Túra

Lúčanská Malá Fatra

15.06.05
Váh rozdeľuje Malú Fatru na dve charakterom dosť odlišné časti. Turisticky atraktívnejšia je určite severná krivánska – tam som každoročným hosťom. Z lúčanskej časti som pred rokmi prešiel oblasť Martinských holí a mojím častým cieľom býva Kľak, ktorý je jej najjužnejším vrcholom. Tento raz som sa rozhodol prejsť celým hrebeňom a spoznať túto menej navštevovanú oblasť.

Trasu som naplánoval zo severu – zo Strečna. Červeno značenou hrebeňovkou prejdem Martinskými hoľami, centrálnou (prevažne zalesnenou) časťou, od Jankovej cez malebné Skalky opäť otvoreným terénom. Posledným vrcholom je spomínaný Kľak a vo Fačkovskom sedle sa hrebeň končí. Dvojdňovú túru dokončím prechodom priľahlej časti Strážovských vrchov cez Homôľku a Čičmany do obce Pružina.

Na víkend hlásia extrémne teploty (a to je len koniec mája). Vravím si – na horách bude príjemne – a vychystám sa ešte v piatok, keď má byt o čosi chladnejšie. Ráno po pol ôsmej nás z osobáku v Strečne vystupuje viac v turistickom výstroji. Na most cez Váh však smerujem sám – všetci ostatní mieria na krivánsky hrebeň. Prechádzam okrajom obce, podjazdom popod hlavnú cestu, vľavo na skale sa týči zrúcanina hradu Strečno. Značka ide chvíľu dolinkou ale za poslednými domami sa stáča doľava a prudko stúpa do svahu Rakytia. Chodník ide priesekom v lese a podľa čierno-oranžových tyčiek viem, že je tu položené plynové vedenie. Od sedla Rakytie značka vedie lesnou cestou stále sledujúc plynové vedenie a už miernejšie stúpa popod Grúň do s. Javorina.

Tu konečne začína horský chodník, ktorý stúpa smrekovým lesom priamo na hrebeň. Stromy začínajú ustupovať, objavujú sa trsy kosodreviny, v zatienených miestach ležia ešte veľké fľaky špinavého snehu. Voda z neho miestami steká po chodníku – šmýka sa. Postupne sa začínajú otvárať výhľady do Žilinskej kotliny a keď sa obzriem, vidím pyramídu Malého Kriváňa s bielymi vráskami zasnežených žľabov. Vychádzam na hôľnatý terén: vpravo prvý vrchol hrebeňa – Minčol, vľavo blízka Krížava so stožiarmi vysielačov a uprostred úplne v diaľke... typická silueta Kľaku.

Krátko sa zastavujem pri kanóne – pamätníku 2. svetovej vojny a o chvíľu som na vrchole Minčola (1364 m). Vychutnávam kruhový výhľad a občerstvujem sa. Slnko poctivo páli a fúka len mierny vietor. Schádzam lesom a na križovatke so žltou odkladám batoh za stromy a vyberám fľašu. Som totiž na túrach dosť lenivý, čo sa týka nosenia vody, a tak aj teraz som už bez zásob. Vydávam sa po žltej traverzujúc Dlhú lúku a asi po 300 m prichádzam na lúčku, pod smrekom je strieška a perfektný prameň. Vraciam sa späť a pokračujem hrebeňom miernym stúpaním na Krížavu, pod ňou sa objavuje tentokrát veľký snehový splaz – taký miniatúrny ľadovec :).

Prechádzam popri betónovom plote ohraničujúcom objekt vysielača a o chvíľu som na Veľkej lúke (1476 m) – najvyššom to bode Lúčanskej Fatry. Odtiaľto vidno aj do Turca, hrebeň Veľkej Fatry cez opar a Západné Tatry sa úplne strácajú v hmle... kdeže je jesenná inverzia. Niežeby sa mi už opäť minula voda, ale kvôli prieskumu zbieham asi 150 m po modrej – je tam prameň, ale vodu treba naberať. Ako upozorňujú tabule, pod vysielačom sa neradno dlho zdržiavať, tak pokračujem. Chodník sa tu vinie po holiach, pomedzi kosodrevinu a miestami treba obchádzať močaristé miesta (za dažďa by to tu bolo dosť nepríjemné). Takto sa cez Veterné (1442 m) dostávam až na Hornú lúku (1299 m). Nad horami sa vytvárajú kumuly a zmierňujú horúčavu.

Značka sa opäť ponára do lesa a postupne klesám až do sedla Maríková (990 m). Ovzdušie je naplnené výraznou vôňou cesnaku medvedieho, ktorého sú tu celé záhony. Chodník sa krúti cez Grúň a Oselnú a prekonáva nevýrazné výškové rozdiely, až výstup na Hnilickú Kýčeru (1218 m) dá viac zabrať. Odmenou je polkruhový výhľad na západ. Nasleduje doslova padák do sedla, po strate 200 výškových metrov sa ocitám na lúčke pri kríži a rázcestníku. Vyberám sa po vodu lesnou cestou po vrstevnici asi 100 m na sever. Teraz naberám aj druhú dvojlitrovku – ďalšia voda bude až zajtra vo Fačkovskom sedle.

Pokračujem pekným terénom cez Úplaz a z jeho sedla tiahlym stúpaním vychádzam na Jankovú (1163 m ). Opäť sa naskytá výhľad do Turčianskej kotliny a terén je krajinársky zaujímavejší. Striedajú sa lúky a lesíky, objavujú sa trsy kosodreviny. To už stúpam na Skalky (1191 m) – je to veľmi pekná časť hrebeňa a cieľ mojej dnešnej etapy. Od najvýchodnejšej skupiny skál sa spúšťam dolu svahom smerom na juh a na okraji lesa nachádzam priestranný posed, kde si rozkladám bivak. Vonku varím, po večeri sa opäť štverám na skalky a vychutnávam západ Slnka.

V noci som sa prebúdzal na škrabotanie (asi plchov) a krátko po východe Slnka vyliezam zo spacáka. Pohľad z priezoru na osvetlený Kľak urýchľuje moje balenie. Vychádzam na hrebeň a vidím, že som v týchto končinách nenocoval sám – v závetrí skupiny skál stojí malý stan a obďaleč raňajkuje dvojica hikerov. Za celý včerajší deň som stretol len troch – aj to svedčí o odľahlosti týchto kútov.

Klesám zo Skaliek a striedavo lúčkami a bučinou prichádzam do Vríčanského sedla (980 m). Tu je možnosť zbehnúť po žltej do Širokej doliny k prameňu. Ten býva často vyschnutý, s vodou vystačím. Pokračujem strmo nahor na Ostrú skalu prevyšujúcu okolité lesy – poskytuje výhľad na moju včerajšiu cestu od Veľkej lúky. Trochu klesám a vzápätí nahor na Rovné skaly, odtiaľto až na druhú stranu Kľaku je snáď najkrajší úsek celého hrebeňa. Začína sa prejavovať vápencový podklad - skalky a trávnaté čistiny sú posiate prvosienkami, kortúzami, soldanelkami... vyššie aj horcami, kvitnú prvé žltohlavy, objavujem zopár trsov iskerníka alpínskeho...

Posledný prudší výstup a pred deviatou som na Kľaku (1352 m), kde končí červená hrebeňovka. Nie je tu ani nohy, vychutnávam výhľady, vyhrievam sa, fotím kvetenu... Keď som sa všetkého nabažil, vydávam sa nadol po žltej značke. Pod rázcestím pri bývalej chate stretávam prvých turistov smerujúcich na vrchol – kým prídem do Fačkovského sedla, budú ich desiatky. Chodník vedie prevažne bukovým lesom do Reváňskeho sedla, odtiaľ veľkými serpentínami (v kosodrevine za mokra rozbahnené) klesá na lúky nad Fačkovským sedlom (802 m). Tu predpoludním končím prechod hrebeňom Lúčanskej Fatry.

Bola by škoda odchádzať odtiaľto autobusom. Dopĺňam vodu a vyrážam do Strážovských vrchov po červenej E8. Krutý výstup popod vlek, neskôr zjazdovkou na Homôľku (1073 m) dá riadne zabrať. Hreje ma pocit, že keby som touto značkou šiel dostatočne dlho, prídem až kdesi k Atlantiku... alebo je to čoraz viac páliacim slnkom? Prechádzam jedným z mnohých hrebeňov tohto členitého pohoria. Lesy sa striedajú s lúkami, ktoré majú takmer až parkovú úpravu. Je to oáza ticha, opäť nestretávam nikoho, aj miestami žihľavou zarastený chodník prezrádza frekvenciu používania.

V sedle Javorinky oddychujem v tieni mohutných líp a popri ceste do Čičmian naberám vodu z výdatného prameňa (asi 300 m od sedla). Prechádzam obcou a obzerám povestnú ľudovú architektúru. Žltá značka vedie ešte kus po asfaltke, potom sa stáča lesnou cestou do doliny a stúpa do sedla Samostrel. Nadol najprv lesom, potom lesnou spevnenou cestou lúkami prichádzam k rázcestiu Pod Hrádkom. Neďaleko je možnosť nabrať vodu z výpustu zachyteného prameňa. Posledných niekoľko kilometrov po asfalte ma privádza do civilizácie – končím v obci Pružina a čakám na autobus do Považskej Bystrice.

Fórum 34 príspevkov
Lúčanská Malá Fatra 05/07/13 21:26 34 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Vršatec - Brumov - Pulčín - Sidonie - Horné Srnie Aj v druhej polovici augusta sa drží teplé a suché počasie, čo mi osobne vyhovuje. Zopár dní dovolenky mám ešte k dispozícii a z pobytu na južnej Morave ostali nejaké prostriedky v „západnej mene“. Dokopy to rozhodlo o tom, že som sa vybral na trojdňovú nenáročnú turistiku kúsok za humná. 26/03/19 Michal Bukvai Javorníky, Biele Karpaty, +
Túra Kláštorisko, Tomášovský výhľad a Ihrík z Hrabušíc Na druhý deň víkendového pobytu na severnej strane Slovenského raja som ešte doma naplánoval schválne mimo rokliny. Bol som si vedomý, že syn nebude na zimné podmienky úplne vybavený a vravel som si, že jedna roklina bude stačiť. Prechod Pieckami nakoniec prebehol nad očakávanie hladko, ale plán som ponechal... aj preto, že niektoré úseky potrebovali spresnenie priebehu na mape. 17/03/19 Michal Bukvai Slovenský raj
Túra Roklina Piecky v zime Slovenský raj bol pred rokmi mojím pomerne častým cieľom turistiky, či už s partiou zo školy alebo s rodinou. Prechodil som asi všetky rokliny - ale výlučne v lete. Preto som dlho neváhal, keď mi syn v piatok navrhol víkend v Slovenskom raji. Mal tam už objednané ubytovanie na jednu noc, keďže v sobotu ráno mal naplánovaný zimné preteky na Podlesku. Ubytovanie predĺžil do nedele a na mne zostal výber túr. 11/03/19 Michal Bukvai Slovenský raj
Najnovšie články na titulke
 
Túra Záhoráckou magistrálou I. Diaľkové trasy doposiaľ išli dosť mimo mojich turistických záujmov. Ich popularita však rastie, a tak vzklíčila myšlienka, že by som to mohol skúsiť. Väčšina z nich je však časovo náročná a zmiznúť na dva-tri týždne by mi doma neprešlo, tak som si vybral Záhorácku magistrálu, ktorá má baby parametre – necelých 103 kilometrov so stúpaním 1768 m. Pohodovým tempom sú to tri dni. dnes Ľubomír Mäkký Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Takmer Ilavská 25-ka Už dlhšie som plánoval atraktívny okruh z Hornej Poruby. Chcel som vybehnúť na Vápeč, Sokol, Vlčinec, a keď sa podarí, rád by som si pozrel aj Sokoliu nad Iliavkou. Na prechádzku som sa vybral v sobotu a zhodou okolností sa práve vtedy išla Ilavská 25-ka. Absolvoval som takmer totožnú trasu naopak, vďaka čomu som niektorých turistov stretol dvakrát za deň. Na poslednej kontrole na Vlčinci mi dokonca chceli dať pečiatku, akurát nemali kam. včera Martin Knor Strážovské vrchy
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. 25/05/19 Boro Tomis Príbehy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Lúčanská Malá Fatra 05/07/13 21:26 34 príspevkov
Fakty
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1476 m n. m.
    • min: 380 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 3548 m
    • klesanie: 3548 m
  • Vzdialenosť
    • 65 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 28.5.2005
  • Štart trasy
    • šírka: 49.1775 ° SŠ
      dĺžka: 18.8628 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.0153 ° SŠ
      dĺžka: 18.4777 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.9911 ° SŠ
      dĺžka: 18.69498 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • pod Dlhou lúkou (300 m), pod Veľkou lúkou (150 m), sedlo pod Hnilickou Kýčerou, pod Vríčanským sedlom (300 m ), pod sedlom Javorinky (300 m), Pod Hrádkom
  • Mapa
    • Malá Fatra – Martinské hole 1: 50 000, VKÚ č. 120
      Malá Fatra 1: 50 000, SHOCart č. 1085
      Strážovské vrchy 1: 50 000 VKÚ č. 119
  • Doprava
    • so. vlak do Strečna
      autobus do Pov. Bystrice
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.79 (0.27)