Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Zimné potulky okolím Banskej Štiavnice

Kam sa len vybrať za chvíľkou pestrého oddychu po stresujúcich sviatkoch pohody a radosti na prelome rokov? Historická Banská Štiavnica a jej čarovné okolie nemôže sklamať v žiadnom počasí a ročnom období. Tentoraz nám výlet vychádza na fotogenický, predĺžený zimný víkend, ideálny na aktívny odpočinok na čerstvom vzduchu. Mierne zvlnené otvorené horské chrbty okolo mesta nám vnuknú myšlienku vyskúšať po čase bežky. Snehové podmienky však menia plány na tri krátke túry (či skôr prechádzky), ktoré zaujmú každého, kto sa rád nenáhlivo túla malebnou krajinou s otvorenými očami a srdcom. Korčuliari a fotografi, nezabudnite si svoje náčinie - tajchy sú zamrznuté a výhľady nekonečné!

Vzdialenosť
30 km
Prevýšenie
+1100 m stúpanie, -1100 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
3 dni
Obdobie
zima – 09.01.2009
Pohoria
Štiavnické vrchy
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 939 m n. m.
  • Najnižší bod: 520 m n. m.
Voda
-
Nocľah
penzión v Banskej Štiavnici
Doprava
Banská Štiavnica (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1092 Štiavnické vrchy, Javo (1:50.000)

Vo štvrtok večer prichádzame do Štiavnice, ubytovávame sa v malom penzióne neďaleko centra a rovno vyrážame do mesta, s cieľom obzrieť si ho v nočnom šate a zároveň hodiť niečo teplé do žalúdka, pekne s mapou pod pazuchou, aby sme si zároveň naplánovali, čo zaujímavého vidieť v tomto historickom mestečku a jeho okolí. Keďže dni sú krátke a my máme v pláne dlho spať a následne vonku veľa fotiť, plánujeme radšej niečo kratšie s tým, že sa uvidí, čo vlastne stihneme. Dúfam, že tieto naše túlačky budú inšpiráciou aj vám, zdatným horalom, lebo nielen 20 km túrou je človek živý.

Piatok – Paradajs a Tanád

V piatok vyrážame tesne pred poludním. Máme v pláne minimálne prechádzku na Paradajs a Tanád s tým, že uvidíme, či stihneme aj niečo viac. Púšťame sa po zelenej značke cez Námestie svätej Trojice smerom na sedlo Červená studňa. Napriek tomu, že je pracovný deň, mestečko pôsobí ospalým dojmom, predsa len, nedávno skončili sviatky a z hľadiska cestovného ruchu sa začína hluché obdobie. Nám to ale nevadí, nemáme radi preplnené turistické cestičky. Spomínaná zelená značka vedie miernym stúpaním povedľa obľúbeného tajchu Veľká Vodárenská, ktorý je vďaka tuhým mrazom celý zamrznutý. Jeden z najstarších tajchov vôbec má v lete zaujímavú tyrkysovú farbu vody. Škoda, že v zime toto čaro zaniká, musím sa sem opäť vrátiť v lete. Po nájdení geo skrýše pokračujeme popri Malej Vodárenskej až do sedla Červená studňa, ktoré je križovatkou nielen turistických chodníkov a bežkárskych trás, ale sa tu aj stretajú cesta z Hodruše a z Vyhní, aby potom ako jedna pokračovali dole do Banskej Štiavnice.

Náš ďalší postup je jasný – po červenej na Tanád. Chodník vedie príjemným miernym terénom, čiastočne lúkami, čiastočne riedkym lesom. Cestou sú osadené tabule náučného geologického chodníka a na vyhliadkových bodoch aj mapy s popismi kopcov. Mapy sú však zasnežené, takže môžeme hádať len podľa našej mapy, čo je čo. Cestou skúmame konzistenciu a výšku snehu, pretože ďalší deň by sme chceli využiť na bežky. Po pár sto prejdených metroch ale musíme skonštatovať, že na bežky to zatiaľ nestačí, ak ich nechceme úplne zničiť na vytŕčajúcich skalkách, a tak na sobotu si budeme musieť vymyslieť inú zábavku. Ani sa nenazdáme a sme na Paradajse, lepšie povedané, pri kríži, od ktorého je nádherný výhľad na celú Banskú Štiavnicu a blízke okolie. V diaľke identifikujeme aj hrebeň Nízkych Tatier, ale na fotenie to nie je. Čo-to teda pofotíme nablízku, oblažíme telo i ducha teplým čajom a zvyškami vianočných koláčov, aby sme plní energie pokračovali ďalej smerom na Tanád.

Chodník vedie opäť vlnitým terénom s neustálymi výhľadmi na mesto a okolie. Takéto kochacie partie mám rada. Blížiac sa k Tanádu začíname aj viac stúpať, terén je občas nepríjemný, pretože snehu je málo a dosť sa šmýka. Je to ale len kúsok, ani sa nenazdáme a stojíme na vrchole 939 m vysokého Tanádu. Teší nás kruhový výhľad, Vtáčnik na jednej strane, či Štiavnické vrchy s dominantným Sitnom na strane druhej máme ako na dlani. Pokúšame sa nájsť ďalšiu geo skrýš, ale vďaka poprašku snehu to nie je jednoduché, a tak to po čase vzdávame. Až tu na vrchole stretáme prvého človeka, na krku má zavesený foťák, zjavne chce tiež využiť lepšie zimné podmienky. My pokračujeme ďalej po červenej smer Kanderka, zostup z vrcholu je celkom veselý, poprašok snehu len zvyšuje podklzávanie, a tak ideme systémom „od stromu k stromu". Aspoň nám je veselo. Medzi Tanádom a Malým Tanádom sa nachádza vrcholová stanica lanovky z Hodrušskej doliny. Sklon zhora má na miestne kopce celkom pekný.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

V tomto bode sa kvôli času rozhodneme pre návrat. Schádzame po ceste do Hornej Rovne, kde sa zastavujeme ešte pri menšej starej kalvárii. Od krížov je opäť zaujímavý pohľad na mesto a banskoštiavnickú kalváriu, ktoré sa kúpu v posledných lúčoch slnka. Potom už len po modrej značke zídeme okolo jazera Klinger do Banskej Štiavnice a cez Piargsku bránu vstupujeme opäť do centra. Pekný deň zakončujeme v Klopačke na výbornom čaji a následným rýchlym večerným fotením.

Sobota – Zlatý vrch (Goldberg)

Na sobotu si nakoniec vymýšľame prechádzku na Zlatý vrch, odkiaľ by mal byť z vrcholu pekný kruhový výhľad, čo nás kvôli foteniu láka. Keďže je už takmer obed, tak sa len motoristicky presúvame do sedla Červená studňa, kde nechávame auto. Je vidieť, že je víkend, pretože ľudí tu je neúrekom, časť korčuľuje a druhá časť ide zjavne na Paradajs, čo je fajn, keďže my mierime opačným smerom. Vydávame sa teda po červenej značke, ktorá mieri do Sklených Teplíc. Terén je opäť nenáročný, takže ani sa nenazdáme a míňame rázcestie Matulka, kde sa pripája zelená značka. O dvadsať minút stojíme na rázcestí pod Zlatým vrchom, odkiaľ to je na vrchol už len na skok. Na vrchole stretáme skupinku dobre naladených starších pánov, tak prehodíme zopár slov. Kruhový výhľad vôkol nás ruší akurát vykrývač umiestnený tesne pod vrcholom. Škoda, že tu namiesto neho nestojí radšej rozhľadňa. Viditeľnosť je ale oveľa lepšia než včera, poľahky rozpoznávame najskôr dominujúce nízkotatranské vrcholy a potom postupne celý veniec pohorí - Vtáčnik, Žiar, Malú Fatru, Kremnické vrchy, čo takmer úplne zakrývajú Veľkú Fatru, poniže Tatier vystupuje Hrb a Poľana.

Juh je v silnom protisvetle, toť nevýhoda zimného slnka. Späť do sedla Červená studňa sa vraciame rovnakou cestou s občasnými odbočeniami na okolité lúky, kde sa kocháme blízkymi výhľadmi. Trochu pridávame do kroku, lebo na západ slnka sa chceme presunúť na banskoštiavnickú kalváriu. Našťastie, auto je spoľahlivý pomocník, a tak zo sedla sme čoskoro opäť v Štiavnici.

Auto nechávame hneď pri prvých domoch a krížom cez lúky mierime ku kalvárii. Slnko už naozaj zapadá a farbí tak krajinu svojimi lúčmi do príjemných tónov. Vybiehame rýchlo hore, aby nám tieto čarovné momenty neunikli. Divadlo to je naozaj prekrásne. Krajina postupne mení svoju farbu, obrovská žltooranžová guľa pomaly padá za Tanád a Paradajs a o chvíľu po nej ostáva len zafarbené zore. My však ešte ostávame hore, chceme pofotiť Štiavnicu za tmy a toto je vhodné miesto, pretože mesto máme z kalvárie ako na dlani. Mrzne však ako v ruskom filme, a tak si vymýšľame rôzne zábavky, ako prečkať do úplnej tmy. Okrem obiehania vrcholovej kaplnky, skákania, či metania s trekovými paličkami využívame ešte jedno prírodné predstavenie, ktoré sa nám naskytá. Mesiac je totiž tesne pred splnom a tak skúšame nafotiť fotky štýlu „čo všetko sa dá urobiť s mesiacom", ktorých výsledok ste napríklad mohli vidieť vo fotosúťaži. Celkom sa tým fotením zabávame, podporení telefonátom z Chlebu, kde sa podobne baví spriatelená hiking.sk partia. Aká náhoda. Následne vzniknú aj samotné nočné fotky Štiavnice, až kým nás mráz nevyženie.

Nedeľa – deň geo skrýš

Keďže nás čaká návrat domov a ja ako šofér nechcem byť príliš zničená, vyberáme záujmový bod po ceste domov. Do oka nám padá Banský vrch, na ktorý by sme chceli vyjsť z Banskej Hodruše. Predtým však máme v pláne nájsť ešte geo skrýše, ktoré máme po ceste. Ich výhodou je, že vás zavedú na naozaj zaujímavé miesta. Prvá, za ktorou sa vyberáme, sa nachádza v okolí opraveného portálu Zlatý Stôl šachty Jozef. Druhú nachádzame kúsok vyššie pri Hodrušskom jazere, ktorého hladinu tiež pokrýva ľad, aj keď na niektorých miestach sa nám nezdá úplne súvislý. Od Hodrušského jazera vedie zelená značka na hrebeň nad Hodrušskou dolinou a tiež popri ňom vedie žltá značka z Banskej Hodruše do sedla Červená studňa. Na túto žltú značku sa o chvíľu napájame priamo v Banskej Hodruši a vydávame sa opačným smerom, t.j. popri Brenerskom rybníku hore na Rumplovskú. Pri smerovníku potom riešime, či ísť na spomínaný Banský vrch, alebo za geo skrýšou, ktorá by sa mala ukrývať na Havranej skale, ktorá je však opačným smerom. Skrýša vyhráva, a tak sa vydávame za pokladom. Havrania skala je pekný skalný útvar vypínajúci sa nad Hodrušskou dolinou. Je síce trochu mimo značku, ale vďaka GPS nie je problém skalu nájsť. Je z nej pekný výhľad na Tanád a zjazdovku, ktorú vidíme v celom profile. Rovnakou cestou sa vrátime na Rumpolskú, ale kvôli pokročilému času nám je jasné, že Banský vrch už asi nestíhame. Prejdeme teda aspoň k smerovníku Krížik pod Banským vrchom, odkiaľ sa miestnymi zvážnicami spúšťame naspať do Banskej Hodruše.

Symbolickým kolečkom zakončujeme aj naše potulky banskoštiavnickým krajom a vyslovujeme želanie, že snáď sa čoskoro na tieto miesta vrátime. Napríklad v lete, tentoraz na dvoch kolesách.

Fotodokumentácia: Andrea Halienová a Matúš Morong

Fotogaléria k článku

Najnovšie