Trasa

Pružina-Priedhorie (bus) – rázc. pod Hrádkom – Chata Červíková – Strážovské vodopády – Chata na Medvedej skale – sedlo pod Strážovom – lúka pod Strážovom – Strážov a späť

Kam neviedla značka

Na Strážov vedú turistické chodníky z obce Čičmany, Zliechov a Pružina. Ten zelený z Pružiny vedie hrebeňom takmer 30 km tam a späť. Pripadne o niečo kratší v kombinácii žltá a zelená. Obidve trasy však obchádzajú to najzaujímavejšie, čo pod Strážovom je. Väčšina miestnych pozná klasickú trasu na Strážov cez Priedhorie, chatu Červíkova, Strážovské vodopády, prameň pod Strážovom, Poľanu a Strážov. Časť tejto trasy využíva zelenú turistickú značku Pružina - Zliechov a časť trasy bola na jar 2009 doplnená novou žltou značkou po miestnych poľovníckych a lesníckych chodníkoch.

Z Pružiny

Túru začneme v obci Pružina, kam sa dostanete autobusom z Púchova alebo z Považskej Bystrice. V strede obce pri zastávke nájdeme turistický smerovník. Je tu zelená značka na Strážov, my sa však vydáme po žltej na Čičmany. Ešte v obci sa tieto dve značky rozdelia. Žltá odbočuje doprava do miestnej časti Priedhorie. Prejdeme ponad futbalové ihrisko po asfaltke, ktorá neustále stúpa. Na najvyššom mieste je zvonica a asi o 40 m sa značka stáča doprava. Stále ideme po hlavnej ceste a žltej značke, ktorá onedlho opustí posledné domy. Ak trafíte dobrý autobus, môžete sa vyviezť až na Priedhorie k zvonici. Nie všetky spoje však majú konečnú tu. Spoj treba nájsť na internete, pripadne sa informovať u vodiča.

Dolina

Za obcou sa dostaneme k informačným tabuliam a smerovníku. Odtiaľto značka pokračuje doľava spolu zo zelenou, ktorá vedie z doliny Radotiná vpravo. Prejdeme cez most, za ktorým je lúka na pár áut a stanov, častý obrázok. Ďalej je cesta pre autá zakázaná. Pokračujeme hore dolinou Strážovského potoka. Miestni ju volajú iba "Dolina". Po pravej strane míňame bývalý lom na ťažbu kameňa, neskôr vľavo lúku zvanú Široké pažite. Prídeme k ďalšiemu smerovníku pod Hradiskom (rázcestie pod Hrádkom). Tu opustíme žltú značku a tiež asfaltku. Pokračujeme do rokliny vpravo po zelenej smer Zliechov. Toto je brána do Strážova. Z oboch strán strmé skaly, pod nimi miesto len pre Strážovský potok a cestu. O pár minút sme vonku. Cesta vedie príjemným stúpaním lesom až na miesto, z ktorého prvýkrát zazrieme Strážov. Jeho typický prihrbený tvar pripomína chrbát bizóna. Onedlho sa cesty rozdeľujú. Zelena značka odbočuje vpravo. Pár metrov v lese je chata Červíkova. Väčšinou je zamknutá a opustená. My pokračujeme rovno po novej žltej značke. Dostaneme sa k prameňu pitnej vody a neskôr na strážovské lúky. Je tu senník a o čosi ďalej tiež prístrešok. Na týchto miestach bola kedysi píla na spracovanie dreva, nenájdete tu však už nič, čo by pripomínalo doby dávno minulé. Prídeme k ďalšiemu smerovníku pod Hradiskom. Tu opustíme žltú značku a tiež asfaltku. Pokračujeme do rokliny vpravo po zelenej smer Zliechov

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Volanie divočiny

My bez značky pokračujeme (smer Strážovské vodopády) na miesto, kde cesta križuje potok a vychádza na lúku. Na tú však nepôjdeme. Sotva viditeľný chodník hlavne v jeseni pod lístím pokračuje do lesa. Onedlho sa aj potok rozdelí do dvoch dolín, naša cesta vedie do dolinky vpravo. Aj ten nepatrný chodník sa stratí a s ním aj Strážovský potok. V týchto miestach sa prepadá pod zem. Ale to záleží od podmienok, ak je málo vody, po potoku niet ani pamiatky. Naopak na jar tečie všade a idete hore jeho tokom. Dolina začína naberať na strmosti. Po pravej strane zazriete veľkú skalu. Až sa dostaneme nad ňu, prídeme do akejsi priehlbiny. V lete je plná vegetácie a pred sebou zazrieme dolný Strážovský vodopád. Dá sa tu nájsť nepatrný chodník. Ten sa ale stráca v koryte potoka a v lete v bujnej vegetácii. Dolný Strážovský vodopád sa dá obísť vľavo pomedzi skaly (viď foto „Skaly pri vodopáde“). Dostaneme sa pod horný Strážovský vodopád. Spod horného vodopádu neexistuje rozumná cesta, dá sa ísť okolo skaly vpravo (bez chodníka). Dostaneme sa na chodník s novou žltou značkou, ktorá ide od chaty Červíková. Po nej vyjdeme na skalu a ku chate na Medvedej skale.

Chata na Medvedej skale

Neviem, či sa to dnes dá nazvať chata, kedysi ňou bola. Chata na Belánke alebo chata na Medvedej skale. Pôvodne slúžila ako útočisko poľovníkom, ktorí prišli poľovať na medvede. Z rozprávania viem, že sem za socializmu chodili hlavne Nemci za medvedími trofejami. Poľovalo sa na starého koňa ako návnadu, ktorého sem na tento účel doviedli. Donedávna a možno ešte aj dnes sa dajú za búdou nájsť zbytky konských kostí. Dnes je chata zdevastovaná, chýbajú dvere aj akékoľvek slušné zariadenie vnútri. Viem si ju predstaviť ako útulňu, nocľah pre pocestných. Zo skaly vedľa chaty je výhľad do doliny, ktorou sme prišli a na celú oblasť okolo. Ďalšie naše kroky povedú chodníkom strmo hore do lesa. Po krátkom stúpaní sa terén zmierňuje, až prídeme k prameňu Strážovského potoka v sedle pod Strážovom. Prameň napája prejdenú dolinu, Strážovské vodopády a v obci Beluša pri Púchove sa vlieva do Váhu. Je to posledná možnosť doplniť vodu, aj keď teraz na jeseň som ho našiel vyschnutý.

Aby si vedel, prečo žiješ

Napájame sa na červenú značku (Cesta hrdinov SNP) v sedle pod Strážovom, ktorá nás spoľahlivo dovedie na vrchol Strážova. Dostaneme sa ňou cez bukové pralesovité porasty na lúky zvané poľana. Tu zahneme doprava a pokračujeme pekným chodníkom s výhľadmi na Kľak, Martinské hole, Veľkú Fatru a v prípade pekného počasia Západné Tatry. Oplatí sa počkať si na jesenné inverzie. Strážov je široko-ďaleko jediný takýto vrchol s výhľadmi do okolia. Je to spôsobené jeho osamotenou polohou a výškou výrazne prevyšujúcou všetky vrcholy okolo. Chodník nás vovedie pomedzi dve limby do vrcholovej partie. Tá je tvorená bučinovým pralesom. Buky sú malé, rôzne pokrútené od ťažkých podmienok, v ktorých rastú.
A sme tu, skalné bralo, na ktorom stojíme, je otočené na západ a týmto smerom ponúka aj výhľady. Možno nájsť Súľovské skaly, Maníny, Javorníky, Vršatecké bradlá, Považie a veľkú časť severozápadného Slovenska. Nechýba obligátny a možno aj otrepaný dvojkríž, ani vrcholová kniha. Ak pôjdete urobiť vrcholový zápis do knihy, na skrinke k tejto knihe nájdete vyrazenú vetu: Obzri sa, aby si vedel, prečo žiješ.

Záverom

Cestu dolu nejdem popisovať. Ja chodím tú istú ako hore. Dá sa však ísť aj na Zliechov, do Čičmian alebo po zelenej či novej žltej do Pružiny. Novu žltú značku sa podarilo miestnemu turistickému klubu presadiť a vyznačiť na jar tohto roka. Schválenie značky trvalo niekoľko rokov, keďže turisti, ochranári, lesníci, či poľovníci majú pod Strážovom svoje záujmi. Teraz je priskoro hodnotiť prínos novej značky. Podstatne sa skrátil výstup na Strážov z Pružiny. Značka síce nevedie k Strážovským vodopádom. Ponúka však zaujímavú túru v turistami nedotknutom prostredí. Napriek sprístupneniu tejto časti Strážova, ostávajú časti okolo vodopádov nedotknute, bez odpadkov, ľudí, hluku. Miesta, kde som za 20 rokov, čo chodím na Strážov, nikdy nikoho nestretol. A kde šanca stretnúť človeka je menšia ako šanca stretnúť medveďa. Miesta, tak tiché a tajomne ako sa dnes už ťažko hľadajú. Práve v tomto je pôvab týchto miest. Vyznačením chodníka medzi chatou Červíková cez Medvediu skalu do sedla pod Strážovom sa odkryli tieto úžasné miesta svetu, ale to čo je tam najkrajšie, možno nenávratne zmizne. Duch tohoto miesta, jeho samota, ticho a zabudnutie.

Poznámka redakcie

Návšteva Strážovských vodopádov nie je možná bez vybočenia mimo turistických značených chodníkov. Strážovské vodopády sú pod územnou ochranou národnej prírodnej rezervácie Strážov. NPR má 5. - najvyšší stupeň ochrany, kde je pohyb mimo oficiálnych turistických trás zakázaný podľa Zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny (§ 16). Veríme, že toto upozornenie budete rešpektovať.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek