Extra

Návšteva meteorológov

02.04.09
Sú veci, ktoré môžeme pred túrou ovplyvniť. Väčšinou vieme, kam a kadiaľ chceme ísť, s kým chceme ísť, ako sa dostaneme na začiatok trasy a ako sa dostaneme z cieľa domov. Čo do ruksaku na jedenie a čo na pitie. Ak ideme len na jednodňovku, zväčša sa stačí pozrieť z okna, no ak sa chystáme na dlhšie, snažíme sa dopátrať, aké bude počasie. Poniektorí máme v hodinkách, či GPS barometre, poniektorých láme v kolene, či ťahá žila. Ale určite každý počúva rozhlas, sleduje televíziu, či zasurfuje po internete a pozrie si predpoveď počasia. Bratislavčania iste poznajú budovy na Malom Javorníku. Veď neďaleko vedie červená značka. My v oddieli sme mali pred časom možnosť nazrieť dovnútra.

V marci 2008 sme sa vybrali z Rače na túru, ktorá mala dva ciele. Navštíviť studničky v lesoch nad Račou a zájsť na exkurziu radarového zariadenia na Malom Javorníku. V krásnom jarnom počasí sme postupne prišli a posedeli pri Zbojníčke, Himligárke, Šenkárke, Chladnej a Brezovej studničke. Zastavili sme sa aj na Sakrakopci pri pamätníčku, pripomínajúcom letecké nešťastie spred 40-tich rokov. Napokon sme od Brezovej studničky vyšli na asfaltku za Bielym krížom a prišli k oploteniu radarového zariadenie SHMÚ.

Pomocou videovrátnika nás pustili dovnútra areálu a po zložení ruksakov vo vstupnej hale mohla začať naša exkurzia.
Keď sme sa ako tak utíšili a hlavne rozmiestnili v miestnosti okolo obrazovky počítača, začalo naše zasväcovanie do tajomstiev predpovede počasia. Tí, čo už na Malom Javorníku boli, zrejme videli budovy stanice, ktoré majú výšku štyroch poschodí a na vrchu plochých striech sú umiestnené dve biele a jedna červená kupola, ukrývajúce taniere radaru. Radar má priemer 4,26 m a kupola 5,5 m. Budova má špeciálne barytové omietky, ktoré tlmia radiačné účinky mikrovlnného žiarenia radaru na obslužný personál.

K siluete Malých Karpát neodmysliteľne patrí biela kupola radaru, viditeľná zoširoka zďaleka. V tomto prípade však ide o letecký radar na Veľkom Javorníku. Na rozdiel od radarov sledujúcich leteckú prevádzku má meteorologický radar až dva lúče. Ich pomocou zisťuje horizontálnu a vertikálnu rýchlosť mrakov. Vo vzdialenosti 300 km od zdroja má lúč šírku 600 až 1000 m. Jeho úlohou je sledovať stav kvapalných častíc v atmosfére. Ide o to, či častice v stúpajúcom teplom prúde vzduchu sú v kvapalnom alebo zmrznutom stave, teda či na území, nad ktorým mrak o istý čas preletí, bude pršať, alebo nie, či bude silný dážď, alebo len malá prehánka, či môžeme očakávať krupobitie a pod. Vo výške 14 – 20 km sú v mrakoch ľadové balvany, ktoré padajú dolu a v stúpajúcom teplom vzduchu, ktorý má rýchlosť mnoho desiatok km, sa roztápajú a ako kvapky vody sú vynášané opäť do výšky, kde zamŕzajú. Iste poznáte ten pocit vlhkosti v ovzduší za sivých dní. Vtedy prší vo výške 1,5 km nad zemou, no než dopadnú kvapky dažďa na zem, vyparia sa.

Radar spraví za hodinu štyri merania. jeen cyklus trvá 10 minút a následne sa 4 minúty spracúvajú získané údaje. Tie sa zasielajú synoptikom na Kolibe a tí pomocou matematických modelov, diferenciálnych rovníc a matríc cez počítače vypracujú predpoveď počasia pre štvorec o rozmeroch 30 x 30 km. Zverejňuje sa najhoršia verzia a preto prichádza k situáciam, keď sa čudujeme, ako predpoveď počasia nesadla so skutočnosťou.

Samozrejme, že okrem údajov z radaru sa používajú aj informácie z meteorologických družíc. Od roku 2000 je v prevádzke ich nová generácia. Rok po vypustení boli testované. Oproti starým, ktoré merali len v troch úrovniach spektra, tieto merajú v dvanástich. Údaje idú do Darmstatu a odtiaľ po spracovaní do členských krajín. Voľakedy tieto údaje boli prístupné grátis, dnes len tým, ktorí zaplatia členský poplatok.

Meteorológia nie je lacný špás, no pre národné hospodárstvo je jej prínos mnohonásobne väčší. Tento konkrétny radar fungoval bez poruchy vyše 10 rokov. Po poruche magnetronu – koncovej elektrónky - bol vyradený z prevádzky pár mesiacov a nový stál 2 milióny Sk. Na prenos údajov medzi radarom a počítačom slúži vlnovod, lebo koaxiálny kábel by na tých siedmich metroch úplne stratil signál. Jeho maximálny dosah je 240 km. V zime je polovičný, v lete 200 km. Pomocou softvéru sa minimalizujú omyly. Lúč je vplyvom zakrivenia zemegule po vyslaní z Bratislavy nad Kojšovou holou vo výške 4,5 km nad zemským povrchom. Druhý, podobný radar, je na Kojšovej holi a pomocou údajov z týchto dvoch radarov môžu meteorológovia presnejšie predpovedať počasie nad naším územím. Veľmi by im však pomohol plánovaný tretí, na Kubínskej holi, no chýbajú naň financie.

Ak by ste sa náhodou pri ceste okolo stanice chceli spýtať na počasie, napr. na druhý deň, neunúvajte sa! Personál stanice vám to nemôže povedať, majú prísny zákaz a ak by vám aj čosi povedali, mohla by to byť predpoveď tak na 30 až 60 minút dopredu, nakoľko ich úlohou je skúmať len reálne počasie. K serióznej predpovedi na deň či na dva treba ešte veľa komponentov, napr. tlak vzduchu, sila a smer vetra, údaje z družice, atď. Maximálne objektívnu predpoveď vypracovanú synoptikmi dáva len Ústredie na Kolibe.

Na stanici sa nepýtajte ani na ročný súhrn vodných zrážok, i keď od istého času platíme vodárňam daň za „strešnú vodu“. Tu tiež síce merajú každých 24 hodín súhrn vodných zrážok, no výsledok spracúvajú opäť na Kolibe a pre novú daň, ktorá už niekoľko rokov vylepšuje zisky vodární, sú platné len tieto podklady.
Aká dôležitá je elektrina aj pre predpovede počasia, nám priblížili na nasledujúcej príhode. Všetci si pamätáme nebývalé búrky, víchrice a prietrže mračien v poslednej dobe. Radar je napájaný od Borinky a voľakedy vlastnil elektrocentrálu. S nástupom terajšieho systému ju ako nepotrebnú za lacný peniaz prikázali odpredať. No a tak sa stalo, že elektrina vypadla nielen v Bratislave, ale aj v budove radaru a 48 hodín nemohli zisťovať potrebné údaje, ani preposielať údaje z družíc. A tak za omnoho viacej peňazí, ako stáli pôvodné a vlastne úplne nové, sa museli znovu nakúpiť elektrocentrály.

Ďalším problémom sú víchrice. V okolí budovy stál pekný les. Vyše 70-ročné stromy však už tienili radar a tak sa museli vyrúbať. V súčasnosti víchrice s vetrom o rýchlosti 40 m/s rozbíjajú 8 mm sklo a doslova párajú plechové obloženie budovy.
Budovy radaru majú vlastnú priesakovú studňu v neďalekej mokrine. Keď tu pracovalo až 120 ľudí, občas nestačila, no dnes pre tých pár, čo zostali, postačuje tento vodný zdroj bohato.

Naša exkurzia sa po hodinovom výklade pomaly blížila k záveru. Keďže pred pár dňami sa Bratislavou prehnalo krupobitie a viacerí sme zažili na vlastnej koži počas 15 minút prechod z páliaceho slnka do lejaku, krupobitia a znovu do páliaceho slnka, poprosili sme o ukázanie tejto situácie na monitore počítača. Videli sme, ako sa mrak, ktorý to spôsobil, presúval od Rakúska k nám a potom do Maďarska, kde sa rozplynul. Stačilo pár kilometrov a vôbec by sme o tom nevedeli.

Pracovníci obsluhujúci radar slúžia nepretržite v dvanásťhodinových smenách. Keďže sa budova nachádza v nadmorskej výške 608 m, počas jesenných inverzií v Bratislave môže byť škaredo a oni sa vyhrievajú na slniečku.
Nuž a záverečnou perličkou bola informácia, ako sú pracovníci občas dopletení tým, koľko je vlastne hodín. Riadia sa tu totiž svetovým časom (Greenwich), slnečným časom a administratívnym časom. No a potom jeden fakt nemusí vedieť, koľká bije.
Poďakovali sme za ochotu a zaujímavý výklad, ktorý nám trošku priblížil problematiku predpovedania počasia. Možno, keď nás nabudúce zastihne dážď a malo byť pekne, nebudeme až tak hrešiť na adresu „žabkárov“. Sú tiež len ľudia a príroda je mocná čarodejnica.

Súvisiace články:

Vígľaš – najmrazivejšie miesto Slovenska
Čo všetko (ne)viete o zrážkach
Historické extrémy počasia na Slovensku

Fórum 4 príspevky
Návšteva meteorológov 22/03/15 08:33 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata pod dubom Pri turistickom okruhu zo Sklených Teplíc do Vyhní a späť som na zelenej značke z Pustého hradu našiel najprv pod kopcom Bralce pekne upravený prameň a asi po 1 km som natrafil na lúke Janovo s posedom veľký senník plný sena a na druhej strane v lese malú poľovnícku chatu s verandou. 09/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Hontianske Nemce – Plášťovce – Dudince So ženou sme sa vybrali po štvrtýkrát do Dudiniec na relaxačný pobyt. V duchu som riešil, čo budem robiť, kade chodiť vo voľnom čase, keď som už všetko naokolo pochodil. Našťastie, po rokoch opäť sprevádzkovali, aj keď len cez pracovný týždeň, vlak Zvolen – Šahy. Žena brala kúry a ja túry. Vlak o 9.09 h býval vždy plný a aj spiatočný o 15.48 h z Krupiny. Babie leto bolo priam ideálne, a tak som si prešiel zase nové trasy v širšom okolí Dudiniec. 04/11/19 Miroslav Svítek Krupinská planina
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. 19/10/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. dnes Soňa Mäkká Publicistika
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Útulňa Hájovňa v sedle Červená studňa Vraciam sa späť k tajchu Červená studňa a špekulujem nad umiestnením novej turistickej útulne v rovnomennom sedle. Pri murovanom dome priamo pri ceste sa ozýva krik detí. Podľa posedení to tam vyzerá na bufet. Pozerám, či je teraz funkčný. včera Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Návšteva meteorológov 22/03/15 08:33 4 príspevky
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.74 (0.19)