Kysucké Beskydy som "vyženil", tak sa stali mojim druhým domovským pohorím. Minulé leto som prvýkrát zašiel na bicykli hlbšie do poľského vnútrozemia, no na pešo nastal čas až začiatkom tohto roka. Túra bola internacionálna nielen trasou, ale aj účastníkmi. Na Przegibku sme sa stretli spolu s kamarátkou Honoratou.

Trasa

Vychylovka, Rycierky - Podrycierová (neznačené) - sedlo Príslop (zelená) - Rycierova hora (modrá) - Rycerzova schronisko PL (červená) - Przegibek (modrá) - Przegibek schronisko - Bendoszka Wielka - Przegibek schronisko (čierna) - Rycerka Górna, Kolonia (zelená)

Ranný autobus ma pomaly unáša Bystrickou dolinou. Trochu žasnem nad vianočnou výzdobou kysuckých domov, niektoré len málo zaostávajú za osvetlením domov spoza veľkej mláky. Asi o pol ôsmej vystupujem na konečnej autobusu Nová Bystrica, Vychylovka, Podrycierová. Čakajú ma asi 3 km po asfaltke do Rycierok. Na ich konci je síce zastávka Brheľ, ale v sobotu vyhovujúci ranný spoj nepremáva.

Sedlo Príslop

Na konci obce s niekoľkými pôsobivými drevenicami zazriem smerovník a vyrazím pomedzi chalupy. Chodník prekrižuje zamrznutý potok, ukrytý pod tenkou vrstvou čerstvého snehu. Za obcou začne stúpať, striedavo lesom a lúkami. Sivá obloha sa pomaly trhá a zjavuje sa aj blankytné nebo. Snehu pomaly pribúda asi na 30 cm, tak si nazúvam snežnice. Išlo by to aj bez nich, ale aj na chrbte majú svoju hmotnosť:) Trvá mi to dosť dlho, než dorazím do sedla Príslop. Snežná krajinka je čarovná a fotenie v zime stojí dosť času. V sedle sa už nachádzajú smerovníky SR aj PL, je tu aj malá búda (núdzovo by sa v nej dalo prespať). Odteraz ma budú doprevádzať aj poľské značky, z ktorých najatraktívnejší je žltý, "pápežský chodník".

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Rycierova hora (1225 m)

Zabočím doľava a pokračujem po hrebeni. Stúpanie je rovnako tiahle ako do sedla. Čo je zaujímavé, ihličnaté stromy vystriedali pôvodné, statné buky, čerstvo pocukrované vrstvou snehu. Cestu mi uľahčuje stopa po snežnom skútri, prachový sneh v prudšom stúpaní veľmi stopu nedrží. Stúpanie sa po čase zmierni, krajinka po zásahu ľudskou rukou sa otvorí do hrebeňovej lúky, pribudnú ihličnany. Pozdravím dvoch chalanov Poliakov v opačnom smere, tiež majú snežnice. Už ma čaká len kúsok na vrchol Rycierovej hory. Slnko sa skrylo za hmlistý opar, ale aj tak nemá veľmi čo osvietiť. Vrchol je len malá odlesnená trojuholníková plošina, vrcholový smerovník je olámaný vandalmi. Zamierim do poľského vnútrozemia po červenej značke. Po pár desiatkach metrov klesaním som na vrchole lúky s nádhernou panorámou beskydskej krajiny. Hmly sa čiastočne umúdrili a slnko ožiarilo ploché odlesnené sedlo, Malú Rycierovu horu a napravo chatu (schronisko).

Przegibek

V sedle je zaujímavý drevený smerovník. Zvolím modrú trasu traverzom. Vedie ňou súbežne lyžiarska trasa. Tie sa oddeľujú po kúsku cesty v lese, modrá zbieha vpravo dole prudkým svahom. To ma zvedie, lebo nie je nič lepšie pre snežnice ako minimálne 30 cm prašanu. Samozrejme, neskôr to oľutujem, lebo cesta traverzom je nekonečná, vyšľapaná, miestami vyšmýkaná. Snehu v lese znateľne ubudlo. Snežnice však zanovito nechávam na nohách, už sa mi neraz stalo, že len čo som ich priviazal na batoh, tak som ich potreboval. Stretám rodinku, ktorá na mňa vyjavene pozerá. Ešte jedno prudšie klesanie, ďalší traverz... a po 130 minútach namiesto 90 tabuľkových som v osade Przegibek. Monotónny les vystrieda typická goralská osada v strede oblúku Kysuckých Beskýd, slnko spod mrakov osvetľuje snežnú pláň a pomaly rozpúšťa sivé chmáry. Balzam na dušu v porovnaní s monotónnym, šerým lesom! Onedlho sa stretávame s Honoratou, ktorá na chatu vyšla z najbližšej zastávky autobusu v doline - avšak po niekoľkých hodinách cesty z rodného mesta.

Naša prvá cesta vedie do kaplnky. Zrekonštruovaná drevená stavba s ihlanovou strechou sa skrýva za chalupou priamo v sedle. Dvere sú otvorené, tak nazrieme aj do vianočne vyzdobeného interiéru. Pokračujeme k chate, kde akoby zázrakom zostal jeden stolík v kúte voľný. Tak ochutnám "žurek" (zahustenú polievku s vajcom a bielou klobásou) a Honorata "bigoš" (poľské národné jedlo, zahustená kapusta s mäsom). Chata dýcha históriou, nie je nijako vyumelkovaná a je aj považovaná za najmalebnejšiu v Žywieckych Beskydách. Už len pohľad z terasy chaty stojí za to. Aj jej nadmorská výška je okrúhla - 1000 m n. m.

Bendoszka Wielka

V teplej chate by sa dobre sedelo a rozprávalo, ale zimný čas a riedke spoje nás vyháňajú von. Náš ďalší cieľ je Bendoszka Wielka, výhľadový vrch s výškou 1144 m. Stúpanie je miestami príkre a sneh zošliapaný na ľad. Snežnice už nesieme na chrbte. Na vrcholovom plochom temene nás privíta 23,5 m vysoký miléniový kríž z nerezu. Pod krížom je malá plošina s panoramatickou mapou Žywieckych, Sliezskych a Malých Beskýd. Aj samotná krajina tu pripomína panoramatickú mapu - v strede dominuje Rajcza. Honorata ma ťahá od kríža ďalej na odlesnený, plochý hrebeň. Pozná všetky uhly, z ktorých možno cez zníženiny dovidieť ďaleko na Slovensko. Žiaľ, sublimovaná vodná para z čerstvého snehu zahaľuje väčšinu z nich. Ale aj výklad o poľských kopcoch je zaujímavý.

Kolonia a transfer do Milówki

Pred nami je hrebeň ako sen, s našuchorenou perinou čerstvého prašanu. Žiaľ, slnko padá pomaly za hrebeň Veľkej Rače a čelovky nám ujdený autobus nedoženú. Pripijeme si extrémne vychladeným šampanským do nového roka a už aj utekáme dole. Zostáva nám expresne klesnúť 470 m na konečnú autobusu v doline Raztoki. Chodník miestami prekonáva ľadové polia z vianočného odmäku. Keď zídeme do doliny, tak na nebi práve chumáče mráčikov menia svoju farbu z karmínovej na oceľovosivú. O chvíľu sa na goralský kraj za oknami autobusu znesie noc. Autobus o 16.15 sme stihli len-len.
Autobus premáva až do Žywca. Najbližšie spojenie k vlaku na Slovensko (smer Zwardoň) je v Rajcze. Vzhľadom na prebytok času pokračujeme až do Milówky, malého mestečka s pekným, vianočne upraveným námestím. Pred kostolom je drevený betlehem so živými ovečkami, ktoré práve obriaďuje pastier. Ten na prekvapenie vyberie dve malé ovečky a dá ich do náručia dám, aby sa s nimi mohli odfotiť! Dievčatá jasajú a ovečky a ich mama vyľakane bľačia.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek