Túra

Plešivská planina

22.10.08
Nie je to tak dávno, čo som sa potuloval po planinách Slovenského krasu, vtedy ešte ako potenciálny jaskyniar. Štúdium geológie krasových planín mi ponúklo čarovný, málokým videný svet. Svet spiaci v čase, priestore, výške či hĺbke. Svet, v ktorom dokážeš v ušiach počuť vlastnú krv. Stačí vojsť. Navždy som v ňom tajne zostal žiť a vždy sa v ňom ocitnem, keď je ruch mesta a nášho storočia neznesiteľný. Prijmi preto pozvanie do jedného z jeho krajov - Plešivskej planiny. Planiny, na ktorej po celý čas nebudeš mať pocit, že určite stretneš aspoň jedného človeka.

Trasa

Plešivec (dedina) - Ďulová - Zvonivá jama - Gerlašské skaly - Veľký vrch - Zvonivá jama - Plešivec (dedina)

Plešivec a cesta medzi svetmi

Dohadovanie sa s Rišom cez týždeň o tom, kam, nebolo dlhé, povedal by som, že skôr nevyhnutne krátke. Pozvanie prijal, veď iné mu neostávalo. Kto by nechcel cestovať v čase? Upršaná sobota nám však pomaly, ale isto odplavovala plány. No virtuálny meteorológ Aladin a nedeľné ráno s takmer uschnutými chodníkmi rozhodlo. Čas 06.00 - ide sa. O hodinu nám už vietor pod planinou Horný vrch takmer prevracia auto. Dôležité však je, že neprší. Prichádzame do Plešivca, miesto na parkovanie sa logicky vybralo samé. Neďaleko policajnej stanice.

Zbalíme si nevyhnutné veci a rezko - nedočkavým tempom sledujeme modré značenie na stĺpoch, križujúc železničnú trať. Za pár minút vchádzame na asfaltovú komunikáciu. Cestu do iného sveta. Pozvoľne stúpa západnou stranou Plešivskej planiny a odkrýva pohľady na východné svahy Koniarskej planiny a jej bralá NPR Pod strážnym hrebeňom (viac informácií na konci článku). Po vetre a chlade už ani stopy. Ani si to nestihneme uvedomiť a vchádzame do rozsiahleho lesného porastu planiny.

Plešivská planina

Cesta sa narovnala a vedie nás popri závrtoch s priemerom až do 10-15m. Ojedinele v nich rastú ihličnaté stromy, prevažne smreky. Ráz krajiny sa nemení, kým neprichádzame k poľovníckej chate Ďulová (505 m n. m.). Odbočka vpravo nás privádza k novému prístrešku, v ktorom je možné prípadne prespať. Výhľad od prístrešku nám poskytuje prvý z lúčnych pohľadov. Priamo vidíme prvé závrty. Nadšení pokračujeme ďalej, k horárni Veľký vrch (639 m n. m.) je to 45 minút. Modrá značka nás stále vedie po asfaltovej ceste, no onedlho nás ju šípka žartovne prinúti opustiť - po približne 150 metroch sa opäť vraciame späť. Závrty po pravej strane sú čoraz väčšie, ihličnanmi zarastenejšie a tmavšie. Doslova budia rešpekt, no zároveň mi otvárajú starú otázku - je ich dno otvorené?

Onedlho opäť vchádzame na lúku, kde nás očaria veľké bedle, kraľujúce uprostred. Tu sa asfaltová cesta vytúžene mení na aspoň štrkovú. Prichádzame k horárni. Je prázdna, no čerstvá čalamáda na stole a pokosená lúka svedčia o tom, že nie opustená. Pri ceste rastú orechy, slivky a jablká. Všetko akurát dozrelo a tak sa naša prestávka doslova mení na hody. Neďaleko sa nachádza stará šopa, v ktorej by bolo možné núdzovo prespať. Ku Gerlašskej skale nám podľa informácii na rázcestníku ostáva 1.30 hod. Neponáhľame sa, nie je prečo. Z oblohy zmizli posledné oblaky. Jedinými jazvami na oblohe ostávajú nevyhnutné stopy lietadiel.

O pár minút vchádzame do lúčnatých častí - srdca - planiny. Začíname počuť jej rytmický tlkot. Lúky už našťastie dnes tak skoro neopustíme. Využijeme vyhláškou povolenú odbočku, traverzujúcu Malý vrch (744 m n. m.). Táto cesta nás vedie do centrálnej časti planiny, nazývanej tiež Mesačná krajina. Zastaví sa nám dych - vidíme pestrofarebný povrch Mesiaca, na ktorom rastú jablone, borovice, smreky, javory, duby či dvojmetrové borievky a 20 cm vysoké bedle. Tu iste každého napadne, že J. R. R. Tolkien tu prvý krát videl svoj Kraj. Uvedomujeme si, že na GPS nám svieti ďalší z mnohých pokladov tejto planiny - priepasť Zvonivá jama (viac informácií na konci článku). Keď sme pri nej, jej hĺbka a počuteľné ticho nás nútia stáť a nepohnúť sa. Okolie priepasti je oplotené, takže nie je možné ju prehliadnuť. Vzďaľujeme sa preč, nechávame ju na pokoji, nech si nás nevezme.

Prichádzame k prvému žriedlu z napájacieho rozvodu pre dobytok a prvýkrát si uvedomujeme, že hlad je zlý pán. Po pár minútach pokračujeme ďalej pestrofarebnou krajinou, pričom ujedáme kulinárom Mrazom vylepšené trnky. Sledujúc rôznorodosť flóry okolia začínam mať podozrenie, že tu niekedy bol zámok a práve prechádzame jeho parkom - či botanickou záhradou? Velikánske bedle sa už osmelili a pomaly sa s nami rozprávajú. Nie som si dvakrát istý, či sa za nami aj neotáčajú. Opäť vchádzame do lesa, našťastie len na chvíľku. Borievková pláň nás privádza k zelenej značke vedúcej z Rakovnice. Ďalej už pokračujeme spolu až ku rázcestníku pred Gerlašskou skalou (752 m n. m.), (viac informácií na konci článku). Rýchlejšie, veď už sme skoro tam. Sme pár desiatok metrov od okraja tohoto strateného sveta. Onedlho uvidíme ten náš, skutočný. Ten nás však privíta chladne. Doslova. Obliekame si bundy, je tu o pár stupňov menej. Ukladáme si tento výhľad do rôznych typov pamätí a vraciame sa späť ku rázcestníku. Bundy si pre zmenu dávame dole.

Vracajúc sa po zelenej značke križujeme pokosené lúky. Zrazu sa zľakneme, pretože zvuk motorky sem proste nepatrí. Žeby už aj tu? Nie, našťastie. To sme len blízko okraja nášho sveta. Ocitáme sa vedľa skalky. Podľa nás je to ľudské dielo. Načo však v prírodou vytvorenej záhrade? Trochu si odpočinieme pri rázcestníku na Veľkom vrchu (721 m n. m.). Z termosky si dáme teplý čaj, trošku posedíme a pokračujeme ďalej žltou značkou, smerom na Slavec. Na najbližšej veľkej lúke míňame stádo kráv a oviec. Bača nám však neodkýva. Zrejme preto, že planina sa už prestala využívať na poľnohospodárske účely. Keďže čas a rodinné povinnosti sú neúprosné, využijeme možnosť odbočenia z turistickej značky (opäť povolená vyhláškou) a križujúc už známu Mesačnú krajinu sa vraciame späť na modrú značku. Snažím sa uchovať si čo najviac pohľadov. Nedá sa, je toho našťastie neúrekom. Tak aspoň zopár ukladám do fotoaparátu, nech si čo-to môžem neskôr pripomenúť.

Prechádzame modrú značku, časť, ktorú sme minuli odbočením k Zvonivej jame. Míňame poľnohospodársku cisternu - betónovú nádrž, slúžiacu na zachytávanie dažďovej vody, vybudovanej na dne závrtu (slúži ako napájadlo pre dobytok). Momentálne sa opäť nachádzame v strede Plešivskej planiny a potichu vieme, že čoskoro náš opätovne čaká asfaltová cesta a koniec nášho dnešného putovania. Debatujúc kráčame a čoskoro obchádzame jazierko, ktoré sme si predtým nevšimli. Značka nás neúprosne vedie k ceste. Už je tu prvá horáreň, neskôr druhá a klesanie. Planina nás už posiela domov. Zo železničného priecestia k nej obraciame posledné pohľady. Je pekné vedieť, čo je hore. Priamo v našom svete, no našťastie ešte nedotknuté. Dokedy?

Doplnkové informácie

Pod strážnym hrebeňom

Rezervácia vyhlásená v roku 1966 s roz­lohou 96,67 ha. Zaberá východné svahy Koniarskej planiny, na ktorých sa nachádzajú xerotermofilné skalné stepi a drieňové dúbravy. Vo vápencovom podklade, ktorý buduje územie, sa nachá­dza i známa Hradná priepast‘. Vegetačný kryt reprezentujú zástupcovia teplomilnej a vápnomilnej flóry. Len z tohto územia bolo donedávna známe hniezdenie strnádky cia (Emberiza cia). Zdroj.

Plešivská planina

Nachádza sa v trojuholníku medzi Rožňavou, Štítnikom a Plešivcom. Krasová plošina ohraničená strmými okrajmi, z južnej časti zarastená prevažne krovinatými lesmi, stredná a severná časť je lúčnatá. Je bohatá na povrchové i podzemné krasové formy, škrapové a závrtové polia. V posledných rokoch bola dôkladne zmapovaná rožňavskými jaskyniarmi. Nachádza sa na nej okolo 200 jaskýň a priepastí. Ide o geomorfologicky najvýznamnejšiu planinu Slovenského krasu na rozlohe približne 53 km/2. Lesy pokrývajú odhadom 4/5 celkového povrchu planiny. Zdroj.

Zvonivá jama

Korózno-rútivá priepasť hlboká 100,5m. Vstupná kolmá šachta ústi v hĺbke 45 m do obrovitého podzemného dómu, na ktorého dne je mohutný sutinový kužeľ. Jeho vrchol je v hĺbke 84 m od povrchového otvoru priepasti. Po stranách podzemného dómu sú šikmé stúpajúce chodby dlhé 180 m, ktoré vznikli v súvislosti s podzemným odvodňovaním priľahlých mohutných závrtov. Zdroj.

Gerlašské skaly

Za rezerváciu boli vyhlásené v roku 1981, majú rozlohu 21,73 ha. Zaberajú svahy Plešivskej planiny a predstavujú bizarný geomorfologický skalný útvar so skal­nými stenami, terasami a sutinami, obklopený bukovým lesom a pasienkami. Zdroj.

Fórum 31 príspevkov
Plešivská planina 31/08/16 11:06 31 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Reportáž 10 rokov – stretnutie na Kojšovskej holi Teplo, teplo a ešte raz teplo. Ticho. Kľud. A pohoda. Tak by sa stručne dalo charakterizovať ďalšie zo stretnutí HIKING.SK, tentokrát na Kojšovskej holi vo Volovských vrchoch. Večer pred stretnutím s Igorom absolvujeme nákup, aby sme zabezpečili pitný režim pre našich hostí. Je už tma, keď sa Igor chystá ísť spať na lúky Kojšovky. Počasie je teplé, takmer bezveterné. Vyzerá, že bude mať peknú noc. Tipujeme, koľko ľudí príde. E-mailom sa nám ozval až jeden človek. Ja mám v pláne prísť ráno a doniesť zvyšnú časť proviantu, ktorý sa medzitým doma stále pečie. 08/07/12 Peter Mišovic Hiking akcie
Túra Skala, Galmus Pri mojom prvom prechode krasovej Poráčskej doliny som si uvedomil, že prechádzam pre mňa úplne novým a nepoznaným pohorím, pohorím Galmus, ktoré je pred turistami zabudnuté v priestore medzi dedinkami a mestečkami Matejovce (nad Hornádom), Olcnava, Poráč, Slovinky, Krompachy a Spišské Vlachy. Zo sedadla bicykla mi učarovali skalné bralá a zrázy Vápenníka, Slovinskej skaly a Červených skál. Rozhodol som sa, že toto pohorie musím spoznať. Dnešným cieľom mojej kratšej túry je teda vápencový masív, planina Slovinská skala, pozostávajúca z vrchov Matisovec (877m), Skala (1014m), Suchinec (943m) a Holina (880m). 22/02/12 Peter Mišovic Volovské vrchy
Cyklotúra Cez Čierny Váh a Popradské pleso Tretí deň ma privítal ešte krajším počasím ako dva predošlé. Je niečo po pol ôsmej a dnes ma čaká jedno z miest na Liptove, ktoré by mal povinne navštíviť každý milovník cyklistiky. Je ním horná vodná nádrž PVE Čierny Váh. 02/02/12 Peter Mišovic Nízke Tatry, Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. včera Vladimír Mikuš Česko
Túra Od zubačky z Tisovca cez Fabovu hoľu do Michalovej Na Muránsku planinu sme sa s priateľkou vybrali, aby sme konečne preturistikovali celý víkend. Aj napriek tomu, že sme nemali k dispozícii auto, a museli sme sa na planinu dopraviť spojmi, sme nakoniec naplánovali dve pekné trasy, ktoré sme boli schopní prejsť za dva dni, s tým že sa vieme dostať v nedeľu domov. Do toho všetkého sme ešte zakomponovali parný vláčik, ktorý práve počas víkendu išiel trasu sedlo Zbojská – Tisovec a späť. Pre počasie nehlásili žiadne pekné vyhliadky, ale to nehlásili ani týždeň predtým v Tatrách, a mali sme z toho peknú túru. Ako sa ukázalo, na Muráni sa nám počasie pomstilo aj za predchádzajúci víkend. 13/10/19 Dominik Chňapko Muránska planina, Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Plešivská planina 31/08/16 11:06 31 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenský kras: Plešivská planina
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 792 m n. m.
    • min: 220 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 946 m
    • klesanie: 941 m
  • Vzdialenosť
    • 32 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 05.10.2008
  • Štart trasy
    • šírka: 48.54485 ° SŠ
      dĺžka: 20.40284 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.54485 ° SŠ
      dĺžka: 20.40284 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • prístrešok Ďulová
  • Voda
    • dedina Plešivec
      planina je bez vody
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • vlak (Plešivec, Slavec), autobus (Štítnik)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.96 (0.28)