Túra

Zimný výstup na Veľkú Pec

11.03.09
Poznáte ten pocit, keď sa na niečo veľmi dlho tešíte a život vám kladie stále väčšie prekážky? Nuž to som ja zažíval s týmto výstupom. Keď pred rokom na Volhovisku oznámil Štefan Nagy, že o rok sa stretneme na Veľkej peci, veľmi som sa potešil. Je to rodný kraj mamičky, donesiem jej fotky, navštívim rodinu. Mama nás v novembri navždy opustila a tak som si vravel, aspoň sa z hora poteší pohľadom na nás na Veľkej peci. V stredu si Danica pri páde pohmoždila chodidlo a ja pri pohľade v piatok na plnú chodbu paliet s odvodmi som pochopil, dnes veru nevycestuješ! Ako to teda dopadlo?

Trasa

Prašník-Dubové – osada Dúbrava - rekreačné zariadenie Dúbrava (Dibrovov pamätník) – osada Dúbrava – jaskyňa pod Veľkou pecou – Veľká Pec – obora – záhradkárska osada Baraní Majer – kaplnka nad Vrbovým – židovský cintorín vo Vrbovom – Vrbové (námestie)

Ranné sneženie a hmla vyprovokovali Danicu k otázke: „To naozaj chceš ísť do takého nečasu?“ . Odpovedám, že tam určite bude svietiť slnko. Ale verím tomu ja sám? Kamaráti Silvia a Slávo ma zavezú až do Prašníka-Dubové. Oni sa vracajú do Vrbového, lebo Slávo chce nájsť cestu zo štartu Lazovej stovky na Orlie skaly. Slnko nádherne svieti, preto okamžite volám domov a nadšene oznamujem túto skutočnosť Danici. Bunda putuje do ruksaku a len v tričku a "fliske" nastupujem na trasu.

Cesta zasneženým poľom ma dovedie do osady Dúbrava a ja sa čudujem nadpisu Holeška – lovný, lososový revír. Ako deti sme sa o pár kilometrov ďalej v Krakovanoch v nej kúpali, alebo tam nahnali po pasení husi. Vtedy sme o lososoch ani nesnívali. Vykračujem po ceste doľava k rekreačnému zariadeniu Dúbrava. Neviem, čo ma čaká, no som milo prekvapený. Evidentne je udržiavané a najviac ma prekvapí pamätník partizánskemu veliteľovi Dibrovovovi, postavený v roku 2004. To v dnešných časoch, keď novodobí historici SNP skôr znevažujú, človeka zaujme. Na schodoch nasadzujem snežnice a kúsok sa vraciam späť k osade. Po pár metroch stúpam doľava po ceste ponad rekreačnú oblasť. V snežniciach idem po druhý krát v živote a ide sa mi fajn. Tisíce trblietavých plôšok slnka v panensky nepoškvrnenom snehu ma nútia uvažovať nad nasadením ľadovcových okuliarov. Napokon ich nenasadzujem, tak ako ani MP3 prehrávač. Chcem byť v tej nádhere sám. Rozprávam sa v duchu s mamou a slzy mi tečú nezadržateľne dolu po tvári. Tá strata ešte veľmi bolí.

Nad chatami nachádzam suché WC, ku ktorému ešte nik neprešliapal cestičku. Úsmev mi preletí tvárou, keď si predstavujem niekoho súru a primrznuté dvere. Prichádzam na rázcestie. Pohľad do mapy mi vraví, že by som mal ísť doprava. Po chvíľke však odbočujem aj z tejto cestičky a kráčam do kopca na hrebeň. V snežniciach sa mi stúpa pohodlne a ja sledujem stopy zvierat. Veď oni najlepšie vedia, kadiaľ ísť. Vychádzam na vrchol, no nie je to Veľká pec. Nuž pokračujem do sedielka a znovu na vrchol. Keď ani tento nie je ten hľadaný, chvíľu hľadím do mapy a potom sa rozhodnem pokračovať po hrebeni. Prichádzam na lesný chodník a nachádzam značenie. Červená bodka s bielym véčkom – lopašovské značenie.

Po pár krokoch vidím stopy vedúce do kopca a počujem hlasy. Vydávam sa teda za nimi a zrazu stojím pod veľkou skalou. Podchádzam ju a v nej je veľký otvor - jaskyňa pod Veľkou pecou. Vítajú ma známi z predchádzajúcich diaľkoplazeckých akcií i miestni turisti. Dávam kolovať ploskačku ako príchodzie, bavíme sa, čo kto robil od posledného stretnutia. Napokon sa vyberáme na vrchol Veľkej pece, kde sú už ďalší turisti a aj organizátori z Dunajskej Stredy, manželia Nagyovci. Je úžasné, že "Dolniaci" propagujú vrcholy Malých Karpát výstupmi na tie, kde nevedie značka. Toto je už 12. ročník. Štamprlík a čokoláda na privítanie, stisk rúk a diplom s oznamom. O rok dovidenia na Jastrabníku nad Pernekom.

Keďže je niečo po dvanástej, rozhodujem sa zájsť čo najskôr do Vrbového a pokúsiť sa ešte navštíviť príbuzných. Po prešliapanej cestičke zostupujem k oploteniu obory. Všetci predo mnou šli doľava, no ja idem doprava. Prichádzam k miestu, kde je plot stlačený k zemi a nemotorne ho v snežniciach prekračujem. V neďalekom lesíku vidím stádo muflónov, no samozrejme, keď sa priblížim k nim, dochádzajú mi baterky vo fotoaparáte. Kým ich vymieňam, muflóny strácajú trpezlivosť a odbiehajú. Pokračujem teda ďalej. Moju radosť, že z ďalšieho plotu zostali už len stĺpiky, čoskoro schladí nové oplotenie. Idem popri ňom doprava a keď sa v diaľke ukazujú prvé domy, prehadzujem snežnice a ruksak cezeň. Ja pracne preliezam a modlím sa, aby nik z miestnych nešiel okolo. Snežnice už nenasadzujem a kráčam po ceste.

Prichádzam k záhradkárskej osade Baraní Majer. Konečne vyťahujem z ruksaku chlieb a obedujem. Ako si tak jem a vykračujem, v diaľke zbadám dve postavy prichádzajúce zľava. Neverím vlastným očiam, Silvia so Slávom! Keby sme sa dohodli, tak sa to takto nepodarí! Slávo je nespokojný, lebo všade narážali na oplotenie a tak sa na Orlie skaly nedostali. Nuž spolu kráčame po ceste do Vrbového. Míňame kaplnku na jeho okraji, starý židovský cintorín a zrazu stojíme na námestí pod šikmou vežou. Vraj sa odchyľuje od osi už o 99 cm. Aspoň tak hlása tabuľa na nej. Nasadáme do auta a kamaráti ma ochotne odvezú priamo pred dom bratranca v Krakovanoch. Posedíme dve hodinky pri zabíjačkovej kapustnici a poháriku. Vyzvedáme sa jeden od druhého, čo je nového v rodine. Potom je už čas neúprosný a ja bežím k bývalej železničnej stanici na autobus a z neho na vlak plný ľudí vracajúcich sa z jarných prázdnin. Hlavou si premietam zážitky z nádherného dňa a zapínam MP3 prehrávač...

Fórum 3 príspevky
Zimný výstup na Veľkú Pec 13/03/09 11:35 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Hontianske Nemce – Viničný vrch – Sebechleby Keď sme sa chystali do Dudiniec, všimol som si, že na TuristickaMapa.sk pribudli miestne značenia. Zo Sebechlieb do Dudiniec som po zelenej už išiel, a tak som privítal možnosť ísť okolo Sebechlieb po miestnej modrej značke, ako odbočke z modrej Hontianske Nemce – Počúvadlianske jazero. Totiž, dostať sa tam alebo z tade do Dudiniec bolo nemožné, a naopak, do Sebechlieb chodil autobus často. Čakalo ma však jedno prekvapenie za druhým a ani jedno nebolo príjemné. 22/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Prístrešok Chata pod dubom Pri turistickom okruhu zo Sklených Teplíc do Vyhní a späť som na zelenej značke z Pustého hradu našiel najprv pod kopcom Bralce pekne upravený prameň a asi po 1 km som natrafil na lúke Janovo s posedom veľký senník plný sena a na druhej strane v lese malú poľovnícku chatu s verandou. 09/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Hontianske Nemce – Plášťovce – Dudince So ženou sme sa vybrali po štvrtýkrát do Dudiniec na relaxačný pobyt. V duchu som riešil, čo budem robiť, kade chodiť vo voľnom čase, keď som už všetko naokolo pochodil. Našťastie, po rokoch opäť sprevádzkovali, aj keď len cez pracovný týždeň, vlak Zvolen – Šahy. Žena brala kúry a ja túry. Vlak o 9.09 h býval vždy plný a aj spiatočný o 15.48 h z Krupiny. Babie leto bolo priam ideálne, a tak som si prešiel zase nové trasy v širšom okolí Dudiniec. 04/11/19 Miroslav Svítek Krupinská planina
Najnovšie články na titulke
 
Túra Rysy a Kôprovský štít – s búrkou o preteky Na sobotu som mal dohodnutý výstup na Gerlachovský štít a v prípade nepriazne počasia bola v zálohe aj nedeľa. Počasie bolo však dobré takmer celý víkend a pokaziť sa malo až v nedeľu poobede. Najskôr som nemal v pláne ostať aj druhý deň v Tatrách, keďže nie som veľký nadšenec tohto pohoria, ale nakoniec som si povedal, že keď už som tu, tak vybehnem niekam aj v druhý deň. dnes Pavel Forgáč Vysoké a Belianske Tatry
Túra Novoročná túra na Velickú poľanu Ako na Nový rok, tak po celý rok, hovorí sa. Nebolo by od veci chodiť na túru každý deň, bavím sa v duchu na tomto porekadle, keď šliapeme z Nového Smokovca mladým lesom. Vybrali sme sa po našej obľúbenej žltej značke, ktorá vedie na Sliezsky dom. Vieme, že aj keď sú Tatry cez sviatky plné, tu budeme mať celkom súkromie. včera Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Veľká Javorina z Cetuny Uplynulý rok sme v skorú jar z osady Grúne navštívili Veľký Lopeník v Bielych Karpatoch. Pri vystúpení z auta na Grúňoch nás ako prvý vítal pohľad na Veľkú Javorinu s Jelencom. Už vtedy sme si povedali, že aj na Javorinu sa pôjdeme niekedy pozrieť – veď je to najvyšší vrchol Bielych Karpát (969,8 m n. m.), dobre spoznateľný podľa rádiového a televízneho vysielača na jeho vrchu. Na konci decembra nastáva správa konštelácia hviezd a v predposledný deň roka 2019 sa vydávame práve na Veľkú Javorinu. včera Jana Bílešová Biele Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zimný výstup na Veľkú Pec 13/03/09 11:35 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 438 m n. m.
    • min: 184 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 300 m
    • klesanie: 300 m
  • Vzdialenosť
    • 12 km
  • Náročnosť
    • 1
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 21.02.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 48.64506 ° SŠ
      dĺžka: 17.66333 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.62115 ° SŠ
      dĺžka: 17.72398 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • doma
  • Voda
    • Prašník Dubové, Vrbové
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • autom, SAD Krakovany - Piešťany, SŽ Piešťany - Bratislava
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.14 (0.46)