Túra

Živelná krása nízkotatranskej jari

11.05.09
Je to ako znovuzrodenie – konečne v polovičných vibramkách, gate vyhrnuté pod kolená, krátke tričko a do batohu ani niet čo hodiť. Všetky tie ťažké zimné haraburdy zostávajú v skrini, našľapujem zľahka mäkkučkým chodníkom. Zvyšky snehu po jeho krajoch pekne chladia, kým slnko hreje a lúčmi ťahá pot z čela. Túra zrazu môže trvať štrnásť, nie osem hodín, ustelieš si aj v lanskej tráve, voda je všade. Symfónia živlov - zurkot potôčkov sa zleje v ohlušujúci hukot, sýta vôňa mokrej prte kypiacej životom, nasycujúce sa farby, zvyšky lavín a záplavy kvetov, roztočený motor vnútornej radosti. Kde je jar krajšia než v dlhočizných nízkotatranských dolinách?

Trasa

Krpáčovo – zvážnicou po Melicherovu dolinu – Vajskovskou dolinou k vodopádu – späť na Pálenicu – Drevenica pod Derešmi – sedlo Príslop – zjazdovkou pod Trangošku – Tále – Krpáčovo

Odomykanie spomienok

Miesto aprílovej výročnej chatovačky sme už nemohli lepšie trafiť. S Krpkom sa mi viažu tie najslnečnejšie spomienky z detstva, keď som tu strávil nejedny prázdniny. Po dlhej veselej noci vyrážam ospalý, no s jasným cieľom – Vajskovská dolina. V pamäti sa mi spája trochu nespravodlivo najmä s večernými návratmi z hrebeňa, nekonečnú šľapačku zachraňovali len obrovitánske lopúchy pri ceste a kovová sedačka rodičov. Dnešný jasný teplý deň venujem odhaľovaniu krás doliny v sezóne, ktorá jej praje najviac.

Živly, ktoré nabudia

Už po prvých metroch asfaltkou k ústiu doliny ma zláka mäkká zvážnica. Prídem o návštevu pamätníka paradesantnej brigády pod Črmným, aj o pocit prejdenia celej doliny, ale volanie sviežeho lesa je silnejšie. V krátkom stúpaní sa ledva zapotím, ďalej sa už široká cesta hadí po vrstevnici 200 metrov nad dnom doliny. Lesníci pri horárni ma nepotešia, chodník vraj nadol nevedie, treba sa pustiť bokom. Kráčam ďalej hľadajúc menej divoký terén na zostup. Prvé výhľady na zasneženú Skalku sú mi odmenou za neskoršie krkolomné zlezenie korytom potoka, ktorý má najdivokejšie obdobie roka už za sebou.

Z hukotu riavy zalieha v ušiach, zeleň už bujnie aj cez drobiaci sa starý asfalt, slnko praží do chladných vôní, čo sa ťahajú z lesa. Ani neviem, čo z toho mi robí husiu kožu. Dno doliny už svižne stúpa, keď fľaky snehu strieda súvislá vrstva. Sťahujem nohavice späť na členky a brodím až k prístrešku na Pálenici. Obed skracujem, len čo zočím koberec šafránov na lúke, ako prestretý do fotografovho raja.

K vodopádu

Moje obavy z ťažkého terénu sú roztopené na lesnom chodníku – výška zvyškového snehu už výrazne nepribúda. Viac nedrží ako drží, sem-tam vhupnem po koleno, ale ide to. Zastaví ma až päťmetrová biela stena ovenčená vytrhnutým smrekom. Niežeby to bolo tento rok prekvapko, ale keď máš tú masu snehu rovno pod nohami a spúšť dookola – predsa len to na pár sekúnd vezme dych.

K vodopádu mám ešte asi kilometer, skoro celý zavalený horami snehu. Všetky žľaby Skalky a Kotlísk nado mnou sú povymetané. Potok so svojimi prítokmi sa zradne vlní pod prikrývkou, opatrne pokračujem po jeho pravom brehu. A konečne sa zaslúžene hrejem na skale s kvapkami vodopádu na krku, je tu nádherne. S výškou 9 metrov je vodopád druhým najvyšším v pohorí, dnes využíva celú štvormetrovú šírku skalného prahu.

Skúška kondičky pod Derešmi

Pokušeniu hľadať dnes už zakázaný chodník do Krížskeho sedla odolávam a o polhodinu už zas ležím medzi šafránmi na Pálenici. Popri chatke v správe Lesov (so zastrešenou verandou) vedie žltá značka pod Dereše. Sú už skoro štyri hodiny, tak friško naberám výšku, až kým ma nezbrzdí sneh. Nad hranicou 1200 metrov je to už boj vo „vajcovom snehu“, stehná pália a dych neviem dobehnúť. Žltá značka sa začína hrať na schovávačku, až kamsi úplne zmizne. Náhradné baterky opäť vyhral foťák, GPS tak zostáva v batohu a ja už len kolmo stúpam.

Našťastie, vyššie už sneh zvláda moju váhu a ďalšie šafrány nad hranicou lesa sú skvelou odmenou. Vydychujem zvalený medzi nimi, slnko sa kloní ku Skalke a opiera sa o svahy Pálenice a Gápľa. Päť hodín – na plánovaný návrat cez Pálenicu a Babu už nebudem mať dynamiku. Istí to zostup na Trangošku, tak si to tu hore ešte chvíľu vychutnám. Z Vajskovskej aj sem dolieha hukot vody, pár kvapiek z nej žmýkam z ponožiek.

Koniec dobrý …

Traverz do sedla Príslop by bol isto príjemnejší na lyžiach. Zakrytá kosodrevina zákerne hlce nohy, ako dobre, že sa tu nemá kto smiať môjmu krkolomnému postupu. Aj poslední dnešní skialpinisti totiž karnevalujú na Kamienke. Suchou zjazdovkou rýchlo zbieham do Krúpovej doliny. Na stopa mi ani nie je treba vystrieť ruku, pristaví sa hneď prvá prázdna favoritka. Tu si ľudia ešte pomáhajú – včera niekto vzal mňa, dnes ja teba a zajtra zas ty niekoho celkom iného.

Cestička z Táľov do Krpáčova je už len príjemným vyklusaním túry, ideálna na nedeľné rodinné venčenie. Nemôžem nespomenúť možnosť občerstvenia v reštaurácií hotela nad kúpaliskom, kde nás deň predtým milo prekvapila úslužnosť personálu v reprezentatívnom prostredí, nehovoriac o fantastickom menu za naozaj rozumné ceny. Potešujúca bodka na vizitke kraja, ktorý zostáva zapísaný v srdciach, domácich aj vzdialených.

Fórum 27 príspevkov
Živelná krása nízkotatranskej jari 06/05/13 22:15 27 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Pozorovateľňa vtáctva Duna Počas leta 2016 sa objavila na brehu Dunaja pri zdrži Hrušov zvláštna stavba. Jej oblé tvary podobné vtáčiemu krídlu priťahujú pohľady všetkých cyklistov a korčuliarov na hrádzi. Kto podíde bližšie, dozvie sa z plagátov na jej stenách, že ide o netypickú, dizajnovú pozorovateľňu vodného a sťahovavého vtáctva. Je výsledkom bilaterálneho projektu Fakulty architektúry STU v Bratislave v spolupráci s Bergen School of Architecture, ktorého súčasťou boli aj workshopy, kde návrh pozorovateľne postupne vznikal. Napohľad útla a útulná stavba poskytuje nielen výhľad zo strešnej obliny, ale aj prístrešie, tieň a pohodlie na oddych či opaľovanie s výhľadom na riečne ostrovy plné života. 08/10/16 Matúš Morong Podunajsko
Predstavenie Panorámy do vrecka – aplikácia PeakFinder Earth Konečne je to tu. Jeseň upratuje v plnom chvate. Novembrové severáky zhadzujú posledné lístie zo stromov, vzduch sa mrazivo vyčistil a hmyz kape v celých húfoch. Výhľady sa zrazu rozšírili z najbližších zaparených grúňov cez pol Slovenska. O chvíľu príde zima a Hiking galériu opäť zaplníme fotkami bielych Tatier zo vzdialených pahorkov a Fatier. Ideálny čas na... áno, na túru! A ešte na predstavenie jednej mobilnej aplikácie, ktorú si zapínam čoraz častejšie. PeakFinder (Hľadač vrcholov) razom spraví experta na panorámy aj z "nevedka", pre ktorého je Inovec len syr a pletie si Veľkú s Malou. 11/11/15 Matúš Morong Navigácia
Recenzia Prabos Tundra GTX Značku Prabos som mal donedávna podvedome spätú len s ponukou ARMY-shopov a výstrojom silových zložiek. Až nedávno publikovaný PR článok upriamil moju pozornosť na produktový rad Prabos Profi, v ktorom firma ponúka pestrú paletu trekingových topánok. Nálepka Made in Czech Republic ma prinútila pohľadať aj nejaké ohlasy na webe. Zisťujem tak, že domáci výrobca má svoju históriu a fanúšikov aj medzi turistami. Ponuku na vyskúšanie páru s označením Tundra GTX som nemohol odmietnuť. 06/05/15 Matúš Morong Obutie
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek sa dozviete. dnes Tomáš Trstenský Svet
Túra Cez Malé Pieniny (sedlo Vabec – Červený Kláštor) Pieniny sú síce maličkým národným parkom, ale svojou rozmanitosťou sú stále oblasťou, kam sa rád vraciam. Zvlášť som si obľúbil a často navštevujem lokalitu blízko sedla Rozdiel nad Litmanovou. A pri voľbe dvojdňovej turistiky padla opäť voľba na túto oblasť s plánom, že noc strávime práve v tomto sedle. včera Stanislav Ďurica Pieniny
Túra Z Jablunkovského k Vlárskemu priesmyku (1) Aj keď som už niečo v živote prešiel, jedna časť Slovenska mi bola úplne neznáma. Severozápadné pohraničie Slovenska. Po jednom náhodnom zbere čučoriedok v oblasti Stratenca ma hrebeň Javorníkov chytil za srdce. Taký pekný kraj a pre mňa bez preháňania Terra incognita. Musím s tým niečo vykonať. Pomaly sa rodil plán na prechod pohraničných hôr z oblasti Beskýd Javorníkmi k Bielym Karpatom jedným vrzom. 18/01/20 Vladimír Mikuš Javorníky, Západné Beskydy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Živelná krása nízkotatranskej jari 06/05/13 22:15 27 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1518 m n. m.
    • min: 700 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1209 m
    • klesanie: 1209 m
  • Vzdialenosť
    • 27 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 25.04.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 48.87552 ° SŠ
      dĺžka: 19.54231 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.87552 ° SŠ
      dĺžka: 19.54231 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • bez
  • Voda
    • pramene vo Vajskovskej doline
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • vlastné auto, bus na Krpáčovo
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.92 (0.33)