Trasa

Dolina Čierneho Váhu, rázc. Pod Soľankou - Sedlo pod Doštiankou - Panská hoľa - Budnárka - útulňa Andrejcová - Budnárka - Ždiarska dolina - Výpad - Liptovská Teplička

Značkou neznačkou

V jedno skoré ráno ma udychčaný autobus smerujúci do Liptovskej Tepličky vypľúva na zastávke SAD Kolesárky, horáreň. V tomto, takpovediac bohom zabudnutom kúte, sa začína moje putovanie po severovýchodnej časti Nízkych Tatier. Skôr, ako ma povedie žltá značka, musím sa vrátiť asi kilometer naspäť k rázcestiu Pod Soľankou. V miestach, kde ho predpokladám, márne hľadám turistický smerovník, ktorý by označoval začiatok trasy. Vyberám mapu a podľa nej sa snažím v teréne identifikovať dolinu potoka Soľanka. O jednej bočnej doline som pevne presvedčený, že to je tá správna voľba. Napriek tomu neveriacky začínam stúpať proti prúdu potoka. Po prejdení jedného kilometra sa na mňa znenazdajky usmeje z mohutného kmeňa jedle žltá značka. Sláva, dolinu Soľanky som identifikoval správne. Teraz už v dobrej nálade rýchlo napredujem rozbahnenou lesnou cestou. Hora je v týchto miestach značne poškodená kalamitou, ktorú spracovávajú lesníci. Preto je tu značenie takmer úplne zničené. Až po takmer troch kilometroch, keď sa dostávam do neporušeného lesa, je dostatočne uspokojivé.

V hmle

V nadmorskej výške asi tisíc metrov nad morom vchádzam do hustej hmly. Viditeľnosť klesá na sotva desať metrov. Lesným chodníčkom sa mi ide ešte dobre, no problém s orientáciou nastáva v miestach, kde značka ústi na riedko porastené lúky. Chodník zaniká vo vysokej tráve, idem len podľa zálesáckeho inštinktu. Už aj blúdim. Po polhodinke plnej nadávok na počasie konečne natrafím na niečo, čo sa podobá cestičke. Hovorím si, hádam ma privedie na hrebeň. A tak aj bolo. Zakrátko vstupujem do lesa, kde ma opäť víta značka. Lesnou cestou sa za necelých desať minút dostávam na rozsiahlu lúku...

V krajine výhľadov

... hustá hmla sa stále nechce rozplynúť. Už aj zvažujem, či neukončím túru v blízkej Liptovskej Tepličke. Vtom sa ako blesk z jasného neba hmla rozplýva. Od úžasu takmer onemiem. Pred sebou mám odlesnený plochý hrebeň, z ktorého sa otvárajú neskutočne krásne výhľady. Monumentálny pohľad na Vysoké Tatry mi proste vyráža dych. Keď sa pohľadom len trochu pootáčam, spoznávam štíty Západných Tatier, Spiš a zalesnené Kozie chrbty. Čitateľovi dopredu prezradím, že ma tieto výhľady budú sprevádzať počas celého putovania týmto krajom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Cestičkou do sedla Doštianka

Krása krajiny umocnená výhľadmi ma núti k pomalému postupu. Stále sa pozerám po okolí. Akoby som sa ani nevedel nabažiť tejto grandióznej prírodnej scenérie. Onedlho zbadám na lúke malú búdu neďaleko kóty Doštianka. Hneď ma napadá, že toto miesto sa môže hodiť ako útočisko nielen turistom, ale aj horským fotografom. V relatívnom pohodlí tu môžete prečkať nepohodu počasia, či vyčkať na to správne fotografické svetlo. Lebo unikátnych záberov sa tu dá uloviť veľké množstvo. Keď sa konečne dostanem na vrchol Doštianky, opäť ma prírodná scenéria privádza do nemého úžasu. Predo mnou sa v diaľke hrdo týči rozložitý masív Kráľovej hole s malebnou krajinou v okolí sedla pod Doštiankou.

Smer Panská hoľa

Rýchlo zbehnem do sedla, kde si urobím malú prestávku. Už si ani nespomeniem na úvahu tu zakončiť túru odbočením do Liptovskej Tepličky. Počasie je vynikajúce a krištáľovo čistý vzduch stále umožňuje ďaleké pohľady. Za sedlom sa začína síce dlhé, ale vcelku príjemné stúpanie, ktoré sa končí až na vrchole Panskej hole. Značka v týchto miestach prechádza cez rozsiahle lúky na Liptovskou Tepličkou. Celý tento úsek ma sprevádzajú výhľady na Vysoké, Západné a Nízke Tatry. Keď dorazím k hornej stanici lyžiarskeho vleku Ski centra Liptovská Teplička, čaká ma milé prekvapenie v podobe zrekonštruovanej búdy. Táto drevená stavba už isto ochránila pred nečasom viacerých turistov. Veľmi dobre poslúžil aj k prenocovaniu. Od zrubu je ozaj úchvatný pohľad na dole položenú Liptovskú Tepličku a málo známe pohorie Kozie chrbty. Za rozložitými Smrečinami sa stúpanie zmierňuje a ja prvý krát môžem obdivovať Veľkú Vápenicu a Veľký bok. Spoza ich masívov akoby nesmelo vytŕčal Ďumbier. Zakrátko sa predo mnou objavujú tri stavby. Predpokladám, že ide o opustený salaš pod Panskou hoľou. V jeho stavbách dokáže celkom pohodlne prenocovať aj veľká skupina turistov. Keďže mám vrchol Panskej hole na dosah, pridávam do kroku a krátkym stupákom sa dostávam na jej vrchol.

Na vrchole

Čiastočne zalesnený vrchol Panskej hole dovoľuje výhľady len západným a severným smerom. Pekný je najmä pohľad na Nízke Tatry. Aj lúky tesne pod vrcholom vytvárajú mnohé pekné zákutia, ktoré potešia každého vnímavého turistu, či fotografa. Po dôkladnom prieskume okolitých krás sa usádzam v tôni malého smreku. Z batoha vyberám dobroty na zasýtenie hladného tela. Slaninovo - klobásové hody tradične zapíjam dobrou hruškovicou. Celý úsek doposiaľ prejdenej trasy ma natoľko uchvátil, že si pri odchode sľubujem skorý návrat na tieto miesta.

Poznámka

V kolónke fakty sú uvedené údaje z celej túry.

Linky

Búda pod Doštiankou
Liptovská Teplička Lyžiarske stredisko Lipt. Teplička
Búda nad Liptovskou Tepličkou
Salaš pod Panskou hoľou

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek