V rokoch 2008 a 2009 prebehla generálna rekonštrukcia chaty. Aktuálne informácie nájdete v novom článku o Chate Magurka.

Navyše aj strategický charakter chaty odviali nové časy. Z južnej strany kúštik niže sedla Pod Ďurkovou vystavali turisti rovnomennú Chatu pod Ďurkovou na dobrej úrovni s nocľahmi pre 60 ľudí a stravou. Nie je potrebné schádzať z hrebeňa dole a potom nazad (výstup Magurka – hrebeň trvá 2 hodiny), ale rovno sa vydať na záverečnú celodennú etapu až na Donovaly.

Po zlých správach teraz tie lepšie: ubytovanie v osade poskytuje p. Margita Elízová (jedna zo štyroch trvalých osadníkov) v pohodlne zariadenom penzióne. Súčasne majiteľka jediného obchodu v osade. Otvorenie obchodu je spoločenská udalosť pre miestnu komunitu (+ zopár cezpoľných chalupárov).

História

Slovensko sa len tak hemží Magurami a Magurkami. Osada Magurka je najvyššie položená osada (1050 m n. m.) pod hrebeňom Nízkych Tatier severne od sedla Ďurková. Založili ju baníci v 13. storočí. Osada mala kedysi za c. k. monarchie „celomonarchistický“ význam, nakoľko v nej boli významné ložiská zlata a sprievodných rúd. V Kunsthistorische museum Wien v mineralogickej zbierke je vidieť pekná vzorka zlata (Magurka Ungarn!). Popisné štítky v múzeu sú tiež muzeálne, nakoľko ich od čias monarchie nik nevymenil a človek neznalý, by veru ťažko hľadal všetky tie lokality v Maďarsku, pretože takmer všetky sa nachádzajú na Slovensku. V Budapešti, v múzeu, majú tiež pekný kúsok z Magurky – 8 kg vážiaci nugget rýdzeho zlata. Najväčší boom v ťažbe cca 25 kg ročne zažila Magurka pred 1. svetovou vojnou, keď tu hrdlačilo pri ťažbe a spracovaní cca 400 ľudí vrátane detí a žien. Po vojne nastal rýchly útlm – lanovky, zariadenia, stožiare skončili na šrotovisku v Podbrezovej a nastalo vymieranie. Z odvedených mužov sa vrátilo z frontu torzo. Dnes má osada 4, slovami štyroch stálych obyvateľov!

Aktivity

Možnosti vyžitia v zime sú v pekných bežkárskych terénoch: Magurka –Liptovská Lúžna po zelenej a potom po ceste, je pekným podujatím (tam a späť 16 km), rovnako Magurka – Partizánska Ľupča (tam a späť 25 km). Pokiaľ to snehové podmienky dovolia, tak i výstup na hlavný hrebeň s možnosťou návštevy Chaty pod Chabencom. Pozor v zime vystupovať len po žltej (tyčové značenie)!
V lete sa dá plne využiť trojica značkových trás modrá, žltá a zelená – tá sa v Magurke vejárovite rozchádza na hlavný hrebeň. Veľmi pekný je postup aj opačným smerom po zelenej cez Železnô na Salatín s krásnymi výhľadmi.

Prečo vlastne píšem o Magurke? Tento zapadákov každého chytí za srdce. Jediná ulica lemovaná stáročnými jaseňmi a lipami. Starý banícky kostolík, v ktorom kňaz raz ročne príde svätiť omšu pre štyroch obyvateľov. Zopár honosných rekonštruovaných chalúp, zopár domčekov, zopár posledných dreveníc. Prameň minerálnej vody. Trosky starej bašovne – úpravovne rudy za osadou. Desiatky banských diel v blízkom okolí utopené v hlbokých lesoch. Nádherné výhľady na Salatín. Ale to najdôležitejšie je - atmosféra.