Trasa

Stankovany (vlak, bus) – Rybka – osada pod Šípom – Zadný Šíp – Predný Šíp – Žaškovské sedlo – Škutova dolina – Stankovany (vlak, bus)

Ranná šálka

Dnešnú túru za snehom začíname v dolnoliptovskej dedine Stankovany. Evke sa pri parkovaní pred miestnou krčmou podarilo kolesom prejsť rozbitú šálku. Zrejme ktosi zistil, že porcelán nepatrí do zbernej nádoby na sklo, tak ju hodil vedľa. Našťastie koleso to prežilo bez ujmy.

Rybka na súši

Netradične nenastupujeme na značku, ale vediem partiu nábrežnou ulicou popri Váhu na dolný koniec obce. Asfaltová cesta nás privedie za posledné domy a prejdeme popod železničnú trať. Po pár metroch sa napravo objaví kopaný chodníček, ktorý nás prevedie cez potok v bezmennej dolinke. Neznačená trasa je zaradená do našej databázy plánovača túr (hikeplanner) a taktiež je vyznačená na turistickej mape, lebo ideálne vytvára okruh cez Šíp z a do Stankovian. Stúpajúcim traverzom prejdeme do ďalšej dolinky s vodným tokom. Výrazný chodník stúpa zalesneným chrbátom. V polceste do osady Podšíp míňame buk s tabuľkou „Rybka“. Strom s tromi kmeňmi je celý zjazvený od vyrytých nápisov. Prečo sa lokalita volá Rybka, netuším. Potok tu nie je. Ak niekto poznáte odpoveď, napíšte do diskusného fóra.

Genius loci

Nad rúbaniskom križujeme širokú zvážnicu a stúpanie na našom chodníku sa zmierňuje. Nevšímame si pravostrannú odbočku a pokračujeme v rovnakom smere, ako sme prišli k rázcestiu. Akonáhle trasa prestane stúpať, sme tesne pred Podšípom. Prvým znakom je drevený kríž. Kto ešte nebol v osade pod Šípom ostane prekvapený jedinečnosťou tohto miesta. Ťažko slovami popísať genius loci malej horskej samoty nad sútokom Oravy a Váhu. V nadmorskej výške 750 m sa tiesni na úpätí bralnatej hory Šíp niekoľko pôvodných karpatských dreveníc. Je to miesto, kde ešte nedorazili vymoženosti dnešnej doby v podobne elektriny a vodovodu. Po vodu sa chodí do ústredného prameňa. Dokonalú kulisu dreveniciam tvorí výhľad na Krivánsku Malú Fatru. Skrátka, kto tu nebol, tak si sem určite naplánujte túru.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Blankyt

Po krátkom oddychu pokračujeme v túre. Napájame sa na žltú značku od chatovej osady Dierová. Čaká nás najstrmšie dnešné stúpanie. Skôr narodení turisti si budú pamätať trasu po JZ svahu Zadného Šípa. Dnes je chodník pretrasovaný na severozápadný svah Šípa. Sneh pribúda, no snežnice zatiaľ ostávajú na batohu. Po príkrom výstupe na skalnatý hrebienok sa napájame na pôvodnú trasu značky (tabuľka „nebezpečný zostup“). Prestávku na vydýchnutie využívame zachádzkou na blízku skalnú vyhliadku, odkiaľ sa otvorí hlbočina skál zo zovretia lesa. Cestou hrebienkom mizne sivá oblačnosť. Zasnežené stromy na blankytnom podklade vytvárajú zimnú idylu. Míňame skalný hríb a už sa neviem dočkať vrcholu Zadného Šípa.

Šípsky nášup na snežnice

Zadný Šíp označuje vysoký drevený kríž. Ak si dobre pamätám, tak v roku 2005 bol obnovený. Starý dnes slúži ako lavička. Vrcholové skalky ponúkajú výhľad do údolia Váhu, na Veľký Choč, na Západné Tatry, na protiľahlú Kopu vo Veľkej Fatre, Turiec s Martinskými hoľami a Krivánsku Malú Fatru. Nevynecháme spoločnú vrcholovú fotografiu. Vzápätí obúvame snežnice. Tešíme sa na najkrajší úsek šípskeho hrebeňa so skalným mestom. Počasie nesklamalo a avizovaná „diera“ sa drží nad nami. Konečne vychutnávame pohyb v hlbšom snehu.

Predný, Zadný a Žaškovský

Skalná úžina na chodníku je široká len na jednu snežnicu, ale úsek zdolávame bez problémov. Neodpustíme si vyhliadku nad úžinou, kde sa otvára gýčový zimný pohľad na Stoh, Veľký Rozsutec a Osnicu, ktorý všetci digitalizujú. Pár metrové stúpanie nás dovedie na hlavný vrchol šípskeho masívu (Predný Šíp), ktorý kulminuje výškou 1169,5 m. Tretí, turisticky neprístupný vrchol je Žaškovský Šíp nad obcami Párnica a Žaškov. Výhľad zo Šípa je podobný Prednému Šípu, ale chýba pohľad na Malú Fatru kvôli stromom.

Tobogán

Hore sa dlho nezdržíme. Zostupujeme k výraznému bralu, ktoré ukrýva ľadovú jaskyňu. My ju vynechávame a držíme sa turistických značiek, vedúcich severnou stranou masívu. Cesta nadol ubieha rýchlo. Zastavujeme sa pri skale, nazývanej baranček. Snehu rapídne ubúda, preto skladáme snežnice. Poľana Žaškovského sedla kopnie a ani sa nenazdám, ležím na chrbte. Čerstvý poprašok snehu dokonale zamaskoval zľadovatenú zostupovú cestu. Našťastie som padol na batoh, inak by som pocítil tvrdý pád. Vymytú cestu pokrýva súvislý ľad. Zložito obchádzame prírodný tobogán, no napriek všetkému sa nevyhneme pádom. Vyústenie Škutovej doliny na pasienky umožňuje bezpečnú chôdzu po lúkach. Tesne pred dedinou takmer vliezame do dvora. Prederieme sa krovím, zlezieme podkopaný breh a vydýchneme si, až keď stojíme na vyasfaltovanej ulici v Stankovanoch.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek