Trasa

Oravská Polhora, hraničný priechod do Poľska (Korbielów) v sedle Hliny (Przełęcz Glinne) – turistický priechod Pieć Kopców – Pilsko (vrchol) – priechod Pieć Kopców – Kopiec (horná stanica vleku) – Chata Pilsko (Schronisko na Hali Miziowej) – sedlo Hliny – Oravská Polhora

Prelez Przełęcz

Stačilo preliezť Przełęcz Glinne a po zamračenej ceste Oravou sa objavila modrá obloha. Neparkujeme pod sedlom Hliny pri slovenskej predajni alkoholu ale priamo v hraničnom priesmyku na odstavnej ploche pri poľskej colnici. Oba objekty colnej správy sú opustené. Len v dvoch stánkoch na parkovisku postávajú v mrazivom ráne dvaja poľskí obchodníci. Jeden nás hneď nasmeruje, kde máme odstaviť autá, aby mohol dočistiť parkovisko od čerstvého prašanu. Síce je 6. januára 2009, ale veľké nápisy ešte hlásia, že vám vymenia slovenské koruny za zloté.

Rovno za nosom

Nástup na trasu je jednoduchý. Stačí prejsť krížom cez cestu a napojiť sa na hraničný priesek medzi colnicami. Snežnice a skialpy narúšajú vysneženú hranicu, na ktorú sa sprava pripojí červená značka z Poľska a vzápätí aj slovenská modrá značka. Obe vedú svorne priesekom v smrekovej hore, ale každá po svojej strane lesa. Nám je to v zime jedno a cestu si razíme ako sa nám páči. Rovno za nosom.

Zimné kalendáre

Počasie sa rapídne mení. Nízku oblačnosť nechávame pod sebou v podhorí. Jasné nebo dáva tušiť neskoršie širokosiahle panorámy. Orava je zaliata v inverznej oblačnosti a my sa tešíme krásnej zimnej prírody. Pri spätných pohľadoch sa z hraničného prieseku otvorí výhľad na susedný masív Babej hory. Pri hraničnom pätníku č. 106 sa značky rozdeľujú. Červená zachádza do Poľska a modrá sa prísne drží hranice. Hranicou, na ktorú sa tešíme najviac je rozmedzie lesa a pásma kosodreviny. Táto línia je ostro ohraničená krátkym výšvihom, kde snežnice podkladáme stúpacími pätkami a skialpinisti musia ísť naokolo v stúpajúcom traverze. Vstup do vysokohorského pásma je ohromujúci. Naraz sa otvárajú ničím nerušené výhľady. Dokonalú kulisu dotvárajú rozprávkovo zasnežené zakrpatené stromy, ktoré sú zahalené v zimných kožuchoch. Kamarát vyslovuje myšlienku: “Už viem, kde sa fotia zimné kalendáre.“

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch

Nebyť letnej návštevy Pilska, tak v zasneženom kráľovstve márne hľadáme akékoľvek značenie. Letné pásové značky a hraničné kamene sú pod hrubou vrstvou snehu a zimné tyčovanie tu neexistuje. Pri dobrom počasí nie je problém. Stačí smerovať na najvyšší bod hrebeňa. No pri hmle hrozí neznalému blúdenie, lebo masív je rozsiahly a bez záchytných orientačných bodov. Známy je prípad zablúdenia 16-tich mladých poľských atlétov na konci decembra v roku 1980. Nočný pobyt v neznámom zasneženom teréne si vyžiadal 3 obete a viaceré omrzliny nôh v plátenej obuvi.

Piľsko

My poľahky prichádzame k turistickému hraničného priechodu Pieć Kopców na severnom predvrchole Pilska, kde sa prudko láme štátna hranica. Okrem rázcestia štyroch značiek a orientačnej mapy je tu osadené zimné (poľské) tyčovanie hrebeňa. Aby sme nevynechali samotný vrchol Pilska, musíme zájsť južným smerom k vrcholovému krížu, ktorý je z tohto miesta mimo dohľadu. Hustý porast kosodreviny aj s chodníkom je dokonale zafúkaný snehom, ale ľahko sa orientujeme podľa širokej stopy. Na vrchole Pilska, pre domácich Piľsko, stojí drevený kríž a kamenný obradný stôl, pri ktorom sa konávajú sväté omše. Boží chrám je to veru dokonalý. Krajšie fresky tu už ani nemohli byť. Na SV Oravské Beskydy (Beskid Średni) s dominantnou Babou horou, na V nenápadné pohorie Gorce nad Novym Targom, na JV zubatá hradba od Muráňa v Belianskych Tatrách po Sivý vrch v Západných Tatrách, na J nechýbajú Ďumbierske Nízke Tatry, Chočské vrchy s pyramídou Veľkého Choča, Veľká Fatra, Oravská Magura s ľahko identifikovateľným vysielačom Magurka, ktorý trčí z inverzie nad Námestovom, na JZ Malá Fatra a Kysucká vrchovina, na Z Javorníky, Moravsko-sliezske Beskydy s vysielačom na Lysej hore, Kysucké Beskydy a na SZ Beskid Ślaşki, Beskid Mały a Beskid Żywiecki. Skrátka božský pohľad.

Ser w Schronisku

Po občerstvení a povinnej vrcholovej fotografii sa vraciame späť na rázcestie Pieć Kopców alebo tiež Pilsko – štátna hranica. Výrazným hrebeňom zostupujeme na sever po modrej, žltej a čiernej značke spolu s tyčovaním. Horský kľud strieda ruch lyžiarskeho strediska. Popri vleku „Kopiec“ schádzame okrajom zjazdovky k poľskej turistickej chate pod Pilskom (Schronisko na Hali Miziowej). Starú drevenú chatu, slúži ako goralská koliba, momentálne opravujú. V tesnom susedstve stojí moderný poschodový objekt Poľského turistického spolku (PTTK). Okrem lyžiarskeho bufetu na prízemí je na poschodí veľká samoobslužná reštaurácia, ktorej služby nemôžeme vynechať. Keďže 99,99 % návštevníkov týchto končí tvoria Poliaci, jedálny lístok je výlučne v poľštine. Preto sme sa s radosťou vrhli do vyberania nám zväčša neznámych názvov jedál. Najviac sme sa pobavili, keď Eve doniesli Barszcz solo, čo bola prázdna cviklová voda na spôsob boršču. Andrea si dala Ser, čím určite nič nepokazila, lebo to bol vyprážaný syr. Kaapo si zas pochutnával na Kotlete Miziowej, čo bol kurací rezeň s hubami a cibuľou. Ja som zvolil overené poľské národné jedlo - Bigos, podobajúci sa hustej kapustnici. Napokon si ho vybrali viacerí, aby neostali zaskočení ako Eva. Okrem klasického zimného nápoja Herbata (čaj) sme vyskúšali Piwo grzane, čo sme nepredpokladali, že dostaneme varené pivo s klinčekmi. Upozorňujem, že útrata sa nedá platiť kartou ani eurami, ale peniaze sa dajú vymeniť na recepcii na prízemí. Zaujímavosťou chaty je, že celoročne každú nedeľu na poludnie sa tam koná bohoslužba.

Ratownicy

Po nasýtení sa rozdeľujeme na dve skupiny. Väčšina ide okolo prestupnej stanice vlekov na červenú značku. Chodník obchádza severnú stranu Pilska v traverze a napája sa na hraničný priesek (smer Przełęcz Glinne), kde máme autá. Trojica sa vraciame späť na predvrchol Pilska (Pieć Kopców). V stúpaní zjazdovkou stretávame horských záchranárov (Ratownicy górscy), ktorí zvážajú raneného lyžiara. Keď sa objaví druhá dvojica „horskáčov“ a v zapätí tretia, štvrtá, piata… zisťujeme, že to je len cvičenie. Pod Pilskom sa dlho nezdržíme. Trochu pofotím a nadbehnem našim skialpinistom, aby som ich ešte odfotil v zjazde. Tí si len pochvaľujú výbornú jazdu v „prašane“. V hraničnom prieseku mám chalanov vždy na dohľad, lebo zvolím rýchle tempo. Na snežniciach sa zostupuje dobre, lebo sneh ideálne šetrí kolená. Slnko sa skláňa k obzoru a Biabia hora „žltne“. Kdesi nad hraničným kameňom č. 150 dobiehame našich, čo traverzovali Pilsko. Na hornom konci Oravskej Polhory nevynechávame návštevu novej goralskej koliby Poľana, ktorú máme overenú z letnej návštevy Pilska.

Užitočné odkazy

Schronisko Pilsko na Hali Miziowej
Lavínová predpoveď pre Oravské Beskydy (Babia Góra) (poľsky)
Počasie podľa GOPR na Pilsku (Hala Miziowa) (poľsky - nová verzia)
Beskidská skupina GOPR

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek