Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Vianočný výstup na Stolicu

Na úvod by som sa chcel ospravedlniť za nie príliš veľkú kvalitu fotiek, ale fotím v prvom rade pre seba a môj foťák nie je natoľko kvalitný. Tento výstup sa uskutočnil 27.12.2008 pod záštitou KST Dúbrava v Jelšave. V spolupráci s mestom Revúca organizuje zimné prechody cez Stolické vrchy, Muránsku planinu, výstupy na Kraľovu hoľu, Rysy atď. Na výstup sa pridal môj kamarát, ktorý je aktívnym súťažným bežcom.

Vzdialenosť
20 km
Prevýšenie
+477 m stúpanie, -900 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 27.12.2008
Pohoria
Stolické vrchy
Trasa
Voda
vlastná
Nocľah
-
Doprava
autobus
SHOCart mapy
» č.233 Slovenský kras, Sloven… (1:100.000)

Ráno som vstal o šiestej. Vonku bolo -6 stupňov, ale jasno. Autobus nám z hlavnej zastávky odchádzal o 7.40 hod. Na zastávke už čakalo asi tak 30 až 40 ľudí, ktorých cieľ cesty bol taký istý. O 8.15 hod. sme boli v sedle Javorinka, kde sa nachádzal štart našej túry.

Keď sme vyšli z autobusu, okamžite mi dych vyrazil pomerne prudký vietor a štipľavý mráz, ktorý sem vanul niekde od Kráľovej hole. Hneď sme sa vydali po červenej značke, ktorá označuje Rudnú magistrálu. Po tejto značke treba isť až do Slanského sedla a odtiaľ po modrej, ktorá vedie na Stolicu. Kráčali sme v čerstvom sypkom snehu, po ktorom sa šlo dosť ťažko. Prvých zhruba 15 minút sme šli lesom, potom sme prišli na lúku, odkiaľ sú nádherné výhľady na Nízke Tatry. Odtiaľto je to už potom až do Slanského sedla v pohode, prevažne rovný terén s minimálnym stúpaním. Striedajú sa tu tmavšie miesta s nádhernými výhľadmi. Taký sa vám za pekného počasia bez inverzie a mrakov, ktoré sme mali aj my, naskytne zo Šumiackej priehyby, ktorá sa nachádza vo výške 1082 m n. m. Vidieť odtiaľto Kohút v úplne inej podobe, ako ho možno vidieť napr. z Revúcej, ale aj celú Zdychavskú horu. A ak máte ďalekohlad, dovidíte až na Revúcu, za ňou na vrch Hlaviny a Železník. Keby nám vo výhľade nebránil 1210 m vysoký vrch Čelo, tak by sme možno videli aj Muránsku planinu. Tú sme však mohli v plnej kráse vidieť na Stolici.

Vietor postupne utíchol a my sme si užívali slnečné lúče. Na rázcestí pred chatou Jankou, kde treba pokračovať doľava po červenej, sme jedli a oddychovali. Plánovaný čas na túto túru bol 7 hod., my sme ju chceli zvládnuť za 6 hodín. V Slanskom sedle sme sa občerstvili, trochu si oddýchli a pripravovali sa na najťažšiu časť výstupu. V tomto sedle je postavená strieška a pod ňou naukladaná čečina, asi pre vášnivých turistov, ktorí tu azda nedávno bivakovali. Do Slanského sedla sme v svižnom tempe dorazili po cca 2.17. Slanské sedlo sa nachádza vo výške 1234 m n. m. a podobné prevýšenie, aké sme prekonali na približne 7 km, nás čakalo asi na 3 km. Odtiaľto to bolo v tom polmetrovom snehu pekne na kondičku a nechcel by som byť tým, kto tu šliapal prvý. Aj keď sme mali ako-tak prešliapanú cestu, niekedy sa nám nohy zaborili poriadne hlboko pod ľadovú kôru, ktorá tu bola ešte z predchádzajúcich snežení.

Naštastie za asi 20-minútovým "stupákom" sa svah postupne zmierňuje (niečo podobné ako na Kohúte - najprv ideš dušu vypľuť a vrchol je plochý, že ani nevieš, kde máš spraviť vrcholovú fotku). Ešte sme však ani zďaleka neboli na vrchole. Kopček, potom chvíľu brodenia sa v hlbokom snehu, nádherné výhľady, pauza, zasa brodenie a konečne vrchol Stolice, 1476 m n. m. Dosiahli sme ho v čase 3.18 asi 10 minút pred obedom a teplota bola okolo -13 stupňov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Od Slanského sedla bola všade poriadna námraza a vietor hnal hmlu na vrchol. Keď som hore jedol suché rožky, tak ma dosť štípali ruky a fotenie som musel nechať na môjho kamaráta. Neviem, či ste zažili takú zimu, keď si neviete ani zapnúť gombík. Keď sme sa občerstvili, odfotili sme sa pri kríži, ktorý tu dala postaviť obec Revúčka na počesť SNP, a šli sme do Sedla Harová.

Chodník, ktorým sme išli ďalej, bol neznačený a išli sme podľa turistov, ktorí to tu poznajú. Po vytrvalej chôdzi sme sa dostali na chatu Anka, a odtiaľto sme nešli na Karafovú, ale doľava, až sme sa asi za 45 minút dostali na Zdychavské skalky a potom popri samotách na zdychavských lazoch až do Muránskej Zdychavy. Bolo tesne pred 15.00 hod. a tak som zavolal otcovi, aby pre nás prišiel na aute, pretože najbližší autobus ide až okolo piatej. Môžete počkať na zastávke (tam však môžete iba pekne vymrznúť, pretože je to iba taká búdka), alebo ísť do krčmy, a keď ešte zvládnete 7 km, tak ísť pešo do Revúcej.

Iné možnosti túry: Ak sa predčasne rozhodnete túru ukončiť, z chaty Janky po zelenej na Karafovú a odtiaľ na Zdychavu. Ak ste si nie istí zostupom, tak zíďte do Sedla Harová a stadiaľ by sa malo dať ísť na Karafovú. Nasledujte cestu, čo som opísal - pokiaľ budete mať výhľad na Nízke Tatry a budete klesať, tak idete správne.

Fotogaléria k článku

Najnovšie