Túra

Biely Somár

24.02.09
Keď sa po dlhom čase konečne pripomenie slniečko, keď v horách je sneh, keď je sobota a keď do tmy nezostáva veľa času, oplatí sa vyliezť si na Somára. Veľkého, bieleho, divokého, no zároveň priateľského, príjemného a nezabudnuteľného.

Somár je jedným zo zaujímavých vrcholov Malých Karpát. So svojou výškou 649 m n.m. síce so Zárubami súperiť nemôže, no to mu na čarovnosti ani zďaleka neuberá. Výrub stromov na jeho vrchole sa dokáže postarať o neopakovateľné výhľady a túžbu znova sa tam vrátiť.

Našu púť sme zahájili čosi pred pol druhou pred chatou Cementár na Košarisku. Prístupová cesta bola krásne zimná, pokrytá ujazdeným snehom, z čoho som sa ako vodič náležite tešila a už od Borinky tŕpla, či namiesto na Somári neskončíme v nejakom záveji. Moje šoférske schopnosti však boli predsa o chlp lepšie, takže som spokojne zaparkovala štvorkolesového tátoša na zasneženom parkovisku pred chatou, ktorá sľubovala príjemné útočisko a čaj s rumom. Keďže sme ale nemali veľa času, na zahriatie sa sme radšej pridali do kroku a popri Stupavskom potoku a peknej bežkárskej stope sme pomerne rýchlo napredovali dolinou Prepadlé. V nej sa tiež nachádza najväčšia jaskyňa Borinského krasu a zároveň 42. najdlhšia slovenská jaskyňa – Veľké Prepadlé. Hoci je pre verejnosť zatvorená, ísť sa pozrieť ku jej vchodu nemusí byť nezaujímavé. Kedysi, kým sa okolité lesy nestali vojenským priestorom, tade dokonca viedla zelená turistická značka (ktorá dnes prudko odbáča doprava) až na Gašparovú nad Pernekom. My sme ale pre dnes radšej zvolili osvedčenú a hlavne vyšliapanú zelenú, ktorá obchádza Volhovisko a tesne pred prekrižovaním červenej prechádza popri dvoch trampských chatách.

Červená Štefánikova magistrála ma celkom prekvapila málo prešliapaným chodníkom, zjavne tu viac ľudí využíva bežky, keď už aj tu čo-to nasneží. Aspoň som ale konečne začala mať pocit, že nemám návleky zbytočne. Na pre mňa zatiaľ bezmennom predvrchole Somára to ale začalo byť ešte zaujímavejšie. Miestami čosi vyše pol metra snehu, zopár párov stôp pred nami. Bežkári (až na niekoľko málo borcov) sa odpojili už skôr a po takmer vrstevnicovej ceste podišli Somár. My sme však vytrvalo stúpali ďalej, borili sa po kolená (občas aj hlbšie) perfektným sypkým snehom a pomaličky sa vyteperili až pod vrchol k populárnemu smerovníku, s ktorým sa nejeden turista rád odfotí. Po výhrevnom výstupe nás však podobné zábavky pramálo zaujímali a radšej sme rýchlo vyhrabali zásoby suchých tričiek, mokrého teplého čaju a malú ploskatú fľaštičku s borovičkou.

Po uspokojení základných túžob začalo to pravé fotografické eldorádo. Členovia výpravy vyzbrojení fotoaparátmi sa plazili pod kadejakými kríčkami, obiehali pníky, hľadali plôtiky a pobehovali hore-dole. My zvyšní sme sa zas kochali bielo-ružovo-modrými čarovnými pohľadmi a nasávali pohodovú atmosféru krásneho víkendu. Keď sa fotografické komando „vyblblo“ v okolí smerovníku, vybehli sme si ešte na vrchol, do vojenského objektu, poobzerať výhľady trošku odinakiaľ. Za ten čas sa pri smerovníku zastavila ešte jedna skupinka, ktorá však mala kochaciu fázu trochu kratšiu než my, takže sme ich stretli až na zostupe. Po ďalšom obligatórnom fotiacom maratóne sa už začalo slnko povážlivo skláňať k obzoru (a hlavne mraku, ktorý bol nad ním), takže sme zavelili na ústup a s detskou radosťou sa rozbehli hlbokým prašanom dole.

Spiatočná cesta prebiehala podobne ako výstup, len trochu zrýchlene. Tma sa totiž začala pomaly vkrádať do tohto rozprávkového kráľovstva, čo mňa, ako svetlomilného tvora, povzbudilo k rýchlejšiemu prepletaniu nohami, takže sme 17:38, po hodine a 12 minútach, za veľkého šera, parkovali v Cementárovi pri čaji s rumom. Po krásnom výlete padol skutočne výborne.

Fórum 8 príspevkov
Biely Somár 08/03/09 18:45 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Náhornou plošinou Pokljuka s cyklovozíkom Už pri prvom pohľade do mapy mi bolo jasné, že Podjelje nebude nič všedné. Husté vrstevnice, kľukatá asfaltka a na lúkach roztrúsené domčeky sľubovali exkluzívny cyklistický zážitok. Keďže sme však po týchto končinách blúdili aj so 17-mesačnou Luciou v cyklovozíku, rozhodli sme sa potrápiť na tomto úseku namiesto svalov radšej brzdy. Aj vďaka tomu sme si užili nádherný výlet Triglavským národným parkom s luxusnou čerešničkou na záver. 09/05/19 Jitka Švarcová Svet
Túra Babie leto nad Velkými Karlovicami Októbrové tiene sú dlhé, no slnko stále príjemne hreje. Veľké lúky, olemované farebnými stromami, pôsobia mimoriadne útulne a malebne. Všetku krásu sleduje majestátna Lysá hora aj s bájnym Radhošťom a z druhej strany hrebeň Javorníkov, kde v tomto čase určite panuje čulý ruch. Tu je, naopak, aj počas krásneho víkendu dokonalý pokoj. Sme na hrebeni nad údolím Pluskovec, ktorý je ideálnym miestom na krásnu túru aj s najmenšími turistami. 02/05/19 Jitka Švarcová Česko
Cyklotúra Okolím jazera Bohinj s cyklovozíkom Teoretická príprava našich výletov býva poskromná. V lepšom prípade máme aspoň mapu a po večeroch si hľadáme sympaticky pôsobiace cesty, ktoré by sme chceli ďalší deň preskúmať. Inak to nebolo ani v Júlských Alpách. Vyzbrojení turistickou mapou, navigáciou a veľmi matnou predstavou o tom, kam chceme ísť, sme ráno nabalili bicykle a cyklovozík a vyrazili v ústrety prekrásnej krajine v okolí jazera Bohinj. 04/04/19 Jitka Švarcová Svet
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Vrchlúky Z Ružomberka je vyznačených viacero alternatív prístupu na liptovskú vetvu hrebeňa Veľkej Fatry. Všetky sa stretávajú v oblasti Vlkolínskych lúk na západnom úpätí vrchu Sidorovo. V okolí Vlkolínca je tiež viacero trás NCH a pravdepodobne v rámci ich budovania postavili aj niekoľko prístreškov. Jeden sa nachádza na Vrchlúkach. dnes Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč
Rozhovor Behu som úplne prepadla Víťazkou Slovenskej ultratrailovej ligy 2019 sa stala Denisa Kušnierová, ktorá už niekoľko rokov behá po našich aj zahraničných horách pod hlavičkou Trail Runners Trnava. So stovkami začala iba tento rok, no hneď to rozbalila vo veľkom štýle. Na najvyšší stupeň víťaziek sa postavila na Lazovej, Ponitrianskej aj Javorníckej stovke a na všetkých troch podujatiach stanovila nové ženské traťové rekordy. Svojimi výkonmi sa nestratila ani v zahraničí. Ako členka Slovak Ultra Trail Team si v máji vybehala 3. ženské miesto na kratšej trase rumunských pretekov Transylvania 100 a v auguste so spolubežcom Erikom Hübnerom prvenstvo v kategórii zmiešaných štafiet na rakúskom KAT100 Ekiden Trail. Sezónu SUT zavŕšila triumfom na Malokarpatskej vertikále týždeň po Javorníckej stovke. Kto by sa nechcel porozprávať s takouto maníčkou? Ja som chcela a maníčka súhlasila. včera Júlia Batmendijnová Rozhovory
Túra Magurský NP: Diablov kameň a Magurský vodopád Vyberáme sa na nenáročnú túru k našim susedom do Poľska. Náš cieľ sa nachádza v Magurskom národnom parku (Magurski Park Narodowy). Navštívime Diablov kameň (Diabli Kamień), Magurský vodopád (Wodospad Magurski) a poprechádzame sa po dedinke Folusz. Trasa je ideálna pre rodiny s deťmi, pretože za krátky čas sa tu dá uzrieť naozaj mnoho atraktívnych krás panenskej prírody. včera Gabriela Ferencová Nízke Beskydy, Poľsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Biely Somár 08/03/09 18:45 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 649 m n. m.
    • min: 431 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 218 m
    • klesanie: 218 m
  • Vzdialenosť
    • 10 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 31.01.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 48.2931 ° SŠ
      dĺžka: 17.12659 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.2931 ° SŠ
      dĺžka: 17.12659 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • doma
  • Voda
    • chata Cementár
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • auto
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.04 (0.41)