (vrátane snežníc) a lyžiarskej turistike na bežkách. Taktiež som bundičku využíval pri početných služobných cestách počas zimných meračiek snehovej pokrývky v pohoriach stredného Slovenska. Taktiež bundu nosím bežne ako prechodovú na jar a jeseň a tiež ako zatepľovaciu vrstvu v zime. 

Osvedčila sa mi veľmi dobre. Tepelný komfort je výborný. Hlavne, keď sa po náročnom výstupe potrebujete zatepliť. Pri počasí bez zrážok (sneženia) som využíval kombináciu bundy a fukerky, čo úplne stačilo pri vetre. Pri bezvetrí stačila len merino bunda.

Nepatrím k zimomravým jedincom (spôsobené horúcou balkánskou krvou), takže som bundu nosil aj po meste v zime, keď nepršalo alebo nesnežilo. Počas zimných peších túr (vrátane snežníc) som bundu využíval pri zostupe alebo prestávkach, keď sa bolo treba zababušiť a nevychladnúť.

Pri aktivite (prevažne výstupy) som mal bundu väčšinou na batohu, keďže nerád šliapem naobliekaný. Stačí mi dlhorukávové tričko. Pri lyžiarskej turistike v stúpaní je vo vlnených veciach dosť teplo, takže ako prevenciu pred spotením mám tiež bundu na batohu.

Ak je zimná fujavica, tak navrch nahodím fukerku, čo mi úplne postačuje. Merino zabezpečuje v chladnom počasí príjemný tepelný komfort. 

Záver

Keďže ide primárne o trojsezónny kus oblečenia, tak v karpatských pohoriach je určený na nosenie na jar, jeseň a zimu. Taktiež sa uživí pre zimomravých ľudí aj počas leta a celoročne do vysokých hôr, kde vládnu drsné klimatického podmienky.

Pre "gramárov" (ultralight turistov) nebude po chuti pre vyššiu hmotnosť v porovnaní so syntetickými materiálmi. Zato pre vyznávačov vlneného oblečenia sa môže stať obľúbeným kúskom. Navyše s označením "Made in Slovakia" poteší kupujúcich, ktorí chcú podporiť slovenského producenta.