Túra

Z Tichej do Kôprovej doliny

27. 11. 2008
Táto moja sólo cesta prechádza cez Tichú a Kôprovú dolinu. Ani neviem, prečo som si vybral práve túto trasu. Jednoducho som sa pozrel do mapy a hneď sa mi to zapáčilo. Určite mi k tomu pomohol názov Červené vrchy. Hmm … no nie je to pekný názov?

Trasa

Podbanské – horáreň Tichá - rázc. pod Kasprovým vrchom – sedlo Závory – Hladké sedlo – sedlo Závory - Kobylia dolina – Kôprová dolina – rázc. Zverinec pod Grúnikom – horáreň Tichá - Podbanské

Nakoľko Podbanské nie je častým miestom zastávky pánov autobusárov, tak využívam ochotu kamaráta z PP a jeho auto. Vozidielko odchádza a ja sa cestou-necestou o 7.00 ráno vydávam po asfaltke, ktorá končí až kdesi za pod Kasprovým. Ráno je chladné, tak nasadzujem rukavice a v duchu si hovorím, že snáď po ceste nestretnem nejakého maca. No len čo miniem “horáreň“, počujem podozrivý zvuk, no identifikovať ho neviem. Je to jeleň alebo medveď? A tak búcham paličkami, nech ma to neznáme stvorenie začuje a odíde preč. Tak sa aj stalo.

Príjemne ma cestou prekvapuje, že Tichá dolina je síce poznačená lykožrútmi, ale nič hrozné sa tu nedeje. Veď aj keby áno, tak čo? Je to iba súčasť prírody. Ako sa hovorí: “Každý chvíľku ťahá pílku."

Asfaltka už začína byť nepríjemná a to sa ocitám len pri prístrešku pod Tomanovou. Rázcestník, ktorý udáva cestu do Tomanového sedla, momentálne slúži ako okrasa, nakoľko chodník je uzavretý. Šliapem ďalej a po chvíľke počujem podobný zvuk ako pri “horárni“, no cipána … . Opäť búcham paličkami a opäť úspešne. Ďalej pri chôdzi si už občas pospevujem. Míňam odbočku na Kasprov vrch (pod Kasprovým) a po chvíľke sa ocitám na konci asfaltky. Ako hraničný priechod stráži vchod do lesa veľký drevený prístrešok. S úsmevom na tvári a pocitom “no konečne“ vstupujem na hlinu a kamene.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Cesta sa začína prudšie zdvíhať, objavuje sa prvý sneh. No spolu s ním nachádzam výkaly od veľkých zvierat. Ku každému prikladám ruku, či nie je ešte teplé, aby ma voľačo cestou neprekvapilo. Našťastie je všetko tak, ako má byť a ja stúpam vyššie a vyššie. S výškou pribúda aj sneh. Keď je ho už vyše členkov, chôdza sa zhoršuje. Dobré je, že sneh je ešte tvrdý, tak si to dávam vedľa vychodenej línie až do sedla Závory. Celou cestu príjemne svieti slnko. Pri vydýchávaní sa vždy otočím a pokukujem po Červených vrchoch. Ale sú len pekné! Fakt, podarilo sa mi vystihnúť parádne počasie. V sedle Závory, z ktorého je krásne vidieť Temnosmrečinskú dolinu, stretávam dvoch Poliakov. Pýtaju sa ma, či som cestou z Tichej doliny nevidel ich dvoch kolegov. Nič som nevidel. No počul som dvakrát podozrivý zvuk. Žeby to bola náhoda?

Zo sedla pokukujem po Hladkom sedle. Ísť, či neísť? Svah je pekný, na spadnutie lavíny. V spodnej polovici už popadali, ale v hornej ešte nie. Je pravda, že dlho nerozmýšľam a už s obavou stúpam hore. Opäť je všetko tak, ako má byť. Odmenou mi je perfektný výhľad na slovenskú i poľskú časť Tatier s legendárnou Orliou prťou. Vidno aj Svinicu, ktorá ma strašne láka, no ešte som sa tam akosi nedostal. Dlho sa tu nezdržím, lebo pofukuje. Nabažený výhľadmi na tatranské kopce a doliny smerujem naspäť dole. Spoločnosť mi robia krkavce, ktoré na blízkom vŕšku smerom na Valentovku majú voľajakú základňu a z nej vyrážajú na okružné jazdy po okolí.

Na Závoroch sa ukladám na obedňajšiu prestávku. Takmer bezvetrie a jasná obloha mi umožňuje chytať bronz. Keď si tak sedím osamote a pochutnávam si na lakocinkách, vidím stúpať z Tichej doliny chlapíka s bicyklom na ramene. Hneď po zahliadnutí si u mňa získal sympatie. Po krátkom pokeci zisťujem, že vyrazil z Tatranskej Štrby do Podbanského, odtiaľ Tichou dolinou hore na sedlo a následne späť do Štrby cez Kôprovú dolinu. Samozrejme všetko na bicykli, niekedy na ňom a niekedy pod ním.

Ejha, dobre... pomyslel som si a schádzam dole do Kôprovky. Cestou stretávam ešte tých dvoch Poliakov. Pýtam sa ich, či našli svojich stratencov. Dostávam pozitívnu odpoveď, a preto s úsmevom klesám nižšie a nižšie. V kosodrevine ma dobieha tatranský cyklista zo Štrby. Dávame pokec o živote, až pokiaľ cesta nie je vhodná na bike, ďalej už kráčam sám. V duchu mu závidím ten jeho bicykel, lebo cesta do Podbanského je ešte dlhá a skoro všetko po asfaltke. Čas plynie. Kráčam neustále po asfaltke. Kolená ma už pobolievajú od tej tvrdosti. Zrazu okolo mňa prefrčí chlapík na bicykli smerom dole. Takto až do Podbanského ma míňajú ďalší piati ľudia. Očividne skoro všetci boli niekde tu v okolí liezť a bike použili iba ako dopravu po tom škaredom povrchu – au au. Umorený z toho množstva asfaltu v TANAPe prichádzam do Podbanského.

Na asfaltovanej časti Tichej a Kôprovej doliny je pomerne dosť prístreškov, ktoré sa dajú pekne využiť v prípade zlého počasia. O vodu tiež nie je núdza. Nájdete ju neďaleko Kmeťovho vodopádu v Kôprovej doline, pred Turkovou dolinou, a neďaleko rázcestníka Pod Kasprovým. Posledné dve súradnice sú približné.

Čakám na kamaráta, ktorý ma sem ráno priviezol a má ma aj odviezť. Sediac na lavičke si premietam celý deň, ale to hlavné prišlo až v aute, kde spokojný a s lišiackym úsmevom na tvári si pokojne a v tichosti sedím na zadnom sedadle.

Fórum 29 príspevkov
Z Tichej do Kôprovej doliny 14/01/17 11:12 29 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Extra Autokemp Súľov: pozor na lúpeže! Do redakcie nám prišiel krátky článok o lúpežiach v autokempingu v Súľove, ktorý používajú najmä lezci. Informuje o podozrení, že v tejto oblasti pôsobí organizovaná skupina a pridáva svoju nedávnu skúsenosť. Z dôvodu ochrany identity autorky sme sa rozhodli článok publikovať anonymne. Tento článok nech je výstrahou pre všetkých návštevníkov, aby zvýšili svoju opatrnosť. 10/09/09 Anonymný Autor Správy
Túra Rakúsko - Schladminger Tauern Myšlienka podniknúť niečo v Alpách vznikla ešte počas tuhej zimy. Postupne sme sa s priateľmi venovali tejto téme čoraz častejšie. Vymyslieť a zorganizovať celú akciu bolo pre nás ako alpských nováčikov ťažšie, ako sa môže zdať. Nakoniec všetko dobre dopadlo a nedeľné svitanie 26. júna zastihlo Renátu, Vojta, Maroša, Martina a mňa na ceste do Schladmingu. 08/09/09 Anonymný Autor Svet
Svet Španielsko - Tenerife - Pico de Teide Predposledný májový týždeň som strávil na ostrove Tenerife. Byť tam a nenavštíviť najvyšší vrch Španielska - Pico de Teide (3718 m), je skoro nemožné. Dá sa to uskutočniť lanovkou alebo si to poctivo vyšliapať. U mňa jednoznačne vyhrávala druhá možnosť. Pokiaľ by sa výška tohto stratovulkánu počítala od úpätia, bolo by Pico de Teide treťou najvyššou sopkou na Zemi. Asi 7500 metrov odo dna oceánu (najvyššou je Mauna Loa a druhé miesto obsadila Mauna Kea ). Po naplánovaní dvojdňového pochodu ešte doma, na Slovensku, som jedno ráno opustil africkým slnkom zaliate pláže a vydal sa na cestu. 28/07/09 Anonymný Autor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Dolu Váhom a dolu Nitrou Pred 20 rokmi sme sa vydali na prvú putovnú cyklovačku dolu Dunajom z Passau do Bratislavy. Bez konktrétneho itineráru, iba popri rieke. Ubytko sme riešili na mieste, prevažne v súkromí. Bolo to nezabudnuteľné. Táto cesta sa mi vynorila v pamäti, keď som zobrala do rúk knižku z vydavateľstva DAJAMA s ikonkou cyklistu z edície Po Slovensku, ktorá vyšla v roku 2019 a je venovaná cyklotrasám popri riekach Váh a Nitra. dnes Daniela Mäkká Mapy a knihy
Túra Kamniške Alpe - Raduha s okolím Raduha je 2062 metrov vysoký kopec v Kamnických Alpách (Kamniške Alpe), ležiaci východne od Solčavy. Plánoval som naň vyjsť už dávnejšie, ale raz bolo proti počasie, inokedy červená kontrolka motora. Teraz mi to vyšlo. Nuž a okrem Raduhy som si pozrel aj čosi v okolí. včera Martin Knor Svet
Túra Lačnovský kaňon, Zlá diera a Vrátnica Leto so svojimi horúcimi a slnečnými dňami prináša aj tmavé mračná a intenzívne búrky. Vo väčšine prípadov až v poobedňajšom alebo podvečernom čase, a tak je dostatok času na peknú turistiku. Využívam preto možnosť návštevy jedného pekného kaňonu v pohorí Braniska. Ak sa k tomu pridá ešte jedna jaskyňa a neskôr pekné skalné okno, tak je o zážitky postarané. Búrka nakoniec nebola, takže letná nedeľa dopadla nadmieru k mojej spokojnosti. 28/09/20 Marián Jaššo Branisko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Z Tichej do Kôprovej doliny 14/01/17 11:12 29 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1993 m n. m.
    • min: 940 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1053 m
    • klesanie: 1053 m
  • Vzdialenosť
    • 33 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 28.09.2008
  • Štart trasy
    • šírka: 49.1423 ° SŠ
      dĺžka: 19.9028 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1423 ° SŠ
      dĺžka: 19.9028 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • -
  • Voda
    • studnička pod Kmeťovým vodopádom, pred Turkovou dolinou z Kôprovej doliny, neďaleko rázcestníka Pod Kasprovým, Podbanské (bufet Sviští brloh)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Auto
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.35 (0.64)