Svet

Trascau - Rimetský kaňon a dedinka Cheia

03. 02. 2009
Druhý diel z cesty po západnej Transylvánii s partiou ľudí s košického fotoklubu Nova. Chceli sme podniknúť viacdenné putovanie s fotografovaním, k čomu sme zvolili formu prepravy autami. Náš zámer nám nakoniec celkom pekne vyšiel. V tomto článku sa pozrieme do Rimetského kaňona a dedinky Cheia.

Trascau (Munţii Trascăului) - Rimetský kaňon (Cheile Râmetului) a dedinka Cheia

Po niekoľkohodinovej obchádzke skoro celého pohoria a horlivom fotografovaní v dedinke Rimetea (Torockó) sa po rozbitých cestách dostávame pred Rimetský kaňon (Cheile Râmetului). V mape je táto časť popísaná La mileri. Naším cieľom je prejsť kaňon a dostať sa do dedinky Cheia, ktorá, zovretá medzi troma kaňonmi, je odrezaná od sveta a v dnešnej dobe prakticky bez obyvateľov. Znie to celkom dobrodružne a je šanca nafotiť tam zaujímavé zábery.

Pred kaňonom nachádzame lúku určenú na táborenie a tak neváhame a rozkladáme tábor. Dole pod lúkou mohutne hučí rieka a je jasné, že kaňon bude asi nepriechodný. Je síce podvečer, ale aj tak sa ideme pozrieť aspoň do polovice kaňonu, pokiaľ sa dá dostať. Berieme fotoaparáty a statívy. Po asi 300 metroch narážame na prvé kramle v skale, po ktorých sa postupuje ponad vodu. Veľmi sa to podobá na náš Slovenský raj, avšak je to o trochu náročnejšie. Sú tu len kramle a žiadne rebríky ani reťaze, všetko je navyše dosť klzké. Opatrnosť je teda namieste.

O kilometer ďalej narážame na efektnú skalnú bránu, pod ktorou preteká rieka. Fotoaparáty už pracujú na plné obrátky, avšak mne to nedá a chcem sa pozrieť ďalej. Za bránou sa celý kaňon zužuje a naberá charakter rokliny. Tu už kramle nepokračujú. Vody v rieke je veľa a v úzkej rokline nenecháva žiaden priestor. Brodením som skúsil ísť proti prúdu. Márne. Po pár metroch mi je voda takmer po krk a prúd ma nemilosrdne odnáša späť. Zmútená voda prezrádza, že v oblasti boli posledné dni výdatné búrky. Bola by ale škoda nedostať sa za kaňon a nenavštíviť náš hlavný cieľ - dedinku Cheia. Cez kaňon to však určite nepôjde. Podľa mapy existuje ešte jeden chodník severným traverzom kaňonu, na ten však nám už neostáva čas, pretože sa stmieva. Ďalší deň nás teda čaká zaujímavý výlet.

La Mileri - Cheile Râmetului – Cheia – Brădeşti – Râmet – Valea Mănăstirii – La Mireli

Ráno vstávame zavčasu, aby sme všetko stihli. Veci balíme a odkladáme do áut. Túru začíname opäť vstupom do kaňonu. Podľa mapy by mal v polovici cesty ku skalnému mostu odbočovať chodník doprava - priamo do skál. Odbočku nachádzame pri kríži – pamiatke na niekoho, kto tu zahynul.
Rieku ale treba najprv prebrodiť a potom sa s úžasom pozrieť, kadiaľ vedie cesta. Pred nami je skala, a jedno zhrdzavené oceľové lano. Žiadne kramle ani rebríky. V podstate to nie je až také náročné, nebyť toho, že skala je úplne mokrá a klzká a celá cesta je pomerne exponovaná.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Za týmto úsekom sa chodník „normalizuje“ a postupuje prudkým porastom. Takto sme sa dostali asi 100 m nad dno kaňonu a traverzovali sme ho po jeho severnej strane. Na niektorých miestach viedol chodník len po úzkej rímse a ako zaistenie slúžilo tenké oceľové lanko. Niečo na spôsob ferraty.
Po dvoch hodinách chodenia aj ľahkého lezenia sa dostávame na začiatok kaňonu. Pred nami je dedinka Cheia. Z hustého lesa sa vynára prvá stavba. Je to hospodársky domček a pri ňom jediná pasúca sa krava. Obďaleč sú zarastené ďalšie domy, niektoré už zrútené. Celá zástavba je však veľmi riedka, a to, čo kedysi bývalo dedinou, je dnes lesom. Do dediny dokonca nikdy neviedla normálna cesta, iba chodníky.

V strede dedinky stojí murovaný kostolík, ktorý je zachovalý a dokonca aj zamknutý. Okolo je starý dedinský cintorín. Dovnútra nakukujeme len oknami.
Po krátkom „lejaku“ konštatujeme, že návrat traverzom kaňonu by bol príliš riskantný a tak meníme plán a pokračujeme údolím na sever do asi 7 km vzdialenej dedinky Brădeşti. Chodník je dosť zlý. Na mnohých miestach je potrebné prekonávať pomerne široký potok len po „mostíkoch“ , ktoré tvoria dve klzké a vratké brvná.

Prechádzame okolo opustených hospodárstiev (niektoré mali donedávna aj strechu, tá ale spadla asi poslednú zimu) a asi po jednom kilometri narážame na prvý obývaný dom, spoza brány ktorého nás pozoruje starenka. Okolo domu má celé hospodárstvo s množstvom domácich zvierat. K domu nevedie žiadna cesta ani elektrické vedenie. Naozaj opustený laz.
Vratké mostíky pokračujú, kde-tu je aj nejaký ten lanový, čo je celkom komfortné oproti klzkým brvnám. Po ďalších dvoch kilometroch prichádzame k ďalšiemu domu. Pred nim sedí starena a jej syn. Asi 40 ročný chlapík nám pohotovo ukazuje volebný plagát s kandidátom nejakých miestnych volieb. Toho chce asi voliť. Je zaujímavé, že týchto ľudí interesujú voľby, keď k ich domovom nevedie žiadna cesta, nemajú elektrinu, televízor ani rádio a všetko čo potrebujú, získajú okolo svojho domu na políčkach s úrodou. Politika je asi dosť šikovná „potvora“, keď sa dostane až tam, k takýmto ľuďom.

Pokračujeme údolím ďalej na sever a neustále stúpame. Okolo sa rozprestierajú striedavo lesy a lúky a nad údolím sa týčia skaly. Lesy sú tu, na moje veľké prekvapenie, neporúbané, po celý čas sme nenarazili ani na jednu drevorubačskú cestu rozrytú od lesných strojov, žiaden holorub ani vyrezaný pás lesa a ani na vyrúbaný strom... Len jeden chodník údolím a okolo nič, len les alebo nejaká lúka.

Známky civilizácie nachádzame až v dedinke Brădeşti, ktorá leží v sedle nad údolím. V miestom obchode, kde nás obsluhuje malé dievča, kupujeme pivo a diskutujeme nad našim ďalším postupom. Sme totiž dosť ďaleko od miesta, kde sme táborili a máme autá a cesta pešo by nám zabrala ešte kopu času. Našťastie sa po prašnej ceste blíži bager, alebo nákladné auto s bagrom na korbe a tak teda stopujeme. Kolega vyzvedá od vodiča, ako sa najkratšie dostaneme k Rimetskému kláštoru (Mănăstirea Râmet) a už sedíme všetci šiesti, (4 pri vodičovi a 2 v kabíne bágra) a vezieme sa prašnou cestou po planine do dedinky Râmet, čím si skrátime cestu o cca 9 km. Odtiaľ je to ku kláštoru už len 2 km dole kopcom do údolia a potom ešte 5 km k nášmu táborisku pred kaňonom. Prechádzame dedinkou Râmet, ktorá je roztrúsená na svahoch nad údolím. Míňame množstvo krásnych domov s vysokými strechami zo sena, ktoré sú pre zmenu obývané. Celú scenériu dotvárajú dva mohutné skalné chrbty, ktoré z oboch strán padajú do údolia a vytvárajú tak „Kláštorný kaňon“ (Cheile Mănăstirii).

Do tábora k autám s vraciame podvečer a túto noc prespávame v miestnej turistickej ubytovni Cabana Cheile Rămetului za 15 Lei na osobu. Ubytovanie nie je nijako luxusné, voda len studená, toalety spoločné a na noc vás zamknú v ubytovni a odomknú až ráno. Ale aspoň, že spíme na posteliach (po niekoľkých dňoch). Ráno si už len narýchlo prezeráme kláštor a upaľujeme na Slovensko. Doma v Košiciach sme pred siedmou večer....

Nejaké informácie a videá nájdete aj na stránke www.vhtrek.com

Fakty
Pohorie: Rumunsko - Apuseni - Trascau
Nadmorská výška cca 500 – 1300 m n.m.
Náročnosť: 3
Počet dní: 2
Nocovanie: Stan, turistická ubytovňa
Voda: vodu naberajte len z prameňov, ktoré nevytekajú z jaskýň a sú jasne upravené
Mapa: Munţii Trascăului (Torockói-hegység) vydavateľstvo Dimap 1:50 000
Doprava: vlastné auto

Linky
Rimetský kláštor
Pohorie Apuseni
Ďalšie zaujímavé fotky na klubovej stránke fotoklubu Nova

Fórum 8 príspevkov
Trascau - Rimetský kaňon a dedinka Cheia 05/02/09 10:59 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Svet Trascau - Rimetský kaňon a dedinka Cheia Druhý diel z cesty po západnej Transylvánii s partiou ľudí s košického fotoklubu Nova. Chceli sme podniknúť viacdenné putovanie s fotografovaním, k čomu sme zvolili formu prepravy autami. Náš zámer nám nakoniec celkom pekne vyšiel. V tomto článku sa pozrieme do Rimetského kaňona a dedinky Cheia. 03/02/09 Miki Dávid Svet
Svet Trascau - Jaskyňa Huda lui Papară Cestu po západnej Transylvánii som absolvoval s partiou ľudí z košického fotoklubu Nova. Plánovali sme podniknúť viacdenné putovanie s fotografovaním, k čomu sme zvolili formu prepravy autami a náš zámer nám nakoniec aj celkom pekne vyšiel. V dvojdielnom článku opíšem niektoré najzaujímavejšie lokality a túry. 27/01/09 Miki Dávid Svet
Túra Zakarpatská Ukrajina - Čierna hora Myšlienka putovania na Zakarpatskú Ukrajinu sa zrodila v zime, potom nasledovali mesiace získavania ďalších záujemcov a neraz aj presviedčanie ľudí, že nejde o nič extrémne nebezpečné a že sa určite vrátime so všetkými orgánmi v tele. 16/12/08 Miki Dávid Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Klokočina, Kukučková a Bolehlav Dnes sa pôjdem túlať vŕškami i dolinami na východnej strane Malých Karpát. Trasu nemám úplne presne pripravenú, idem tentokrát sám, a tak som zvedavý, aké miesta navštívim. dnes Vladimír Čech Malé Karpaty
Cyklotúra Okolo Sitna s deťmi Nenáročná poldenná cyklotúra v okolí Sitna a tajchu Počúvadlo, známych turistických bodov Štiavnických vrchov. Technicky nie je náročná, no nie je ani jednotvárna. My sme sa sem vybrali začiatkom jesene, kedy bolo ešte príjemne, no bez horúčav. Čakali sme aj farebnejšie listy na stromoch, no to sa vzhľadom na konečne zrážkovo normálne leto nekonalo. včera Soňa Mäkká Štiavnické vrchy
Cyklotúra Okolo Tatier Tento rok boli plány na leto rôzne, či už lezecké, alebo výjazd bicyklom. Jeden z plánov bol zobrať bicykle a ísť s kamarátom prejsť nejaké dlhšie trasy a horské prechody do Rakúska. Počasie ale dlho odkladalo možný termín odchodu, rovnako aj nešťastná korona, čo prišla na návštevu do Európy. Nakoniec prišiel na rad náhradný program. Musím ale hneď na začiatok povedať, že nebol o nič menej atraktívny a náročný na prechod ako pôvodné plány. Oživil som môj už starší plán, prejsť bicyklom okruh okolo Vysokých Tatier. včera Michal Mikuláš Tatry, Vysoké a Belianske Tatry, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Trascau - Rimetský kaňon a dedinka Cheia 05/02/09 10:59 8 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.45 (0.16)