Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Cestami i necestami Hornej Oravy

V polovici júla 2008 sme si s kolegom konečne našli čas na dlho plánovanú oravskú túlačku. V pláne sme si stanovili zopár základných cieľov. Prvý z nich bol turistický a zahŕňal výstup na dva najznámejšie oravské vrchy – Pilsko a Babiu horu. Ďalšou, nemenej dôležitou časťou plánu, bolo spoznávanie miestnej kultúry a nakoniec sme si chceli preveriť aj kvalitu pohostinstiev a ubytovacích zariadení. Predpoveď počasia nevyzerala optimisticky, ale rozbehnutú mašinu už nedokázala zastaviť. Ide sa na Oravu!!!

Vzdialenosť
48,5 km
Prevýšenie
+2287 m stúpanie, -2177 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
3 dni
Obdobie
leto – 15.07.2008
Pohoria
Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1725 m n. m.
  • Najnižší bod: 670 m n. m.
Voda
Chata Pilsko, Chata Slaná voda, pohostinstvá (Oravské Veselé, Sihelné, Oravská Polhora), prameň pod Pilskom, prameň na Babej hore
Nocľah
Chata Pilsko, Chata na Slanej vode
Doprava
bus: Námestovo - Oravské Veselé, Oravská Polhora - Námestovo
SHOCart mapy
» č.231 Vysoké Tatry, Liptov, … (1:100.000)

Prvou skúškou našich schopností bolo už cestovanie autobusmi z Nitry do Oravského Veselého. Po viacerých nástupoch, výstupoch, zdržaniach a posedeniach v staničných krčmách konečne vystupujeme v Oravskom Veselom, priamo pred Chatou Pilsko. Pôvodne sme plánovali prechod celého hraničného hrebeňa Oravských Beskýd a nocovanie v prírode, ale strojcovia počasia mali na celú vec opačný názor. Po krátkej porade pri pivku sme dospeli k záveru, že rozumnejšie bude nocovať v chatách, ako niekde na neznámom hrebeni. Správnosť nášho rozhodnutia o pár hodín potvrdil mohutný nočný lejak...

Oravské Veselé (bus) – Chata Pilsko – Dudová – Skalisko – Pilsko (vrcholový kríž) – Pilsko-Pieć Kopców (štátna hranica PL/SK) – Pilsko – Skalisko – Dudová – Oravské Veselé (Chata Pilsko)

Vstávame okolo šiestej do prvého hmlistého oravského rána. Okolo chaty sa lenivo prevaľujú chuchvalce hmly a my sa vykúkajúc von oknom snažíme predpovedať počasie. Pripravujeme si raňajky a spresníme si dnešný plán do nasledovnej podoby: dopoludnia otočíme Pilsko, vrátime sa na chatu, pripravíme si obed a odoberieme sa na Slanú vodu. Tak teda poďme...

Zelená značka vedúca na Pilsko začína pri Chate Pilsko a pokračuje spočiatku po asfaltke. Po chvíľke odbočuje doľava a pokračuje strmými, kamenistými zvážnicami takmer až po hranicu kosodreviny a zároveň hranicu prírodnej rezervácie. Značenie je pomerne prehľadné, ale ako vždy, sem-tam pozrieť do mapy neuškodí... Počasie je skôr aprílové, ako júlové. Cez občasné diery v nízkej oblačnosti rozoznávame niektoré dediny pod nami. Kde-tu vykukne aj slniečko, ale so stúpajúcou výškou stúpa aj hustota hmly. Posledný úsek na vrchol Pilska prechádzame už v takmer nulovej viditeľnosti. Na holom vrchole je veterno a preto sa tu dlho nezdržiavame. Kvôli povinným fotkám zabehneme aj na poľskú stranu vrcholu a rýchlym krokom sa poberáme naspäť trasou, ktorou sme prišli.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Oravské Veselé (Chata Pilsko) – údolie Veselianky (asfaltka) – horáreň Kohútiari – Vyšný Mlyn (Dušák) – Sihelné

Skoré popoludnie už trávime na lavičkách pri Chate Pilsko premieňaním dehydrovaných výrobkov na jedlo. Počasie tu dole je celkom fajn, čo aj využívame na presušenie navlhnutých vecí. Zároveň pred sebou krútime mapu a vyhľadávame si trasu, ktorá nás dovedie až ku Chate na Slanej vode. Po chutnom instantnom obede sme sa zbalili, odovzdali kľúče milej pani vedúcej a v plnej poľnej vyrazili. Naše kroky viedli najprv po tej istej asfaltke, ktorou sme išli už ráno. O chvíľku míňame odbočku na Pilsko a pokračujeme asfaltkou, ktorá nás má doviesť až na horný koniec dediny Sihelné. Teraz, keď už nemáme podporu turistického značenia, musíme sa spoliehať len na vlastné orientačné schopnosti a veriť v presnosť našej mapy. Po dlhých úsekoch vedúcich hlbokými lesmi konečne prichádzame na prvé lúky a samoty. Pomaličky sa začína prejavovať aj únava, ale jeden pred druhým sa ju snažíme maskovať...Morálka nesmie poklesnúť! Príchod do civilizácie nám uľahčuje orientáciu, keďže cestu už môžeme konzultovať s miestnymi.

Po krátkom oddychu na autobusovej zastávke v osade Vyšný Mlyn pokračujeme asfaltkou miernym stúpaním do širokého sedla, za ktorým sa rozprestiera dychtivo očakávané Sihelné (platí vzorec: obec = pivo). Cesta vedie peknou vidieckou krajinou, okolo nás sa pasú spokojné kravičky, zo sýtozelenej trávy trčia stohy sena a celú idylku dopĺňa spätný pohľad na Pilsko a okolité lesnaté úbočia. V sedle sa nám otvorí pekný výhľad na Sihelné a začíname klesať. Zároveň pátrame po krčme, lebo od posledného piva uplynulo už takmer 24 hodín. Naše hľadanie spoľahlivo usmerňujú milí domorodci a o pár minút si už vychutnávame orosenú odmenu. Sympatická dvojica popíjajúcich lesníkov nám v mape ukáže ďalšiu cestu. Jeden z nich bol rýdzi goral, ktorému sme nerozumeli ani slovo, ale konverzáciu v pohode dirigoval jeho parťák.

Sihelné – Pientakova raľa – most cez Polhoranku – Oravská Polhora – Slaná voda – Chata na Slanej vode

Osviežení a oboznámení s nasledujúcou trasou opúšťame krčmu. Na krátko sa k nám pripojí babička ako z rozprávky a nadväzuje s nami rozhovor o jej ťažkom živote. Aj keď sa sťažovala, že nemôže chodiť, celkom slušne s nami držala krok. Vari pre všetky deti Sihelného sme obrovskou atrakciou. Každé nás úctivo pozdravilo a bolo nám jasné, že ešte celý deň budú dvaja nitrianski zablúdenci hlavnou témou (nielen) ich debát. Kdesi pred dolným koncom Sihelného odbočujeme z hlavnej cesty doľava a vychádzame nad dedinu. Krajina pripomína Benkove obrazy, či Plickove fotografie. Úzke pásy políčok, dedinka v údolí, potoky, stohy, to všetko pod dozorom mohutnej Babej hory. Únava po celodennom pochodovaní sa však začína už naplno prejavovať. Morálku si udržujeme pospevovaním, vymýšľaním bizarných rýmovačiek a udržiavaním sa v nádeji, že ďalšie pivo nie je ďaleko. Poľná cesta sa pomaly mení na necestu a smer udržiavame už len intuitívne – dobre, že už vidíme Oravskú Polhoru... Po blúdení políčkami sa už dosť vyčerpaní konečne dostávame k pravému brehu riečky Polhoranky. Rozbahnenou cestou pokračujeme v smere jej toku až po vytúžený most. Prejdeme na druhý breh riečky a po chvíľke sa ocitáme na križovatke, na hranici Rabče a Oravskej Polhory. Volíme smer sever a onedlho už v miestnej krčme dopĺňame palivo. Mlčky popíjame pivko a obidvaja myslíme na to isté – už nech sme na Slanej vode. Dopité, ideme! Máme pred sebou posledný úsek cesty. Asi o trištvrte hodiny triumfálne vstupujeme do Chaty Slaná voda. Zvládli sme to.

Normálne jedlo, malá, ale pohodlná izba, sprcha a záverečné pivo nás opäť dostávajú do dobrej nálady. Aby toho pohybu na dnes nebolo málo, po večeri sme si ešte dali rekreačný pingpong. Pred zotmením sme vyšli pred chatu a vychutnávali si večernú atmosféru. Na severe sa týči Babia hora, náš zajtrajší cieľ. Západný horizont v diaľke vypĺňa rozložité Pilsko...áno, tam sme dnes boli. Akoby to už ani pravda nebola... Lúkami pod chatou sa plazia pásy hmly a my sa pomaly odoberáme spať. Až z odstupom času sme si uvedomili že najhodnotnejšou časťou celej túlačky bolo dnešné popoludnie...

Chata na Slanej vode – Vonžovec – Pod Borkom – Borsučie – Malá Babia hora – sedlo Brána – Babia hora (Babia Góra/Diablak) – Ščaviny (Šťaviny) – hájovňa na Rovniach (Hviedzoslavova horáreň) – Paseky – Hviedzoslavova aleja – Chata na Slanej vode - Slaná voda - Oravská Polhora (bus)

Tón „Maťko a Kubko“ z budíka môjho mobilu nám nekompromisne oznamuje príchod ďalšieho dňa. Varíme čaj, chrúmeme BeBe keksy, špásujeme a balíme sa – obaja do jedného batoha. Počasie je nad očakávanie pekné a my plní optimizmu okolo ôsmej vyrážame. Smer Babia hora. Keďže opis túry je už na hikingu zverejnený, nebudem mu venovať špeciálnu pozornosť. Vybrali sme si nasledovnú trasu: Slaná voda (chata) – Vonžovec – Borsučie – Malá Babia Hora – Babia hora – Hviezdoslavova horáreň – Slaná voda. Aj keď počasie vyzeralo ráno optimisticky, pomerne rýchlo sa to zvrhlo na kópiu toho včerajšieho na Pilsku. Škoda, že naša námaha nebola odmenená výhľadom z vrcholových holí. Pri zostupe sa začali ozývať aj kolená, ktoré toho už mali akurát dosť, našťastie sme si nezabudli pribaliť turistické palice. Celú trasu sme napokon bez väčších problémov zvládli a posledná večerná rekapitulácia pri pivečku sa niesla v znamení zajtrajšieho odchodu domov. Túlačka chodníkmi, cestami i necestami Hornej Oravy sa končí...

Namiesto záveru, alebo čo sa inde nevošlo...

...nezmokli sme, už sme tu, aj napriek hrozivým oloveným mračnám, ktoré na nás z väčšej alebo menšej diaľky striehli. Počasie nevyšlo práve podľa našich predstáv, ale aj tak v nás Orava zanechala pozitívny dojem. Určite sa sem vrátime. Všetci ľudia, s ktorými sme sa bavili, k nám boli milí a ak sme sa pýtali na cestu, vždy boli ochotní poradiť nám. Ubytovanie bolo skromné, ale úplne postačujúce, personál zdvorilý. Zároveň sa ospravedlňujem za zníženú kvalitu priložených fotiek, svetelné podmienky naozaj neboli ideálne.

Horám (a Orave) zdar!

Podrobnejšie fakty

Stúpanie:
1. etapa Pilsko 770 m
2. etapa Sihelné 420 m
3. etapa Babia hora 1097 m
Spolu 2287 m

Klesanie:
1. etapa Pilsko 770 m
2. etapa Sihelné 310 m
3. etapa Babia hora 1097 m
Spolu 2177 m

Vzdialenosť:
1. etapa Pilsko 13,5 km
2. etapa Sihelné 15 km
3. etapa Babia hora 20 km
Spolu 48,5 km

Fotogaléria k článku

Najnovšie