Trasa

Pernek ObÚ - Staré Bane - sedlo Javorina - Skalnatá - Čermákova lúka - Zochova chata

Štartovacím miestom je Pernek, obecný úrad. V počte štyri kusy vyliezame ešte mierne rozospatí z autobusu. Značka vedie po chodníku hore (ako inak) ku kostolu. Kostol obídeme sprava a popri cintoríne sa dostávame nad dedinu. Tu sa zhodneme na potrebe vytiahnuť návleky a rozložiť paličky, keďže sme už v snehu.

Obloha je síce zatiahnutá, ale neprší a teplota je tiež celkom priateľská. Začíname šliapať po širokej zvážnici, ktorá sa vlní lesom a traverzuje terén. Na dávno zabudnutú informáciu z Jitkinho článku, že ideme po jednej z bývalých malokarpatských lesných železničiek, natrafím až doma. Šlo o pyritové bane a železnička tu bola postavená počas 1. svetovej vojny. Mali by tu byť dva umelo vytvorené oblúky s cca 25 metrovými násypmi a tiež veľký priestor konečnej. Ten som zaregistrovala, násypy veru nie - mám aspoň motiváciu vrátiť sa.

Od smerovníka Staré bane začíname stúpať doľava popri potoku, ktorý sme pred chvíľou prekračovali. Ako červenohnedý hadík sa vinie na snehovom podklade. O chvíľu sa stočíme doprava a stúpanie je prudšie. Po chvíli sa zmierni a les okolo nás sa trochu rozostúpi. Prekrížime zvážnicu a ďalej stúpame. Stromy okolo nás sú čiastočne obalené snehom a vyzerajú ako čiarové kódy. Ešte kúsok a sme v sedle Javorina. Cesta sem nám trvala poctivé dve hodiny, snehu pribúda a chôdza v ňom je čoraz namáhavejšia. Teplota sa znižuje a začína fúkať. Plán teda okresávame na Skalnatú, aj vzhľadom na kráky deň.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V sedle Javorina sú už stromy obalené snehovým pancierom a ich konáre sa ako baldachýn vznášajú nad chodníkom. Pokračujeme po červenej značke, postup dosť spomaľuje výdatné fotenie, ktorému sa venujeme bez ohľadu na omŕzajúce ruky. Trasa je trochu monotónna, chodník vedie bukovým lesom, mierne stúpame. Terén sa trochu otvorí a míňame peknú lúku. Trochu adrenalínu dodávajú prašťajúce stromy. Zvuk podobný výstrelu a následný pád zmrznutého konára zvyšuje našu ostražitosť. Stromy sú obalené čím ďalej, tým viac, prekračujeme množstvo popadaných vetiev aj celých stromov.

Všimnem si odbočku k čiastočnému výhľadu a kúsok sa prebrodím, za namrznutými stromami presvitá svetlomodrá obloha. Teším sa na výhľady z vrcholu. Ale studený front je rýchlejší. Vietor sa stáva silnejší, obloha sa postupne mení sa celkom sivú a začína snežiť. Na vrcholovom hrebeni sú stromy najkrajšie, úplná zimná rozprávka. Hmla a sneženie však postupujú a na vrchole dovidíme akurát po známy strom. Zimný výhľad si teda pozrite aspoň na tejto foto.

Zopár fotiek pri vrcholovom smerovníku a rýchlo dole. Začína byť ozajstný "fekál", fúka silný vietor a oči máme plné vločiek. Extra strmý zostup rúbaniskom je v snehu oveľa rýchlejší, ako býva v lete. Postupne vychádzame z oblaku a vnárame sa do lesa. Ešte trochu brodenia sa a sme na peknej cestičke, ktorá nás privedie na Čermákovu lúku. Malá pauza a pokračujeme už po žltej značke na Zochovu chatu.

Vychádzame v lokalite Panský dom a žltá nás ďalej vedie chatovou oblasťou. Snehu je tu už len symbolicky. Celkom unavení, ale spokojní prichádzame na Zochovu chatu. Ako na hotové zamierime do osvedčenej krčmy, ale škaredo sa mýlime. Je zatvorená a opustená, s vybitými oblokmi. Rozhorčene - varili tu dobre a my sme sa tešili na teplú polievku - sa vraciame na zastávku a dojedáme vlastné zásoby. Nasadáme do autobusu a lúčime sa so snehom - mizne už po pár metroch smerom dolu. Ale veď my si za ním zase niekam vylezieme.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek