Bratislavskí intelektuáli vedú spor o pamätník jednej z najvýznamnejších osobností našich dejín, zúčastnené osoby dávajú najavo svoju malosť v porovnaní s osobnosťou. Za najlepší spôsob, ako sa k tejto téme vyjadriť, je asi zbaliť batoh a vyraziť do rodného kraja M. R. Štefánika a na mieste jeho mohyly si pripomenúť malichernosť týchto sporov. Prekvapujúco, túto časť Myjavskej pahorkatiny slabo pokrýva popis túr na hikingu, takže sa hodí Podrobný atlas Malé Karpaty 1 : 25 000 z VKÚ a údaje o trase z GPS. Zaujímavá trasa-okruh týmto malebným krajom vychádza z Košarísk cez Chrbát Bradla, Dlhý vŕšok, Jarky na Bradlo a späť do Košarísk. Pozor, trasa nie je vhodná pre deti.

Trasa

Horné Košariská – Dolné Košariská – Chrbát Bradla – Dlhý Vŕšok – Potúčkovci – Podlipovec – Špánková – Dolná Polianka – Ševcovci – Jandova dolina – Končiny – Chata Bradlo – Bradlo, mohyla – Chrbát Bradla – Dolné Košariská – Horné Košariská

Nasledujúci deň sú naplánované veľkolepé spomienky na generála Štefánika, takže malá obec Košariská je od rána plná návštevníkov a je trochu problém nájsť vhodné miesto na zaparkovanie. Po zopár kolečkách po miestnych komunikáciách (ešteže máme prax z večerného parkovania na bratislavských sídliskách) nachádzame miesto v blízkosti múzea v rodnom dome M. R. Štefánika, ktorý sa stáva východiskom našej trasy. Po žltej značke, vedúcej po ceste spájajúcej Piešťany s Brezovou pod Bradlom, sa úspešne vyhýbame občasným autám a po 10 minútach sa stáčame na sever a pokračujeme kolmo miernym svahom po medzi. Striedajú sa krátke lúčne a lesné úseky a ani nie po 20 minútach dosahujeme Chrbát Bradla. Cesta po zelenej vľavo vedie k mohyle, vpravo, čo je náš smer, pokračuje po asfalte. Celá krajina je urbanizovaná, takže aj náhorné plošiny uprostred hájov sú poľnohospodársky využívane. Veľké plochy sa nádherne v tomto čase zelenajú a s okolitými lesmi a modrou oblohou vytvárajú nádhernú kulisu pre náš pochod. Viditeľnosť nie je ideálna, ale aj tak v diaľke zahliadneme vysielač na Javorine. Cestou stretávame skupinky turistov, pekné počasie využívajú všetky vekové kategórie, aj keď pre nenáročnosť trasy sú vyššie ročníky zastúpené častejšie, ako býva zvykom napríklad na Roháčoch.

Za smerovníkom označujúcim Zadné Bradlo na chvíľu opúšťame značku (stále vedúcu po asfaltke) a zastavíme sa na vyhliadke, z ktorej sa nám otvára výhľad do krajiny, kde obzor uzatvárajú vzdialené Záruby. Zelenú značku definitívne opúšťame v Priepastnom, časti Dlhý vŕšok, a pod dvoma majestátnymi stromami nastupujeme na žltú. Osídlenie tohto kraja je veľmi špecifické, nenachádzame obce v bežnom ponímaní, ide o viac či menej koncentrované jednotlivé usadlosti, niektoré s pár, iné zas s niekoľkými tuctami domov. Náš chodník vedie konča záhrad a pri nadpise „Pozor včely!“ vchádzame do obecných lesov, tvorených zväčša bukovým porastom. Tu už po turistoch nie je ani stopy, aj keď chodník vedie príjemným prítmím lesa po vrstevnici a pochod nie je namáhavý. Les máme po pravej strane, vľavo občas v priehľadoch vidíme osady so záhradami, či len tak uprostred lúky. Miestni ľudia sú známi svojou pracovitosťou, takže záhrady sú pekne upravené, lúky pokosené a domčeky v rámci možnosti udržiavané. Trochu preto zamrzí občasná kopa odpadu v lese. Chvíľu nad tým meditujeme s dvoma starousadlíčkami na kraji slabo zakvitnutého repkového poľa. Tu už máme opäť plnú paletu nádherných výhľadov do otvorenej krajiny.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Tempo je vďaka priaznivému počasiu a príjemnému okoliu rýchle a nestíhame ani zaregistrovať, ako sme dorazili v Poliankach (na miestne pomery kompaktná dedina) na križovatku s červenou (Cesta hrdinov SNP), na ktorú tu odbočujeme. Trochu nás zaskočilo, že táto časť trasy je pomerne fádna, dlho sa ťaháme otvoreným poľom a cieľ našej cesty ostáva opticky vzdialený. Ešteže pohľady sú pekné, v diaľke vľavo sa ukázal Čachtický hrad, vpravo zas veterný park Cerová. Našťastie, po chvíli vchádzame do lesa a postupne sa vzďaľujeme poľu, ktoré z nás vytiahol dosť energie. Les asi po desiatich minútach prechádza do lúk, objavuje sa Bradlo (už bližšie) a chvíľu sa cítime ako v raji Muránskej planiny na lúkach nad Tisovcom. Po dlhšej dobe stretávame turistov, chvíľu to vyzeralo na fotokrúžok na výlete, ale keď sme prišli bližšie, spoznali sme, že to nie sú statívy, ale prekrížené palice, a telá sa neskláňajú na hľadáčikmi, ale pod únavou. Nechávame ich preto svojmu osudu, zbiehame pri pekne zrekonštruovanej Starej škole do Jandovej doliny a nastupujeme na záverečné stúpanie na Bradlo. Terén sa dvíha pozvoľne, ale nedáva šancu na oddych, takže onedlho sa vynoria stožiare vleku na Bradle. Našťastie to nie je čierna zjazdovka, takže po pár minútach sme uprostred stánkov s pivom pripravených na zajtrajšie oslavy.

Nádherné počasie, jedinečné prostredie a tak trochu aj výnimočná situácia vytvára kulisu pre vrchol dnešnej túry. Mohyla na Bradle je naozaj jedinečné dielo architekta Jurkoviča, ktorý aj keď použil kombináciu pompéznych historických prvkov (obelisky, vyvýšený sarkofág, mohyla), vykonal to citlivým a pokorným spôsobom, s unikátnym zapojením do okolitej krajiny, takže návštevník má nielen pocit dôstojnosti pred týmto pamätným miestom, ale zároveň, že mohyla je odjakživa vlastne súčasťou Bradla. Výhľady do okolitej krajiny v širokom zábere sú skutočne úchvatné. Ale nič netrvá večne, končíme náš fototermín v najvyššom bode našej trasy, opúšťame červenú a po zelenej uzatvárame dnešný okruh na Chrbáte Bradla. Potom už iba direkt po žltej späť do Košarísk, guľáš a kofola sa pokúsi napraviť chuť z výsledku hokeja s Českom.

A prečo nie je trasa vhodná pre deti? Je pomerne monotónna, miestami únavná, radosť spraví predovšetkým milovníkom pekných krajiniek a ďalekých výhľadov do otvorenej obývanej krajiny. S deťmi by som skôr odporučil sa vyviezť asfaltkou až na Bradlo, prípadne z Košarísk vybehnúť priamo po žltej a zelenej turistickej značke a zažiť skvelú atmosféru tohto pekného miesta.

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek