Pekne. Bol som nad tym mostom nedavno s Dankou. Aj som sa trochu namocil.

V potoku som ryby nikdy nechytal, ale "kapra do ruky" som chytil na Vianocnom plavani, ked nam ich par hodili do bazena na plavarni. Kto si nejakeho vylovil, mohol si ho vziat domov :-).

Boro z dediny síce som, ale priznám sa že až taký šikovný sme neboli, chytali sme len na udicu. V našom potoku bolo vtedy (pred cca 20 rokmi) celkom dosť rýb aj rakov. Dnes ich v ňom už asi veľa nežije.

Daulagiri, ak si z dediny, isto si vedel chytať pstruhov aj "do ruky". Mňa to naučili malí chlapci z Prosieka a dodnes to viem.

Tieto zážitky s prírody z detstva človek za nič nevymení.
Nezabudnem ako sme s kamarátom ako malí chlapci pytliačili na potoku v dedine, raz sme chytili takého obrovského pstruha že ho koštovali obe naše rodiny :-)

Boro, motal som sa tam na jar a našiel som len nezamknutý opustený bývalý(?) salaš. Je "zašitý" nad miestom, z ktorého som fotil Malú Fatru. Jeho súradnice N48,9516° E18,8563°. Pod ním v lese majú rybári svoje sedenie. Z výstupovej cesty zo Socoviec na Strážu sa dá v salašu dostať odbočením tu: N48,9503° E18,8602°.

Boro
Keďže pri rieke bol súkromný pozemok tak proti prúdu sa nedalo ísť. Zhora zo Stráže bolo dole vidieť nejakú budovu, ale či to bola chata, alebo to patrilo k tej súkromnej vile, netuším. Celý vŕšok je veľmi zarastený.

Tomka, a tá chata tam ešte stojí ?

Pekný príbeh.
Pred pár dňami sme boli za tým mostom fotiť močiarky. Je tam už označený súkromný pozemok a ohradník.:(

Super príbeh ako vždy :)

To sú dobré zážitky. Aj keď som turista skôr športovo-vojenský čí poznávací tak sa mne tieto príbehy moc páčia, možno preto, že nič také nepoznám.

Platí staré známe, že človek sa má v mladosti správať tak, aby na dôchodku nebol nútený spomínať iba na pracovné úspechy.