Túra začína na vstupe do Bielej doliny. K tej sa treba dostať z parkoviska, resp. zo zástavky SAD, čo trvá približne 10-15 min. Po prechode mostíkom cez potok Veľkej bielej vody sa začína naše putovanie roklinou.

Zo začiatku je to prijemná prechádzka pozdĺž potoka s častým prechádzaním z jednej strany brehu na druhý. Čím dlhšie kráčame, tým viac sa dolina začína zužovať. Do potoka sa vlievajú ďalšie menšie bystrinky. Vidno, že sú vápenaté. Po krajoch sme objavili vápenec vyzrážaný do rôznorodých tvarov. Prichádzame k prvým rebríkom. Sú buď z dreva, a na niektorých miestach istené ešte aj reťazami, alebo sú oceľové. Skalné steny sú opracovane časom a vodou. Niekedy neviem pochopiť, ako obyčajná voda dokáže vytvoriť takú hlbokú roklinu. Teraz je síce v potoku málo vody, kedže bolo suché obdobie, no po dažďoch tu musí byť dosť veselo.

Približne po 20 minútach prechádzame popri prvých vodopádoch. Drevené rebríky sú vlhké, treba dávať pozor na pošmyknutie. Čím ďalej, tým je to strmšie a užšie. Potok bzučí pod nohami a zhora sme obklopení farbami flóry Slovenské raja. Po hodine sa pred nami objavuje najväčší vodopád Stredných Piecok. Pohľad zo spodu hore je majestátny. No poviem vám, že zhora smerom nadol je ešte krajší. Tak hups na rebrík.

Začiatok vodopádu je najvyšším bodom stúpania. Po nabažení sa pohľadu z vrcholu vodopádu kráčame už len mierne do kopca, terén sa zmierňuje a roklina končí. Prichádzame k rázcestiu, ktoré spája Stredné Piecky so Suchou Belou. Dáme si malý oddych a doplníme energiu. Odtiaľto sa dá pokračovať aj na Kláštorisko, no my sa potrebujeme vrátiť na parkovisko pri píle Piecky. V tom prípade výber padá na modrú, smerom doprava na Glac poľanu. Táto časť vedie po asfaltovej ceste. Stretávame aj cyklistov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po chvíli značenie mení smer na poľnú cestu, ktorá vedie cez členitú lúku. Je to oddychová časť dnešného putovania. Ak máte čas, pokojne sa môžete slniť, ak vám to počasie dopraje. Nás naháňal jeden dažďový mrak. Vyzeralo to tak, ako by nás v ten deň doslova sledoval. Z lúky je pekný výhľad aj na Havraniu skalu. Z rázcestia pri poľane Glac pokračujme na Malú poľanu, kde sa nachádza ďalšia možnosť si posedieť a oddýchnuť. Tu sa dá odbočiť doľava na bývalú horáreň Glac. No my od rázcestia pokračujeme po červenej smerom doprava na pílu Piecky. Tento chodník síce nie je ničím výnimočným, ale príroda Slovenského raja má vždy čo ponúknuť. Väčšia časť vedie lesom, resp. hustým porastom. Cesta trvá podstatne kratšie ako smerom hore.

V čase našej túry bolo cítiť huby, ale keďže sme v národnom parku, tak sa zbierať nemôžu. Klesanie je viac-menej rovnomerné. Koľko sme vyšliapali smerom hore, toľko bolo treba smerom dole. Na niektorých úsekoch je to strmé, takže zvýšiť pozornosť je na mieste. Hlavne, ak predtým pršalo. Po štyroch hodinách sme znova tam, kde sme ráno začínali. V malej búdke s občerstvením si kupujeme nanuky, ako sladkú odmenu za spálené kalórie výstupom cez jednu z nádherných roklín Slovenského raja. Mračná, ktoré nás prenasledovali, to pravdepodobne vzdali a šli svojou cestou. A my tiež.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek