1.deň

Spišské Podhradie – Spišská Kapitula – Spišské Podhradie – Spišský hrad – Dreveník – Žehra – Dobrá Vôľa – Spišské Vlachy

Ráno sme sa naraňajkovali a autobusom 9:05 sme sa odviezli do Spišského Podhradia. Z námestia po žltej sme šli do Spišskej Kapituly. Prešli sme sa uličkou ku katedrále Sv. Martina, v ktorej bola práve omša za účasti nemeckých turistov. Na domoch je veľa pamätných tabúľ. Pripomínajú tunajší pobyt pápeža Jána Pavla II. v roku 2003, výstavbu v roku 1780 za biskupa Salbecka, prebudovanie v rokoch 1932 – 33 za biskupa Vojtaššáka, obnovenie činnosti v roku 1990 za biskupa Tondru, ako aj biskupa Pyrkera, ktorý tu 1819 otvoril Inštitút na prípravu učiteľov dedinských škôl Spišskej diecézy. Po skončení omše sa nám podarilo prezrieť si katedrálu. Inak by sme museli čakať dve hodiny, lebo na prehliadku pre turistov ju otvárajú až po jedenástej hodine.

Potom sme sa vrátili do Spišského Podhradia. Prezreli sme si zvonku dva kostoly, kúpili pitie a nanuky v potravinách a vykročili na hrad. Slnko už riadne pripekalo. Chodníčkom sme vyšli k pokladnici a po zakúpení vstupeniek šli dnu. Prešli sme sa po vonkajších hradbách a napokon vstúpili do vnútorného hradu. Na prehliadku sme šli sami, no napokon sme sa pripojili k skupine, ktorú sprevádzal mladý sprievodca. Veľmi dobre podával históriu a výklad korenil zaujímavosťami o hygiene, účinnosti a spravodlivosti súdov, ostreľovaní mrcinami. Vystúpili sme aj na vežu. Bol s nej perfektný výhľad na šíre okolie. Prezreli sme si aj stredovekú kuchyňu. Okrem vybavenia zaujali aj recepty a súpis slušného správania sa pri stole. Po prehliadke sme si sadli na nádvorí a naobedovali sa. Získal som pečiatky a druhou pokladnicou sme vyšli z hradu.

Zišli sme na parkovisko a pokračovali ku skalnému mestu Dreveník. Pomedzi skaly sme vyšli na náhornú plošinu a pokračovali k obci Žehra. Tu som si chcel prezrieť kostol s freskami. Samozrejme, že mi došli baterky vo fotoaparáte. Kým som sa s nimi trápil, prišla pani s veľkým kľúčom. Otvorila kostolík, inak v nedeľu pre turistov zatvorený. Prišla skupina turistov z Talianska. Tak sme sa dostali aj my dnu. Kým im sprievodkyňa čítala sprievodný text v taliančine, my sme si pozreli fresky a prečítali si text v slovenčine. Myslel som, že nás potom odvezú k autobusu, no mali len malý mikrobus a tak sme sa vybrali peši cez Dobrú Vôľu do Spišských Vlachov. Napriek obavám miestnych, že nás v Dobrej Vôli budú Rómovia obťažovať, lebo to je rómska osada pred Spišským Podhradím, nič sa nestalo, naopak, slušne nás zdravili. Spišské Vlachy nás príjemne prekvapili. Historické námestie je už celkom pekne zrekonštruované. Na zastávke autobusu sa nám prihovoril jeden miestny pán. Porozprával nám o histórii Spišských Vlachov (druhé najstaršie banícke mestečko na Slovensku) a ukázal nám zastávku pri kultúrnom dome, kde autobus vraj skutočne stojí. Do Krompách sme sa vrátili linkou, ktorou sme ráno odchádzali.

2. deň

Spišské Vlachy – Za hurou – horáreň Galmus – Krompachy

Po raňajkách sme sa vybrali do radnice. Informačné centrum bolo pre dovolenku zatvorené, no veľmi ochotná pani nám zohnala nielen pracovníčku z neho, ktorá sa tu len zastavila s nákupom, ale aj pečiatku s erbom mesta, cestovný poriadok MHD, SAD, a propagačný materiál o Krompachoch. V debate sme sa dozvedeli o novo vyznačenom chodníku do Spišských Vlachov a tak sme spojili dve veci dokopy. Vybrali sme sa autobusom do Spišských Vlachov. Predtým sme si ešte obzreli zvonku kaštieľ v Krompachoch, z ktorého urobili hotel. V Spišských Vlachoch sme sa v miestnej, veľmi slušne vybavenej krčme naobedovali. Varili tu menu pre zamestnancov z okolitých firiem. Po rezni a kofole sme sa vybrali po mestečku. Navštívili sme radnicu a hlavný kontrolór nám dal pečiatku s erbom mesta a propagačný materiál. Na vežu starej radnice nás nepustili, vraj cez víkend majú jarmok, tak neskôr. V roku 1863 tu založili prvý hasičský zbor na Slovensku. Dá sa tu vidieť aj Štefánikova busta. Nachádza sa na dome, kde v roku 1913 býval.

Obišli sme dookola námestie. Veľký kostol s opevnením bol zatvorený, tak isto ako aj ten na námestí. Sú tu ešte dve pamätné tabule rodákom. Od smerovníka na námestí sme kráčali k železničnej stanici. Ochotná pani v pekne upravenej krčme pri stanici pustila Danicu na WC a potom sme už kráčali po značke lesom. Vychutnávali sme si pekné spätné pohľady na Dreveník. Na lúke som odfotil kaplnku a klesli sme k jazeru a rekreačnej oblasti Za hurou. Lesnou zvážnicou sme stúpali až k bývalej horárni Galmus. Je tu krytý prístrešok a prameň. Keď sme začali jesť, spustil sa lejak. V pohode sme sa najedli a po daždi sme pokračovali smerom na Krompachy. Od krmelca na lúke nad horárňou bolo putovanie o hľadaní značiek a správnej cesty. Napokon sme zo značky zišli, no videl som záhradkársku osadu nad Krompachmi a tak som sa neobával, že zablúdime. Šťastlivo sme došli na dohľad Krompách, keď znovu začalo pršať. Odfotil som si náš internát na protiľahlom kopci a zišli sme do mesta.