Túra

Poľanou

19.01.09
Pohorie Poľana a Slovenské rudohorie sú moje najobľúbenejšie miesta, kam sa chodievam túlať. V hlbokých horách málokedy stretnem ľudí. Z viacerých vrcholov ma vždy očarujú krásne a ďaleké výhľady. Tak tomu bolo aj v novembri roku 2008, keď som opäť zavítal do tohto kraja. Ako som putoval a čo som prežil, o tom bude môj nasledujúci článok.

Trasa

Lom nad Rimavicou – Pätina – Kľuka – Záhorská skala – Kopce – Poľana – horský hotel Poľana – Poľana – Kopce – sedlo Jasenová – rázc. Ľubietovská Bukovina – (Ponická) Bukovina – Veľká Zolná – Ponická Huta

Cesta nad oblaky

Po ceste plnej prestupov konečne vystupujem v Brezne. Do odchodu autobusu mi chýba takmer hodina. Preto s radosťou vstupujem do tepla malej krčmičky. Pri čaji s rumom hútam, ako to bude s počasím. SHMÚ síce hlása inverzné počasie, ale z vlastnej skúsenosti viem, že horná hranica oblakov býva často niekde nad tisíc metrov. A práve v tejto výške sa budem pohybovať. Cestou autobusom preto pozorne sledujem vývoj oblačnosti. Ako stúpame serpentínami, stále sme v oblakoch. Až za Drábskom sa dostávame nad ich hornú hranicu. Sláva, Sihlianska planina nesklamala a jej najvyššie časti sú zaliate slniečkom.

Štartovné v Lome nad Rimavicou

V Lome nad Rimavicou má autobus konečnú. Skôr, než začnem zdolávať prvé metre túry, nechám sa zlákať útulnou krčmičkou, ktorá stojí provokačne vedľa zastávky SAD. Nuž štartovaciu borovičku nemôžem vynechať. Zohriaty sa vraciam na zastávku. Jej drevený prístrešok sa dá využiť aj na prenocovanie. Drevená stavba je zastrešená sedlovou strechou, pričom podkrovie je voľne prístupné. Tu sa veľmi pohodlne vyspia aj traja ľudia.

Nad Vrchslatinou

Konečne dostávam do nôh prvé metre. Vedú síce asfaltkou, ale viem, že sa čoskoro vnorím do lona lesov. Z viacerých priesekov sa otvárajú prvé výhľady na hradbu Nízkych Tatier. Ich krása akoby bola predzvesťou tých, ktoré ma čakajú ďalej. Po dvoch kilometroch odbočím na lesnú cestu, ktorá ma privedie povyše osady Vrchslatina. Z malebných lúk mám prvý výhľad južným smerom. Ale horstvá, len tušené v tomto smere, sú ešte ukryté v oblačnej perine.

Cez Pätinu, Kľuku a Záhorskú skalu na vrch Kopce

Za sotva badateľného stúpania postupujem hustými lesmi na Pätinu. Hora je miestami porušená rúbaniskami či polomom. Občas klesnem k hornej hranici oblačnosti. Tá vytvára priam rozprávkové zákutia. Míňajúc turistický smerovník na plochom vrchole Kľuky začínam mierne stúpať k Záhorskej skale. Pred jej vrcholom vchádzam na rozsiahle rúbanisko. Z jeho horného konca sú fantastické výhľady. Na severe vidím hrebeň Nízkych Tatier a nad ním sa do výšky týčia štíty Vysokých Tatier. Východnému pohľadu dominuje blízka Sihlianska planina so siluetou Klenovského Vepra. V diaľke spoznávam Fabovu a Kráľovu hoľu. To všetko akoby vyrastalo z mora oblakov. Tento úchvatný výhľad ma prinúti zdržať sa. Len čas ma tlačí zdvihnúť sa a pokračovať. Zalesnený vrchol Záhorskej skaly výhľad neposkytuje. Ten sa otvára v miestach, kde sa začína stúpanie na Kopce. Pohľadom identifikujem vrchy Čierťaž a Bykovo. Ďalšiu cestu mi spríjemňuje tajomný les. Mohutné smreky tu vytvorili krásne zákutia. Len čakám, že sa spoza niektorého vynorí lesná víla či škriatok...

Výhľady

Na vrchole Kopcov sa dlho nezdržím. Ponáhľam sa k dvom výhľadovým bodom, ktoré si pamätám z predošlých túr. Oba sa nachádzajú v bralách masívu Poľany. Prvý je situovaný na vrchole Strungy a vedie k nemu významová odbočka. Vidieť odtiaľ najmä na severozápad a západ. Za dobrej viditeľnosti spoznáte hrebene Kremnických vrchov, Veľkej Fatry a Nízkych Tatier. Pekný je aj pohľad do hĺbky Kysliniek a na Ľubietovský Vepor. Ďalší výhľadový bod sa nachádza pri tur. smerovníku Katruška. Významové odbočky vedú k okrajom brál na západe a východe. Zo západného je takmer identický výhľad ako zo Strungy, no ten východný Zbojnícky tanec určite vyrazí dych. Na obzore sa tiahne hrebeň Nízkych a Vysokých Tatier. Ako na dlani sú ploché chrbty Sihlianskej planiny s vrchmi Čierťaž a Bykovo, ďalej Klenovský Vepor, Muránska planina a Stolické vrchy. Fotografi tu nájdu ideálne svetlo hlavne ráno a v doobedňajších hodinách. Netreba hádam dodávať, že značka vedúca k týmto miestam vedie krásnym a neporušeným lesom.

Horský hotel Poľana

Od posledného výhľadového bodu je na vrchol Poľany kúsok. Keď tu stojím, slnko už pomaly klesá za západný obzor. Preto sa ponáhľam k horskému hotelu Poľana, kde strávim noc. Hotel vznikol rozšírením pôvodnej chaty, ktorej stavba dnes tvorí západné krídlo. Táto časť je klasifikovaná ako turistická ubytovňa. Výhodou tu ubytovaných hostí je, že môžu využívať služby, ktoré poskytuje hotel (reštaurácia, bar, bazén a pod.). Taktiež som neodolal možnosti trochu zrelaxovať po túre v bazéne.

Na vrchole Poľany

Ešte sa len brieždi, keď vstávam. Pohľad z okna ma uisťuje, že dnes ma čaká počasie rovnakého charakteru ako predošlý deň. Inverzná oblačnosť zahaľuje všetko, čo je nižšie ako tisíc metrov. Rýchlo sa zbalím, urobím zopár dokumentačných fotografií a rezko začínam stúpať na vrchol Poľany. Chodník vedie popod Prednú Poľanu harmonickou krajinou, striedavo lúkami a lesom. Očarujú ma prvé výhľady a boj oblakov so slnečným jasom. Za sedlom Priehybina sa začína strmé stúpanie, ktoré sa končí na vrchole Poľany. Samotný vrchol je bez výhľadov (tie sa nachádzajú poniže). Len tur. smerovník osadený na malej lúčke ma presviedča, že som na najvyššom bode pohoria. Za omamného dymu z cigary spomínam na priateľov Pitkina a Skleníka, s ktorými som sa tu pred rokmi túlal.

Neznáma modrá...

Dosť bolo nostalgických spomienok, musím ísť ďalej. Rýchlym tempom prichádzam k rázcestiu Katruška. Dnes ráno je vynikajúci výhľad z východného brala. Vybaľujem fotovýzbroj a cvakám záber za záberom. V dobrej pohode pokračujem vychodeným chodníkom. Až po kótu Kopce idem identickou trasou ako včera. O to pozornejšie vnímam krásy okolitého lesa. Severne za rázcestím Kopce, asi päťsto metrov po trase červenej značky, natrafím na neoznačené rázcestie. Začína sa tu modrá značka, ktorá smeruje východným smerom. Darmo hľadím do mapy, ako aj teraz, pri písaní článku na turistickú mapu, žiadnu značku nenachádzam. Pritom v teréne vedie zreteľne vychodeným chodníkom a je dobre vyznačená (aspoň v 200 m úseku, pokiaľ som ju skúmal). Nuž hádam znalci tohto kraja vo fóre k článku poodhalia tajomstvo tejto neznámej modrej.

Malebnou krajinou

Krajina sa pomaly mení. Ubúda ostrých brál a ihličnaté lesy sa postupne menia na zmiešané. Cestu mi spríjemňuje niekoľko pohľadov na Nízke Tatry a Klenovský Vepor. Ani sa nenazdám a som v sedle Jasenová. Sedlo je dôležitou križovatkou viacerých turistických značiek. Asi pred pätnástimi rokmi tu stál menší prístrešok. Dnes po ňom nezostalo ani stopy. Opustím červenú značku a po modrej traverzujem Hájny grúň. Podľa stavu chodníka usudzujem, že tadiaľto nechodieva veľa turistov. Je to škoda, lebo z chodníka sú dobré pohľady do Hrochotskej doliny a na Kyslinky. Keď sa značka stočí západným smerom, vstupujem na lúku. Toto miesto mi poskytne veľmi zaujímavý pohľad na blízky Ľubietovský Vepor a Nízke Tatry.

Cestou pod Bukovinou

Krásna krajina akoby nemala konca-kraja. Po kilometri ma okúzlia pasienky v okolí Ľubietovskej Bukoviny. Tento idylický kraj spestrujú osamelo stojace stromy a pekné pohľady na Nízke Tatry. Neprejdem ani päťsto metrov, keď z rúbaniska vidieť na hrebeň pohoria s rozložitou Poľanou. Potom sa už definitívne vnorím do lesa. Značka vedie hustou horou a zo severu obchádza Bukovinu. Po polhodinke prichádzam k poľovníckej chate Horalka. Vedľa chaty stojí prístrešok, kde sa dá ukryť alebo núdzovo prenocovať. Neďaleko sa nachádza prameň, ku ktorému vedie významová odbočka značky. Za chatou sa začína dlhé klesanie, ktoré sa končí až v obci Ponická Huta. No skôr než ukončím opis tejto túry, priblížim vám krajinu, ktorou budem kráčať.

Lesostep

Po krátkom čase stojím na okraji lúk, ktoré mi pripomínajú lesostep. Otvorená krajina je veľmi fotogenická s množstvom pohľadov na okolie a Nízke Tatry. Jednoliatosť lúk narúšajú skupinky stromov a malé háje. Ani ten najlepší záhradný architekt by nedokázal lepšie naplánovať to, čo tu po mnohé veky vytvárali naši predkovia. Prechádzajúc týmto pozemským rajom vrývam si ho do pamäti. Nech mám na čo v starobe spomínať. Po dosiahnutí Veľkej doliny sa zastavujem pri tur. smerovníku Veľká Zolná.

Záverečné kilometre

Od tohto miesta až po Ponickú Hutu značka vedie dolinou po asfaltovej ceste. Zanedlho míňam opustené rekreačné stredisko a prichádzam k minerálnemu prameňu. Až tu stretávam ľudí. Po krátkej konverzácii sa každý poberáme svojim smerom. Mne do cieľa chýba niečo vyše kilometra. Rezko ho zdolám a zanedlho stojím na malom námestí v Ponickej Hute. Do odchodu autobusu mi zostáva nejaká tá minútka, ktorú strávim v krčme. Tu pri pivku a niečom ostrejšom tradične v duchu zhodnotím túru. Bola vynikajúca!

Súvisiace odkazy

Obec Lom na Rimavicou
Horský hotel Poľana
Oficiálna webstránka hotela Poľana
CHKO Poľana
Ponická Huta

Fórum 34 príspevkov
Poľanou 03/01/16 17:40 34 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Táborisko v sedle Tri kamene (U Tří kamenů) Odkedy som v roku 2007 objavil čaro Žalostínskej vrchoviny, chodievam sem veľmi rád. Páči sa mi tunajšia mäkko modelovaná krajina, kde sa striedajú lesy s lúkami posiatymi kopanicami. V jednej takejto osade mávam dosť často základný tábor, z ktorého vyrážam na viacdňové potulky. Počas jednej z nich som sa dostal do sedla Tri kamene. Tu, priamo v sedle, sa nachádza výborné miesto na táborenie. Okrem toho tu stojí menší prístrešok, ktorý rozširuje možnosť nocľahu v oblasti. 17/03/18 Anton Zahradník Biele Karpaty
Túra Žiar nad Hronom – Banská Štiavnica – Kozelník Pôvodne som tadiaľto vôbec nechcel ísť. V pláne som mal vander dakde inde, ďaleko a vysoko. Nakoniec ma ale súhra náhod a okolností prinútila zmeniť plány. A keďže sa Štiavnické vrchy nedávno stali mojím novým domovským pohorím, rozhodol som sa necestovať nikam a vyraziť si po známych aj menej známych chodníkoch v sopečných horách. 10/03/18 Anton Zahradník Štiavnické vrchy
Extra Nová rozhľadňa na Malom Lubíne Začiatkom januára som sa v rámci mojich hradologických aktivít dostal do oblasti Hornej Nitry. Tu som bádal po niekoľkých opevnených stredovekých lokalitách v okolí Nitrice a Zemianskych Kostolian. Obe sídla oddeľuje podcelok Strážovských vrchov – masív Drieňov, ktorým prechádza turistický chodník spájajúci Hornú Nitru s Vestonickou dolinou. Ja som sa po tomto chodníku presúval, no a na Malom Lubíne som „objavil“ novú rozhľadňu, o ktorej som doposiaľ nechyroval. Preto som sa rozhodol, zvesť o jej existencii rozšíriť medzi turistickú verejnosť. 07/03/18 Anton Zahradník Správy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Javorinkou k hrebeňu Malej Magury Pekné počasie Mariánskeho leta mi spôsobilo alergické svrbenie piat. Jediným medikamentom bola možnosť to rozchodiť. Ordinujem si dva juhovýchodné podcelky Strážovských vrchov. Prechod hrebeňom Javorinky a prejdenie hrebeňa Malej Magury, ktoré lemujú v poloblúku severozápadný kraj hornej, Pravnianskej, časti Hornonitrianskej kotliny. dnes Vladimír Mikuš Strážovské vrchy
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. včera Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Okolo Omšenia cez Baské, Homôľku a Bartošovicu Bez mučenia sa priznám, že Strážovské vrchy sú pre mňa takmer nedotknutým terénom. Lezenie pri Omšenskej Babe a silvestrovský pobyt v Chvojnici sa odohrali ešte hlboko v minulom tisícročí. Už ani neviem, prečo som sa začal ňúrať v mape práve okolo Omšenia – vrchy, výhľady, pramene, prístrešky – každopádne sa mi zrodil v hlave hrubý koncept. Najprv som mal ísť sám, ale potom sa Monike podarilo odtrhnúť sa od povinností, a tak sme mohli vyraziť v kompletnej zostave aj s Hugom a Čili. 18/10/19 Pavol Timko Strážovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Poľanou 03/01/16 17:40 34 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Poľana, Veporské vrchy
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1458 m n. m.
    • min: 485 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1443 m
    • klesanie: 1963 m
  • Vzdialenosť
    • 43.6 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 15.10.2008
  • Štart trasy
    • šírka: 48.6447 ° SŠ
      dĺžka: 19.6466 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.6908 ° SŠ
      dĺžka: 19.2993 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.62466 ° SŠ
      dĺžka: 19.46404 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Horský hotel Poľana
  • Voda
    • Lom nad Rimavicou – krčma a obchod, horský hotel Poľana, prameň pri chate Horalka, potok Zolná, minerálny prameň vo Veľkej doline, Ponická Huta – obchod a krčma
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Brezno (vlak, bus) - Lom nad Rimavicou (bus), Poniky-Ponická Huta (bus) - Banská Bystrica (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.81 (0.22)