Reportáž

Fotostretnutie na Besníku

13. 05. 2009
Tentokrát sme naše krajinkárske objektívy zamierili viac na východ a tak po uplynulom predĺženom víkende pribudne do mapy množstvo kvalitných fotošpendlíkov v okolí sedla Besník na pomedzí Slovenského raja a Nízkych Tatier. Základný tábor predstavovala chata Rita na Čuntave.

Vo štvrtok večer ako prví dorazili na chatu Phalike, Janko a Ľubo II. Ostatní sa stretávame pri odbočke poľnej cesty zo sedla a pri kríži hneď vyťahujeme aparáty. Potom ďalej týrame svoje autá na vymletej štrkovej ceste vedúcej ku chate. Tam nás vítajú vrelé slová ďalších účastníkov a chladný vzduch. Celý večer sa teda hráme s ohňom, jednak aby sme sa najedli, jednak aby sme sa zohriali. Popri tom účastníkov rozpaľujú aj prezradené Ľubove tajomstvá z oblasti postprocessingu.

Piatok

Ranné vstávanie sa nekoná, keďže chýba tradičný motor Tomáš, na ktorého všetci s láskou spomíname. Pomalým krokom, aby sme príliš nenatriasali naše milované prístroje, kráčame od Čuntavy po modrej značke a pod stĺpmi vysokonapäťového vedenia sa štveráme na trávnatý kopec Trestník. Tam sa povaľujeme asi hodinu, čakajúc na to, kým slnko vylezie spoza gigantického mraku, aby sme mohli fotiť Kráľovu hoľu, vykúkajúce Vysoké Tatry, seba navzájom a podobne. Potom sa presúvame asi tristo metrov na zjazdovku lyžiarskeho strediska Telgárt, kde trávime podobný čas rovnakou činnosťou. Rýchlejší stihnú aj Horehronec. Opäť spomíname na Tomáša, ktorý by si s nami prišiel na svoje.

Keďže z toľkej práce a pohybu nám vyhladlo, rozhodli sme sa zísť až do centra Telgártu a nájsť tam niečo pod zub. Polovica partie rýchlo cvaká zopár fotiek tunela pri zastávke Telgárt - penzión, prípadne Telgártsky viadukt a mieri k reštaurácii. Keď sme už na dvore, volá zvyšok partie, že ignorujú žalúdok a vydávajú sa na železničnú turistiku. Po uistení, že nepôjdeme cez tunel, opúšťam vidinu bryndzových halušiek a bežím späť. Po značke môžem chodiť aj inokedy.

Rýchly výšľap na násyp pred Telgártskym viaduktom a fotoorgie začínajú. Samozrejme, opäť to je časovo náročné - raz sa čaká na slnko, potom na to, kým ľudia odídu zo záberu, neskôr na vlak...
Voľným tempom sa presúvame k Chramošskému viaduktu, nádhernej železničnej stavbe z roku 1933, kde plánujeme počkať na vláčik motoráčik. Keďže si nemusím robiť starosti s výberom objektívu a podobne, sadám si na peň a využívam čas na vytiahnutie svojho obeda. Zvyšok dňa sa o každú lavicu priliepam svojím živicovým pozadím.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Vlak prefrčí neskutočne rýchlo a nie každému to vyjde podľa predstáv. Repríza ale tak skoro možná nebude. Za Chramošským viaduktom sa na nás škľabí čierna diera Hronského tunela. Po uistení sa, že nákladné vlaky tu nepremávajú a najbližší osobný ide o dvadsať minút, sa vnáram s chalanmi do tunela, veď čo mi aj ostáva. Tunel má asi dvesto metrov a skoro vidieť aj druhý koniec, ale inak nevidím nič. Z celej výpravy má čelovku len jeden človek a tak kráčam takmer poslepiačky s rozpaženými rukami. Na druhej strane s radosťou opúšťam železnicu. Navštívime prameň Hrona a potom sa naše silné individuality prejavia, každý sa vyberie fotiť niečo iné - kotúče sena, lúky nad traťou, kvetinky. Ja sa s Ľubom II. a Phalikom vyberám na lúky nad Besnícky tunel, stúpame k sedlu Besník. Phalike sa časom odtrhne a pri kríži sa pomaly odoberie aj Ľubo II, takže ostávam skutočne ako individualita.

Pár telefonátov a všetci sa stretávame pri diere Besníckeho tunela, odkiaľ sa má vynoriť asi jediný dlhší vlak na tejto trati, rýchlik Horehronec. Všetci pripravení striehnu na trúbenie, takže keď sa vlak náhle vynorí bez trúbenia, strácajú drahocenné sekundy. Vlak je o chvíľočku preč. Joži čakal pravdepodobne fascinujúcejší zážitok, pretože ho ihneď reklamuje u Maťa_d, ktorý ako miestny znalec túto atrakciu vymyslel. Potom sa už pomaly trúsime k chate.

Večer patrí dlhoročnému horskému vodcovi Lacovi Janigovi alias Tatkovi, ktorý prezentuje svoje fotografie hôr, obohatené o rozprávanie o horskej záchrane, o počiatoch tatranského lezenia, či o potulkách po svete. Opäť nasleduje opekanie klobásy a dohoda na budíček Adushkou, aby sme šli fotiť východ slnka.

Sobota

Ráno sa budím o pol šiestej na šumenie hustého dažďa. Opäť si teda líham do postele. Podchvíľou kvapká aj pri raňajkách, a tak sa väčšina účastníkov s notebookmi usádza v jedálni, Ľubo zapína projektor a plátno a nastáva vymieňanie skúseností. Keď sa tesne pred obedom vyčasí, pozývame s Adushkou osadenstvo na túru. Dostávame späť nechápavé pohľady a tak fotosektu nechávame pri hračkách a v zložení ja, Ľubo, Adushka, Joži, Hanka a Black sa vydávame na túru.

Obloha je sivá, a tak fotíme maximálne kvetinky. Tiež salaš, ktorý sme objavili, a o ktorom hádam bude samostatný článok. So šťastím si všímame, že červená značka opúšťa pohodlnú zvážnicu a smeruje do kopca. V sedle hľadáme značku, potom sa obliekame, lebo popŕcha. Míňame vyhliadku a prichádzame na lúčnaté rázcestie Nižná záhrada. Tam sa partia takmer demokraticky dohodne na návrate. Trochu sa vyčasí a tak sa začnú fotiť bodliaky, kvetinky, neskôr už aj oblaky. Modrá obloha nám dodá chuť aj do túry a tak sa začneme štverať na predpokladané Ondrejisko. Po strmom výstupe, prechode veľkou lúkou a ďalšom krátkom výstupe zisťujeme, že výhľady "nič moc" a Ondrejisko bude až susedný holý kopec, oddelený lúkou. Tam sa vyberám už len ja s Hankou. Na fotenie to kvôli zlému svetlu nie je, ale výhľad stojí za to.

Po príchode na chatu vyprevadíme lemra partiu, ktorá ide tiež na Ondrejisko fotiť večerné výhľady, varíme večeru a udržiavame oheň. Večer prichádza starostlivo pripravená prednáška o panorámach od Rasťa Brunovského, ktorá končí až v neskorých nočných hodinách. Následná debata na rôzne foto a hiking témy končí ešte neskôr.

Nedeľa

Ráno sa preto ťažko vstáva na budíček Adushku, ale pozvánka na raňajky na Ondrejisku vyzerá lákavo. Tentoraz ideme inou cestou ako včera, aj svetlo je priaznivejšie. Turisti z KST Dobšiná hore stavajú lavičky na ešte lepší zážitok z výhľadu. Po príchode na chatu vyprevadíme Jožiho s Hankou, ktorí dali do poriadku chatu a stihli aj montáž plechoviek za Maťovo auto. S ostatnými si chvíle lúčenia ešte predĺžime obedom na ranči pod Ostrou skalou. A potom už len prúd sĺz - vidíme sa najneskôr na jeseň na Súľovských skalách!

Aj tentoraz sa uskutoční súťaž fotografií zo stretnutia.

Pravidlá súťaže

1. Každý účastník fotostretnutia sa môže zúčastniť s troma fotkami.
2. Fotografie súťažiaci pridajú v priebehu budúceho pondelka a utorka do špeciálnej súťaže v galérii.
3. Fotografie bude hodnotiť celá hiking verejnosť do konca mája.
4. Hráme o tri zaujímavé ceny.

Rasťove fotky


Fórum 24 príspevkov
Fotostretnutie na Besníku 18/05/09 10:54 24 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Panská hoľa z Liptovskej Tepličky Ľahká popoludňajšia vychádzka najmä po horských lúkach, hoci obsahuje aj vrchol a výhľady. Už len ovečky chýbali. Cestou skontrolujem dve z nenáročných ubytovacích možností v miestnych búdach. dnes Soňa Mäkká Nízke Tatry
Túra Malá Svišťovka, Skalnaté pleso a Zamkovského chata v zime Počas zimnej sezónnej uzávery vo Vysokých Tatrách sú v kurze najmä horské chaty či vodopád Skok, no veľmi pekné výhľady ponúka menej frekventovaná trasa cez sedlo Malej Svišťovky. Na prechod si treba vyhradiť dostatok času, zaberie celý krátky zimný deň, ak teda nechcete v polovici túry použiť na zostup lanovku. Jedným z lákadiel pre deti môže byť aj to, že počas nej vystriedate všetky štyri farby značených trás. 14/01/21 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Na Krížnu cez Úplaz a Kráľovu studňu v zime Veľká Fatra je vhodne umiestnené pohorie, z ktorého dovidíte na všetky svetové strany. Prispieva k tomu jej hôľnatý charakter, napokon aj z bralnatej časti sú pekné výhľady. Nadmorská výška je už taká, aby sme sa dostali nad inverziu alebo na sneh, zároveň nám však výšľap z doliny na vrchol nezaberie až tak veľa času. Presne s týmito parametrami pracujeme pri plánovaní jednej nedeľnej túry s motívom "Ako ujsť týždne trvajúcim bratislavským hmlám". 07/01/21 Soňa Mäkká Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Túra Panská hoľa z Liptovskej Tepličky Ľahká popoludňajšia vychádzka najmä po horských lúkach, hoci obsahuje aj vrchol a výhľady. Už len ovečky chýbali. Cestou skontrolujem dve z nenáročných ubytovacích možností v miestnych búdach. dnes Soňa Mäkká Nízke Tatry
Správa Aký bol rok 2020 – návštevnosť a najlepšie články Prelom rokov je dobrá príležitosť na bilanciu. Návštevnosť nám opäť narástla, no minulý rok bol špeciálny kvôli epidémii koronavírusu a preto bol nárast veľmi výrazný. Objavili nás totiž aj ľudia, ktorí bežne do hôr nechodia alebo chodia len príležitostne. Vďaka pandemickým opatreniam však boli iné možnosti rekreácie obmedzené a tak turistika zaznamenala boom. Z pohľadu autorov nám opäť tradične aktívni autori aj tento rok venovali svoju priazeň, a privítali sme aj niekoľko nových. Okrem klasických popisov túr ďalej pokračujeme v rozvoji tém ochrany prírody a veľký nárast obľúbenosti zaznamenali aj naše podcasty. 17/01/21 Ľubomír Mäkký Zaujímavosti
Podcast O Kamennej chate pod Chopkom s Ankou a Marcelom Kamienka je ikonická chata tesne pod vrcholom Chopku, tretieho najvyššieho vrchu Nízkych Tatier. Hoci momentálne sa nachádza vo frekventovanom lyžiarskom stredisku, nie vždy tomu tak bolo. V 28. epizóde HIKING podcastu sme sa rozprávali s Ankou a Marcelom o tom, akými premenami chata prešla, ako sa počas rokov menili návštevníci, kedy bol zlatý vek Kamienky a čo bude s plagátmi z Pierra Menty. včera Ľubomír Mäkký Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Fotostretnutie na Besníku 18/05/09 10:54 24 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.04 (0.41)