Ferrata

Klettersteigom na Veľký Grič

04.11.08
Práce už mám tento týždeň po zuby, povedal som si poslednú októbrovú sobotu. A keď som obvolal moje chudiatka a oznámil im, čo sa od nich očakáva, ostal som nemilo prekvapený, pretože mi tentokrát dali košom. Nuž nevadí, pôjde Peťko na kopce sám.

„A vieš, že na Grič ide feratta?“ spýtal sa ma kamarát raz pri debate o zabezpečených cestách v Alpách.
„Kde by sa tam vzala,“ neveriacky krútim hlavou.
„Miestni nadšenci tam vyniesli nejaké železo.“

Táto informácia vo mne dlho ležala a pomaly kvasila. Avšak pre pracovnú vyťaženosť sa mi nenaskytla vhodná chvíľa na zrealizovanie tejto famóznej myšlienky. Pretože, keď na Peťka príde nejaká tá myšlienka, je to moment vhodný na oslavu šampanským. Až nastal ten správny okamih, Peťko nakukol von cez okno svojej vyhriatej izby a zistil, že počasie bude priam ideálne turistické. Teda, ak sa tie ťažké mraky roztrhajú. Iľko sa však cez týždeň dušoval, že to bude nádhera. No never mu, chalaniskovi. Posilnený jeho argumentami som do batoha naládoval kompletnú ferattovú výzbroj, pretože som nevedel, čo ma v stene Griču očakáva. Tým batoh radikálne stúpol nielen na cene, ale aj na váhe.

Handlová

Z autobusu vystupujem v Handlovej na námestí, pri hoteli Baník. Moje prvé kroky vedú do miestneho marketu, kde dopĺňam stav mojich tekutých zásob. Alergiu na pivo zatiaľ nemám a dúfam, že ani nikdy mať nebudem.
Stúpam hore Handlovou a sledujem líniu červenej značky. Z internetu som sa nedozvedel presnú trasu k reťaziam (až na druhý deň po túre), iba sa tam raz spomenula blízkosť turistického chodníka. Preto sledujem červenú a dúfam, že sa nebudem motať nad Handlovou ešte niekoľko ďalších hodín.

Míňam posledná domy mesta a už v letnej úprave nohavíc si vykračujem panelkou. Občas v diaľke pred sebou zazriem steny Griču. Prichádzam na miesto, kde sa červená odpája od panelky. „Čil buď múdry, Peťko.“ Škrabem sa za ušami a rozhodujem sa po nej pokračovať ďalej, pretože má najlepší smer ku skale. Po sto metroch panelka končí a ďalej pokračuje vpravo odbočujúca poľná cesta. Nachádzam sa v zosuvnom pásme kopca. Je to tu samý kontrolný vrt na zisťovanie hladiny spodnej vody. Pri jednom takomto vrte pracujú dvaja chlapíci. Pýtam sa ich na najlepšiu cestu. Idem dobre, ale musím zabočiť doľava a vedľa skládky, dole kopčekom, natrafiť na asfaltku. Po nej ešte asi niekoľko desiatok metrov dole, až prídem na miesto, kde z cesty doprava odbáča jasný chodník. Tá asfaltka, na ktorej sa nachádzam, prichádza z Handlovej. Ibaže nesmiem pri nemocnici kopírovať značku, ale musím ísť doľava okolo bane a pokračovať ďalej, až prídem na miesto mojej odbočky.

Stúpam po betónovom chodníku popod vedenie vysokého napätia. Betón o chvíľu ustupuje a chodník sa mení na poľnú zablatenú cestu. Vykračujem si po jasnej cestičke, až prichádzam na prvú lúku. Po pravici mám prázdny krmelec. Chodník smeruje krížom cez lúku na jej náprotivnú stranu. Tu sa z neho oddeľuje niekoľko vetiev. Nie som si istý tou správnou, ale pokračujem tou najviac vyšliapanou. Myslím pri tom na to, že skaly Gríču sú lezecké steny a tým pádom aj hodne navštevované, takže horda lezeniachtivých Handlovčanov po sebe zanechá jasnú stopu.

Klettersteig

Húštiny okolo mňa žijú podivným zvukom a pri každom šuchote padajúceho lístia stískam zadok, že by mi doň ani zastrúhaný vlas nepichol. Pískanie a spev je teraz, v čase výkrmu našej najväčšej šelmy, namieste.
Vychádzam na ďalšiu lúčku. Chodník pokračuje rovno a ja mám pochybnosti o správnosti môjho smeru. Asi som mal na predchádzajúcej ísť vpravo pod skaly (aj to je správna cesta, ako sa dozvedám neskôr). Už sa chcem otočiť, keď zbadám hneď na kraji medzi stromami náznak chodníka, ktorý je zapadaný lístim, ale jeho prítomnosť prezrádza naširoko rastúci porast. Rozhodnem sa zariskovať a vyberám sa týmto smerom. Risk sa mi opláca, pretože po dvoch metroch zbadám na strome bielu šípku s nápisom Reťaze.

S pocitom, aký som ja ale dobrý, sledujem šípky, ktoré ma neomylne vedú k reťaziam. Odrazu vychádzam z lesa a už stojím na kamennom suťovisku, ktorým sa krížom doprava vinie slabo znateľný chodník. Na chvíľu zastavujem. Vyťahujem z batoha prilbu a pivo. Pitný režim treba dodržiavať. Prilba mi už niekoľkokrát zachránila život, tak ani na sekundu neváham a už je na hlave. Na kameni opäť nachádzam namaľovanú šípku a v duchu ďakujem členom horolezeckého klubu Prometeus za vyznačenie cesty. Chodník prudko, takmer kolmo naberá výšku a ja vidím, že tých asi dvesto výškových metrov nedostanem zadarmo. Prechádzam popod steny, na ktorých občas zahliadnem napísané názvy a obtiažnosť lezeckých ciest. Až konečne prichádzam k tej mojej.

Cestu tvorí mixový terén, zväčša tvorený trsmi trávy a miestami vystupujúcou skalou. Dostávam sa k prvej reťazi. Aj terén sa mení na viac skalný. Reťaz využívam iba ako morálnu podporu, ale mám ju stále poruke. Ak by mi spod nôh uletel trs trávy, alebo kus skaly, môžem sa hneď zachytiť. Výška mi pribúda a ja sa kochám výhľadmi na Handlovú a celú kotlinu. Zrazu sa reťaz rozdvojuje. Z webu viem, že tá pravá časť hneď za rohom končí. Idem sa o tom ale presvedčiť aj sám. Zisťujem, že je to pravda, tak sa vraciam naspäť a pokračujem ďalej doľava naťahanou reťazou. Popod veže Baštového múru Baštovou lávkou vystupujem do Vetrového sedla. Po mojej pravici mám Zlomiské veže a po ľavici sa týči Chrámový štít, kde sa nachádza vrcholová kniha pre celú oblasť Baštového múru. Nejdem sem, ale pokračujem ďalej. Reťaz končí a len tak naslepo vystupujem z druhej strany nad veže Baštového múru. Odtiaľto už vidím vrchol Veľkého Griču. Musím sa však najprv dostať na malý hrebienok, ktorý je nado mnou. Po ňom už pohodlne, s malým lezením na konci (chuťovka na záver), vystupujem na 971 m vysoký Veľký Grič.

Veľký Grič

Názov Veľký Grič nie je pôvodný názov kopca. Ten mal už v histórii niekoľko názvov. Podrobnú históriu nájdete na linku pod článkom. Na vrchole som sám. Dopĺňam sily doma prichystanými požívatinami a kochám sa výhľadmi. Je silný opar, takže doďaleka nevidieť. Ale aj za to, čo vidieť, som vďačný. Neskôr prichádzajú ešte dve malé skupinky. Prehodíme pár slov a ja pokračujem ďalej. Chcem zísť do Cígľa a potom domov.

Cesta dole nie je ničím výnimočná. Iba raz sa mi stane, že zle odbočím. Porast je tu veľmi hustý a značka sa stráca v džungli. Veľmi rýchlo zbadám svoj omyl a po konzultácii s mapou sa vraciam späť na značku. Od toľkej žihľavy, ktorá masíruje moje obnažené nohy, asi už nikdy nebudem mať reumu. A možno ani deti.
Nad Cígľom ešte fotím nádhernú farebnú jeseň a už prechádzam okolo prvých domov obce. Odteraz už šliapem iba po asfaltke a nadávam sám sebe, že som si nezobral sandálky.

Záver

To, že som išiel sám na takýto typ túry, neodporúčam. Vždy treba byť min. v počte dva kusy. Obtiažnosť cesty je A, A/B. Takmer po celej dĺžke je istená oceľovou reťazou. Cesta nie je známa, tým pádom aj málo frekventovaná. Vraj je to zimná cesta. Nasvedčujú tomu aj škrabance od mačiek na skale. Za celý čas výstupu som nestretol žiadneho turistu.
Veľká vďaka patrí členom HK Prometeus za vybudovanie takejto peknej cesty. Už sa teším na zimu, kedy si túto cestu prejdem znovu. Ale so zimnou výzbrojou.

P.S.: Použité fotky sú vytvorené mobilným telefónom, takže sa ospravedlňujem za kvalitu všetkým nadšencom fotografie. Neukameňujte ma za to, prosím.

Horám zdar a zraneniam pokoj.

www.hkprometeus.sk – história lezenia a história názvu kopca

Fórum 24 príspevkov
Klettersteigom na Veľký Grič 10/03/14 21:01 24 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Kráľova hoľa a skala z Telgártu v marci Je posledný marcový víkend. Predpoveď počasia hlási slnečné a teplé počasie. Bolo by hriechom doma sedieť. Kam ale vyraziť v takéto teplo? Odpoveď je jasná. Za snehom. Ale kde nablízku ešte nájsť množstvo snehu aj na snežnice? Možností je málo, ale voľba je jednoznačná. Kráľova hoľa v Nízkych Tatrách. 18/04/14 Peter Antol Nízke Tatry
Ferrata Ferrata HZS na Martinské hole v zime Keď bola otvorená ferrata Horskej záchrannej služby na Martinské hole, povedal som si, že by stálo zato ísť si ju prejsť. Niekoľkí priatelia, ktorí ju už prešli, mi ukazovali fotky a namotávaný som bol stále viac a viac. Konečne prišlo ochladenie a voľný víkend pred Vianocami ma zlákal na zimné dobrodružstvo. 06/01/14 Peter Antol Malá Fatra
Reportáž Dokončenie náučného chodníka Fraňa Madvu O tom, že náučný chodník Fraňa Madvu existuje už dlho, vedia aj čitatelia Hikingu. Vedeli aj to, že na náučnom chodníku chýbajú informačné panely, takže náučný chodník nie je náučný, ale len taký obyčajný chodník. 02/09/12 Peter Antol Reportáže
Najnovšie články na titulke
 
Túra Nýdek – Veľká Čantoryje s deťmi Koncom augusta 2018 má mladšia dcéra Vilma 8 týždňov a za sebou prvý alpský výlet. Staršia dvojročná Dita je už skúsená turistka. O dva týždne na to trávime predĺžený víkend v Mostoch u Jablunkova, hneď za slovenskou hranicou. Po výlete na Girovú a upršanom dni na Trojmedzí má byť opäť pekne, a tak sa rozhodujeme pre turistický výlet na Veľkú Čantoryju (po česky Velká Čantoryje), hraničný vrchol a najvyšší bod Sliezskych Beskýd. dnes Andrea Morongová Západné Beskydy, Česko
Recenzia Asolo Magnum GV – ferratové stredne vysoké topánky Hľadanie ideálnej obuvi na turistiku a pridružené aktivity je zložité. Modelov na trhu je veľké množstvo a jeden, ktorým by sa dalo pokryť všetko, je takmer nemožné nájsť. V poslednom čase som si zvykol – ako priblíženie k ideálu univerzality – používať approach polovičky. Za cenu zníženia opory dostanete vzdušnú obuv s výbornou pohyblivosťou, no členok si to môže ľahko odniesť. Ak chcete ponechať výhody approach polovičiek, no trochu zlepšiť oporu, môžete siahnuť po tzv. mid verzii, ktorá má nízky komín. Takouto mid verziou je napr. aj Asolo Magnum GV, ktorý od jari testujem. včera Ľubomír Mäkký Obutie
Správa UNESCO pralesy chránime málo a škodíme partnerským krajinám Minulú stredu, 10. júla, skončilo 43. zasadanie Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO v Baku. V prijatom uznesení výbor nalieha na Slovenskú republiku, aby zabezpečila primeranú ochranu Karpatských bukových pralesov (KBP) pred ťažbou a ďalšími potenciálnymi hrozbami a najmä vytýčila finálne hranice tejto lokality, zapísanej do Zoznamu svetového dedičstva. Neplnením záväzkov Slovensko môže poškodiť aj ostatné štáty, ktoré tiež majú pralesy a staré bukové lesy zapísané v tomto zozname. Spolu s nami sa môžu dostať do Zoznamu ohrozených pamiatok, keďže Karpatské bukové pralesy a staré lesy sú jedna medzinárodná lokalita. 16/07/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Klettersteigom na Veľký Grič 10/03/14 21:01 24 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské stredohorie: Vtáčnik (CHKO Ponitrie)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 972 m n. m.
    • min: 425 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 439 m
    • klesanie: 42 m
  • Vzdialenosť
    • 5.39 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 2008
  • Štart trasy
    • šírka: 48.72807 ° SŠ
      dĺžka: 18.76016 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.71264 ° SŠ
      dĺžka: 18.71397 ° VD
      » Mapa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Handlová (vlak, bus), Horný koniec (bus)
  • Doplňujúce súbory
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.72 (0.21)