Východiskovým aj konečným bodom nám bude dlhočizná rázovitá kysucká obec Oščadnica. Máme viaceré možnosti nástupu na hrebeň – najkratší a najjednoduchší je z časti Dedovka po žltej značke na Príslop a odtiaľ po zelenej na Chatu na Rači, alebo z časti Lalíky po modrej ku chate na Rači. V zimnom období môžete využiť na výstup zjazdovky, samozrejme popri kraji, s ohľadom na bezpečnosť svoju, aj lyžiarov. Okrem toho je možnosť nástupu aj priamo z dediny, záleží, ako veľmi si chcete dať do tela, pretože ide o kúsok dlhšie trasy. Z vlakovej zastávky Oščadnica vedie modrá značka cez Kalinový vrch, priamo z centra obce sa na Kalinový vrch pripája tiež žltá značka, alebo môžete ísť tak ako my – po zelenej cez malebné osady z vyšného konca Oščadnice.

Cez osady

Spoločnosť mi robí Adam. Tiež má snežnice, ktoré sú zárukou slobodného pohybu aj mimo vydupaných chodníkov, čo ma teší. Menej ma už teší moja kondička, keďže mesiac a pol som nikde nebola. Auto nechávame na vyšnom konci pred predajnou potravín, kde sa aj pokúšame od miestnych zistiť, kde vlastne daná zelená začína, pretože žiadne volavky nevidíme. Posielajú nás o dve zákruty ďalej smerom na Lalíky a vraj pri ozdravovni doprava. A naozaj, nachádzame značku, ktorá hneď mieri medzi stromy a začína jemne naberať výšku. Prechádzame popri rúbani, neskôr opäť horou, stále stúpajúc. Snehu je tak akurát, niekto už išiel pred nami, a tak nemusíme prešliapavať trasu, snežnice teda ostávajú pripnuté na batohoch. Po chvíli sa vynárame na lúkách, pod nami je osada Čerchla a čoskoro vidíme ďalšie strechy pred nami – vitajte u Moskáľov. Dnes si volíme prezidenta v 1.kole a my tu stretáme pár miestnych obyvateľov, ktorí sa vybrali dole do dediny odvoliť a trochu si užiť inej spoločnosti.

Chodník teraz vedie takmer po vrstevnici, okolie je nádherné, ideálna oblasť na kochanie. Čo-to fotím a už bežím za Adamom, ktorý má jemne „makačské“ tempo. Čoskoro prichádzame k ďalším domčekom, opäť sme u Moskáľov – tentoraz u zadných. Postupuje sa veľmi dobre, od osady je vyratrakovaný chodník, pravdepodobne až na Dedovku. Pokračujeme ďalej lúkami ponad osadu Vojtuši, jemne stúpame a ani sa nenazdáme a stojíme na Príslope. Je tu postavená kaplnka, čo ma na Kysuciach neprekvapuje. Čo ma však prekvapuje, je jej elektrifikácia. Sprava sa pripája žltá značka z Dedovky, my pokračujeme ďalej po zelenej. Ratraková stopa však mieri do Zadedovej, chodník je ďalej neprešliapaný, a tak sa o slovo hlásia snežnice.

V panenskom snehu

Teší ma, že ich máme, pretože bez nich by to bolo trápenie, po výdatnom snežení v posledných dňoch je slušná vrstva prašanu. Inak si užívame priam snežnicovú idylku – panenský sneh hlboký tak akurát na testovanie svojich schopností. O chvíľu máme pred sebou zjazdovky na Lalíkoch a po pár minútach už aj stojíme pri smerovníku a odpočívadle hore v lyžiarskom stredisku. Dávame krátku pauzu na jedlo, aj keď napchávam sa skôr len ja, Adam vyzerá na iný druh smrteľníka, takého, ktorý počas túry nepotrebuje jesť ani piť, len makať. A tak s pocitom viny dožúvam kúsok syra a už pokračujeme smerom na vrchol. Chodník vedie po zjazdovke, takej trošku somárskej lúke, ktorá tvorí spojnicu od dvoch lanoviek z Lalíkov k vlekom na Dedovke. Lyžiari na nás pozerajú nejako divne, to asi kvôli tým snežniciam. Čoskoro však máme stredisko za chrbtami a pred nami je opäť panenská príroda a haldy snehu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na vrchol

Chodník je prešliapaný snežnicami a skialpami, občas preblysne slnko a ja si pripadám ako v rozprávke o snehovej kráľovnej. Stúpanie je len mierne, ide sa po hrebeni, a tak sme čoskoro na vrchole Veľkej Rače (1236 m). Ďaleké výhľady nám však nie sú dopriate. Vidieť len blízke doliny, Malú Fatru či iné okolité kopčeky len tušíme. Mrkneme teda aspoň vrcholovú ružicu so smermi jednotlivých vrcholov a po čaji a sladkej dobrote sa poberáme naspäť. Tých výhľadov mi je ale ľúto, vidieť veniec hôr od moravskej Lysej hory, cez Javorníky, Kriváne s Rozsutcami až po Tatry, to musí byť nádhera. Inak tesne pod vrcholom Veľkej Rače je na poľskej strane turistická chata Wielka Racza poskytujúca celú paletu služieb a dnes je už našťastie vďaka Schengenu prístupná bez problémov aj pre nás. V zlom počasí sa môže hodiť.

Zostupujeme

Naspäť sa vraciame rovnakou cestou. Teda aspoň zo začiatku v to veríme. Hory snehu a snežnice na nohách nám však menia smer, a tak namiesto plánovaného zostupu zjazdovkou na Lalíky schádzame z hrebienka a zo značky o nejakých sto-dvesto metrov skôr, najprv lúkami, potom lesom, rovno dole za nosom. Skákanie v hlbokom snehu na snežniciach je úžasné! Naplno si to užívame, teda ja viac opatrne, ale aj tak je to kopec srandy. Popri Lalíkovom potoku prichádzame k dolnej stanici sedačkovej lanovky, nohy trošku bolia zo zostupu, ale inak paráda. Ostáva nám už len návrat asfaltkou k autu a okruh sa uzavrel. To, že Adam ešte v ten deň stíha výstup na malofatranský Kľak, je už iná kapitola. Ja mám z toho snehu aj celkom dosť. A tak mi ostáva popriať vám pekné túlačky touto oblasťou nielen v zime, ale aj vo všetkých ročných obdobiach.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek