Túra

Trangoška – Štefánikova chata – Ďumbier

29.12.08
Klasická výstupová trasa na Ďumbier z južnej strany Nízkych Tatier. Najkratší výstup spomedzi všetkých prístupových trás k vrcholu. Zároveň najfrekventovanejší chodník na Štefánikovu chatu, ktorý slúži ako zásobovacia “cesta” horských nosičov. S veľkou pravdepodobnosťou sa vám tento unikátny spôsob zásobovania podarí uvidieť pri vašej túre.

Trasa

Trangoška (bus) – Trangošská dolina – Dolný salaš – Horný salaš (rázc. k JMN) – Halašova jama – Chata gen. Milana Rastislava Štefánika pod Ďumbierom – Ďumbierske sedlo – prameň pod Grúnikom – rázc. na Krúpovo sedlo – Krúpovo sedlo – Ďumbier a späť

Trangošská dolina

Zelené značkovanie vedie od veľkého neplateného a nestráženého parkoviska (autobusová zastávka) na Trangoške okolo bývalého informačného strediska NAPANT-u, súkromnej chaty a garážach správy ciest v tesnej blízkosti vodného toku Bystrianky. V lokalite Dolný salaš sa hukot bystriny náhle stráca, o čom informuje panel Náučného chodníka Ďumbierskym krasom. Jeden z krasových ponorov sa nachádza pod uzamknutou búdkou vedľa chodníka.

Ďumbiersky kras

Chodník prudšie stúpa lesom na čistinu tzv. Horného salaša (foto č. 1), kde je krátka, ale prudká odbočka (informačný pútač na foto č. 2) k Jaskyni mŕtvych netopierov. Pre vopred telefonicky prihlásených návštevníkov je obľúbenou atrakciou. Je to jediná vysokohorská jaskyňa Slovenska, ktorá je prístupná verejnosti. Parametrami hĺbky a dĺžky patrí medzi slovenskú špičku. Sprevádzanie návštevníkov v jej útrobách zabezpečuje Speleologická vodcovská spoločnosť. Pri vstupe sa oblečiete do jaskyniarskych kombinéz vrátane prilby a podzemné krásy si osvetľujete karbidovou lampou. Najväčšie podzemné priestory Ďumbierskeho vysokohorského krasu tvorí Jaskyňa mŕtvych netopierov, Jaskyňa studeného vetra, Kozia jaskyňa a priepasť Halašova jama.

Kto smeruje na chatu, pokračuje skalným prahom okolo rázcestníka Halašova jama, kde je krasový ponor povrchových vôd. Je tu možnosť nabratia vody. Povyše priepasti stojí pri chodníku nenápadná symetrická kopa kamenia (foto č. 4), mohyla lyžiarovi Halašovi, ktorý zahynul v lavíne. Dnes si len málokto všimne tento nemý pamätník, zarastený, polorozpadnutý a bez kovovej tabuľky. Pôvodný stav pomníka si môžete pozrieť na dobovej fotografii vo vestibule Chaty M. R. Štefánika približne za štvrť hodinu. V závere doliny je stúpanie najpríkrejšie. Pri lavínovom nebezpečenstve štvrtého a piateho stupňa je tento úsek chodníka ohrozený lavínami. Posledná serpentína vystúpi na úzky skalnatý hrebeň do sedielka Kozích chrbtov. Konečne sa objavila chata, ktorá bola doteraz ukrytá za terénnou vlnou Ďumbierskeho sedla.

Mrška

Už len pár krokov a stojíme na terase (foto č. 5) Chaty gen. Milana Rastislava Štefánika. Hovorovo nazývaná „Štefánička“ alebo aj „Mrška“. Nevynecháme možnosť občerstvenia. Za priaznivého počasia funguje okienko z kuchyne ako bufet pre terasu. Ak sa potrebujeme zohriať, zájdeme cez tmavú spleť chodieb do útulnej jedálne. Napriek zásobovaniu chaty horskými nosičmi ponuka jedál a nápojov je pestrá. Nechýba najvyššie čapované pivo v Banskobystrickom kraji. Neodoláme chutnému „nosičskému čaju“ z byliniek, svištiemu mlieku, miestnemu horcu (foto č.12), hustému kotlíkovému guľášu, strukovinovým polievkam, horehronskej haruli či čučoriedkovému koláču.

Grúnik

Oddýchnutí a zasýtení sa odhodláme zdolať dnešnú métu. Najvyšší bod Nízkych Tatier – Ďumbier (2043 m). Červená značka E8 vedie okolo nenápadného prameňa pod Grúnikom do Krúpovho sedla. Kedysi smerovala červená značka na Ďumbier priamo od chaty, ale z dôvodu devastácie vegetačného krytu skracovaním serpentín chodníka vznikla na stráni Grúnika silná erózia svahu (foto č. 14). Uzavretím poškodenej časti chodníka a následnými terénnymi prácami sa nepriaznivý proces podarilo zastaviť. Ešte aj dnes viditeľné jazvy sa pomaly sceľujú. Za podmienky, že bývalý chodník pokryje minimálne 15 cm vrstva snehu, je dovolené pozdĺž zimného tyčového značenia (foto č. 16) trasu využívať k výstupu na Ďumbier, resp. na zostup k chate. V zime pozor na zradné hrebeňové preveje (foto č. 18). Južné svahy Ďumbiera patria do vyhradeného skialpinistického areálu Chopok podľa návštevného poriadku NAPANT-u.

Ďumbier

Miernym stúpaním dosiahneme rázcestie na Krúpovo sedlo, kde treba dať pozor na kosodrevinou prekrytú odbočku do Krúpovho sedla. Upravený chodník vedie pod Krúpovu hoľu (foto č. 36) k významnej križovatke turistických trás. Podľa významovej značky “výhľad” tvaru červeného trojuholníka ideme južnou stranou hrebeňa. Na sever sa ponúkajú hĺbkové pohľady do žľabov 500 m severnej steny (foto č. 34). Do pol hodiny stojíme na balvanitom vrchole (foto č. 25) Ďumbiera, ktorému dominuje betónový pylón (foto č. 31) a obnovený drevený dvojramenný kríž (foto č. 27). Pôvodný kríž, vystavený napospas vrtochom počasia, sa v silnom vetre prelomil v hornej časti. O opätovné postavenie slovenského národného symbolu sa postarali mladí kresťania. Pred viac ako sto rokmi (od r. 1902) stála na vrchole Karlova ochranná chata. Bol to jednoduchý kamenný objekt zo žulových balvanov. Chaty už niet, no masív stále ponúka rozsiahly kruhový rozhľad (foto č. 28) na horstvá a kotliny severného a centrálneho Slovenska (Tatry (foto č. 20), Podtatranská kotlina, Levočské vrchy, Slovenské rudohorie, Horehronské podolie, Slovenské stredohorie, Malá Fatra, Oravská Magura, Chočské vrchy… (foto č. 29)). Povestný výhľad z Ďumbiera patrí bezkonkurenčne k najkrajším spomedzi slovenských vrcholov. Severné steny vrchu spadajú kolmými žľabmi do ľadovcových kotlov. V jednom z nich, v závere doliny Jánske Krčahovo (vetva Jánskej doliny), ostali po činnosti ľadovca dve malé jazerá - Bystré plieska. Väčšie z nich má neoficiálnu prezývku “Delfi” podľa nápadného tvaru akoby chrbtovej plutvy. A menšie pliesko je nazývané “Ďumbi”. Nie je ničím nezvyčajným stretnúť na hrebeňovom chodníku kamzíka vrchovského tatranského (foto č. 32), ktorý si už privykol na častú prítomnosť turistov.

Návrat vedie po rovnakej trase ako výstup.

Fórum 20 príspevkov
Trangoška – Štefánikova chata – Ďumbier 08/01/09 15:40 20 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek, sa dozviete. 21/01/20 Tomáš Trstenský Svet
Túra Via Dinarica (1) – planina Prenj Keďže sa radšej premávame po horách ako pretŕčame na sociálnych sieťach, tak sme sa na Silvestra pätica dohodli na letnom dvojtýždňovom puťáku. Teda, aby to bolo trendy, in a hipsterské, tak ide o diaľkový pochod, ktoré v posledných rokoch naberajú na popularite. Nie, žiadna Svätojakubská púť a ani SNP-čka. Tam je počas leta tlačenica. Vybrali sme si niečo menej masové. 14/01/20 Tomáš Trstenský Svet
Extra Rozhľadňa Pustý vrch nad Čiernym Balogom Horehronská obec Čierny Balog sa zaradila na zoznam obcí, ktoré neobišiel trend budovania turistických veží v blízkosti sídiel. Nová rozhľadňa stojí na typickom mieste, ktoré je ľahkým cieľom výletov pre rodiny s deťmi. Nie je ďaleko od obce, no kopec ponúka dobrý rozhľad. Paradoxne, aj bez veže, keďže celé temeno Pustého vrchu je odlesnené. 20/12/19 Tomáš Trstenský Zaujímavosti
Najnovšie články na titulke
 
Túra Z Jablunkovského k Vlárskemu priesmyku (2) Ráno opúšťam izbu dosť pred šiestou. Ivan zostáva aj na raňajky, žiadne plány nemá. Len kurz na sever, uvidí, kam to dá. Zachytí ma mobilom v plnej poľnej medzi dverami. Ja sa revanšujem jeho snímkou v posteli. Čaká ma dnes ozaj dlhý deň, minimálne na úrovni včerajšieho. dnes Vladimír Mikuš Javorníky, Biele Karpaty
Reportáž Ako sme označovali vrcholy pre nový OTO Ak sľúbi niekto niečo spraviť, som tak naivný, že si myslím, že to aj spraví. Po vyše dvoch mesiacoch čakania na označenia vrcholov pre nový OTO 24 vrcholov MK v BSK a zistení, že sľub zostal sľubom, vzal som veci do svojich rúk. Známa mi vytlačila na A4 označenia štyroch kopcov nad Bratislavou, a keďže som mal deň dovolenky, mohol som vyraziť. Kamarátka sa pridala, „lebo ve dvou se to lépe táhne“. včera Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra Rysy a Kôprovský štít – s búrkou o preteky Na sobotu som mal dohodnutý výstup na Gerlachovský štít a v prípade nepriazne počasia bola v zálohe aj nedeľa. Počasie bolo však dobré takmer celý víkend a pokaziť sa malo až v nedeľu poobede. Najskôr som nemal v pláne ostať aj druhý deň v Tatrách, keďže nie som veľký nadšenec tohto pohoria, ale nakoniec som si povedal, že keď už som tu, tak vybehnem niekam aj v druhý deň. 24/01/20 Pavel Forgáč Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Trangoška – Štefánikova chata – Ďumbier 08/01/09 15:40 20 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry (Národný park Nízke Tatry)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2043 m n. m.
    • min: 1130 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 957 m
    • klesanie: 957 m
  • Vzdialenosť
    • 13,4 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 01.10.2008
  • Štart trasy
    • šírka: 48.9246 ° SŠ
      dĺžka: 19.6096 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9246 ° SŠ
      dĺžka: 19.6096 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Chata gen. Milana Rastislava Štefánika pod Ďumbierom
  • Voda
    • Trangoška (hotel), prameň Halašova jama, Chata M. R. Štefánika (reštaurácia), prameň pod Grúnikom
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • BR (vlak, bus) - Trangoška (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.97 (0.35)