Túra

Jeseň v Bielych Karpatoch

10.11.08
Keď takmer letné počasie zalomcovalo „dušičkovou“ nedeľou, stačil iba jeden telefonát a bolo rozhodnuté. Ideme. Len som prekontroloval v mojej "outdoorovej" skrini zvyšok potravín z posledných akcií, skočil do obchodu čo-to doplniť a bolo pobalené. Ešte pár kliknutí na Internet a už aj bol nájdený spoj. Chvíľu sa ešte rozhodujem, či zobrať jesennú výstroj, alebo to risknúť s letnou a napokon beriem iba úplne letné vybavenie. Ľahučký spacák, tenkú bundičku a aj sveter a je zbalené. Čaká nás trasa z Vlárskeho priesmyku po slovensko-českej hranici, smerom na juh až tam, kam sa nám za tri dni podarí prísť bez straty identity a civilizačných návykov. A tak v pondelok 3. novembra vyrážame.

Vystupujeme z vlaku na stanici Brumov–Bylnice o 9:15 hod. Vietor zametá s celou krajinou, ale je teplo a obloha je takmer modrá. Na sebe máme len moirové tričká a zelené košieľky, ľahučké batohy a pred sebou úsek hrebeňa Bielych Karpát, ktorý som ešte nikdy nešiel a ktorý mi chýba do kompletu prechodu západnej hranice. Po koľajniciach sa berieme asi tristo metrov k železničnému priecestiu a tu sa hneď napájame na modrú značku, ktorá nás vedie cez lavičku nad riečkou Vlára. Chvíľu ideme rovnobežne lúkou okolo riečky a potom sa značka, a my s ňou, vyberie rovno do kopcov.

Stúpame okolo malého ovčína lesom a neskôr lúkou až do poriadneho karpatského bukového lesa. Hneď na jeho začiatku je poľovnícka chata s teraskou, ktorá by určite poskytla úkryt pre dve až štyri osoby. Asi desať metrov za chatkou je v betónovej skruži studnička s pitnou vodou. Chodník nás vedie šikmo hore na lúky s elektrickým ohradníkom. Pri preliezaní nám to trochu zabrní v niektorých partiách tela a tak si hneď spomenieme na slávny výrok: "Velebnosti, vy svítíte." Na lúke je ďalší prameň vody zvedený do žľabu pre napájanie pasúceho sa dobytka. Vystúpame až na asfaltovú cestu a po nej sa dostávame okolo takmer spustnutého kravína až na Pláňavy, kde je pekný altánok a náučný info-panel. Tu končí naša modrá značka a my pokračujeme po červenej, ktorá nás povedie hrebeňom. Lesnou cestou stúpame stále vyššie, ale stúpanie nie je príkre a tak je nám celkom fajn.

O 11.hod stojíme na Javorníku (782 m). Nezdržujeme sa a ihneď to točíme po červenej značke, ktorá kopíruje slovensko-českú hranicu. Nuž a tak aj vyzerá chodník. Chvíľu hore, chvíľu dole, stále pohraničným priesekom, ale v podstate nič náročné. Len krása jesenného lesa presvieteného nízkym červeným svetlom jesene, lesa plného červeného bukového lístia, ktorý je sem-tam akoby posypaný škoricou opadaného ihličia z červeného smreka, a k tomu vietor ženúci lístie zo slovenskej strany na Moravu. Niekde je chodník vyfúkaný až na hlinu a vzápätí hrnieme kolenami pred sebou lístie, ktorého sa hneď zmocňuje vietor a berie ho kdesi preč do lesa. Občas sa zaboríme až po vrch topánok do blata skrytého pod lístím a je nám to jedno. Je to kúzelný obraz jesene, takej, akú mám rád.

Prichádzame na Čerešienky a tu v závetrí vývratu obedujeme. Nezdržujeme sa však dlho. Klesáme postupne dolu a zrazu vidíme akési čudo v prírode. Sme na Peňažnej. V lese presne na hranici sú vybudované stoly a lavice pre asi 200 ľudí, kadibudka a info panel a tiež postavený akýsi výtvor, skoro podobný krížu. Z panelu sa dozvedáme, že tu sa konalo stretnutie dvoch obcí ležiacich na opačných stranách hranice. Nuž dobre, vravíme si, ľudia sa majú schádzať, ale prečo sa na to musí vystavať v lese takmer amfiteáter, tomu už zasa tak veľmi nerozumiem. Je tu aj schránka s knihou, ale nechce sa mi tu zapisovať a ani zdržiavať a tak ideme ďalej. O hodinku sme na križovatke ciest na Na koncích. Využívame informáciu o studničke vzdialenej asi 200 m a dopĺňame vodu (pozor - možnosť nabratia len s hrnčekom). Aj tu je schránka s knihou a tak sa konečne zapisujeme. Ale že by sme tu pribrzdili, tak to nie.

Cesta začína pomaly, ale stále klesať a les je naozaj čarovný. Briezky si ešte držia krikľavé žlté lístie, smreky pri ňom akoby tmavnú a žltá tráva je umeleckým podkladom tejto scenérie. Jednoducho to milujem. Opúšťame červenú značku a spúšťame sa po žltej smerom do Žítkovej. Po chvíli sa objavia prvé domy moravských kopaníc, studnička pri ceste, ale my smerujeme kdesi k vodnej nádrži, kde by sme chceli nájsť nejaké pekné miesto na našu prvú noc. A zrazu sa pred nami objavuje chata Janka a my vidíme, že sa vnútri svieti. Je síce iba 16:30 hod., ale už sa poriadne stmieva a tak je najvyšší čas jednať. A tak šup do chaty a naše neúnavné papule zasa dosahujú úspech. Od slovenských majiteľov chaty sa dozvedáme, že chata je otvorená celoročne, a tiež to, že v zdevastovaných ubytovniach nad chatou sa dá parádne vyspať. A tak konečne dávame oddych, pár pív, cesnakovú polievočku a potom haji-beli do bývalej klubovne o rozmeroch 7 x 12 metrov, kde si rozkladáme spacáky a ešte sa máličko dokrmujeme. Hlad je naozaj sviňa. Nechápem to, ale naozaj som dokázal spať od 18.hod. do 7:30 hod. Naposledy to bolo vtedy, keď ma mamka kojila. Ale čo sa dá robiť. Starý človek je ako malé decko.

Len pomaličky sa budíme a zisťujeme, že vonku je teplejšie, ako vo vnútri. Varíme si raňajky, pomaličky balíme a potom vyrážame. Občas sa cez nás prevalí závan hmly, ale slniečko víťazí. Nechce sa nám vracať na odbočku modrej značky na hrebeň a tak asfaltkou ideme okolo jazierka a autobusovej zastávky de luxe, potom stúpame hore dlho a dlho do centra tejto kopaničiarskej dediny až k zatvorenej krčme a otvorenému obchodu. Jedno fľaškové pivko je namiesto kávy a rožkami doplníme zásoby v batohu. Stále asfaltkou postupujeme až na stretnutie s červenou značkou, a lesom po nej sme o chvíľu na štátnej ceste so silnou premávkou. Je to cesta zo Starého Hrozenkova (alebo Trenčína) do Uherského Hradišťa a značka sa jej snaží aspoň trochu vyhnúť a tak kľučkuje raz vpravo, raz vľavo okolo nej, aby sa jej nakoniec asi päťsto metrov držala a doviedla nás do motorestu Rasová.

Je už asi 11:30 hod. a my padáme dovnútra a hneď pivko, moravského vrabca a kávičku a je nám úžasne. S plnými báchormi nám začínajú klipkať oči a my vieme, že je najvyšší čas štartovať ďalej. Tak batohy na plecia a po zelenej značke sa ťaháme zasa tou blbou asfaltkou až po Vysoký vrch a potom po červenej smerom na Studený vrch. Les je zasa plný červeného lístia po kolená, ale trasa je mierna a pokojná a my sa berieme lesom a lúkou až ku križovatke so štátnou cestou z Březové. Vetrisko s nami lomcuje a tak sa motáme chodníkom ako ožratí námorníci na palube škuneru v búrke. Čas sa nemilosrdne kráti a my vieme, že o 16. hod. musíme zakotviť a budovať náš tábor. Chodník sa motá lesom a napokon nás vyvedie na lúky nad Doubravou a nám čas velí zastaviť. Vnoríme sa do lesa, nájdeme si záveterné miesto v smrekovom lese, postavíme prístrešok a je nám fajn. Okolo je plno dreva na táborák a tak po dobrej a sýtej večeri a čajíku s rumom zapaľujeme oheň a tiež veľkú sviečku na pamiatku našich zomretých kamarátov a kecáme a kecáme. Sme len dvaja, ale aj tak sme sa za pomoci ťapky slivovice dokázali prekecať až do polnoci. Občas sme mali slzy v očiach, ale tak to už asi chodí.

Vietor nad nami dunel celú noc. Lenže čo nás už môže zastaviť. A preto už po ôsmej hodine vyrážame hore lúkou, prekrižujeme nejakú asfaltku a po nej okolo salaša sa zasa lúkou berieme navrch až do sedla križujúceho štátnu cestu pod Javorinou do obce Strání. Autá tu frčia ako ďas a my len prebiehame krížom a zasa stúpame smer Veľká Javorina. Pri altánku naberáme vodu, ktorá sa nám ráno minula a lesnou cestou sa dostávame ku Kamennej búde. Opúšťame červenú značku a berieme sa lesnou cestou, ktorú dobre poznáme zo zimného bežkovania. Ale asi nerobíme dobre. Cesta sa ťahá bokom hlavného hrebeňa nekonečne dlho a keď sa napokon vraciame na červenú značku, sme dosť unavení a hlavne unudení tou šlapačkou. Začíname klesať od Javoriny dolu k Dibrovmu pamätníku a po chvíli opúšťame červenú značku a meníme farbu na zelenú. Po nej sa dostávane na lúky a k štátnej ceste vedúcej z obce Nová Lhota. Ňou sa spúšťame do tejto, bohom zabudnutej, ale prosperujúcej a peknej dediny. Naša prvá cesta vedie do miestnej samošky, kde si ihneď dávame jedno fľaškové a nejaký šalátik, a o pol hodinky nám ide autobus, ktorý nás (ne)milosrdne odváža späť do našich opustených domovov, kde nás možno aj niekto čaká a teší sa na nás.

A tak nám zostali len spomienky na neuveriteľne teplý novembrový vander, kde sme spali pod širákom v letných spacákoch, a odkiaľ sme sa vrátili domov opálení a ošľahaní vetrom ako námorníci a kedy sme si naozaj dobre pokecali u ohňa. Trošku sa motáme pri vystupovaní z autobusu, kde nám máličko stuhli svaly, ale v našich srdciach je pokoj a láska. Nádherná a úžasná jeseň.

Fórum 6 príspevkov
Jeseň v Bielych Karpatoch 09/08/11 21:06 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Rada Čo má perie, všetko letí – detailne o páperovej výbave Používanie peria pri výrobe outdoorového vybavenia je dlhodobou záležitosťou. Perie spolu s kožušinou tvorilo základ pre vybavenie polárnikov, horolezcov a iných výprav do krajín mrazu a snehu. Dodnes je perie najlepšou „výplňou“ teplého oblečenia, ale hlavne spacích vakov, kde zabezpečuje dostatok izolácie (tepla) i pri najextrémnejších podmienkach. Orientovať sa v tom, aké perie tvorí náplň vášho spacáka, či oblečenia, by mohol pomôcť môj text. Rovnako by vám mohol pomôcť pri výbere či nákupe nového vybavenia. 31/07/19 Boro Tomis Začíname
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. 25/05/19 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Vizionár Julo Januška bol vizionár. Nie že by mal nejaké celosvetové vízie, to nie, on bol skôr taký náš malý, obecný vizionár. Popravde treba povedať, že Julo bol vlastne kurič. Kurič v horskom hoteli, vzdialenom len asi tak hodinku chôdze od obce. Dostatočne ďaleko na to, aby ho jeho žena Betka nemohla stále kontrolovať a šikanovať, a pritom dosť blízko, aby, ak sa mu zachcelo, a šéf to dovolil, mohol si skočiť domov pozrieť rodinu, či varovať obec pred katastrofami. Lebo Julo videl do budúcnosti celkom jasne, i keď zvyčajne len čierne. 10/05/19 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Rada Zaistené cesty s deťmi Dnes už nie je veľa turistov, ktorí si nevyskúšali zaistené cesty. A asi je už aj dosť detí, ktoré rodičia zobrali so sebou. Rád by som sa s vami podelil o zopár postrehov, ako vybrať, naplánovať a bezpečne zvládnuť ferraty s deťmi. dnes Rasťo Šmidovič Začíname
MTB Krasňanský a Päťbojársky trail Nevedela som sa dočkať voľného sviatočného júlového dňa, ktorý strávim na bicykli. Single traily som si obľúbila a vždy sa poteším, keď spoznám nový trail. Mojim prvým veľkým zážitkom bola Cerová dráha, ktorej trať sa kľukatí malokarpatskou divočinou a vy tam zažívate pocit, akoby ste sa nachádzali v hlbokých lesoch Veľkej Fatry. dnes Tatiana Filipková Malé Karpaty
Recenzia Fjällräven Keb 52 – celoročný trekkingový batoh Tohtoročná novinka medzi trekingovými batohmi Fjällräven ponúka odolný a nepremokavý materiál Bergshell, ktorý má aj horolezecký špeciál Bergtagen 38. V prípade Kebu ale nie je jediným materiálom, je tu zastúpený aj G-1000. Pri pohľade na chrbtový systém zaujmú na prvý pohľad aj tvarované drevené výstuhy. Určenie tohto batohu je celoročné, orientované na náročnejší treking. Je k dispozícii v dvoch veľkostných variantoch – 52 a 72 litrovom. Vyskúšal som menší z nich. včera Ľubomír Mäkký Batohy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Jeseň v Bielych Karpatoch 09/08/11 21:06 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Biele Karpaty
  • Počet dní
    • 3
  • Nadmorská výška
    • max: 782 m n. m.
    • min: 330 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1730 m
    • klesanie: 1580 m
  • Vzdialenosť
    • 60 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 01.11.2008
  • Štart trasy
    • šírka: 49.06756 ° SŠ
      dĺžka: 18.01384 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.86123 ° SŠ
      dĺžka: 17.5938 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • 2
  • Voda
    • studničky: pred Pláňavami, Na koncích, Žítková, pred Kamennou búdou
  • Doprava
    • autobus
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.96 (0.34)