Túra

Krajina z rozprávky (pod Beliankami)

16.02.09
Odpusťte mi poetický názov, ale presne tak sa v krajine medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami cítim. Cestu na Brnčalku a odtiaľ k Trojrohému a Veľkému Bielemu plesu a popod Belianky k Plesnivcu mám prejdenú hádam stokrát a vždy opäť ma fascinuje. Rada by som sa o ňu podelila s vami.

Trasa

Biela voda, bus - Pod Vyhliadkou - Šalviový prameň - Kovalčíkova poľana - Chata pri Zelenom plese - Veľké Biele pleso - Chata Plesnivec - Šumivý prameň - Tatranská Kotlina

Na zastávke Biela voda tri kilometre za Tatranskou Lomnicou nie je nič okrem malého parkoviska a turistického prístrešku. Víchrica v roku 2004 pováľala hustý les, a zároveň odkryla nádherné výhľady na tatranské štíty. Po širokej ceste vchádzame v ústrety preriedenému lesu, našťastie iba v prvom úseku. Pri rázcestníku Pod vyhliadkou (vedie sem modrá značka z Tatranských Matliarov) sa k nám pripojí potok, ktorý nás bude sprevádzať až po chatu. Voda žblnkoce, šantí, poskakuje po kameňoch a na viacerých miestach robí "šampanské". Stromy za potokom tvoria na jeseň oranžovozelený vzor.

Prechádzame cez mostík, vedľa ktorého je stôl sa lavičkami, a mierne stúpame. Pomaly začínajú vykukovať štíty. Onedlho pricházame k vždy zatvorenej malej chatke a pomerne veľkým prístreškom s lavicami hneď vedľa. Po ľavej ruke pri chodníku je studnička. O minútu sme pri rázcestníku Šalviový prameň, odkiaľ sa odpája modrá značka obchádzajúca Brnčalku a vedúca priamo k Veľkému Bielemu Plesu. Je to príjemné miesto. Opäť prejdeme po širokom drevenom mostíku a o chvíľu sme na rázcestí Kovalčíkova poľana, kde sa dá odbočiť k Skalnatému plesu alebo na Štart. Tu si vždy spomeniem na historku o medveďovi, ktorý tu prebehol cez cestu turistovi a ten pomerne dlhú dobu trčal na strome - kým sa nemal ku komu pripojiť. Snažím sa spomenuť si aj na príbeh pána Kovalčíka, podľa ktorého je poľana pomenovaná, ale nie a nie ho vyloviť z mozgových závitov. Myslím, že tu chcel postaviť chatu. Ak sa mýlim, opravte ma, prosím. Momentálne sa tu nachádza turistický prístrešok.

Cesta ďalej je trochu fádna, mierne stúpanie širokým chodníkom posiatom veľkými skalami. Jazda na zásobovacom aute tadiaľto musí byť fyzický aj psychický zážitok. Onedlho prichádzame k malej drevenej búdke neznámeho určenia. Z lesa do kosodreviny vychádzame na mieste, kde museli kedysi odstreliť kus skaly, aby tadiaľto mohla viesť cesta. Potok sa tu prudko prepadáva do hĺbky. Oproti cez pole kosodreviny vidíme hrebeň Belianskych Tatier.

Posledný úsek cesty po chatu vedie otvoreným terénom, hneď vedľa potôčika. Po ľavej ruke sa rozprestiera masív Veľkej Svišťovky (v zime pozor na lavínové svahy), onedlho aj Kežmarský štít a záver doliny Zeleného plesa so Zmrzlými dolinami a kráľovnou Jastrabou vežou. Pod ňou sa krčí Chata pri Zelenom plese, ku ktorej sa dostávame miernym chodníkom popri potoku. Na jeseň sa tu kríky obliekajú do najpestrejších farieb a zdobia sa korálkami jarabiny. Na jar a v lete sa okolo chodníka kolíšu horské kvety.

Z chaty sa pustíme na posledný úsek červeno značenej Tatranskej magistrály. Nenáročné stúpanie skalnatým chodníkom v kosodrevine, štíty nechávame za chrbtom. Občas sa ale oplatí obrátiť. Míňame studničku a chvíľu prudko stúpame. Chodník sa stáča vľavo prerezanou cestičkou v kosodrevine a vyvedie nás ako na javisko na vyhliadkové miesto nad Trojrohým plesom. Rozprávková krajina s plesom vsadeným do mäkkej trávy a lúčno - vápencovým hrebeňom Belianok za ním ako na dlani. Vľavo leží bochník Belianskej kopy.

Prejdeme popri plese a o chvíľu sa cez mostík sa dostaneme k Veľkému Bielemu plesu. Dolinu Bielych plies uzatvára Predné Kopské sedlo. Naľavo od neho vybieha hrebeň Jahňacieho štítu. Pri plese kedysi stála Kežmarská chata, ktorá v roku 1974 vyhorela. Mesto Kežmarok sa v súčasnosti snaží o jej obnovenie, ale verím, že sa tu nič nepostaví. Obávam sa, že duch tohto miesta by sa stratil... V súčasnosti je tu besiedka a najmä v letnom období tu býva celkom rušno, je to obľúbené miesto pre rodiny s deťmi.

Pomedzi kosodrevinu sa dá po modrej značke vrátiť k Šalviovému prameňu, my však pokračujeme po zelenej pozrieť sa na zúbky Beliankam. Mierne zostupujeme na poľanu Jeruzalem a otvára sa nám krásny pohľad do ich "vnútrozemia." Privrieť oči a vidím tam biele ovečky. Na viacerých miestach sú tu lavičky a stoly a každé z týchto miest núti zastaviť sa aspoň na chvíľu a kochať sa. Chvíľa medzi kosodrevinou a sme na Rakúskej poľane, s častou fotografovanou scenériou horskej lúky s vrchmi Košiare a Bujačí vrch. Extra fotky vznikajú, ak kvitne kyprina úzkolistá. Pastiersku minulosť územia prezrádzajú aj ďalšie názvy: Predné Jatky, Zadné Jatky, Bujačí vrch, Pastviny, Pri napájadlách, banskú zase Predné a Zadné Meďodoly.

Chodník vchádza do lesa, z ktorého sú len sporadické výhľady smerom do Tatranskej kotliny. Dych vyráža až pohľad na Skalné vráta. Preliezame padnuté stromy a strmým svahom klesáme ku chate Plesnivec. Z terasy chaty je romatický výhľad na lesy a kotlinu za nimi. Od chaty pokračujeme lesom po zelenej značke. Dá sa ísť aj po žltej tzv. letnou trasou, kde je pekný prvý úsek pri Hlbokom potoku, cesta však býva ďalej rozbahnená. Zimná trasa sa vlní lesom, obtáča sa okolo menších skál a občas dovolí aj nejaký výhľad. Najkrajší je asi ten na Lomnický a Kežmarské štíty. Pomaly sa dostávame na rúbanisko, jedno z mnohých od roku 2004. Mnohé stromy našťastie odolali a teraz sa hrdo týčia nad okolím. Pomedzi ne presvitajú výhľady do kotliny. Klesneme k rázcestiu Šumivý prameň. Odtiaľto nás čaká už len polhodinka preriedeným lesom a často rozbahnenou cestou do Tatranskej Kotliny. Väčšinu mojich návštev tu prebieha rúbanie stromov, a zďaleka nielen vyschnutých. Ale to už nepatrí do rozprávky...

Fórum 16 príspevkov
Krajina z rozprávky (pod Beliankami) 31/08/09 15:02 16 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Náučný chodník Molpír s dieťaťom Oblasť Smolenického krasu je veľmi vďačná na turistiku. Už ako deti sme robili s mamou okruhy cez Havranicu, Záruby, Ostrý Kameň a Čertov žľab s bonusom vandrovania od a k železničnej stanici, ktorá je ďaleko od obce. Každá z lokalít je atraktívna a má svoj osobitý charakter, a to nespomínam jarné pohľady na jediný malokarpatský vodopád Hlboča či jaskyňa Driny. 24/10/19 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Správa Dobrovoľníci likvidovali nelegálnu skládku na Magurke Občianske združenie Priatelia Magurky a obec Partizánska Ľupča zorganizovali minulý víkend akciu „Čistenie prírody – Magurka, Nízke Tatry“. Jej cieľom bola likvidácia starej nelegálnej skládky odpadu v okolí bývalej banskej štôlne Rüsseger. Do čistenia sa zapojilo viac ako 40 dobrovoľníkov. 09/10/19 Soňa Mäkká Správy
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. včera Vladimír Mikuš Česko
Túra Od zubačky z Tisovca cez Fabovu hoľu do Michalovej Na Muránsku planinu sme sa s priateľkou vybrali, aby sme konečne preturistikovali celý víkend. Aj napriek tomu, že sme nemali k dispozícii auto, a museli sme sa na planinu dopraviť spojmi, sme nakoniec naplánovali dve pekné trasy, ktoré sme boli schopní prejsť za dva dni, s tým že sa vieme dostať v nedeľu domov. Do toho všetkého sme ešte zakomponovali parný vláčik, ktorý práve počas víkendu išiel trasu sedlo Zbojská – Tisovec a späť. Pre počasie nehlásili žiadne pekné vyhliadky, ale to nehlásili ani týždeň predtým v Tatrách, a mali sme z toho peknú túru. Ako sa ukázalo, na Muráni sa nám počasie pomstilo aj za predchádzajúci víkend. 13/10/19 Dominik Chňapko Muránska planina, Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Krajina z rozprávky (pod Beliankami) 31/08/09 15:02 16 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1615 m n. m.
    • min: 760 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 875 m
    • klesanie: 1025 m
  • Vzdialenosť
    • 19 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 15.09.2008
  • Štart trasy
    • šírka: 49.1877 ° SŠ
      dĺžka: 20.2925 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.2249 ° SŠ
      dĺžka: 20.324 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • -
  • Voda
    • Šalviový prameň
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • bus
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.95 (0.36)