Svet

V skalných bludiskách Českého raja

11.11.08
Koncom mája tohto roku, keď som trávil už štvrtý mesiac v Prahe a ešte stále som nebol na nijakom poriadnejšom výlete v jej okolí, rozhodol som sa konečne niekam vybrať. Otvoril som si www.mapy.cz a začal hľadať zaujímavé turistické ciele. Do užšieho výberu postúpili tri: Říp, Blaník a Český ráj. Spočiatku som mierne favorizoval Blaník, v útrobách ktorého podľa legendy u nás známej najmä vďaka Divadlu Járy Cimrmana odpočívajú spiaci českí rytieri, keď som však skonfrontoval jeho polohu s cestovnými poriadkami ČD a ČSAD, zmenil som plán. Vybral som si Český ráj, konkrétne okolie obce Malá Skála, ktorá je z Prahy bez problémov dostupná ako po asfalte, tak aj po koľajniciach.

Trochu chaosu na úvod

V deň D, sobotu 24. mája 2008 ráno, som sadol na linku B metra, ktorou som sa chcel dopraviť k vlaku do Malej Skály. V rámci šetrenia financiami som sa rozhodol nastúpiť doň až v stanici Praha-Vysočany namiesto klasického Hlavního nádraží, avšak prerátal som sa - keď som o 7:15 vyliezol z podchodu v zastávke metra Vysočanská a ďalších 5 minút márne hľadal Nádraží Vysočany, o 7:21 mi konečne došlo, že som to asi trochu podcenil a vlak 7:25 nestíham. Nezostávalo mi iné, než zliezť pekne naspäť do podchodu a odviezť sa metrom až na Černý Most, odkiaľ mi o 8:00 odchádzal autobus. Štart na druhý pokus sa už podaril, a tak som o 9:40 mohol vystúpiť na brehu rieky Jizera na zastávke v Malej Skále.

Okruh skalnými bludiskami

Český ráj ma vítal neurčitým, mierne zamračeným počasím. Takým, z ktorého sa môže postupne vykľuť slnečno, ale aj poriadny lejak. Hneď po vystúpení z autobusu moju pozornosť zaujal žltý objekt s vežičkou týčiaci sa vysoko na skale po ľavej strane hlavnej cesty. Z mapy som zistil, že ide o hrad Vranov-Pantheon a že k nemu môžem dôjsť po červenej značke. Zistil som však tiež, že aj značky smerujúce do lesa na opačnej strane cesty vedú k všelijakým, prevažne skalným zaujímavostiam. Teda aspoň tak to tvrdila mapa. V realite po pravej strane cesty nielenže nebolo vidieť žiadne poriadnejšie skaly, ale ani smerovník so značkami. Intuitívne ho hľadajúc niekde v blízkosti autobusovej zastávky, prešiel som sa popri hlavnej ceste najprv hore, potom dole obcou, objavil som obchod - krčmu, vodnoslalomové bránky na rieke s tabuľou oznamujúcou, že sa tu narodil nejaký slávny český vodák (meno som zabudol), požiarnu zbrojnicu (resp. niečo, čo sa tvárilo ako požiarna zbrojnica), ale značky nikde. Smerovník som našiel, až keď som prešiel cez most na druhú stranu rieky. Je umiestnený pod veľkým košatým stromom a v ponuke má červenú, zelenú a modrú značku.

Ja som si vybral červenú a pustil sa po nej na juhovýchod, smerom k rázcestiu Pánovo Pole. Chodník stúpa lesom, chvíľu mierne, chvíľu strmšie. Na niektorých miestach sú vybudované aj drevené schodíky, ale aj keby neboli, nič by sa nestalo, lebo výstup je vcelku nenáročný. Zhruba za polhodinku som už bol na Pánovom Poli, kde sa začína okruh skalnými bludiskami. Je vyznačený žltou značkou a prechádza tými najzaujímavejšími skalnými útvarmi, ktoré je možné v daných miestach vidieť. Červená značka, naopak, prechádza stredom kruhu a skalným útvarom sa vyhýba. Okrem Pánovho Pole sa červená a žltá stretávajú ešte pri Chate u Kalicha.

Zabočil som po žltej doprava a po pár sto metroch som už aj bol v prvom zo série skalných bludísk nazvanom Chléviště. Tvoria ho veľké oblé skaly, či skôr balvany, pomedzi ktoré sa prediera chodník, a hoci značenie je väčšinou veľmi dobré, asi na dvoch miestach som "zakufroval", zišiel zo správnej cesty a musel sa vracať. Skalnú scenériu dopĺňajú ihličnaté aj listnaté stromy a niekoľko vyhliadok, zabezpečených zábradlím a schodíkmi, ktoré majú tradičné názvy ako "Vyhlídka Kde domov můj", "Máchova vyhlídka" a pod. Na jednej z nich spoza zábradlia vyrastá borovica so zaujímavo pokrúteným kmeňom. Spomenul som si, že podobný strom za zábradlím som pred pár rokmi videl aj v Pieninách na vyhliadke Sokolica, avšak tento výhľad bol grátis, zatiaľ čo na Sokolici podnikaví Poliaci inkasovali vstupné 3 zloté. Pravda, kým Sokolica a Tri Koruny sú pomerne preľudnené, Chléviště bolo takmer ľudoprázdne - okrem troch trampov v klobúkoch som tu nestretol nikoho.

Za Chlévišťom cesta pokračuje do ďalšieho skalného bludiska - Kalich. V ňom sa nachádza pietne miesto Modlitebna s nápismi na skalách a križovatka so zelenou značkou, po ktorej je možné dôjsť až do mesta Turnov, prípadne do Železného Brodu. Mapa však udáva najviac skál v okolí žltej, preto som sa rozhodol pokračovať po nej ďalej. Doviedla ma k Chate u Kalicha, ktorú som len obišiel - jej pivnično - väzenský zovňajšok ma veľmi neoslovil. V druhej časti žltého okruhu značka mierne stúpa k výhľadovému bodu Sokol. Z vrchola oblého oploteného kameňa je celkom pekný pohľad na Suché skály a malé dedinky za nimi. Nasledujúci zostup k rázcestiu Pánovo Pole tiež ponúka viacero zaujímavých skalných útvarov, no tentokrát už nie až tak na kope ako v skalných bludiskách. Asi najviac ma z nich zaujal kameň, ktorý mi vtedy na mieste pripomínal budzogáň, ale teraz na fotografii mi pripomína skôr rukavicu (fantázii sa medze nekladú a Český ráj v tomto smere ponúka dostatok inšpirácie).

Hrady Vranov a Frýdštejn

Z Pánovho Pole som sa po červenej značke vrátil naspäť do Malej Skály. Mal som pred sebou ešte jeden cieľ - hrad Vranov, ktorý ma ráno ako prvý privítal. V dedine som sa snažil pozorne sledovať značky, aby som plynule prešiel na druhú stranu rieky a hlavnej cesty a nemusel tápať ako predtým. To sa mi podarilo len čiastočne - popri ďalšej miestnej atrakcii, opičej dráhe, som cez lávku pre peších síce úspešne prešiel na druhý breh Jizery až k veľkému billboardu "Vranov-Pantheon, největší skalní hrad v Čechách", potom som ale značku opäť na chvíľu stratil a išiel viac-menej intuitívne lesnou cestou. Znova som ju našiel až v mieste, kde je červeným trojuholníkom vyznačená odbočka k vyhliadke. A urobil som dobre, lebo vyhliadka pod Pantheonom naozaj stojí za to. Ani zo skalných bludísk predtým, ani z hradu Vranov potom nebol taký pekný pohľad na Malú Skálu, cestu a údolie rieky Jizery ako odtiaľto.

Hrad Vranov je svojím spôsobom unikát. Ani nie tak tým, že je najväčším skalným hradom v Čechách (tak to aspoň tvrdí reklama), ako spôsobom prehliadky. Funguje tu systém, ktorý by sa dal nazvať "hradná samoobsluha" - pri predaji vstupeniek vám dajú kľúč od bránky a papier s textom, ktorý v "hradoch s obsluhou" zvykne recitovať sprievodca. Vašou úlohou je postupovať vo vyznačenom smere prehliadky, zastaviť sa na miestach, ktoré sú označené číslom a prečítať si z papiera sprievodcovský výklad. Keď som už odchádzal z hradu, stretol som v protismere idúci svadobný sprievod. Ženích s nevestou sa zrejme rozhodli povedať si svoje "ano" práve na tomto romantickom mieste. Poprial som im všetko najlepšie, no v duchu som si povedal, že ja by som tu asi svadbu mať nechcel. Predsa len, svadobný outfit hradnej turistike veľmi nesvedčí - hlavne nevesta si musela dávať dosť veľký pozor, aby si na blatistom chodníku nezašpinila svoje biele šaty.

Vybral som sa ďalej po červenej značke smerom k zrúcanine ďalšieho hradu Frýdštejn. Chodník ide viac-menej po rovinke lesom bez výhľadov. Ani skál tu už veľa nie je, len sem-tam niečo, v porovnaní so skalnými bludiskami je to dosť slabota. Zrejme preto sem nechodí ani veľa ľudí. Tesne pred Frýdštejnom som si ešte odfotil jeden zaujímavý domček, či skôr zaujímavý plôtik, ktorý by mohol byť dobrou kulisou do rozprávky "O hlúpej žene" - na jeho koloch totiž boli nastoknuté hrnčeky. Táto žena však evidentne nebola až taká hlúpa ako tá z rozprávky, lebo poniektoré koly jej ešte zostali voľné a ani na zemi nebolo vidieť nijaké črepy. Samotný hrad Frýdštejn ma trochu sklamal. Presnejšie povedané sklamalo ma vstupné - nie že by bolo nejako extra vysoké, ale už aj len myšlienka výberu "mýta" za vstup do zrúcaniny, ktorá sa navyše nepýši ani žiadnym "naj" ako Vranov, ma odradila dostatočne. Navyše začalo popŕchať, a tak som sa radšej z hradu Frýdštejn pobral hneď ďalej, do rovnomennej obce.

Máňa

V obci Frýdštejn ma čakalo milé prekvapenie. Vedel som, že v Českom ráji sa - okrem iných - natáčal aj kultový film "Jak dostat tatínka do polepšovny". V miestach, čo som navštívil, som preto hľadal, či neuvidím nejakú skalu alebo vec, ktorá by mi ho pripomenula. Za celý deň som však nevidel nič. Filmári si evidentne z Českého raja vybrali inú časť než ja. V obci Frýdštejn sa však predsa len moje filmové spomienky prebudili. Dialóg "Kam jedete s tou starou rachotinou?" "Na ošetřovnu." sa mi vybavil v pamäti okamžite, ako som zbadal pri ceste odstavenú červeno-bielu Aviu s majákom, patriacu Hasičskému sboru Turnov. Pri ďalšej legendárnej filmovej replike, čo mi zišla na um - "A co dělá Máňa když hoří?" "No to je právě to, co nikdo neví." - som si pomyslel, že za tých vyše 30 rokov, ktoré uplynuli od nakrúcania filmu, to už snáď niekto zistil. V každom prípade sa miestnym hasičom podarilo aspoň inovovať svoj vozový park...

ČD šetří personálem

Spiatočnú cestu z Frýdštejnu do Malej Skály som absolvoval po asfaltovej ceste. Možnosť návratu po modrej značke som pre krátkosť času zavrhol a hádam som urobil aj dobre, lebo z asfaltky boli viaceré pekné pohľady na hrady Frýdštejn a Vranov. V Malej Skále som si to namieril rovno na železničnú stanicu, ktorej celú činnosť zabezpečovala jedna jediná milá pani: pokladníčka, informátorka, hlásateľka a výpravkyňa v jednej osobe. Keď som sa jej opýtal, v ktorej prvej stanici v Prahe môj vlak zastavuje (ako majiteľ mesačníka na pražskú integrovanú dopravu som si nenechal ujsť príležitosť využiť jeho možnosti a ušetriť tak pár korún), bleskovo vytiahla cestovný poriadok, povedala mi, že "Praha-Čakovice", na to hneď, že "promiňte", nasadila si červenú čiapku, do ruky schytila plácačku a vybehla na perón vypraviť vlak v opačnom smere. O pár sekúnd už bola naspäť, predala mi lístok a tesne pred príchodom pražského rýchlika ho stihla ešte aj zahlásiť do staničného rozhlasu. Tomu hovorím slušný výkon. Po dvoch hodinách som z vlaku vystúpil v Prahe na Vysočanoch a tento raz už bez problémov trafil k stanici metra. Ďalší pekný výlet za mnou...

Fórum 3 príspevky
V skalných bludiskách Českého raja 11/11/08 19:06 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Svet V skalných bludiskách Českého raja Koncom mája tohto roku, keď som trávil už štvrtý mesiac v Prahe a ešte stále som nebol na nijakom poriadnejšom výlete v jej okolí, rozhodol som sa konečne niekam vybrať. Otvoril som si www.mapy.cz a začal hľadať zaujímavé turistické ciele. Do užšieho výberu postúpili tri: Říp, Blaník a Český ráj. Spočiatku som mierne favorizoval Blaník, v útrobách ktorého podľa legendy u nás známej najmä vďaka Divadlu Járy Cimrmana odpočívajú spiaci českí rytieri, keď som však skonfrontoval jeho polohu s cestovnými poriadkami ČD a ČSAD, zmenil som plán. Vybral som si Český ráj, konkrétne okolie obce Malá Skála, ktorá je z Prahy bez problémov dostupná ako po asfalte, tak aj po koľajniciach. 11/11/08 Martin Ondera Svet
Svet Na potulkách okolím Grazu Graz - metropola Štajerska a druhé najväčšie rakúske mesto - návštevníkom ponúka naozaj veľa. Uhrturm, Hauptplatz, Glockenspiel, Murinsel či zámok Eggenberg, v decembri navyše i vianočné trhy a Glühwein - to je len zopár lákadiel z jeho menu. A keď sa vám pamiatky zunujú, môžete sa vybrať na výlet do okolitých kopcov. Nemusíte sa pritom vôbec štverať na najvyššie alpské končiare, aj bezprostredné okolie Grazu totiž ukrýva mnoho zaujímavých miest a pekných výhľadov. 29/04/08 Martin Ondera Svet
Svet Slovinsko - Debela Peč Zrejme prevažná väčšina našincov, ktorá sa vyberie obdivovať krásy slovinských Júlskych Álp, si to namieri rovno na Triglav (2864m), najvyšší vrch pohoria. Výstup naň určite stojí za to, avšak jeho zdolanie pohodlným tempom si vyžaduje aspoň 2 dni. Pre tých, ktorí toľko času nemajú a naháňať sa nechcú, existuje veľmi príjemná náhrada - najvýchodnejšia dvojtisícovka Júlskych Álp: Debela Peč (2014 m). 29/10/07 Martin Ondera Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Lavanttaler Alpen - Koralpe a Saualpe Keď chodievam Rakúskom po diaľnici A2 na juh, na hranici medzi Štajerskom a Korutánskom obdivujem vysokú horu. Volá sa Koralpe a patrí do pohoria Lavanttaler Alpen. Začiatkom júna bolo v Hochschwabe veľa snehu, preto som sa o týždeň vybral práve sem. Na oblých kopcoch ležiacich o voľačo južnejšie snáď už sneh nebude. Jeden deň strávim v Koralpe a druhý prejdem o voľačo nižšie Saualpe. dnes Martin Knor Svet
Túra Mýtna – Šoltýska – Utekáč – Tisovec – Muráň I. Oblasť medzi Mýtnou a Muráňom na prvý pohľad nevyniká ničím zaujímavým, len samé lesy, pasienky a lazy. No práve to činí z toho žiadanú lokalitu pre milovníkov nevysokých pohorí a malebných lúk, a dokonca sa tu dajú nájsť aj pamiatky ľudského umu, ale žiaľ, aj hlúposti ľudí. včera Henrich Tomáš Stolické vrchy, Veporské vrchy
Túra GSB: Bacówka w Bartnem – Nowa Wieś Večer sme si s Borisom preprali nejaké veci, no hoci sme ich na paličkách vystrčili z okna von, ráno vôbec neboli suché. Chatár sa ponáhľal k lekárovi, a tak sme museli do ôsmej opustiť chatu. Raňajky o siedmej vôbec neboli na škodu. Parťáci si dali praženicu a dostali ju vcelku na jednej panvici. Ja som chcel klobásu, no večer sme všetky zjedli, a tak boli párky. Deň sa ukazoval byť opäť slnečný, tak sme vykročili na náš piaty deň putovania po Beskydskej magistrále (GSB) ovešaní neuschnutým prádlom. 21/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Poľsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
V skalných bludiskách Českého raja 11/11/08 19:06 3 príspevky
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.46 (0.17)