Bežky

Bežky alebo keď aj v Bratislave nasneží

26.03.09
Došiel na psa mráz a na nás bežky. Výstup na Somár, zopár ďalších brodivých výletov a fičiaci si spokojní bežkári na každom kroku nás prinútili prehodnotiť repertoár zimných športov. Zorganizovať na konci sezóny za týždeň výber a nákup štyroch párov backcountry lyží plus zvyšnej výbavy je fuška, no zvládnuteľná. V piatok o ôsmej večer nám namontovali posledné viazanie a v sobotu sme mohli vyraziť.

Naše prvé kroky, lepšie povedané šmyky, viedli z Medených Hámrov po modrej TZT. Samozrejme, pred tým sme nemohli vynechať obligatórnu školu obúvania lyží, ktorú sme ešte pri aute všetci úspešne absolvovali a viac či menej vtipne sa začali súkať hore. Cieľ – Biely kríž. Malé Karpaty tento rok dostali nezvyklú snehovú nádielku (ktorá sa asi tak skoro nebude opakovať, keďže sme si kúpili bežky), takže sme sa „zhýčkali“ hneď od začiatku, keď sme si veselo šliapali peknou stopou v polmetrovom snehu. Veselosť nespôsobovalo ani tak samotné stúpanie, ako skôr predstava následného zjazdu (ktorý si nikto z nás nevedel tak úplne predstaviť). Povzbudení vtipnými predstavami sme nechali modrú značku modrou značkou a pokračovali po asfaltke (dômyselne skrytej pod vrstvou snehu) popri Červenom potoku (taktiež dômyselne skrytom) ďalej.

Na mieste, kde sa od asfaltky odpája aj cyklistická značka vedúca na Biely kríž, sme si uvedomili ďalší dôležitý fakt – snehu nie je len pol metra ale takmer meter, len po túto odbočku kedysi prešiel odhŕňač. Odvážny bežkár, náš predjazdec, sa však nezľakol ani takejto prekážky a spravil nám krásne uzučkú a hlbokú stopu, ktorú sme až po križovatku pod Hviezdou úspešne rozširovali. Tam sa náš „prešľapávač“ rozhodol inak než my, mieriaci na Biely kríž, a pokračoval kamsi k Felixovej studničke alebo na Hviezdu. Aj napriek nie úplne najväčším skúsenostiam nás takáto maličkosť nemohla od pôvodného plánu odradiť, takže sme dopredu poslali najväčšieho, najstaršieho, najšikovnejšieho a najsilnejšieho člena teamu – mňa. S krpcom na čele postupoval teda náš vláčik panenským snehom len kde-tu porušeným zvieratkovskou diaľnicou a za sebou nechával viac či menej úhľadné koľajničky.

Netrvalo dlho a natrafili sme na kohosi stopy. Až vtedy sme si uvedomili, že hoci sa zabárame poriadne, nie je to nič v porovnaní s hĺbkou, ktorú dosahuje bežný chodec. Povzbudení pozitívnym zistením sme sa čoskoro dobrodili k Jurskému jazeru, kde už okolo po červenej veselo fičali profesionálnejšie sa tváriaci bežkári. Tu sme sa aj prvýkrát stretli s poriadnou stopou (čo som náležite ocenila tým, že som sa v nej okamžite vysypala) a vyskúšali si, ako sa ide, keď si aj vidíme lyže. Taktiež nás čakal náš prvý zjazd ku Včelínu na Bielom kríži (okorenený naším majstrovským umením) a ako bonus teplý čaj a tiež čosi na povzbudenie, keďže tma a vysnívaný zjazd sa neúprosne blížili.

Na úvod sme si dali obľúbený kopček po červeno-žltej z Bieleho kríža, kde sme si väčšina vyskúšali „ručnú brzdu“ (respektíve zadkovú) a po žltej pokračovali až ku krížiku s nápisom „Medvedica“. Ako najlepšiu (alebo skôr najmenej zlú) alternatívu smerom dole sme vyhodnotili práve cestu, vedúcu od krížika popri vedení priamo pod Dračí hrádok. Netrúfam si odhadnúť, pred ktorým snežením tade naposledy niekto išiel, v každom prípade sme šliapali aj takmer celou cestou dole. Čerešničkou na torte bol záverečný brod ukrytý medzi metrovými snehovými mantinelmi. Potme sa už veru nikomu nechcelo vracať, i tak nebolo veľmi kadiaľ, a auto bolo čoby kameňom dohodil, takže sme ostali verní našej neodraditeľnosti a preliezli aj brod. Tí lenivší (ktorí sa napokon namakali viac), ktorí si chceli vyskúšať, či sú bežky vhodné aj na vodné lyžovanie, získali ešte ďalší bonus – voda z potôčika im na sklznici krásne primrzla, takže sa im posledné metre k autu išli ešte o čosi lepšie.

Celá táto takmer 8-kilometrová sranda nám trvala úctyhodné 4 hodiny, no nepochybujem o tom, že pri lepšej konštalácii hviezd by mohla byť podstatne kratšia. No na prvé bežkovanie to aj tak bolo celkom fajn, keď vezmem do úvahy, koľko času sme strávili len vstávaním zo zeme (čo je v metrovom snehu tá správna radosť).

Diskusia
Bežky alebo keď aj v Bratislave nasneží 31/03/09 20:00 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Víkend v Bielych Karpatoch s ročným drobcom Tak toto je ono! Kraj, v ktorom sa zastavil čas, lúky, na ktorých bohyne za mesačného svitu zbierali bylinky, chalúpky, kde ľudia ešte dnes žijú ako pred sto rokmi. Odkedy som čítala knihu Žítkovské bohyne, vedela som, že sa sem určite chcem ísť pozrieť. Vtedy som ešte netušila, že si na miesta presiaknuté mágiou a zázrakmi tiež ponesiem malý veľký zázrak. 19/06/18 Jitka Švarcová Biele Karpaty
Túra Záruby, Čelo a Veterlín cez Ostrý kameň Malé Karpaty, ako i názov napovedá, sa nemôžu popýšiť veľkou nadmorskou výškou či závratnými prevýšeniami. Dokonca na niektoré z najvyšších vrcholov nevedie ani turistická značkovanná trasa. To však neznamená, že by turistovi nemali čo ponúknuť. Vybrali sme sa teda odkliať Veterlín a Čelo, dvoch bratov, čo by kameňom dohodil od najvyšších Zárub. 28/04/14 Jitka Švarcová Malé Karpaty
Cyklotúra Jamník – Grúň – Lysá hora – Jamník „Když to shrnu, nejtěžší je Lysá hora,“ čítam v cyklistickej diskusii o najväčších stúpaniach v Českej republike. Zatiaľ si síce sedím s vyloženými nohami v Rožnove pod Radhoštěm, no počítač, ktorý mi ticho pradie na kolenách, mi v psychickej príprave na ďalší deň veľmi nepomáha. Podľa reakcií diskutujúcich sme si totiž vybrali výlet, ktorý sa úspešne drží na popredných priečkach v rebríčku o najťažšie stúpania. Minimálne české. 13/02/14 Jitka Švarcová Západné Beskydy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Slovenská 56-stka alebo od Burdy až na Gerlach 4. Turistika a celkovo lezenie po horách nie je len o zdolaní vrchu. Ide tu hlavne o prekonanie samého seba. Postupne posúvať svoje hranice vyššie a vyššie. Keby ma pred pár rokmi niekto zavolal na 10-kilometrovú túru, tak by som mu povedal, či je šialený a dnes, keď nemá aspoň 35 km, tak to ani neberiem ako túru. dnes Pavel Forgáč Starohorské vrchy, Kremnické vrchy, +
Prístrešok Sedlo Repy Uprostred pohoria Čierna hora, na križovatke turistických trás stojí prístrešok, ktorý svojou polohou môže mnohým turistom poskytnúť nocľah pri putovaní pohorím. Tiež som ho využil počas Cesty hrdinov SNP, keďže stojí priamo pri červenej značke E8. Počas nočného dažďa som bol vďačný za jednoduchý nocľah pod strechou. včera Viktor Baláž Čierna hora
Túra Jarný Vápeč – okruh z Hornej Poruby Keď bol Hiking.sk ešte len v predškolskom veku, rozhodli sme sa nestretávať sa s priateľmi a čitateľmi len online a začali sme vymýšľať rôzne podujatia. Prvé čisto turistické stretnutie sa odohralo na atraktívnom kopci Vápeč. Akcia sa uskutočnila v peknom počasí a hádam k spokojnosti všetkých zúčastnených. Tento apríl od nej uplynulo už desať rokov, ani som sa nenazdala, a tak sa vyberám spomínať priamo do terénu. 22/06/18 Soňa Mäkká Strážovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Bežky alebo keď aj v Bratislave nasneží 31/03/09 20:00 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 554 m n. m.
    • min: 256 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 298 m
    • klesanie: 298 m
  • Vzdialenosť
    • 8 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 15.03.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 48.25541 ° SŠ
      dĺžka: 17.11479 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • doma
  • Voda
    • Včelín - Biely kríž
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • auto
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.71 (0.17)