Túra

Osrblie - Banská Bystrica

02. 06. 2009
Druhý deň môjho putovania zo stredu Európy na stred Slovenska som sa rozhodol začať v Osrblí. Je to obec dosažiteľná SAD z Banskej Bystrice a zároveň sa z nej dá relatívne priamym smerom dosiahnuť Hrb. Nevýhodou je trochu dlhý nástup po asfaltke.

2. deň

Osrblie – Tri vody – Červená jama-munička – Chata pod Hrbom – Hrb – Chata pod Hrbom – Včelinec – Starý majer – Podlipa – Ľubietová – sedlo Chotárne – Slovenská Ľupča

Petrova žena sa venuje hľadaniu minerálov a tak sa rozhodla ísť v sobotu s nami v nádeji, že bude čas prehľadávať nejaké haldy popri trase. Žiaľ, čas na to napokon nebol a dosť ma to mrzelo, lebo by som ju rád videl v akcii. Autom sme šli do Slovenskej Ľupče, odtiaľ vlakom do Chvatimechu a z neho autobusom do Osrblia. Túru sme začali dosť neskoro, bolo skoro desať hodín. Ja som sa pokúsil získať pečiatku v obchode, no nepodarilo sa mi to a ani mierne veselí mládenci pri hasičskej zbrojnici mi ju nedali. Akurát ma pozvali o týždeň na výstup na Hrb. Túto trasu sme v roku 2005 šli s Bjatekom, nuž som vedel, že nás čaká asfalt story.

Vykročili sme uličkou s pár starými drevenicami. Niektoré boli zrekonštruované, no dve už len čakali na rozpadnutie. Po hodine kráčania po asfaltke sme prišli na Tri vody k bývalej vysokej peci. Cykloznačka na stĺpe nás upovedomila, že nás ešte čaká 6 km na Chatu pod Hrbom. Deň bol slnečný, no fúkal silný, studený vietor a veru sme kráčali vo vetrovkách. Prezreli sme si zvyšky pece, niečo pojedli v altánku a podebatovali s tromi cyklistami, ktorí nás dobehli. Po krátkom odpočinku sme vykročili ďalej. Na chvíľku sme sa pristavili pri pamätníku vojakom, ktorí tu padli v bojoch II. svetovej vojny. Marta si odborným mineralogickým okom prezrela kamene, z ktorých je pomník postavený.

Kráčajúc po asfaltke pomedzi vrchy, prišli sme k miestu, kde sa nám otvoril výhľad na pekný skalnatý hrebeň. Zo svahu na ľavej strane vytekal prameň hodne čerstvej vody. Na niektorých svahoch bolo vidno stopy po veternej smršti, ktorá tu vyvrátila všetky stromy. V pamäti mám stále otrasnú túru v roku 1996, keď sme chceli z Chvatimechu prejsť cez Chatu Bernardín do Osrblia a skončili v obrovskom polome. Po vyše troch hodinách trápenia sme sa našťastie dostali do rekreačného strediska na ceste do Osrblia.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Prešli sme popri peknej drevenici a došli na Červenú jamu, kde počas SNP vyrábali míny. Peter so ženou si zasadli v altánku a ja som sa vybral na prieskum terénu. Hoci som tu už bol, udivila ma zemľanka, ktorú si nejako nepamätám. Pohodlne by sa tu vyspalo osem ľudí. Po dva a pol hodine od začiatku túry sme prišli k rázcestiu s pekným prístreškom. Cestou doľava sme konečne začali záverečné stúpanie k Chate pod Hrbom. Vietor ustal a slnko začalo pražiť plnou silou. Peter s Martou ma posielali dopredu, pochopili, že sa asi precenili a túra je na nich pridlhá. No spoločne sme došli na chatu. Peter objednal pre každého z nás klobásu. Keď sme dojedli, ja som sa vybral hore na vrch a oni zostali regenerovať. Peter totiž vyhlásil, že keďže sa sem dá dostať autom, tak oni sa nabudúce dovezú a zostanú im sily na výstup.

Pred štyrmi rokmi sme tadeto kráčali v daždi a veľmi som cestu nevnímal. Teraz som si ju vychutnával. Sprvoti výstup lúkou, potom lesom a napokon skalami pod skalnú stenu, ktorá mi trošku pripomínala Kalamárku. Záverečný výstup je uľahčený drevenými schodíkmi. Konečne som stál pri smerovníku a neskôr na vyhliadkovej plošine nad chatou. Naskytol sa mi prenádherný výhľad na zasnežené Nízke Tatry a more kopcov pred nimi. Lúka s chatou a vlekom boli ani na dlani. Rodinka s deťmi ma ochotne odfotila pri vrcholovej schránke, do ktorej som sa zapísal a dal pečiatku Biateca. Potom už len rýchly zostup na chatu a odchod po ceste.

Takí sme boli zarozprávaní, že sme si ani nevšimli, že značka nevedie po ceste. Vracať sa nám už nechcelo a ja som veril, že na značku cestou narazíme. Po pár serpentínach som zbehol šikmo lesom na cestu a tu už modrá bola. Keď sme došli na lúky Včelinec s kravínom, Marta zistila, že to tu pozná. Tu vraj odstavujú auto, keď idú na nejaké haldy pátrať po mineráloch. No boli s Petrom už tak ustatí, že nemala síl nás tam zaviesť. Zaujala nás dosť rozsiahla výstavba na okolitých lúkach a Peter dokonca spoznal partiu, montujúcu nejakú chatu. Vraj pre nich robí súčiastky do infrasauny.

Keby som bol sám, vybral by som sa asi šikmo neznačene na Poniky, takto sme klesali asfaltkou na Starý majer. Ovečky na lúke už boli v ohrade a tvorili mliečko na májovú bryndzu. Starý majer je pár domov, pričom aj tu sa stavia. Pod cestou tečie potok v dosť strmom a úzkom žľabe. Keď sme sa blížili k smerovníku Podlipa, zavolal Peter domov dcére, aby zistila na internete autobus do Slovenskej Ľupče. Mali sme šťastie, za asi 30 minút mal ísť. Prešli sme okolo farmy s poníkmi a došli na rázcestie, kade sme pred rokom pri putovaní z Donovalov na Detvu pokračovali do rekreačného zariadenia Poľnohospodár.

Rozhodol som sa Petra s Martou nechať na zastávke a dôjsť peši až do Slovenskej Ľupče k mostu cez Hron. Rezko som teda vykročil konečne sám svojím tempom. Potešil ma pohľad na mohutné koníky ťahajúce rebriniaky hore dolinou. Ľubietovou som len prešiel, nezastavil som sa v krčme. Nezabudol som však fotografovať pomník bojovníkov v SNP, radnicu i pomník Jozefa Messerschmidta a evanjelický kostol. Potom už začalo stúpanie lúkami s krásnymi spätnými výhľadmi na Ľubietovú. Po kúsku cesty v lese som znovu vyšiel na lúky a tam boli opäť ovečky. Okolo nich kopa automobilov moderných bačov a neprekročiteľný kruh strážnych psov, ktorí ma vítali ohlušujúcim brechotom.

V sedle Chotárne sa cesta naklonila konečne dolu a po mini daždi sa mi naskytol opäť krásny výhľad na Ďumbierske Nízke Tatry. Vykračoval som si po ceste a čudoval sa, že tade vedie značka. Mal som dojem, že sme v auguste 2008 sme išli inakšie. Avšak pri odbočke z cesty do lesa som si uvedomil, že sme šli tadeto. Proste krátka pamäť. Pri betónových žľaboch so strieškou som si znovu uvedomil, že by sa tu krásne vyspali dvaja ľudkovia. Prekvapil ma však zachytený prameň, ktorý si naozaj z minula nepamätám. Zrazu mi zazvonil mobil a Peter sa pýtal, kde som. Vraj ma čakajú v aute pri moste cez Hron. Nuž bolo to chvála Bohu 10 minút od nich a tak som pridal do kroku, aby zbytočne nečakali dlho. Ľupčiansky hrad v diaľke som len evidoval zrakom a bol som u nich. Vraj po vystúpení z autobusu zašli na kofolu a nechceli ma nechať trmácať sa do Banskej Bystrice spojmi. Milé od nich. Cestou domov sme predbiehali parnú lokomotívu Čiernohronskej železničky a ja som sa pokúšal ju odfotografovať za jazdy. Druhí zastavovali a bolo vidno, že to jednoznačne atrakcia pre mladú generáciu. Nuž ja som zamladi tak cestoval bežne.

3. deň

Slovenská Ľupča – ústie doliny Driekyňa – Šalková – Podryba – Banská Bystrica, SAD – Banská Bystrica, centrum - sídlisko Podlavice

Na poslednom úseku ma už nesprevádzal nik z Banskobystričanov. Vraj sú uťahaní. Marta šla ráno s priateľmi pátrať po mineráloch v haldách nad Ľubietovou a tak ma autom zaviezli k mostu cez Hron pri Slovenskej Ľupči. Naivne som si myslel, že budem kráčať po brehu rieky. Omyl, skoro celú cestu som Hron nevidel a kráčal som po lesnej ceste uprostred lesa. Zato som si pekne odfotografoval vďaka zoomu Ľupčiansky hrad. Za mostom sú nad cestou božie muky, no cesta mne žiadne nepriniesla. Veľmi rýchlo som prišiel k smerovníku Driekyňa. Slnko pieklo snáď najviac z troch dní a bol som rád, že idem lesom. Občas šli proti mne cyklisti. Za celý deň som tu bol jediný peší turista.

Opäť krásne spätné výhľady na Slovenskú Ľupču, jej hrad a zasnežené Nízke Tatry nad nimi. Po dosť veľkej pravotočivej zákrute, asi 4 km od Slovenskej Ľupče, som našiel peknú zemľanku s kvalitnou strechou. Dva potoky pri nej a dostatok dreva v okolitom lese z nej robia nádejné nocľažisko pre náhodných pocestných. Z lesa som vyšiel na lúky a ovanul ma neskutočný smrad z farmaceutického závodu Biotika. Teda to je sila! Cítili sme to aj v aute, ale veď ja som bol omnoho ďalej! Vraj sa s tým nedá nič robiť, maximálne zrušiť prevádzku. No a to nik neurobí, veď je hospodárska kríza.

Na ľavej strane sa v kopci ukázal kameňolom a to už som pomaly popri výrobni umelohmotných okien dochádzal do Šalkovej. Miestni turisti organizovali na dnes pochod k hrobu rumunského vojaka, aspoň tak som si prečítal z plagátiku na hasičskej zbrojnici. Z kostolíka práve vychádzali ľudia po omši a keď som fotografoval párik bocianov v hniezde, prihovorila sa mi jedna starenka. Mali sme spoločnú cestu a ona mi stihla, kým sme prišli na koniec obce, porozprávať skoro celý svoj životopis. Narodila sa v obci pod Hiadeľským sedlom a ešte vraj raz do roka chodí s miestnymi na Prašivú.

Za obcou pri vleku som odbočil z asfaltky na lesnú cestu a kráčal zase lesom. Minul som skalný útvar a konečne som uvidel Hron. V lese nad cestou som objavil záhradkársku osadu a o chvíľu som bol v Banskej Bystrici. Červený most, postavený asi kvôli plynovému potrubiu ponad Hron, mi núkal možnosť prejsť na druhú stranu. Pokračoval som však po svojej a došiel na koniec značky so smerovníkom Podryba. Predtým som ešte kráčal nad celkom romantickým miestom so slepým ramenom Hrona, spomínaná Podryba.

Ulicou som došiel k typickej drevenici, ktorá sa na pozadí panelákov vynímala celkom divne. Miestna krčma. Zahol som doprava a cestným mostom prešiel Hron k stanici SAD. Po protiľahlom modrom moste práve prechádzal červený vlak a tak tvorili pekný protiklad. Podchodom som prešiel na druhú stranu cesty a prešiel k Múzeu SNP. Popozeral som si vystavené tanky a delá so skupinkou Japoncov. Pokračoval som k expozitúre NBS v historickej budove na Národnej ulici a napokon som došiel k mrakodrapu a nákupnému centru Európa.

Slnko na asfalt vysielalo zničujúce salvy žeravých lúčov. Staveniskom novej cesty som došiel k Štiavničkám a areálu s bazénom. Práve tu prebiehala výstava psov. Keby som sa vtedy poriadne pozrel do mapy, zistil by som, že mám ísť inakade. Takto som sa vyštveral pomedzi paneláky k ulici nových rodinných domov Belveder a uberal sa k budove Roosveltovej nemocnice. Keď som prišiel k smerovníku Podlavice, vedel som, že som si zašiel. No bol som v Banskej Bystrici na začiatku nejakej značky do okolitých hôr a tak som považoval svoje putovanie za ukončené. Zavolal som Petrovi, tak ako sme sa dohodli, aby pre mňa prišiel. Nasledoval ešte obed s otcovou sestrou a cesta domov autobusom o 15.30 hodine. Doma potom bolo spracovanie údajov a ďalší graf mohol putovať na nástenku.

Predchádzajúca etapa (Banská Bystrica - Kremnické Bane)

Fórum 1 príspevok
Osrblie - Banská Bystrica 02/06/09 15:45 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Túra Píla – Budmerice – Báhoň Prechod Lúčanskou Fatrou a debata s kamarátom ma inšpirovala k plánovaniu účasti na Špačinskej stovke, respektíve jej polovičke po Myjavu. To som však zabudol, že som pred časom kúpil lístky do divadla na sobotu večer. Bolo treba zvoliť niečo, z čoho sa dá v rozumnom čase vrátiť domov a scivilizovaný sa vybrať za kultúrou. Ešteže mám v šuplíku vždy pár tipov, kam sa chcem vybrať. Rozhľadňa pri Jablonci a Náučno-poznávací chodník popri Gidre bol jedným z nich, a tak sme sa tam vybrali s kamarátkou. 11/09/20 Miroslav Svítek Podunajsko
Túra Víkend vo Vtáčniku Kamarát má chalupu nad Jedľovými Kostoľanmi a keď oznámil, že tam ide na týždeň, pridal som sa k nemu aspoň na víkend. Vyrazili sme autom v piatok po robote a cestou sme sa stavili v súkromnej ZOO v Pustých Úľanoch. Keďže je veterinár, doniesol lieky pre zvieratká a na oplátku sme naložili zemiaky a divinu na guláš. V Obyciach sme nabrali do fliaš vodu z miestnej minerálky a po 18 hod. sme sa už na chalupe venovali vareniu gulášu. 22/08/20 Miroslav Svítek Vtáčnik
Túra Soblahov – sedlo Lúčky – Opatová Regionálna rada KST Trenčianskeho kraja pripravila pre záujemcov Turistický odznak 7 divov Trenčianskeho samosprávneho kraja. Pre jeho získanie je treba navštíviť Bojnický zámok, Trenčiansky hrad, hrad Beckov, Mohylu generála M. R. Štefánika na Bradle, Čachtický hrad, Považský hrad a rímsky nápis na skale Trenčianskeho hradu. 10/08/20 Miroslav Svítek Považský Inovec
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Dolu Váhom a dolu Nitrou Pred 20 rokmi sme sa vydali na prvú putovnú cyklovačku dolu Dunajom z Passau do Bratislavy. Bez konktrétneho itineráru, iba popri rieke. Ubytko sme riešili na mieste, prevažne v súkromí. Bolo to nezabudnuteľné. Táto cesta sa mi vynorila v pamäti, keď som zobrala do rúk knižku z vydavateľstva DAJAMA s ikonkou cyklistu z edície Po Slovensku, ktorá vyšla v roku 2019 a je venovaná cyklotrasám popri riekach Váh a Nitra. dnes Daniela Mäkká Mapy a knihy
Túra Kamniške Alpe - Raduha s okolím Raduha je 2062 metrov vysoký kopec v Kamnických Alpách (Kamniške Alpe), ležiaci východne od Solčavy. Plánoval som naň vyjsť už dávnejšie, ale raz bolo proti počasie, inokedy červená kontrolka motora. Teraz mi to vyšlo. Nuž a okrem Raduhy som si pozrel aj čosi v okolí. včera Martin Knor Svet
Túra Lačnovský kaňon, Zlá diera a Vrátnica Leto so svojimi horúcimi a slnečnými dňami prináša aj tmavé mračná a intenzívne búrky. Vo väčšine prípadov až v poobedňajšom alebo podvečernom čase, a tak je dostatok času na peknú turistiku. Využívam preto možnosť návštevy jedného pekného kaňonu v pohorí Braniska. Ak sa k tomu pridá ešte jedna jaskyňa a neskôr pekné skalné okno, tak je o zážitky postarané. Búrka nakoniec nebola, takže letná nedeľa dopadla nadmieru k mojej spokojnosti. 28/09/20 Marián Jaššo Branisko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Osrblie - Banská Bystrica 02/06/09 15:45 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Poľana, Veporské vrchy, Zvolenská kotlina (časť Bystrická vrchovina)
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1254 m n. m.
    • min: 375 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1150 m
    • klesanie: 1280 m
  • Vzdialenosť
    • 51 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 02.05.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 48.75843 ° SŠ
      dĺžka: 19.52652 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.7442 ° SŠ
      dĺžka: 19.10921 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.74263 ° SŠ
      dĺžka: 19.18109 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Banská Bystrica
  • Voda
    • krčma v Osrblí, Ľubietovej, Slovenskej Ľupči, Šalkovej, B. Bystrici, chata pod Hrbom
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • autom z B. Bystrice do Slovenskej Ľupče, vlakom do Chvatimechu, autobusom do Osrblia, autom zo Slovenskej Ľupče do B. Bystrice
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.24 (0.52)